Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/136/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu: R. C., W.. XX.X.XXXX, F. M. XXXX/X, XXX XX Ž., proti žalovaným v rade 1/: E. Y., W.. XX.X.XXXX, F. M. XX, Y., právne zastúpená Advokátska kancelária Hudák & Ochodničanová, v.o.s., so sídlom Hodžova 208/8, 010 01 Žilina, IČO: 50 836 901 , v rade 2/.: F. Š., W.. X.X.XXXX, F. F. XXXX/XX, Ž., U. C. X/ W. Š., W.. XX.X.XXXX, F. T. XXXX/X E., XXX XX Ž.K., o určenie odporovateľnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovaným v rade 1/,2/ a 3/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.6.2012 proti v žalobe pôvodne označenej žalovanej v rade 1/ domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, V. Ú. F. z predávajúceho K. Y. na kupujúcu - žalovanú je voči žalobcovi právne neúčinná a zároveň náhrady trov konania.

2. Podaním doručeným súdu dňa 17.4.2013, upraveným dňa 23.4.2013 žalobca podal návrh na pripustenie pristúpenia do konania žalovaných v rade 2/ a 3/. Tunajší súd uznesením č. k. 7C 136/2012-72 zo dňa 2.5.2013 pripustil, aby do konania pristúpili ako žalovaní v rade 2/ a 3/.

3. Na základe výzvy súdu zo dňa 29.1.2015 na odstránenie vád podania žalobca podaním doručeným súdu dňa 3.3.2015 doručil podanie, ktorým odstránil súdom vytýkané vady, zároveň však upravil žalobný petit, ktoré podanie súd posúdil ako návrh na zmenu žaloby, a v ktorom sa žalobca domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 1.5.2010 uzatvorená medzi K. Y., W.. XX.X.XXXX, F. T. XXXX/ XA, Ž. E. E. Y., W.. XX.X.XXXX, F. T. XXXX/XA, XXX XX Ž. - žalovaná v rade 1/, ktorej vklad bol povolený Správou Katastra Žilina pod č. U. XXXX/XX dňa 10.5.2011, ktorého predmetom boli nehnuteľnosti vedené v Katastri nehnuteľnosti Okresným úradom Ž.a, odbor katastrálny pre I. Ž., katastrálne územie F. na LV č. XXXX E.ko pozemok registra C parcela č. V. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 302 m2, pozemok registra C parcela č. V. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2 a stavba rodinného domu súp. č. XXXX postavený na parcele č. KNC XXXX/XX je voči žalobcovi právne neúčinná a žalobca sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky vo výške 112.000,- Eur s prísl. priznaným rozsudkom Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal Arbitracion s.r.o., IČO: 35 965 355, sp. zn. 3Rci 1024/12 zo dňa 18.10.2012 aj z predaja nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny pre Obec Žilina, katastrálne územie F. na LV č. XXXX ako pozemok registra C parc. č. KNC XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 302 m2, pozemok registra C parcela č. V. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2 a

stavba rodinného domu súp. č. XXXX postavený na parcele č. KNC XXXX/XX, ktoré patrili povinnému

- K. Y.Č., W.. XX.X.XXXX, F. T. XXXX/XA, XXX XX Ž. a následne na základe právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa domáha patrili žalovanej v rade 1/, alebo sa môže žalobca domáhať od žalovaných v rade 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatenia peňažnej náhrady vo výške 131.410,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 112.000,- Eur od 1.7.2011 až do zaplatenia a to v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

4. Súd uznesením č. k. 7C 136/2012-148 zo dňa 6.7.2015 pripustil zmenu žalobného petitu v znení navrhnutom žalobcom.

5. Žalobca svoju žalobu pôvodne skutkovo odôvodňoval tým, že s K. Y. uzatvorili dňa 7.2.2011 zmluvu o pôžičke na základe, ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 116.000,- Eur a dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku v celosti a v hotovosti v sume 116.000,- Eur najneskôr do 31.3.2011. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi žalobca a dlžník uzatvorili dňa 18.4.2011 záložnú zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX T. V. Ú. F.. Žalobca následne nepodal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti a to z dôvodu, že bol viackrát požiadaný dlžníkom, aby návrh na vklad záložného práva nepodal s tým, že nie je nutné ho podávať, keďže mu dlžnú sumu v najbližšej dobe zaplatí v celom rozsahu. Toto sa viackrát zopakovalo, avšak dlžník dlžnú sumu nielenže nesplatil v období pred splatnosťou pohľadávky ako sľuboval, ale dlžnú sumu nesplatil ani v deň jej splatnosti. Následne bez toho, aby informoval žalobcu previedol predmetné nehnuteľnosti na manželku E. Y. - žalovanú. Prevodom vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy medzi K. Y. a žalovanou došlo k zmenšeniu majetku do takej miery, že je ohrozené aj čiastočné uspokojenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Zároveň je zrejmé, že bola uzatvorená v úmysle ukrátiť veriteľa, t.j. žalobcu a tento úmysel bol v čase uzatvorenia zmluvy žalovanej známy, pretože žalovaná je manželkou dlžníka, t.j. blízkou osobou podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka.

6. Vo vzťahu k žalovaným v rade 2/ a 3/ žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná v rade 1/ previedla nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX T. V. Ú. F. na žalovaných v rade 2/ a 3/ titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckych práv bol povolený dňa 15.3.2013, pričom poukázal na ustanovenie § 42 b/ ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda mal za to, že právo odporovať možno uplatniť aj voči tretím osobám ako singulárnym nástupcom, t.j. žalovaným v rade 2/ a 3/ z dôvodu uzavretia dvojstranného právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy. Zároveň uviedol, že žalovaným v rade 2/ a 3/ boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu, pretože v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola na predmetnom LV zapísaná poznámka o prebiehajúcom konaní o určenie odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobca sa domáha určenia odporovateľnosti tak voči osobe, ktorá mala z uvedenej zmluvy prospech ako i voči právnym nástupcom uvedenej osoby. Z existencie poznámky na LV o konaní vedenom na Okresnom súde Žilina je zrejme, že žalovaní pri vynaložení odbornej starostlivosti mohli mať vedomosť o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi.

7. Zmenu žaloby žalobca odôvodňoval s poukázaním na ustanovenie § 42 b/ ods.4 Občianskeho zákonníka, kde uviedol, že dôsledkom určenia odporovateľnosti je, že sa žalobca môže domáhať uspokojenia z veci, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho úkonu alternatívne sa môže domáhať práva na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. V danom prípade vzhľadom na existenciu viacerých záložných práv ako aj exekučných konaní vedených na vec je otázne, či je možné uspokojenie nároku žalobcu z veci, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho úkonu, preto sa žalobca domáhal alternatívne uloženia povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu.

8. Žalovaná v rade 1/ k podanej žalobe podala písomné vyjadrenie na pojednávaní dňa 16.3.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému v rade 2/ doručené na pojednávaní a žalovanej v rade 3/ prostredníctvom pošty, v ktorom uviedla, že má za to, že kúpna zmluva zo dňa 1.5.2010, ktorou predávajúci K. Y. previedol vlastnícke právo k rodinnému domu a k pozemkom evidovaných na LV č. XXXX T. V. Ú. F. nie je odporovateľným právnym úkonom v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa veriteľ môže domáhať vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka výlučne vtedy, ak tento právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Žalobca v odôvodnení svojej žaloby o určení odporovateľnosti právneho úkonu uvádza, že prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku dlžníka do takej miery, že je ohrozené aj čiastočné

uspokojenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, avšak žalobca uvedené tvrdenia doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaná v rade 1/ je toho názoru, že zmluva je ekvivalentným právnym úkonom a kúpna cena za nehnuteľnosti vo výške 200.000,- Eur predstavovala obvyklú cenu nehnuteľnosti v čase ich prevodu. Na nehnuteľnostiach v čase ich prevodu na základe zmluvy viazli 3 záložné práva a to záložné právo v prospech OTP Banka Slovensko a.s. a záložné právo v prospech žalovanej v rade 1/. Záložné práva viaznuce na nehnuteľnostiach mali prirodzene zásadný vplyv na výšku kúpnej ceny. Pri prevode nehnuteľnosti na základe zmluvy nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, pretože zmluva je ekvivalentným právnym úkonom, neviedla k zmenšeniu majetku dlžníka a ani nespôsobila nemožnosť uspokojenia žalobcu z majetku dlžníka. Prevodom nehnuteľnosti na žalovanú v rade 1/ došlo iba k zmene podoby aktív dlžníkovho majetku v rovnakej hodnote, ako keby k ich prevodu vôbec nebolo došlo. Žalobcove tvrdenia o zmenšení majetku dlžníka v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe zmluvy nie sú ničím podložené. K ukráteniu pohľadávky žalobcu uzatvorením zmluvy medzi dlžníkom a žalovanou v rade 1/ nemohlo dôjsť aj z dôvodu, že v čase zatvorenia zmluvy, ako aj v čase, kedy príslušná Správa Katastra v Žiline povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej v rade 1/ mal dlžník dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu spoľahlivo uspokojiť. Žalovaná v rade 1/ o úmysle dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť žalobcu ( veriteľa ) nevedela a ani nemohla vedieť, nakoľko vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie takéhoto úmyslu dlžníka a žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomuto úmyslu nezistila. Žalovaná v rade 1/ v čase pred uzavretím spornej zmluvy, t.j. pred dňom 1.5.2010 vynaložila náležitú starostlivosť na zistenie majetkových pomerov a možného úmyslu dlžníka, konkrétne zistila že dlžník bol v čase uzatvorenia zmluvy spoločníkom v obchodných spoločnostiach s ručením obmedzením Byty Slovakia s.r.o., SSIM - Poľná s.r.o., SSIM - Developmen s.r.o., SSIM s.r.o., ďalej preverovaním majetkových pomerov dlžníka zistila, že tento bol v čase uzatvorenia zmluvy aj akcionárom v akciových spoločnostiach SSIM - Europark a.s. a SSIM - OC a.s. V tejto súvislosti považovala za potrebné uviesť, že dlžník je spoločníkom, resp. akcionárom týchto obchodných spoločností dodnes. Nie je zrejme, prečo sa žalobca nesnaží uspokojiť svoju pohľadávku exekúciou na obchodné podiely, resp. akcie dlžníka v týchto obchodných spoločnostiach. Na týchto obchodných podieloch, resp. akciách nie je ani nikdy nebolo zriadené exekučné záložné právo. Ďalším dôkazom o tom, že žalovaná v rade 1/ nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa je skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená v čase, keď pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi ešte ani len neexistovala, čo vylučuje vedomosť žalovanej v rade 1/ o úmysle dlžníka ukrátiť tohto veriteľa. V neposlednom rade žalovaná v rade 1/ pri lustrácii majetkových pomerov dlžníka zistila, že dlžník mal v čase uzavretia zmluvy ako aj v následnom období vysoké pohľadávky zo zmlúv o pôžičkách voči a.s. SSIM - OC a.s. a voči spoločnosti Byty Slovakia s.r.o. a to pohľadávku z titulu zmluvy o pôžičke medzi dlžníkom ako veriteľom a spoločnosťou Byty Slovakia s.r.o. ako dlžníkom zo dňa 25.3.2010 na sumu 5.477.010,- Eur, zmluvy o pôžičke medzi dlžníkom a veriteľom a spoločnosťou Byty Slovakia s.r.o. ako dlžníkom zo dňa 30.4.2010 na sumu 152.200,- Eur, zmluvu o pôžičke medzi dlžníkom ako veriteľom a spoločnosťou SSIM - OC a.s. ako dlžníkom zo dňa 26.1.2009 na sumu 748.400,- Eur. Žalovaná v rade má a v rozhodnom čase mala vedomosť o tom, že si dlžník svoje pohľadávky voči spoločnosti SSIM - OC a.s. uplatnil v reštrukturalizácii tejto spoločnosti, pričom tieto pohľadávky boli v reštrukturalizácii správcom zistené, pričom reštrukturalizačný plán spoločnosti SSIM - OC a.s. potvrdený uznesením Okresného súdu Žilina č. k. XR/XXXX-XXXX zo dňa 15.6.2012 predpokladal ich uspokojenie. Je teda nepochybné, že dlžník mal v čase uzatvorenia odporovanej zmluvy dostatok iného majetku, z ktorého bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalovaná v rade 1/ teda nemala najmenší dôvod sa domnievať, že by prevodom nehnuteľností na jej osobu mohlo dôjsť k akémukoľvek ukráteniu pohľadávky žalobcu, alebo iného veriteľa, pričom vyvinula náležitú starostlivosť na zistenie majetkových pomerov dlžníka. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Na uvedenom vyjadrení zotrval právny zástupca žalovanej v rade 1/ aj na pojednávaní dňa 16.3.2016 ako aj v priebehu ďalšieho konania, v ktorom zároveň aj namietol pasívnu legitimáciu žalovaných v rade 2/ a 3/, pričom poukázal na ustálenú judikatúru slovenských súdov ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 148/2007 zo dňa 31.7.2008, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 61/2008 ), v ktorých Najvyšší súd SR judikoval kto je pasívne legitimovaný v žalobe o určenie odporovateľnosti právneho úkonu. V podobnom duchu sa vyjadril aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2ÚS 7/2012 zo dňa 6.3.2012, a pokiaľ sa žalobca voči žalovaným v rade 1/ až 3/ domáha zaplatenia peňažnej náhrady vo výške 131.410,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 112.000,- Eur od 1.7.2011 až do zaplatenia poukázal na odôvodnenie Rozsudku Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 57Co 1134/2012 zo dňa 11.4.2013.

9. Žalovaní v rade 2/ a 3/ sa k podanej žalobe písomne nevyjadrili.

10. Na pojednávaní dňa 16.3.2016 žalovaný v rade 2/ uviedol, že nevie prečo je spolu s manželkou žalovaný. S pánom Y. ako dlžníkom žalobcu nemajú žiadny právny vzťah. Uzatvorili zmluvu so žalovanou v rade 1/ a žalovanej v rade 1/ vyplácali kúpnu cenu za dom prostredníctvom banky formou prevzatia úveru. Zaplatili ešte nejaké nedoplatky zo splátok na tomto úvere a takýmto spôsobom bola aj vyplatená kúpna cena. Ďalej aj pokračujú v splácaní úveru, peniaze žalovanej v rade 1/ ani nedával fyzicky, išlo to všetko cez banku, teda pred prevzatím tohto úveru. Úver prevzali asi vo výške okolo 400.000,- Eur. Mesačne to splácajú. V predmetnom dome bývajú už 4 roky spolu s piatimi deťmi celá rodina.

11. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na skutočnostiach uvádzaných v písomnej žalobe aj v priebehu ďalších pojednávaní, poukázal na to, že voči dlžníkovi K. Y. má vymáhateľnú pohľadávku z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 6.2.2011 vo výške 116.000,- Eur, ktorá bola splatná dňa 31.3.2011, ktorá bola žalobcovi aj priznaná právoplatným rozhodcovským rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky uzatvorenej v zmluve o pôžičke. Rozhodcovský rozsudok nebol napadnutý v konaní o určenie nejakej neplatnosti, predstavuje exekučný titul, na základe ktorého prebieha exekučné konanie vedené pred súdnou exekútorkou JUDr. F. pod sp. zn. Ex 22/2012 a doposiaľ nemá žiadnu vedomosť o tom, že by v uvedenom exekučnom konaní bolo niečo vymožené, pričom predložil odpoveď Exekútorského úradu JUDr. N. F. k jeho žiadosti o stave predmetného exekučného konania. Pokiaľ ide o žalovaných v rade 2/ a 3/, ktorí nadobudli predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z roku 2013 vklad tejto kúpnej zmluvy bol v Katastri nehnuteľnosti zapísaný pod položkou výkazu zmien XXX/XXXX, ale poznámka o podanej žalobe na okresný súd bola na tento LV zapísaná pod položkou výkazu zmien č. 143/2013, teda skôr ako došlo k povoleniu vkladu a z tohto usudzuje, že žalovaní v rade 2/ a 3/ si museli byť vedomí toho, že je tam odporovacia žaloba a teda vychádza z toho, že mali o tom vedomosť. Zároveň spochybňoval dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovanou v rade 1/ a K. Y., pričom vychádzal z toho, že dlžník uznal svoj podpis za svoj až dňa 2.5.2011, teda v čase keď existovala pohľadávka žalobcu. Osvedčovacia doložka o pravosti podpisu bola na tejto zmluve opatrená až dňa 2.5.2011 a tá je smerodajná pretože v čase keď bola táto osvedčovacia doložka vyhotovená bol podaný návrh na vklad. A aj z predloženej kúpnej zmluvy, ktorá bola doručená na Okresný úrad, katastrálny odbor vyplýva, že návrh na vklad podali obidvaja manželia a je teda zrejme, že k 2.5.2011, keď bol podaný návrh na vklad, žalovaná v rade 1/ musela mať vedomosť o existencii dlhu svojho manžela. Zároveň spochybnila, že žalovaná v rade 1/ vyplatila v skutočnosti kúpnu cenu 200.000,- Eur, pričom bol podaný návrh na zrýchlený vklad.

12. Tunajší súd rozsudkom č.k. 7C 136/2012-436 zo dňa 29.6.2016 žalobu žalobcu zamietol, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej v rade 1/ trovy konania vo výške 1.438,26 eur a žalovaným v rade 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal.

13. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie.

14. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, uznesením č.k. 7Co 183/2017-491 zo dňa 8.11.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí okrem iného uviedol: „15. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu na základe toho, že žalobca mal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, keď mal za preukázané, že kúpna zmluva medzi dlžníkom a žalovanou v rade 1/ bola uzatvorená dňa 01.05.2010 a dňa 02.05.2011 došlo len k osvedčeniu podpisu dlžníka ako predávajúceho, teda uznanie podpisu na predmetnej zmluve. Žalobca uvedené v konaní rozporoval a na preukázanie svojho tvrdenia navrhoval vykonať dôkaz výsluchom dlžníka K. Y., ako aj jeho samotným výsluchom. Súd prvej inštancie navrhované dokazovanie nevykonal, preto porušil zásadu spravodlivého procesu, kedy žalobca nemohol priamo vypočúvanému svedkovi klásť otázky k predmetnej skutočnosti, teda kedy skutočne došlo k uzavretiu spornej kúpnej zmluvy. Svedeckú výpoveď nie je možné nahradiť písomným čestným vyhlásením. 16. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). 17. Žalobca namietal, že navrhoval vykonať dôkaz aj jeho výsluchom. Odvolací súd k tejto skutočnosti poukazuje na to, že v konaní boli celkom uskutočnených štyri pojednávania, pričom žalobca sa ani jedného osobne nedostavil a jeho neprítomnosť ospravedlňovala jeho právna zástupkyňa až priamo do zápisnice (3x z dôvodu že sa nachádza v zahraničí a 1x z dôvodu, že je hospitalizovaný a vždy súhlasil,

aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti). Preto odvolacia námietka v tejto časti je zo strany žalobcu iba účelová, nakoľko mal možnosť dostaviť sa pred súd a uskutočniť pred ním ústne podanie. 18. Vzhľadom k tomu, že k spravodlivému rozhodnutiu vo veci je nutné doplniť dokazovanie navrhovanými dôkazmi žalobcu ohľadne spochybňovaného dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie s tým, že tento v novom konaní doplní dokazovanie a v zmysle doplneného dokazovania vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. 19. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal procesnú vadu súdu prvej inštancie spočívajúcu v tom, že nebolo rozhodnuté o pripustení zmeny žalobného návrhu zo dňa 20.05.2016, odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu podania nevyplýva, že sa jedná o zmenu žalobného návrhu, ale išlo o jeho upresnenie, keď žalobca v ňom upresnil určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 2611/11 o dátum jej uzavretia a dátum uznania podpisu. Z tohto dôvodu sa nemôže jednať o zmenu žalobného petitu. Preto zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k procesnej vade konania. 20. V ďalšej časti odvolania žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Cdo 619/2000, v zmysle ktorého pri posudzovaní jeho aktívnej legitimácie mal súd prvej inštancie vychádzať z dátumu, kedy došlo k povoleniu vkladu do katastra nehnuteľnosti spornej kúpnej zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že predpokladom odporovateľnosti je to, že dlžník v dobe učineného odporovaného právneho úkonu mal dlh voči veriteľovi (žalobcovi) a že týmto odporovaným právnym úkonom sledoval skrátenie uspokojenia takejto pohľadávky. Predávajúci je od vzniku kúpnej zmluvy viazaný svojim zmluvným prejavom vo vzťahu k kupujúcemu. Vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti nemá žiaden vplyv na účinnosť zmluvy, tým menej na jej vznik (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 124/2003). Teda vo vzťahu k odporovateľnosti právneho úkonu, musí byť už pri vzniku právneho úkonu (v tomto prípade kúpnej zmluvy) úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, a preto už v tejto dobe musí existovať (aj keď budúca) pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi. 21. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jeho artgumentmi ohľadne toho, že podpis dlžníka na kúpnej zmluve bol osvedčený až 02.05.2011, t.j. rok po dátume uvedenom na kúpnej zmluve ako dátum jej uzatvorenia. V bode 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie sa vyjadroval práve k tejto otázke, avšak je možné mu vytknúť, že nevykonal všetky dôkazy navrhované k tejto otázke a ich nevykonanie náležite nevysvetlil. 22. Súd prvej inštancie v novom konaní doplní dokazovania v zmysle vyššie uvedeného, vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.“

16. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie sa žalobca na vytýčený termín pojednávania dňa 28.3.2018 nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané, zásielka s termínom pojednávania sa súdu z adresy jeho trvalého bydliska vrátila dňa 16.3.2018, ktorý deň je podľa ust. § 111 ods. 3 považovaný za deň doručenia predvolania na pojednávanie. Žalobca svoju neprítomnosť písomne neospravedlnil ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd pojednával aj v neprítomnosti žalobcu.

17. Na pojednávaní žalovaní v rade 1/ až 3/ zotrvali na svojich vyjadreniach.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania z pôvodného prvostupňového konania: oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä výpisom z LV č. XXXX zo dňa 10.6.2012, výpisom z LV č. 1445 z 9.5.2011, zmluvou o pôžičke zo dňa 7.2.2011, výpisom z obchodného registra spoločnosti BYTY

- SLOVAKIA s.r.o., SSIM - Poľná s.r.o., SSIM Development s.r.o., SSIM s.r.o., SSIM - EUROPARK a.s., SSIM-OC a.s., zmluvou o pôžičke uzatvorená medzi veriteľom K. Y. a dlžníkom BYTY - SLOVAKIA s.r.o. dňa 30.4.2010 s príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 30.4.2010, zmluvou o pôžičke uzatvorená medzi veriteľom K. Y. a dlžníkom BYTY - SLOVAKIA s.r.o. zo dňa 25.3.2010 spolu s príjmovým pokladničným dokladom, zmluvou o pôžičke uzatvorená veriteľom K. Y. s dlžníkom SSIM- OC a.s. zo dňa 26.1.2009, písomnou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 1.1.2010, rozhodcovským rozsudkom Bratislavského rozhodcovského súdu č.k. 3Rci 1024/2012-6, vyjadrením JUDr. F. N.- súdnej exekútorky ako odpoveď na žiadosť zo dňa 28.5.2013, notárskou zápisnicou N 71/2010 zo dňa 9.4.2010, hromadnou akciou na meno spoločnosti SSIM-OC a.s., uznesením Okresného súdu Žilina anonymizované sp. zn. 1Er 1/2010, potvrdením o prevzatí hotovosti o uhradení kúpnej ceny a čestné vyhlásenie K. Y. zo dňa 24.6.2016, potvrdením OTP Banky o zostatku hypotekárneho úveru a doplneného dokazovania výsluchom svedka K. Y. zistil nasledovný skutkový stav: :

19. Žalobca ako veriteľ a K. Y. ako dlžník uzatvorili dňa 7.2.2011 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej podľa článku I. bolo poskytnutie pôžičky vo výške 116.000,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť v celosti a v hotovosti najneskôr do 31.3.2011. V článku II. ods. 1/ je uvedené, že v prípade omeškania dlžníka so splatením dlžnej sumy ( alebo jej časti ) má veriteľ nárok na úroky z omeškania vo výške 0,07 % denne z dlžnej sumy odo dňa omeškania do zaplatenia. V článku II. ods. 3 je uvedené, že v prípade ak bude dlžník v omeškaní s plnením svojho dlhu viac ako 30 dní má veriteľ samostatný nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Eur. V článku III. ods. 5 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov z tejto zmluvy, alebo s touto zmluvou súvisiacich predložia na rozhodnutie výlučne Bratislavskému rozhodcovskému súdu zriadenému Capitol Legal Arbitration s.r.o. podľa ustanovení rokovacieho poriadku a štatútu Bratislavského rozhodcovského súdu.

20. Dňa 18.4.2011 uzatvorili žalobca a K. Y. záložnú zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve K. Y. zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie F. podľa článku III. na zabezpečenie pohľadávky žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.2.2011 a to do výšky 112.000,- Eur, s konštatovaním, že časť pôžičky vo výške 4.000,- Eur bola uhradená a dlžník sa zaviazal vrátiť zostávajúcu časť pôžičky v sume 112.000,- Eur, najneskôr do 30.6.2011. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností nebol podaný.

21. Rozhodcovským rozsudkom Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. č.k. 3Rci 1024/12-6 zo dňa 18.10.2012 bol K. Y. ako žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 112.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 112.000,- Eur od 1.7.2011 do zaplatenia zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zároveň bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 8.064,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.346,40 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2012.

22. Z listu Exekútorského úradu Trnava JUDr. N. F., súdny exekútor, sp. zn. Ex 22/2012 nazvaného ako odpoveď na žiadosť zo dňa 28.5.2013 adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu súd zistil, že vo veci exekučného konania oprávneného R. C. proti povinnému K. Y., pre pohľadávku vo výške 112.000,- Eur s prísl. k stavu predmetného exekučného konania súdny exekútor oznámil, že v predmetnej exekúcii vykonal všetky dostupné lustrácie majetku povinného, avšak základným problémom je, že povinnému sa zatiaľ v priebehu exekučného konania nepodarilo doručiť žiadnu zásielku cez slovenskú poštu, cez políciu a ani cez zamestnávateľa povinného na adresu bývalého trvalého bydliska povinného, ani na jeho terajšiu adresu. Zamestnávateľ povinného oznámil, že povinný je dlhodobo odcestovaný v zahraničí. Z tohto dôvodu podaním zo dňa 24.5.2013 požiadali Okresný súd Žilina o ustanovenie opatrovníka povinnému. S povinným sa skontaktovali jedenkrát telefonicky ( kedy im zrejme omylom zdvihol telefón) dohodol sa na stretnutí, na ktoré neprišiel, ani svoju neúčasť neospravedlnil. Odvtedy nie je možné sa s ním skontaktovať, môžu sa len domnievať, že sa z jeho strany jedná o obštrukcie v snahe vyhnúť sa exekučnému konaniu. Povinný o exekučnom konaní vedomosť má, pretože na jednej strane poštu nepreberá, na druhej strane listom zo dňa 18.2.2013 sám bez vyzvania „poskytuje súčinnosť“ ( sám oznámil stav majetku - viď príloha ). Toho času čakajú teda na rozhodnutie o ustanovení opatrovníka, aby mohli vykonať ďalšie úkony potrebné pre vymoženie predmetnej pohľadávky. Ďalej je v liste uvedené, že z vykonaných lustrácii majetku je zrejeme, že povinný nie je držiteľom zbrojného preukazu, že povinný je vlastníkom akcií, niektoré povinný založil, väčšine bánk pôsobiacich v SR ( 14 bánk) boli doručené príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu ( keďže však povinný neprevzal ani upovedomenie o začatí exekúcie, nie je zatiaľ možné vydať exekučné príkazy, takže nevedia či a v ktorých bankách má povinný zriadené účty ), spoločnostiam, v ktorých je povinný podľa OR SR štatutárnym orgánom boli zaslané príkazy na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, keďže povinný je zamestnanec spoločnosti SSIM s.r.o. Žilina bol tejto spoločnosti ako zamestnávateľovi zaslaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy ( ako je vyššie uvedené, nakoľko povinný neprevzal upovedomenie o začatí exekúcie, nemôže byť zamestnávateľovi zaslaný exekučný príkaz ). Zároveň túto spoločnosť požiadali o poskytnutie informácie o výške mzdy povinného a iných skutočnostiach týkajúcich sa pracovného pomeru povinného, avšak SSIM s.r.o. im tieto informácie neposkytla. Spoločnostiam, v ktorých je povinný podľa OR SR spoločníkom ako aj OR SR boli zaslané upovedomenia o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného ( opätovne pre problém s doručením povinného, povinnému nie je možné t.č. urobiť ďalšie úkony ). Povinný nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Sociálna poisťovňa - nakoľko je povinný zamestnaný v

spoločnosti SSIM s.r.o. táto spoločnosť za neho odvádza poistné, takže nevedia názov banky, z ktorej by povinný niečo uhrádzal. Povinný je predsedom predstavenstva a vlastníkom akcií v spoločnosti SSIM

- OC a.s. Uvedená spoločnosť je v konkurze. Listom z 11.6.2013 požiadali správcu konkurznej podstaty úpadcu SSIM- OC a.s. o poskytnutie informácie či si povinný do predmetného konkurzného konania prihlásil pohľadávky, z akého titulu, v akej výške, či boli zistené, alebo popreté ( zatiaľ od SKP odpoveď nedostali ) . Kataster nehnuteľnosti SR - povinný nie je t.č. vlastníkom ani spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, avšak v čase keď oprávnený mal už voči povinnému pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní, bol povinný vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 1445 pre katastrálne Ú. F. a tieto nehnuteľnosti previedol na svoju manželku. Uvedený prevod vlastníckeho práva je predmetom odporovacej žaloby v konaní vedenom na OS Žilina. V zmysle dokumentov, ktoré Správa katastra Žilina zaslala bola kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti 200.000,- Eur. Záverom súdna exekútorka v uvedenom liste uviedla, že vzhľadom na hodnotu predmetných nehnuteľností a výšku pohľadávky, ktorá je k 21.6.2013 spolu s trovami exekúcie vo výške 182.510,96 Eur ( pohľadávka na úrokoch rastie), je reálna možnosť uspokojenia tejto pohľadávky práve predajom predmetných nehnuteľností ( za predpokladu, že súd rozhodne že prevod vlastníckeho práva z povinného na jeho manželku je neúčinný). Ako prílohu tohto listu exekútor uviedol list od povinného zo dňa 18.2.2013 - „poskytnutie súčinnosti“

- kópia.

23. Dňa 1.5.2010 uzatvorili K. Y. ako predávajúci a žalovaná v rade 1/ ako kupujúca kúpnu zmluvu, predmetom ktorej podľa článku I. boli špecifikované nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie F., ktorých predávajúci je výlučným vlastníkom. Podľa článku II. kúpna cena bola medzi predávajúcim a kupujúcim dohodnutá vo výške 200.000,- Eur a je splatná do 31.12.2011. V článku III. ods. 2 je uvedené, že predávajúci upozornil kupujúceho, že na predmetných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech OTP Banka Slovensko a.s. na zabezpečenie hypotekárneho úveru Č.. XXX/XXXX/XXHU T.E. U.-XXX/XX E. XXX/XXXX/XXHSU T. Č.. U. XXXX/XX-XXX/XX. V článku III. je uvedené, že kupujúci si je vedomý, že predmetné záložné právo zanikne až úplným zaplatením pohľadávky záložného veriteľa. Pravosť podpisu K. Y., ktorý podpis na listine uznal za svoj vlastný bola osvedčená JUDr. Ľ. R. - notárkou dňa 2.5.2011.

24. Z fotokópie spisového obalu Katastrálny úrad Ž. L.. A.. U. XXXX/XX súd zistil, že návrh na vklad vlastníckeho práva bol doručený Katastrálnemu úradu dňa 2.5.2011. Správa katastra Žilina rozhodnutím č. vkladu U. XXXX/XX zo dňa 10.5.2011 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej v rade 1/ na základe kúpnej zmluvy, čím dňom 10.5.2011 nastali právne účinky vkladu.

25. Žalovaná v rade 1/ predložila čestné vyhlásenie K. Y. vystavené v Bratislave dňa 24.6.2016, ktorým menovaný čestne vyhlásil, že dňa 4.6.2010 prevzal od E. Y. - žalovanej v rade 1/ ako kupujúcej v hotovosti kúpnu cenu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Ž. pre katastrálne územie F.Č. vo výške 200.000,- Eur, podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním ako predávajúcim a E. Y.V. ako kupujúcou dňa 1.5.2010.

26. Z predloženej fotokópie potvrdenia o prevzatí hotovosti/ uhradení kúpnej ceny ( osvedčenej s predloženým originálom JUDr. H. C., notárkou so sídlom v Bratislave dňa 28.6.2016 ) zo dňa 4.6.2010 vystaveného K. Y. ako predávajúcim súd zistil, že K. Y. potvrdil, že dňa 1.5.2010 podpísal s E. Y. ako kupujúcou kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a týmto potvrdzuje, že v dnešný deň prevzal od kupujúcej E. Y. kúpnu cenu nehnuteľnosti podľa uvedenej kúpnej zmluvy vo výške 200.000,- Eur v hotovosti, na dôkaz čoho pripája svoj vlastnoručný podpis.

27. Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie F. zo dňa 10.3.2016 súd zistil, že ako vlastníci nehnuteľností zapísaných na predmetnom liste vlastníctva sú uvedení žalovaní v rade 2/ a 3/ v 1/1 ako bezpodieloví spoluvlastníci a ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva, vklad povolený dňa 15.3.2013 pod č. U. XXXX/XX-XXX/XX.

28. Súd vo veci vypočul svedka K. Y., ktorého výsluch navrhol žalobca ako aj žalovaná v rade 1/ a to postupom podľa ust. § 202 CSP.

29. Svedok K. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že vie, čoho by sa mala týkať jeho svedecká a vie k tejto veci zaujať relevantné stanovisko, pretože aj určité veci sám inicioval. Kúpnu zmluvu,

ktorú uzatváral so svojou manželkou, uzatvárali po predchádzajúcej príprave, ktorú dal urobiť svojmu práv. zástupcovi. Uzatvárali ju doma dňa 1.5.2010. Predtým mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo a v podstate takýmto spôsobom si chceli aj toto bezpodielové spoluvlastníctvo nejako vysporiadať. Dohadovali sa v tom smere, že on bol vedený aj ako výlučný vlastník, avšak keďže si vyporiadavali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo, urobili to takto. Potreboval peniaze na prekrytie svojej podnikateľskej činnosti, ktoré mali aj našetrené doma a manželka mu povedala, že dobre ale že potrebuje nejakú protihodnotu a týmto sa dohodli, že ona sa stane výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti a vyplatila mu 200.000,- eur, ktoré potom použil následne do podnikateľskej činnosti. Svojej manželke vydal aj čestné prehlásenie o prevzatí finančnej čiastky. Keď podpísali túto zmluvu, zostala u nich doma. V tom čase mal obrovský tlak na jeho osobu z titulu svojej podnikateľskej činnosti a potom túto zmluvu dal aj svojmu práv. zástupcovi, ktorý mu potom povedal, že je potrebné zmluvy overiť podpisy, aby sa to mohlo dať na vklad, resp. bolo potrebné uznať za vlastné podpisy pre účely vkladu do katastra nehnuteľnosti a vlastne toto sa urobilo následne a potom sa podala žiadosť - návrh na vklad. Dňa 4.6.2010 písomne potvrdil, že prevzal hotovosť a na vyžiadanie žalobkyne 24.6.2016 ešte vydal čestné vyhlásenie o týchto skutočnostiach. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej v rade 1/, či v čase podpisu zmluvy so svojou manželkou disponoval ešte s nejakým iným majetkom uviedol, že v čase podpisu zmluvy disponoval majetkom radovo niekoľko miliónov EUR. Je to zrejmé z výpisov z obchodného registra aj z dokumentácie, ktorá preukazuje reštrukturalizáciu spoločnosti a SSIM - Oc a.s. a aj potom konkurz - všetky tieto skutočnosti sú uvedené aj v reštrukturalizačnom spise, kde mu správca reštruktúry zistil tieto prihlásené pohľadávky a zaradil ich do reštrukturalizačného plánu ako zistené - teda jeho pohľadávky, ktoré som mal ako fyzická osoba voči tejto spoločnosti vo výške 1 a pol milióna EUR + zo spoločnosti SSIM s.r.o. ktorej bol 100% vlastník vo výške asi 2,7 mil. €. Vzhľadom aj na aktíva ostatných spoločností, jeho majetok predstavoval možno 8.mil. + - . Tak ako už uvádzal, je oboznámený s týmto konaním, pretože žalovaná v rade 1/ je jeho manželka a v podstate taktiež je toho názoru, že v čase keď bola podaná táto žaloba, vôbec neboli využité všetky inštitúty, ktoré prichádzali do úvahy, pretože aj v tom čase podania žaloby aj v čase keď som uzatváral s manželkou zmluvu mal aktíva v takej výške, že z týchto aktív by bolo možné pokrytie pôžičky ktorú som si bral od žalobcu. Nepopieral, že som si od žalobcu požičal finančné prostriedky. V čase podpisu zmluvy so svojou manželkou nemal dlh voči žalobcovi. Vtedy tá pohľadávka vôbec neexistovala. Požičiaval si až neskôr. V čase keď uzatváral zmluvu so svojou manželkou aj potom keď si bral pôžičku od p. C., všetko to bolo robené s tým cieľom, že potreboval doplniť vlastné zdroje, pretože mal pripravený veľký developerský projekt, z ktorého očakával nejaké výnosy, ktoré by vlastne potom adekvátne pokryli všetky cudzie zdroje. Mal to spracované v tom projekte. Momentálne v tom období potreboval tieto zdroje vykryť takýmto spôsobom a preto sa aj so svojou manželkou takto dohodol a bral si pôžičku aj od p. C. a ten o tom vedel aj na aký účel to je, aj ako to má zabezpečené, vlastne bol oboznámený so všetkými týmito okolnosťami. Záverom uviedol, že s ním uzatvoril potom záložnú zmluvu na nehnuteľnosti, ktoré mala vo vlastníctve spoločnosť SSIM Europark, avšak nejaké bližšie detaily, to už nie je potrebné popisovať.

30. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

31. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

32. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám

len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. 33. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). 34. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). 35. Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle citovaného ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t. j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt (t. j. na žalovaného v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu) nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u žalovaného, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu. 36. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu (a teda možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady), nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm c) CSP, preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť teda nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania. 37. Aktívne vecne legitimovaným k odporovacej žalobe je - ako uvádza ust. § 42a ods. 1 - veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná, ak dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku, nie je rozhodujúce či ide o pohľadávku splatnú alebo nesplatnú, popr. budúcu; významné je, že vznikol záväzkovo právny vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka alebo z ktorého má pohľadávka v budúcnosti vzniknúť. Vymáhateľnou pohľadávkou sa rozumie taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základom konaní. 38. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovanou v rade 1/ a K. Y. dňa 1.5.2010 nemal voči K. Y. existujúcu pohľadávku a K. Y. nebol v dobe uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy dlžníkom žalobcu, pretože žalobcova pohľadávka vznikla

až zo záväzkového vzťahu žalobcu a K. Y. - zmluvy o pôžičke - uzatvoreného dňa 7.2.2011. Za tejto situácie je pojmovo vylúčené aby dlžník uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 1.5.2010 skrátil uspokojenie pohľadávky žalobcu, lebo žiadna takáto pohľadávka neexistovala. Z tohto dôvodu nemôže byť splnená ani ďalšia podmienka odporovateľnosti právneho úkonu, spočívajúca v úmysle dlžníka ( preukazovaného alebo predpokladaného ) ukrátiť žalobcu. Aj keď je z hľadiska odporovateľnosti nerozhodné, ktorého z veriteľov mal dlžník v úmysle ukrátiť, je vylúčené aby týmto veriteľom bol žalobca. Okolnosť či dlžník v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 1.5.2010 dlžil iným subjektom, je z hľadiska oprávnenia žalobcu odporovať tejto zmluve bezvýznamná. Aktívne vecne legitimovaným k odporovacej žalobe je preto len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku v čase keď bol urobený odporovaný právny úkon, a to i pohľadávku nesplatnú alebo pohľadávku, ktorá má na základe vzniknutého záväzkovoprávneho vzťahu vzniknúť až v budúcnosti. Pohľadávka voči dlžníkovi pritom nemusí byť v tejto dobe ešte vymáhateľná, z hľadiska vecnej legitimácie k odporovacej žalobe postačuje aby bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodnutia súdu o podanej odporovacej žalobe. Tak ako už súd uviedol vyššie K. Y. nebol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo žalovanou v rade 1/ dlžníkom žalobcu a žalobca nebol v tejto dobe veriteľom K. Y. a teda v danej veci nie aktívne vecne legitimovaný. 39. Obdobný právny záver ako je uvedený vo vyššie uvedenom odseku zaujal aj NS ČR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 21 Cdo 549/2001 zo dňa 22.1.2002, ktorý v právnej vete uviedol: „K odpůrčí žalobě (§ 42a obč. zák.) je aktivně věcně legitimován jen ten, kdo měl za dlužníkem pohledávku v době, kdy byl učiněn odporovaný právní úkon, a to i pohledávku nesplatnou nebo pohledávku, která má na základě vzniklého závazkového právního vztahu vzniknout až v budoucnu. Pohledávka za dlužníkem přitom nemusí být v této době ještě vymahatelná z hlediska věcné legitimace k odpůrčí žalobě postačuje, aby pohledávka za dlužníkem byla vymahatelná alespoň v době rozhodnutí soudu o podané odpůrčí žalobě.“ V odôvodnení NS ČR uviedol ...“věřitelem může být - jak uvedeno již výše - jen ten, kdo má za dlužníkem pohledávku.. Ten, kdo nemá za dlužníkem pohledávku, nemůže být jeho věřitelem a je také - jak správně uvádí odvolací soud - pojmově vyloučeno, aby dlužník učinil právní úkon v úmyslu zkrátit \"svého věřitele\" (tj. zkrátit uspokojení věřitelovy pohledávky). Aktivně věcně legitimován k odpůrčí žalobě je proto jen ten, kdo má za dlužníkem pohledávku v době, kdy byl učiněn odporovaný právní úkon, a to i pohledávku nesplatnou nebo pohledávku, která má na základě vzniklého závazkového právního vztahu vzniknout až v budoucnu.

40. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z uvedeného judikátu NS ČR, s ktorým sa stotožnil, nakoľko právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov v ČR a SR je v zásade totožná a v danom prípade išlo o obdobnú právnu vec a preto uvedené závery bolo možné aplikovať na danú vec.

41. Pokiaľ žalobca spochybňoval dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 1.5.2010 s poukazovaním na to, že pravosť podpisu dlžníka K. Y.V. ako predávajúceho bola osvedčená notárom až dňa 2.5.2011, v ktorý deň bol podaný aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti ako aj tým, že dňa 8.4.2011 uzatvoril s dlžníkom záložnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti tieto skutočnosti samé o sebe nepreukazujú, že dotknutá kúpna zmluva bola uzatvorená v tento deň, t.j. 2.5.2011 alebo v iný deň. Kúpna zmluva bola datovaná dňom 1.5.2010 a účastníkmi zmluvy podpísaná a od tohto okamihu boli jej účastníci obsahom zmluvy viazaní a hoci podpis predávajúceho bol osvedčený neskôr, nemá to vplyv na dátum uzatvorenia zmluvy. Podpísanie zmluvy v uvedený deň potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi K. Y., ktorý zároveň popísal okolnosti, za ktorých k uzatvoreniu zmluvy došlo ako aj potvrdil vyplatenie dohodnutej kúpnej ceny. O hodnovernosti svedeckej U. K. Y. súd nemal žiadne pochybnosti. Napriek tomu, že výsluch svedka navrhol žalobca, súdne zásielky zo strany súdu doručované po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu si v mieste svojho trvalého bydliska nepreberal, na vytýčené pojednávanie sa nedostavil, čím sa sám zbavil možnosti klásť svedkovi otázky, prípadne relevantne spochybniť jeho svedeckú výpoveď. Dátum uvedený v zmluve časovo identifikuje okamih jej uzatvorenia a preukazuje, že zmluva bola uvedeného dňa skutočne uzatvorená. Úradné osvedčenie podpisu predávajúceho na kúpnej zmluve o prevode nehnuteľnosti nie je podmienkou jej platnosti. Úradné overenie podpisu predávajúceho vyžaduje zák.č. 162/1995 Z.z. pre účely vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, ktorým nastávajú vecnoprávne následky, t.j. nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy.

42. Na základe vyššie uvedeného, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu žalobcu zamietol a ďalej sa už splnením ďalších podmienok pre odporovaciu žalobu nezaoberal a preto aj zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania v tomto smere ako aj návrhy žalovanej v rade 1/ na preukázanie ďalších skutočností uvedených v jej obrane.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní v rade 1/ až 3/ mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).