Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci žalobcu : M.. M. K., G.. XX.XX.XXXX, bytom v K., K. XX, štátny občan SR, zastúpený : ANDELOVÁ & Co., s.r.o. IČO: 47 506 946, so sídlom Tomášikova 10H, Bratislava, proti žalovanému : AUTOGRAND, a.s., IČO: 34 109 986, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 167, zastúpený : JUDr. Slávka Gajdošová, advokátka, so sídlom Trenčianska 56/D, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a mzdové nároky, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 25.08.2016 j e n e p l a t n é. II. Súd nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania. III. Súd schvaľuje súdny zmier nasledovného znenia :

Žalobca a žalovaný sa dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 28.03.2018. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 47 979,96,-€ brutto do 15 dní od právoplatnosti tohto zmieru. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, podanou na súd dňa 24.10.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného listom žalovaného zo dňa 25.8.2016 z dôvodu, že jeho pracovný pomer vznikol dňa 10.4.2006 a to verbálnou formou, čo považoval za nesporné, žalobca vykonával prácu na pozícii obchodný riaditeľ, pričom listom zo 4.7.2016 mu bolo oznámené odvolanie z funkcie riaditeľa spoločnosti žalovaného s tým, že jeho pracovný pomer u žalovaného zostáva bezo zmeny, pričom bol vyzvaný na vrátenie všetkých pracovných prostriedkov slúžiacich mu na riadne plnenie si pracovných povinností. Súčasne bolo všetkým zamestnancom žalovaného formou e-mailu 4.7.2016 oznámené, že došlo k personálnej zmene na poste riaditeľa žalovaného a že týmto dňom sa končí výkon funkcie riaditeľa zo strany žalobcu. V reakcii na uvedené žalobca oznámil žalovanému, že nikdy do žiadnej funkcie riaditeľa nebol vymenovaný, všetky požadované pracovné prostriedky riadne odovzdal, čím zo strany žalovaného ako zamestnávateľa mu bol znemožnený výkon práce, ďalšia komunikácia medzi stranami sporu nebola žiadna až listom zo dňa 25.8.2016 doručeného žalobcovi 5.9.2016 mu žalovaný oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ spočívajúce v tzv. opakovanej neospravedlnenej účasti žalobcu na pracovisku od 1.8.2016 do 25.8.2016. Žalobca listom z 12.9.2016 oznámil žalovanému, že uvedené považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní, majúc za to, že podľa § 142 ods. 3 na strane žalovaného ako zamestnávateľa došlo k prekážkam, pre ktoré žalobca nemohol vykonávať svoju prácu, tieto prekážky trvajú a je vylúčené

splnenie tzv. neospravedlnenej absencie zo strany žalobcu, dokonca k tzv. opakovanému porušeniu pracovnej disciplíny. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že žalovaný od mesiaca 05/2016 nesprávne vyplácal žalobcovi mzdu, na čoho žalobca opakovane vyzýval v súvislosti s opravou výplatných pások , určitú časť mzdy mu žalovaný vyplatil avšak nie všetko. Ku dňu podania žaloby mzdový nárok podľa žalobcu predstavoval sumu 3 029,80 € btto, ktorú sumu žiadal doplatiť mesačne od 12.9.2016 až do umožnenia riadne pracovať u žalovaného.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukázal na pracovný poriadok zo dňa 9.3.2016 ako aj svoje vyjadrenie zo dňa 10.12.2016, poukázal, že žalobca bol v pracovnom zaradení: obchodný riaditeľ, jedná sa o syna predsedu predstavenstva žalovaného, ktorého prácu neskôr prestal kontrolovať, dôveroval mu, neskôr však mal k dispozícii informácie o nevýchodných obchodoch a zlom chovaní žalobcu, na základe čoho ho žiadal o odovzdanie ním požadovaných pracovných pomôcok , pričom jasne deklaroval, že pracovný pomer zostáva bezo zmeny, žalobcovi nebol ako zamestnancovi odopretý prístup na miesto výkonu práce a ním odovzdané pracovného pomôcky dňa 15.7.2016 neovplyvnili možnosti/schopnosti dostaviť sa na pracovisko, žalobca sa bezdôvodne nedostavoval do práce od 1.8.2016 do 25.8.2016, neupovedomil zamestnávateľ o akejkoľvek prekážke a z tohto dôvodu sa žalovaný ako zamestnávateľ rozhodol ukončiť s ním pracovný pomer okamžite a to z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny poukazujúc na ZP, Pracovný poriadok žalovaného, majúc za to, že okamžité skončenia pracovného pomeru bolo dôvodné, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. V reakcii na uvedené žalobca poukázal, že nie je sporný vznik pracovného pomeru dňa 10.4.2006, takisto korešpondencia medzi stranami sporu ako i samotné okamžité skončenie pracovného pomeru, sporná je však platnosť tohto jednostranného právneho úkonu zo strany žalovaného nakoľko neexistovali dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, nebola naplnená litera zákona, takisto či zamestnávateľ oprávnene evidoval neospravedlnenú celodennú neprítomnosť žalobcu na pracovisku od 1.8.2016 do 25.8.2016 a ak by mal na to oprávnenie či je takáto neospravedlnená celodenná neprítomnosť závažným porušením pracovnej disciplíny a riadnym dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru NS SR (sp. zn. 1MCdo/13/2009, sp. zn. 5Cdo/81/2010), majúc za to, že žalovaný ako zamestnávateľ sám spôsobil stav, v ktorom chýbal jeden zo základných prvkov pracovného pomeru (druh práce), ktorý stav predstavuje prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 ZP, počas ktorého žalobca ako zamestnanec nebol povinný dostavovať sa na pracovisko a zotrvávať na ňom po celý pracovný čas, pričom uvedené nemôže byť považované za neospravedlnenú absenciu na strane žalobcu ako zamestnanca. Žalobca poukázal na dovolenkový lístok 5-6/2016 zo dňa 26.5.2016, priepustky od lekárov za 7/2016 a žiadal žalobe vyhovieť.

4. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výsluchom predsedu predstavenstva žalovaného, zdolauvedenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného súd konštatoval, že sa jedná o akciovú spoločnosť, ktorej predsedom predstavenstva je otec žalobcu.

6. Rozhodnutím predsedu predstavenstva zo dňa 4.7.2016 žalovaného bol žalobca odvolaný „z funkcie riaditeľa spoločnosti“ , pracovný pomer mal zostať bez zmeny, súčasne bol požiadaný o odovzdanie všetkých dokumentov, kľúčov, PC a elektronických nosičov dát, prístupových práv a hesiel týkajúcich sa spoločnosti AUTOGRAND, a.s..

7. E-mailom zo 4.7.2016 boli zamestnanci žalovaného oboznámení s personálnou zmenou na poste riaditeľa spoločnosti, dňom 4.7.2016 mal byť ukončený výkon funkcie M.. M. K. - M.. (žalobcu), a všetky kompetencie mali prejsť na M. K. - A.. (Ž.).

8. Dňa 15.7.2016 bol urobený zoznam odovzdaných vecí podpísaný žalobcom a pracovníčkou žalovaného.

9. Listom z totožného dňa reagoval žalobca na zhorauvedené tým, že nikdy nebol do funkcie riaditeľa spoločnosti menovaný, poukázal na odovzdanie všetkých pracovných pomôcok, pričom týmto mu bol znemožnený výkon práce zo strany žalovaného.

10. Listom zo dňa 25.8.2016 žalovaný s poukazom na § 68 ods. 1 písm. b/ ukončil so žalobcom okamžite pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, súčasne poukázal na § 81 písm. b/ , Pracovný poriadok (bod 17.1 a 17.2, 11.2) , výpis z dochádzkového systému, majúc za to, že u žalobcu išlo o opakovanú neospravedlnenú absenciu (viaceré kontroly v mesiaci 8/2016) pričom bolo zistené, že žalobca sa bezdôvodne nedostavil na miesto výkonu práce, na pracovisku sa nenachádzal.

11. Žalobca listom zo dňa 12.9.2016 s týmto nesúhlasil, poukázal na skutočnosť, že vrátením požadovaných pracovných prostriedkov mu bol znemožnený výkon práce podľa § 142 ods. 3 ZP, žiadal i naďalej aby ho žalovaný zamestnával.

12. Súd sa oboznámil aj s výplatnými páskami č.l. 18-23 žalobcu z ktorých vyplynulo, že v inkriminovanom období od 01-06/2016 nemal vykázanú žiadnu absenciu.

13. Listom z 21.7.2016 vyzval žalobca žalovaného na plnenie v súvislosti s neuhradením mzdy ako aj nesprávnym vyčíslením, k čomu sa žalovaný vyjadril tak, že v 08/2016 vykonal doplatky na mzde za obdobie 5-7/2016 a 8/2016 celkovo vo výške 9 373,36 €.

14. Z výsluchu predsedu predstavenstva žalovaného T.. M. K. O.. - A.., vyplynulo, že vzťahy medzi stranami sporu ako priamymi príbuznými začali byť nedobré, mali odlišné predstavy o riadení spoločnosti a žalobca nenaplnil jeho očakávania, žalobca prestal chodiť do práce, nekomunikovali spolu, avšak bol prístupný k finančnému vyrovnaniu svojho syna - žalobcu, čo mu nerobí problémy, pričom samotnú žalobu považuje za dehonestujúcu.

15. Z prednesov právnych zástupcov strán sporu vyplynulo všetko totožné čo bolo i obsahom ich písomných podaní.

16. Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a mzdové nároky z toho vyplývajúce.

17. Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

18. Podľa § 59 ods. 1 ZP, pracovný pomer možno skončiť a/ dohodou, b/ výpoveďou, c/ okamžitým skončením, d/ skončením v skúšobnej dobe.

19. Podľa § 58 ods. 1, písm. b/ ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

20. Podľa § 142 ods. 3 - prekážky na strane zamestnávateľa, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že došlo k vzniku pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dňom 10.4.2006 a to verbálnou formou. Takisto bolo preukázané, že žalovaný listom zo dňa 25.8.2016 oznámil žalobcovi (doručené 5.9.2016), že s ním okamžite končí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1, písm. b/ , nakoľko žalobca mal opakovanú neospravedlnenú účasť žalobcu na pracovisku od 1.8.2016 do 25.8.2016, s čím žalobca písomne nesúhlasil a žiadal aby pracovný pomer trval i naďalej. Takisto bolo preukázané, že na žiadosť žalovaného žalobca odovzdal pracovné pomôcky a v inkriminovanom období od 1.8.2016 do 25.8.2016 nebol na pracovisku, čo žalobca nespochybnil, avšak poukázal, že vinou žalovaného (absencia náplne práce po odovzdaní pracovných pomôcok po tzv. odvolaní z pozície, do ktorej nebol nikdy vymenovaný ) nemal možnosť ďalej pracovať. Súd vyhodnotil žalobu v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného za neplatnú a to práve na notoricky známu judikatúru ( uznesenie NS SR sp. zn.

1MCdo13/2009), keď pre prípad, že po odvolaní zamestnanca z funkcie nebola s ním dohodnutá iná práca, ktorú by bol zamestnávateľ povinný prideľovať odvolanému zamestnancovi, nastáva stav, v ktorom chýba dohodnutý druh práce ako jeden zo základných prvkov pracovného pomeru; uvedený stav treba považovať za prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 a za existencie tejto prekážky v práci nemá zamestnanec povinnosť dostavovať sa na pracovisko a zotrvávať na ňom po celý pracovný čas. I keď v danom prípade nešlo o odvolanie z funkcie riaditeľa ako vyplynulo z dokazovania (žalobca nikdy nebol vymenovaný do tejto funkcie), išlo však o zmenu postu obchodného managera, pričom žalovaný s ním nedohodol nový druh práce, práve z tohto dôvodu súd analogicky vychádzal zo zhora uvedeného, majúc za to, že prekážka bola práve na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 3 a v tejto časti žaloby ako dôvodnej vyhovel a určil okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné.

21. V danej veci súd neskúmal, či je naliehavý právny záujem na podanej žalobe ( určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko tento je vždy daný už svojou osobitosťou (pracovnoprávny vzťah ).

22. Vzhľadom na všetko zhora uvedené súd mal za to, že žalovaný nekonal v súlade so Zákonníkom práce a tvrdenia pertraktované žalobcom mal preukázané najmä mzdovými listami, v ktorých nebola za inkriminované obdobie ani zmienka o tzv. absencii. V skutočnosti ich opak nebol preukázaný zo strany žalovaného žiadnym spôsobom, tento neprodukoval žiadne návrhy na dokazovanie, v podstate išlo o príbuzenský vzťah žalobcu ako syna, ktorého zamestnal predseda predstavenstva žalovaného ako otec.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Nakoľko sa však žalobca v konaní úspešný trov konania nedomáhal, súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.

27. Podľa § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

28. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

29. Vzhľadom na prejav vôle strán sporu a ich právnych zástupcov a po zistení, že uzavretý zmier v celosti medzi sporovými stranami neodporuje všeobecne záväzným právnym predpisom, súd tento zmier podľa § 148 ods. 2 schválil a to s poukazom na ustanovenia hmotného práva, konkrétne § 59 ods. 1 písm. a/, § 142 ods. 3 Zákonníka práce.

30. O náhrade trov konania sporových strán, súd rozhodol v rámci uzavretého zmieru s poukazom na dohodu sporových strán, ktorá bola súčasťou zmieru.

Poučenie:

Proti 1. a 2. výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa tohto práva strany sporu výslovne vzdali do zápisnice súdu z hlavného pojednávania. Proti 3. výroku, ktorým bol schválený súdny zmier odvolanie nie je prípustné. ( § 357 a contrario )