Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/14/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO 35 717 769 zastúpeného advokátom JUDr. Alanom Strelákom, Na vŕšku 12, Bratislava proti povinnému: N. C., nar. X.X.XXXX, B. XXXX/X, XXX XX M. o vymoženie XXX eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Bohumilom Kubátom, Exekútorský úrad Bratislava, Štúrova 6/13, Bratislava pod EX 1089/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 10Er/888/2012-32 zo dňa 13.11.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta, Exekútorský úrad Bratislava, Štúrova 6/13, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu prvej inštancie bola dňa 9.8.2012 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie 462 eur s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Medzinárodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 2.5.2012 sp. zn. 0253/2011. Záväzok povinného vyplýval zo zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 3.8.2009, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350 eur.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, 3, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že je zmluva o úvere účastníkov konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V obchodných podmienkach bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou (vrátane sporov o jej platnosť a výklad), predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146 990, so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorú povinný nemal možnosť ovplyvniť. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Zastával názor, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto

ju súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú a tým aj neplatnú podmienku podľa § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odobrala možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia k záveru súdu prvej inštancie, že povinný nemohol ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, oprávnený uviedol, že súd prvej inštancie neuviedol, aké dôkazy na prijatie uvedeného záveru uskutočnil a neuviedol ani, z akých dôvodov dokazovanie nevykonal. Tvrdil, že z dojednanej rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani záver, že od spotrebiteľa sa výslovne vyžaduje, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a podľa názoru odvolateľa spotrebiteľovi nebola ani odňatá možnosť voľby riešenia sporu v prípade, ak oprávnený bude iniciovať spor v rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd prvej inštancie neskúmal, či povinný sa k predmetu sporu vyjadril alebo či podal na všeobecný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Oprávnený tvrdil, že súd prvej inštancie z textu zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky, nemohol zistiť, či pred uzavretím zmluvy o úvere existovala medzi zmluvnými stranami individuálna dohoda určitého zmluvného dojednania, či si účastníci konania vymienili zmenu ustanovení zmluvy a či práve predmetná zmluva nebola individuálnou voľbou spotrebiteľa, pretože súd prvej inštancie vychádzal len z poznatkov získaných z iných súdnych konaní. Vytýkal súdu prvej inštancie, že si urobil vlastné zistenia (závery), na ktorých založil právne posúdenie otázky dojednaných zmluvných ustanovení. Citujúc ustanovenia § 157 ods. 2, § 123, § 132, § 153 ods. 1 O. s. p. a čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR oprávnený mal za to, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, dokonca protiústavne vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie. Zdôraznil, že nie je prípustné, aby exekučný súd za účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa popieral zásady procesného zisťovania skutkového stavu veci a iba na základe exekučného titulu a bez vykonania ďalších dôkazov vyvodil vlastný skutkový záver, že ustanovenia zmluvy o úvere neboli individuálne dohodnuté. Uviedol, že skutočnosť, že predmetná zmluva má charakter predtlačeného tlačiva, ešte neznamená, že zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 2, ods. 4 Občianskeho zákonníka. Oprávnený trval na tom, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2 písm. r/ zákona č. 258/2001 Z. z.). Nie je možné ani vyvodiť záver, že v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa sa výslovne vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka nie je zákonodarcom výslovne zakázaná, naopak spĺňa podmienky ustanovené v zákone o rozhodcovskom konaní. Poukázal tiež na to, že nie každá podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej neplatnosť, pretože pre posúdenie platnosti zmluvného dojednania musí exekučný súd posúdiť aj skutočnosti, ku ktorým došlo v rámci predzmluvných vzťahov medzi oprávneným a povinným. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov SR a súdov ČR, na judikatúru ESD, na smernicu Rady č. 93/13/EHS a upozornil na to, že v žiadnej právnej vete rozhodnutia ESD nie je konštatovaná absolútna neplatnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách. Zastával názor, že dôsledkom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v plnom rozsahu je súdne odobrenie bezdôvodného obohatenia na strane povinného ignorujúce platné zmluvné záväzky. Povinný je tak contra legem súdom zbavovaný povinností, ku ktorým sa v zmluve o úvere zaviazal. Uviedol, že podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku môže exekučný súd za určitých okolností aplikovať širšiu prieskumnú právomoc pri vydávaní poverenia, ak posúdi ako rozpornú so zákonom len časť exekučného titulu, môže vydať poverenie v časti, ktorý za rozporný zo zákonom alebo dobrými mravmi nepovažuje a vo zvyšku môže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť. Podľa oprávneného predmetné uznesenie exekučného súdu nedisponuje náležitým zdôvodnením, je zmätočné a nepreskúmateľné, exekučný súd nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, preto právne závery súdu nie sú spôsobilé obstáť a sú založené na nezákonnom postupe exekučného súdu.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.1.2013 a povinný si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Medzinárodného rozhodcovského súdu v Bratislave vydaný v rozhodcovskom konaní pred ustanoveným rozhodcom Mgr. Ľubomírom Karikom zo dňa 2.5.2012 sp. zn.: 0253/2011, ktorý zaväzoval povinného na zaplatenie sumy 462 eura s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka k zmluve o úvere č. 42009 0358 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 3.8.2009.

9. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

10. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

11. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č. 42009 0358 zo dňa 3.8.2009 je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

13. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi konania dojednaná platne.

14. V prejednávanej veci účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere č. 42009 0358 dňa 3.8.2009. Obchodné podmienky zmluvy o úvere oprávneného upravujú riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou (vrátane sporov o jej platnosť a výklad), predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146 990, so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom konaní rozhodca postupuje podľa zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní a vnútorných predpisov Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146 990, so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“).

15. V odseku 2 a 3 rozhodcovskej doložky sa účastníci konania dohodli, že účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúma iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Týmto nie je dotknuté právo dlžníka, spoludlžníka obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky. V takomto prípade sa táto skutočnosť považuje za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Uvedené neplatí v prípade, ak pred podaním na príslušnom všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto doložkou založená právomoc rozhodcovského súdu.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom do 31.12.2014) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

21. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pretože takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka zakotvila výlučné rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, keďže znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ vyvolá spor ako prvý, a to pred rozhodcovským súdom, ktorý už vopred určil žalobca. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či rozhodcovská doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

22. Odvolací súd zastáva názor, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že je povinný sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

23. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú doložku ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej podmienkam, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej doložky by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere.

24. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka dohodnutá a koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

25. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

26. Súd prvej inštancie v predmetnej veci v napadnutom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil z akých skutočností vychádzal, ako posúdil oprávneným predložené listiny, ako ich vyhodnotil a ako vec správne posúdil. Závery súdu prvej inštancie zodpovedajú ustálenej rozhodovacej praxi súdov a ani odvolacie námietky oprávneného nemajú vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s .p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

28. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).