Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-169-2017.pdf
PDF · 100.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/169/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy č.1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, proti žalovanému: AMART EUROPE, s.r.o., Študentská č.1, 040 01 Košice, IČO: 36 584 835, zast. JUDr. Roland Kovács, advokát, Mäsiarska č.30, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.695,45 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21.4.2017, č.k. 29Cb/185/2013-123 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.695,45 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 18.1.2011 do zaplatenia a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.
2. Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 2.695,45 eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu, je toho názoru, že žalobca ako šekovník, nie je oprávnený od neho ako majiteľa šeku požadovať vrátenie peňazí za zaplatený šek. Ako majiteľ šeku nezodpovedá za údaje v šeku, za tieto zodpovedá vystaviteľ šeku a žalobca je oprávnený požadovať zaplatenie peňazí len od vystaviteľa šeku, prípadne iného šekovníka. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania, tvrdí, že uplatňovaný nárok sa premlčal v dvojročnej subjektívnej lehote podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení 21.12.2010, kedy ho U. of G. upovedomila o tom, že šek je falošný a premlčacia lehota uplynula 21.12.2012. Uplatnený nárok je neopodstatnený aj s poukazom na zákon č. 191/1950 Zb., čl. III. spoločné ustanovenia § 7. Navrhol žalobu zamietnuť.
3. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav: Dňa 22.11.2010 došlo zo strany žalovaného k predloženiu šeku č. 11557, vydaného obchodným partnerom žalovaného v U. of G. dňa 28.10.2010 v hodnote 3.693,59 USD žalobcovi na prevzatie. Žalovaný bol oboznámený s tým, že pokiaľ predložený šek nebude zo strany zahraničnej banky preplatený, žalovaný uhradí žalobcovi poplatok za spracovanie neuhradeného šeku a v prípade storna šeku je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi už vyplatenú sumu. Dôkazom, že žalovaný bol s podmienkou tzv. nezáväzného inkasa oboznámený, je podpísanie potvrdenky o príjme šeku na inkaso, ktorého súčasťou je táto podmienka. Žalovaný zároveň vzal na vedomie a súhlasil so všeobecnými obchodnými podmienkami pre depozitné produkty T.s., v ktorých sú podmienky spracovania šekov vystavených v zahraničí.
4. Žalobca po prevzatí šeku, zaslal šek svojej korešpondenčnej banke v krajine, kde bol šek splatný. Y. O. U. Q. L.. Korešpondenčná banka žalobcu komunikuje s jednotlivými bankami - šekovníkmi, v ktorých sú šeky splatné a inkasuje od nich úhrady za šeky. V danom prípade šekovníkom bola U. of G..
5. Ak je šek predložený v inej banke ako šekovníkovi, táto banka nemá možnosť overiť podpisy vystaviteľa šeku ani jeho bonitu. Z toho dôvodu žalobca po preverení, že šek predložený žalovaným spĺňa zákonom stanovené podstatné náležitosti, zrealizoval úhradu šeku formou tzv. Cash Letter Systém
- s výhradou storna pre prípad, že šekovník odmietne šek preplatiť. Na účet žalovaného 13.12.2010 pripísal s výhradou storna hodnotu šeku 3.693,69 USD, zníženú o zúčtovaný poplatok za spracovanie šeku 27,23 eur, t.j. v prepočte sumu 2.695,45 eur.
6. Následne 21.12.2010 U. of G., t.j. šekovník informoval korešpondenčnú banku žalobcu Y. O. U. Q. L. o tom, že žalovaným predložený šek je falošný a preto stornovala úhradu za šek. Následne žalobca 17.1.2011 oznámil žalovanému zistenia zahraničnej banky, že šek je falošný a preto stornoval jeho úhradu.
7. Súd citoval § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciou z dôvodu, že žalobca ako šekovník nie je oprávnený od neho ako majiteľa šeku požadovať vrátenie peňazí za zaplatený šek a nezodpovedá za údaje v šeku.
8. K tomu súd konštatoval, že žalobca v zmysle § 3 zák. č. 191/1950 Sb. v tomto prípade nie je šekovníkom, šekovníkom je banka, u ktorej má vystaviteľ pohľadávku. V tomto prípade šekovníkom U. OF G. a vystaviteľom šeku je spoločnosť B./G. Z. CO S., čo vyplýva zo šeku.
9. Podľa bodu 6.6.7 VOP VÚB a.s. pre depozitné produkty časť 6.6 šeky vystavené v zahraničí: „Od právnických osôb šeky nakupujeme alebo preberáme šeky na nezáväzné vyplatenie, len v prípade, že máte u nás vedený účet.“ Žalovaný mal v čase predloženia šeku u žalobcu vedený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, teda je v zmluvnom vzťahu so žalobcom, čo nebolo v konaní spochybnené.
10. Po predložení šeku, vystaveného v zahraničí, bola žalovanému vystavená potvrdenka o príjme šeku na inkaso dňa 22.11.2010, v ktorej je uvedené. „Dolupodpísaný sa zaväzujem v prípade storna šeku zahraničnou bankou vrátiť pôvodne vyplatenú sumu a uhradiť banke všetky náklady spojené s prezentáciou šekov v zahraničí.“ Uvedené zakladá záväzok žalovaného vrátiť pôvodne vyplatenú sumu ako hodnotu šeku.
11. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko je nositeľom subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej mu z hmotného práva, resp. záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním a žalobcom.
12. K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným ide o vzťah medzi podnikateľmi, vzniknutý v súvislosti s podnikateľkou činnosťou a má charakter obchodnoprávneho vzťahu.
13. Právnu úpravu bezdôvodného obohatenia obsahuje Občiansky zákonník a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, avšak na tieto nemožno aplikovať aj právnu úpravu premlčania, t.j. osobitnú dvojročnú premlčaciu dobu podľa § 107 Občianskeho zákonníka.
14. K tomu zaujal stanovisko aj Ústavný súd SR v náleze z 13.12.2005 sp.zn. IV. ÚS 214/04, v ktorom zdôraznil, že Obchodný zákonník obsahuje právnu úpravu odlišnú od Občianskeho zákonníka v otázke premlčania, pričom uviedol, že posudzovanie bezdôvodného obohatenia sa bude spravovať Občianskym zákonníkom, ale premlčanie práv z bezdôvodného obohatenia sa bude spravovať Obchodným zákonníkom.
15. Vo vzťahu k namietaniu žalovaného, že sa jedná o zodpovednosť za škodu z vyplatenia falošného šeku podľa zák. č. 191/1950 Sb. je potrebné uviesť, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným sa nespravuje ustanoveniami zákona zmenkového a šekového.
16. Žalovaný mal v čase predloženia šeku a stále má u žalobcu vedený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, je teda v zmluvnom vzťahu so žalobcom na základe zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexibiznis účtu zo 6.6.6008. Uvedený zmluvný vzťah ako „ absolútny obchod“ podlieha režimu Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d).
17. Uzatvorená zmluva o bežnom účte, ktorej súčasťou sú VOP a potvrdenka o príjme šeku na inkaso, zakladajú záväzok žalovaného vrátiť vyplatenú hodnotu šeku.
18. Žalovaný bol listom zo 17.1.2017 pozvaný na pobočku VÚB a.s. Košice, kde mu bolo oznámené storno šeku zo strany zahraničnej banky - šekovníka a bol vyzvaný na vrátenie hodnoty šeku, ktorá mu bola vyplatená. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu úradný prehľad listiny z anglického do slovenského jazyka, z ktorej vyplýva oznámenie zahraničnej banky, že z dôvodu pozmeneného šeku žiadajú vrátenie 3.693,59 USD.
19. Podľa § 44 ods. 1 čl. II. zák. č. 191/1950 Sb. všetky osoby šekove zaviazané zodpovedajú majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a podľa čl. II ods. 2 cit. ust. majiteľ môže žiadať plnenie od každej z nich alebo od niekoľkých alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
20. Žalobca nie je osobou šekove zaviazanou. Zo šeku vyplýva, že šekove zaviazanou osobou je spoločnosť B./G. Z. O., ktorá šek vystavila a zaviazala sa zaplatiť žalovanému 3.693,59 USD.
21. Vzhľadom na oznámenie U. OF G., že predložený šek je sfalšovaný a platba stornovaná, žalovaný ako majiteľ šeku mal právo postihu pre neplatenie v zmysle § 40 a nasl. Zákona zmenkového a šekového.
22. Ustanovenie čl. III. § 7 zák. č. 191/1950 Sb. - náhrada za falošné alebo sfalšované šeky, nemožno pre tento prípad aplikovať. Toto ustanovenie upravuje vzťah medzi šekovníkom a vystaviteľom šeku. Žalobca nie je šekovníkom ani vystaviteľom šeku. Šekovníkom je U. OF G. a vystaviteľom šeku spoločnosť B./ G. Z. CO S..
23. K vyjadrenej pochybnosti žalovaného o dôveryhodnosti listiny s názorom Hlásenie o podvode - pozmenená položka, pričom argumentuje tým, že „ide o listinu zo zahraničia a pokiaľ sa má použiť ako dôkaz, mala by byť opatrená apostilom, mala byť overená, čo absentuje“, je potrebné uviesť, že tieto tvrdenia nemajú oporu v žiadnom právnom predpise, ani v Dohovore o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5.10.1í61, ku ktorému SR pristúpila.
24. Pokiaľ žalovaný namieta text dokumentu Hlásenie o podvode - pozmenená položka, je potrebné uviesť, že uvedená listina je hlásením o podvode, ktorá bola spísaná v U. of G. a následne bola zaslaná do Y. O. U., ktorá je korešpondenčnou bankou krajiny, kde bol šek splatný.
25. Žalobca nie je a ani nebol v zmluvnom vzťahu s U. of G., pokiaľ žalovaný namieta text na hlásení o podvode, tento nie je nijak účinný voči VÚB a.s., ktorá nie je inkasujúcou bankou ani bankou platiteľa. Táto námietka je neopodstatnená.
26. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený na základe zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexibiznis zo 6.6.2008, ktorý sa spravuje režimom Obchodného zákonníka a uplatnený nárok je treba posúdiť podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
27. Ďalej žalovaný namietal na listine žiadosť z U. K. absenciu podpisu, či pečiatky. Je potrebné uviesť, že išlo o list adresovaný do Y. O. Bank, ktorým hlásila podvodné konanie, a to, akým spôsobom komunikujú uvedené americké banky, nie je predmetom tohto súdneho konania. R. relevantnou je skutočnosť, či bola úhrada šeku, predloženého žalovaným stornovaná, resp. požadované jej vrátenie (bod 6.6.9. VOP), čo bolo v konaní preukázané.
28. Nie je možné žiadať od žalobcu predloženie originálu šeku, keď je preukázané, že bol sfalšovaný a zadržaný americkou bankou. Žalobca disponuje len fotokópiou šeku s vyznačením, že sa jedná o falošný šek, resp. pozmenený dokument.
29. Z uvedených dôvodov s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.695,45 eur s 9% úrokom z omeškania od 18.1.2011 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..
30. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.. Trvá na všetkých skutočnostiach uvedených v jeho prednesoch. Tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní svojho nároku. Pravosť predložených listín namietal a pretože ide o súkromné listiny, žalobca mal preukázať tvrdenia v nich obsiahnuté. Nepredloženie ich originálu nemôže byť v jeho neprospech. K uvedenému poukazuje na komentár h) C.s.p. /C.H.U./. Tvrdí, že súd prvej inštancie sa pri hodnotení dôkazov neriadil C.s.p. a ignoroval námietky jeho právneho zástupcu týkajúce sa pravosti predložených listín.
31. Odmieta záver súdu v bode 59 rozsudku, kde v súvislosti s namietaním listiny konštatoval, že to akým spôsobom komunikujú americké banky, nie je predmetom tohto súdneho konania a právne relevantnou je skutočnosť, či úhrada šeku stornovaná, resp. požadované jej vrátenie, čo bolo preukázané. Žalobca však stornovanie šeku nepreukázal a nemožnosť predloženia originálu šeku nemôže byť na jeho ujmu, neobstojí argument súdu, že nie je možné žiadať od žalobcu originál šeku. Tiež namieta skutočnosť, že šek bol sfalšovaný, čo žalobca nepreukázal.
32. Pokiaľ bude odvolací súd toho názoru, že takto predložené listiny postačujú na preukázanie žalobcovho nároku, naďalej tvrdí, že v danom prípade je potrebné okrem iného použiť aj zák. č. 191/1950 Sb., nakoľko žalobca platil žalovanému na základe predloženého šeku. Žalobca sa zaplatením šeku stal platiteľom šeku, teda medzi žalobcom a žalovaným vznikol vzťah, ktorý podlieha aplikácii zákona č. 191/1950 Sb.. Preplatením šeku sa žalobca stal šekovo zaviazanou osobou s poukazom na § 11 čl. II. zák. č. 191/1950 Sb..
33. Žalovaný ako majiteľ šeku neuniesol v zmysle uvedeného zákona žiadnu zodpovednosť za vyplatenie šeku po predložení. Skutočnosť, že žalobca, podľa jeho tvrdení, musel hodnotu šeku vrátiť, nemôže zaťažovať jeho osobu aj vzhľadom na skutočnosť, že bol pri predkladaní šeku dobromyseľný. Súdu predložil kópie dokladov preukazujúcich zaslanie tovaru v hodnote 2.695,45 eur. Žalobca tým, že šek preplatil, mal zachované práva v zmysle zák. č. 191/1950 Sb., na základe ktorých sa mohol domáhať vrátenia svojich peňazí.
34. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v bode 48, že mal vzhľadom na oznámenie U. of G. právo postihu pre neplatenie v zmysle § 40 zák. zmenkového a šekového. Tu sa súd mýli, nakoľko mu bol šek zaplatený a právo na postih v zmysle uvedeného ustanovenia má majiteľ šeku, ak je predložený šek nezaplatený. Je zaujímavé, že súd vo svojom rozsudku neustále spomína zmenkový a šekový zákon, avšak vylučuje jeho aplikáciu na daný prípad a nezaoberá sa otázkou kým bol žalobca pri vyplácaní šeku, ak je on majiteľom šeku.
35. Podľa jeho názoru bolo v danom prípade potrebné použiť ust. § 7 čl. III. spoločné ustanovenia zákona zmenkového a šekového, ktoré cituje a uvádza, že súd sa nesprávne domnieva, že uvedené ustanovenie upravuje vzťah iba medzi šekovníkom a vystaviteľom šeku. V tomto ustanovení je uvedené, kto zodpovedá za škodu, ktorú nezavinil šekovník ani jeho zamestnanec a toto ustanovenie upravuje, kto je pasívne, vecne legitimovaný, koho mal žalobca žalovať, a to domnelého vystaviteľa šeku. Z toho dôvodu tvrdí, že akékoľvek dohody v tomto smere medzi ním a žalobcom sú neplatné, pre rozpor s týmto zákonom.
36. Záverom tvrdí, že nárok žalobcu je premlčaný v zmysle § 67 ods. 2 zák. č. 191/1950 Sb a na námietke premlčania trvá.
37. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
38. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, potvrdiť.
39. V odvolaní žalovaný opätovne namieta pravosť listín „Hlásenie o podvode“, „Výzva na vrátenie“, pričom sa odvoláva na komentár h) C.s.p. V uvedenom komentári sa v tejto súvislosti tiež uvádza: „Ak poprie strana pravdivosť súkromnej listiny, nie je možné vystačiť si výlučne tým, že strana predkladajúca súkromnú listinu nesie bremeno týkajúce sa jej správnosti. Samotné nijako nešpecifikované popieranie pravdivosti súkromnej listiny nemôže mať za následok oslabenie jej dôkaznej sily. Je na tom, kto pravdivosť popiera, aby uviedol, prečo listina nie pravdivá a ponúkol k svojmu tvrdeniu dôkazy.“ Vzhľadom na uvedené sa argumentácia žalovaného javí ako účelová, je vytrhnutá z kontextu, žalovaný pri popieraní pravosti listín neuviedol žiadne relevantné dôvody a nepredložil dôkazy, ktoré by mali spochybňovať ich pravdivosť.
40. Opätovne uvádza, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným sa nespravuje ustanoveniami zmenkového a šekového zákona, ale medzi žalobcom a žalovaným je záväzkovo-právny vzťah založený na základe zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexibiznis účtu zo 6.6.2008, ktorý ako „absolútny obchod“ podlieha režimu Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d)).
41. Žalovaný pripomína svoju dobromyseľnosť a preukazuje zaslanie tovaru, uvedené skutočnosti sú irelevantné k nároku žalobcu.
42. Žalovaný namieta premlčanie nároku žalobcu, pričom sa odvoláva na § 67 ods. 2 zákona zmenkového a šekového. Po jeho citovaní uvádza, že ho nemožno vykladať izolovane od ust. § 67 ods. 1 zákona, ktoré cituje a uvádza, že citované ustanovenie hovorí o premlčaní nároku majiteľa šeku na vydanie obohatenia od vystaviteľa, teda ho na tento prípad nemožno aplikovať.
43. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
44. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvedené žalovaným nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním správne zistil skutkový stav a na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a správne ich vyložil.
45. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.
46. K námietke žalovaného ohľadne pravdivosti listín, ktorými zahraničná banka hlásila podvodné konanie, odvolací súd poznamenáva, že ide o komunikáciu zahraničných bánk, podľa ich predpisov a stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že preskúmavanie komunikácie zahraničných bánk nie je predmetom tohto konania. Z predložených listín, úradne preložených, vyplýva, že korešpondenčnej banke žalobcu Standard O. U. oznámil šekovník U. of G., že nie sú dodržané záruky podľa § 4 -207 jednotného obchodného zákonníka, preto žiada o vrátenie platby a zaslanie svojho oficiálneho šeku, splatného pre U. of G. na sumu 3.693,59 USD. Súd prvej inštancie nepochybil, keď konštatoval, že relevantnou pre toto konanie je skutočnosť, či bola úhrada šeku, predloženého žalovaným stornovaná, resp. požadované jej vrátenie v zmysle bodu 6.6.9. VOP, čo bolo v konaní preukázané. Tiež bolo preukázané, že originál šeku si vyžiadal šekovník, z dôvodu jeho sfalšovania.
47. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte.
48. Citované zákonné ustanovenie zakladá tzv. absolútne obchodné vzťahy patriace do pôsobnosti Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov.
49. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť do určitej doby na určitú menu bežný účet na jeho majiteľa.
50. Zmluva o bežnom účte má vždy povahu obchodnej zmluvy, záväzkový vzťah, ktorý z nej vznikne, je vždy obchodným záväzkovým vzťahom. Pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte majú význam tzv. bankové podmienky, ktoré majú povahu obchodných podmienok v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a ktoré
vychádzajú zo Všeobecných podmienok pre vykonávanie platobného styku, vydaných Národnou bankou Slovenska. Záväzok zriadiť bežný účet v sebe zahrňuje aj povinnosť tento účet pre majiteľa viesť, t.j. vykonávať platobné operácie.
51. Medzi žalobcom a žalovaným bola 6.6.2008 uzatvorená zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexibiznis účtu, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. pre depozitné produkty.
52. Na základe tohto zmluvného vzťahu žalovaný predložil žalobcovi šek vystavený v zahraničí a vzhľadom na to, že sa následne preukázalo, že šek bol sfalšovaný, žalobca postupoval v súlade so zmluvou o bežnom účte, ktorej súčasťou boli VOP. Okrem toho sa žalovaný v potvrdenke o prijatí šeku zaviazal v prípade storna šeku zahraničnou bankou vrátiť pôvodne vyplatenú sumu a uhradiť náklady spojené s prezentáciou šeku v zahraničí.
53. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že v prejednávanom prípade sa mal použiť zák. č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový. Uplatnený nárok žalobcu vyplýva zo zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného, založeného zmluvou o bežnom účte, preto sa riadi režimom Obchodného zákonníka.
54. Vzhľadom na uvedené, nie sú naplnené odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaným, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.
55. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.
56. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).