Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Sa-26-2017.pdf
PDF · 100.64 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sa/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. F. W., A.., v právnej veci žalobcu: Bc. U. U., bytom XXX XX A. č. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2017, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2017 sa z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 04.08.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.07.2014 podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobcovi od 21.02.2011 invalidný dôchodok v sume 143,90 Eur mesačne. Súčasne podľa príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov rozhodla o tom, že invalidný dôchodok sa žalobcovi zvyšuje od 01.01.2012 na sumu 148,70 Eur mesačne, od 01.01.2013 na sumu 154,60 Eur mesačne a od 01.01.2014 na sumu 159,10 Eur mesačne. Podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14.07.2014 bol odborný posudok o invalidite zo dňa 25.06.2014, ktorý vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie vo Fakultnej nemocnici Hradec Králové zo dňa 07.05.-14.05.1991, z chirurgického vyšetrenia zo dňa 21.02.2013, MR vyšetrenia mozgu zo dňa 15.08.2012, psychiatrického vyšetrenia zo dňa 22.01.2014 a zo dňa 30.01.2014, psychologického vyšetrenia zo dňa 28.01.2014, ortopedického vyšetrenia zo dňa 22.05.2014, psychiatrického vyšetrenia zo dňa 23.06.2014. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 25.06.2014 vyplýva, že žalobca je od narodenia liečený pre syndaktíliu pravej hornej končatiny (syndactilia cutanea digitorum II.-IV. manus lateris dextri). V detstve bol podrobený opakovaným operačným zákrokom, ktoré však neviedli k zlepšeniu úchopovej schopnosti pravej ruky. Od narodenia používa ľavú hornú končatinu - je ľavák, pravá horná končatina je výrazne hypotrofická, prsty pravej ruky sú skrátené o 1 oproti ľavej ruke. Posudkový lekár stav hodnotil ako trvalý s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a dátumom vzniku invalidity od narodenia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín strata úchopovej schopnosti ruky - s prirovnaním, na nedominantnej končatine, podľa kapitoly XV, oddiel G, s prirovnaním k položke 28, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.
3. Žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, dňa 12.08.2016, požiadal žalobca o prehodnotenie zdravotného stavu, ktorý sa mu od poslednej kontroly zhoršil. V súvislosti s tým požiadal aj o zvýšenie invalidného dôchodku.
4. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.11.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila žalobcovi sumu invalidného dôchodku na 195,60 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016. Vychádzala pritom z odborného posudku o invalidite zo dňa 26.10.2016, vypracovaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza. Podkladom pre jeho spracovanie boli správa z hospitalizácie na I. neurologickej klinike Univerzitnej nemocnice Bratislava z 15.-18.07.2016, psychologické vyšetrenie zo dňa 09.02.2016, ortopedické vyšetrenie z mája 2014, chirurgické vyšetrenie z februára 2014, infektologické vyšetrenie zo dňa 07.12.2015, psychologické vyšetrenie zo dňa 14.04.2016 a psychiatrické vyšetrenie zo dňa 20.07.2016. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 26.10.2016 vyplýva, že žalobca je od narodenia liečený na syndaktíliu pravej hornej končatiny, v detstve opakovane operovaný, realizované plastiky pravej hornej končatiny. Napriek operačným zákrokom nedošlo k zlepšeniu úchopovej schopnosti pravej ruky, od narodenia používa ľavú hornú končatinu. Psychologickým vyšetrením zo dňa 28.01.2014 je dokumentované, že je ľavák - preto pri posúdení zdravotného stavu bola použitá položka o nedominantnej končatine - pravá horná končatina je výrazne hypotrofická, prsty sú skrátené o 1 oproti ľavej ruke. Z vyšetrenia v pedagogicko-psychologickej poradni v roku 1996 vyplýva, že žalobca mal odporúčaný odklad školskej dochádzky a bola popisovaná vyhranená dominancia ľavej ruky, posilnená ľaváctvom z nutnosti, avšak na základe psychologického vyšetrenia z roku 2014 je jednoznačne uvedené, že ide o ľaváka. Aj preto pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bola použitá položka o nedominantnej končatine. U žalobcu došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, od roku 2014 je v ambulantnej starostlivosti psychiatra pre schizofréniu, ktorá na základe psychiatrického vyšetrenia zo dňa 23.06.2015 po kompletnej liečbe sa postupne zlepšovala, avšak následne bola nutná dlhodobá PN od 22.10.2015 do 31.08.2016 pre zhoršenie zdravotného stavu. Žalobca je v intenzívnej starostlivosti psychiatra v mesačných intervaloch, taktiež bol hospitalizovaný na neurologickej klinike v Bratislave, kde bolo realizované polysomnografické vyšetrenie, ktoré zachytilo apnoické pauzy v dýchaní počas spánku a tento stav bol vyhodnotený ako syndróm spánkového apnoe. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia určil u žalobcu choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, strata úchopovej schopnosti ruky - s prirovnaním, na nedominantnej končatine, podľa kapitoly XV., oddiel G, položky 28, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50 %. Zdravotný stav žalobcu zhoršujú ďalšie zdravotné postihnutia - schizofrénia a syndróm spánkového apnoe, pre ktoré posudkový lekár navýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na celkových 60 % od ukončenia poberania nemocenských dávok, t.j. od 01.09.2016.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal požadujúc, aby dátum vzniku jeho invalidity bol určený na 10.01.1990, aby miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ďalšie ochorenia bola u neho navýšená o 10 % od januára 2014, aby mu nárok na výplatu invalidného dôchodku bol priznaný tri roky spätne a aby v novom lekárskom posudku bola určená dominancia pravej ruky z dôvodu nových ním predložených dôkazov - psychologického vyšetrenia z roku 1996, ktoré podľa neho najlepšie mohlo odzrkadľovať skutočný stav. Ide totiž o vyšetrenie ešte z obdobia, kedy nebola dominancia jednej alebo druhej ruky ovplyvnená časom. Podľa názoru žalobcu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u neho od narodenia na úrovni 60-70 % a navýšenie o ďalších 10 % dôvodné od januára 2014.
6. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, dňa 29.12.2016. Tento zotrval na svojom pôvodnom posudku. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Nitre, posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 07.02.2017 a dospel k záveru, že žalobca je invalidný pre stratu úchopovej schopnosti pravej ruky pre syndaktíliu II. - IV. prsta. V súčasnosti pretrváva výrazná porucha úchopovej schopnosti, nedá sa však hovoriť o úplnej strate úchopovej schopnosti. Otázka dominancie končatiny bola psychologicky potvrdená s tým, že ide o ľaváka, čiže poškodená je nedominantná končatina. Jednoznačné určenie dominancie by si vyžiadalo zložité dokazovacie procedúry. Základnú mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je možné navýšiť za ostatné zdravotné poruchy, hlavne
psychiatrickú poruchu, a to najskôr od 23.06.2015, kedy bol viac ako po roku liečby zhodnotený priebeh ochorenia. Vo vyšetrení zo dňa 23.06.2015 je uvedené, že prekonal prvú epizódu schizofrenickej poruchy, prešiel komplexnou a kompletnou liečbou, vrátane rehabilitácie. Ochorenie je v remisii, v liečbe. Od tejto doby možno nepriaznivý zdravotný stav považovať za dlhodobý a od tohto dátumu posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Nitre, navýšil podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení základnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na výslednú mieru 60 %. Lekárskymi správami z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 16.01.2017, zo spánkového laboratória Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave zo dňa 10.08.2016, z imunoalergologického vyšetrenia zo dňa 17.01.2017, z neurologického vyšetrenia zo dňa 02.12.2016 a z interného vyšetrenia zo dňa 16.08.2016 mal posudkový lekár sociálneho poistenia za preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu - syndaktília II. - IV. prsta pravej ruky, stav po operáciách, podľa kapitoly XV, oddiel G, položky 28, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení - zodpovedá od 23.06.2015 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, pričom za iné zdravotné postihnutia patrí zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, spolu 60 %.
7. Napadnutým rozhodnutím žalovaný, vychádzajúc z odborného posudku o invalidite zo dňa 07.02.2017, podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.11.2016 zmenil tak, že podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení žalobcovi zvýšil sumu invalidného dôchodku od 23.06.2015 na 190,20 Eur mesačne, podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, žalobcovi od 01.01.2016 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 191,20 Eur mesačne a podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení žalobcovi od 01.01.2017 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 195,20 Eur mesačne.
8. Zo správnej žaloby vyplýva, že žalobca je z dôvodu straty úchopovej schopnosti pravej ruky poberateľom invalidného dôchodku so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Narodil sa so syndaktíliou pravej ruky a inými vrodenými ochoreniami tejto ruky. Jeho zdravotný stav je trvalý a nemenný. Poukázal na to, že osoby s dominantnejšou ľavou končatinou nie sú vždy ľavákmi z prirodzených dôvodov. Môže nastať situácia, kedy pravoruko orientovaný človek musel začať viac využívať svoju ľavú ruku, čo je aj prípad žalobcu, u ktorého je dominancia pravej ruky jednoznačná a teda pre zistenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol zle posúdený. Posudkoví lekári sa podľa žalobcu nezaoberali dostatočne všetkými žalobcom predloženými dôkazmi, najmä psychologickým vyšetrením, ktorého závery jednoznačne uvádzajú, že v prípade, ak by nemal ochorenie pravej ruky, nebol by ľavákom. Odborné vyšetrenia, ktoré uvádzajú, že je ľavák, nie sú v otázke ľaváctva žalobcu založené na správnej interpretácii, keďže u neho ide o ľaváctvo z nutnosti. Je pravákom, ktorý bol nútený orientovať sa na ľavú ruku preto, že táto je bez ochorenia. V lekárskom vyšetrení, ktoré bolo prílohou prvostupňového rozhodnutia, je podľa neho nesprávne uvedené: „Psychologické vyšetrenie v Pedagogicko psychologickej poradni 09.02.1996: Záver - Nerovnomerné dozrievanie intelektových funkcií, súhlasná, vyhranená dominancia ľavej ruky a ľavého oka posilnená ľaváctvom z minulosti.“ Správne je podľa žalobcu nie „z minulosti,“ ale „z nutnosti,“ tak ako sa to uvádza v citovanom vyšetrení z roku 1996. Slovo „z nutnosti“ je kľúčové, a preto ak posudkový lekár pracoval s informáciou, že ide o ľaváctvo z minulosti, mohol dospieť k iným, aj chybným záverom. Pozorovaním psychologičky v ranom detstve žalobcu bolo zistené, že je ľavákom z nutnosti. Preto je potrebné považovať ho z tohto hľadiska za osobu s dominantnou pravou rukou. Je prirodzené, že ak niekto stratil úchopovú schopnosť jednej ruky úrazom alebo chorobou, bude sa snažiť nenahraditeľnú činnosť ruky vykonávať druhou rukou, to však neznamená, že táto ruka je aj dominantná na účely posudkovej činnosti. Žalobca preto považuje napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za také, ktorým chýba riadne zdôvodnenie priebehu a záverov dokazovania k otázke jednoznačného stanovenia dominancie jeho horných končatín. Správne orgány sa nevyjadrili k námietkam žalobcu a napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.
9. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný. Jeho vyjadrenie je v hlavných tézach totožné s obsahom odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 10. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
12. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b) SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko to vzhľadom na povahu veci považoval za potrebné (§ 107 ods. 1 písm. d) SSP).
14. Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich pôvodných stanoviskách a argumentačných pozíciách.
15. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
16. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
17. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. 18. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.
19. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
20. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť. Žalovaný sa nedostatočne zaoberal skutočnými (pôvodnými) príčinami ľaváctva žalobcu a odvolacím námietkam žalobcu orientovaným k bližšiemu objasneniu tejto skutočnosti (dominancie konkrétnej hornej končatiny žalobcu) nevenoval podľa názoru správneho súdu dostatočnú pozornosť. Žalovaný ním použitou vlastnou formuláciou, že „jednoznačné určenie dominancie by si vyžadovalo
zložité dokazovacie procedúry,“ sám pripustil jednak to, že nejde o otázku neriešiteľnú, ale iba o otázku zložitú, jednak to, že určenie dominancie konkrétnej hornej končatiny žalobcu vedome ponechal v rovine nejednoznačnosti. Túto nejednoznačnosť však žalovaný ďalej nerieši, ale ju odbíja všeobecným argumentom o zložitosti dokazovacích procedúr, ktoré ďalej nepomenúva ani nešpecifikuje, čiže nie je možné preskúmať mieru ich skutočnej zložitosti, napr. z pohľadu potreby vynaloženého času, materiálnych alebo personálnych zdrojov. S poukazom na tieto zistenia trpí rozhodnutie žalovaného nielen vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci, ale súčasne aj vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatočne alebo skôr nepresvedčivo vyargumentované zdôvodnenie vyhnutia sa dôslednému dokazovaniu jednoznačného určenia dominancie ľavej alebo pravej hornej končatiny žalobcu.
21. Po vrátení veci žalovaný doplní dokazovanie voľbou vhodných dôkazných prostriedkov tak, aby otázku jednoznačného určenia dominancie ľavej alebo pravej hornej končatiny žalobcu v kontexte rozhodovania o jeho nárokoch bolo možné objektívne zodpovedať. V prípade potreby zvolí postup podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Ak dospeje k záveru o nemožnosti vyriešiť túto otázku prijateľným spôsobom, svoje závery presvedčivo zdôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti.
22. Úspešnému žalobcovi vznikol voči žalovanému podľa § 167 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Správny súd mu však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by mu trovy v konaní pred správnym súdom vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.