Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-320-2017.pdf
PDF · 102.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/320/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne H., proti žalovanému P., o vyporiadanie BSM, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31. mája 2017, č. k. 3C/1/2016-111, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom vyporiadacieho podielu zo zaniknutého BSM sumu 18.540,83 eur, pričom prvá splátka vo výške 9.270,42 eur je splatná do jedného roka od právoplatnosti rozsudku a druhá splátka vo výške 9.270,41 eur je splatná do dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
V zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. L. - rodinný dom súp. č. XXX na parcele číslo XXX/ X, parc. reg. „C“ - parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, v hodnote ku dňu zániku BSM 85.900 eur a osobný automobil značky S. Q., Q.: L v hodnote ku dňu zániku BSM 1.000 eur, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal malotraktor H. v hodnote ku dňu zániku BSM 1.000 eur. Žalobkyňu zaviazal povinnosťou dosplácať úver č. XXXXXXX X XX v L... Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému titulom vyporiadacieho podielu zo zaniknutého BSM sumu 17.154,51 eur, pričom prvá splátka vo výške 8.577,25 eur je splatná do 1 roka od právoplatnosti rozsudku a druhá splátka vo výške 8.577,26 eur je splatná do dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že boli manželmi, pričom rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 10C/53/2012-22 zo dňa 05.12.2012, právoplatným do veci samej dňa 08.01.2013, bolo zrušené BSM manželov za trvania manželstva. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 8P/9/2013-60 zo dňa 29.04.2013, právoplatným čo do rozvodu dňa 11.06.2013. Žalovaný je od XX.XX.XXXX vo výkone väzby, resp. výkone trestu odňatia slobody. Od doby, kedy žalovaný nastúpil do výkonu väzby dňa XX.XX.XXXX. sa o deti aj o majetok v BSM starala výhradne žalobkyňa; žalovaný bol odsúdený na výkon trestu odňatia slobody vo výmere X rokov, so započítaním výkonu väzby od XX.XX.XXXX, pričom XX.XX.XXXX mu uplynie X rokov. Žalovaný bol uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g) Trestného zákona, § 139 písm. c)
Trestného zákona, z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a) ods. 2 Trestného zákona, z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a), c) Trestného zákona a z pokračovacieho prečinu súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1, 2 Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), c), d) Trestného zákona, ktorých zločinov, resp. prečinu sa dopustil v období od roku 2007 do augusta 2011, na dcére strán sporu P. D.. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že bývalý manželia za trvania manželstva nadobudli do BSM nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorých hodnota ku dňu zániku BSM v zmysle znaleckého posudku N.. H. X., č. XXX/XXXX zo dňa 10.10.2016 predstavovala sumu 85.900 eur, osobný automobil značka S. Q. a malotraktor H., pričom ku dňu zániku BSM bola hodnota auta 1.000 eur a malotraktora 1.000 eur. Medzi stranami sporu ďalej nebolo sporné, že počas trvania manželstva a BSM nadobudli manželia hypotekárny úver v U., č. XXXXXXXXX a tiež im bol poskytnutý medziúver č. XXXXXXX X XX a úver č. XXXXXXX X XX, oba v L. s tým, že hypotekárny úver v U. a medziúver v L. č. XXXXXXX X XX už žalobkyňa dosplácala a úver č. XXXXXXX X XX v L. aj naďalej spláca, pričom žalobkyňa titulom úveru v U. č. XXXXXXXXX zaplatila za obdobie od 01.01.2016 do 20.07.2016 sumu 1.277,86 eur, že medziúver v L.XXXXXXXXX bol splatený 17.04.2015 a tento úver, resp. zaplatenie polovice splátok bolo predmetom zmieru v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 4C/1/2016. Ďalej medzi stranami sporu nebolo sporné, že zostatok na konte stavebného úveru v L. č. XXXXXXXXXX ku dňu zániku BSM je suma -7.412,65 eur; na danom úvere je ešte potrebné zaplatiť sumu 4.253,76 eur a že žalobkyňa od 01.01.2016 do 19.04.2017 zaplatila na úver v L. č. XXXXXXXXXX sumu 1.400 eur. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Medzi stranami sporu nebolo sporu ohľadne hodnoty majetku; na základe zhodných tvrdení strán sporu je zrejmé, že ku dňu zániku BSM bola hodnota nehnuteľnosti 85.900 eur a hodnota osobného automobilu a malotraktora u každej hnuteľnej veci 1.000 eur. Rovnako nebolo sporu o tom, komu majú byť prikázané nehnuteľnosti a malotraktor. Spor o bolo o to, komu má byť prikázaný osobný automobil S. Q., Q.: L pri rozhodovaní o tom, komu z bývalých manželov veci prikáže do výlučného vlastníctva, súd prihliadol na to, kto z bývalých manželov mal hnuteľnú vec naposledy v užívaní a u ktorého došlo k amortizácii, resp. k znehodnoteniu veci a pretože daný automobil užívala prevažne žalobkyňa, považoval za spravodlivé, aby tento automobil bol prikázaný žalobkyni. Ďalej uviedol, že sporné medzi stranami sporu bolo i to, či podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké alebo nie. Citoval ust. § 150 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/1137/2012 zo dňa 27.06.2012, podľa ktorého súčasťou úvahy súdu o vyporiadaní BSM má byť aj ohľad na protiprávne konanie jedného z manželov proti členom užšej rodiny, pričom požiadavka, aby pri vyporiadaní bolo zohľadnené nežiaduce chovanie niektorého z manželov, je v súlade s princípom dobrých mravov. Domáce násilie je protiprávne a neospravedlniteľné, je protikladom starostlivosti o rodinu, ktorý zákon výslovne uvádza ako jednu z okolností, ktoré sú pri vyporiadaní BSM významné. Nie je pritom rozhodujúce či násilie malo priamy dopad na spoločný majetok; taká požiadavka nie je stanovená v zákone, kde vedľa seba zákon stavia starostlivosť o rodinu jednej strane a zásluhy o nadobudnutie a udržanie BSM na strane druhej. V danej veci, vzhľadom na charakter, intenzitu a dĺžku trestnej činnosti, ktorej sa žalovaný dopustil voči svojej v tom čase ešte maloletej dcére, za ktorú bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere X rokov, s poukazom na to, že žalovaný sa v období od XX.XX.XXXX do zániku BSM, t. j. do 08.01.2013 (kedy bol preukázateľný vo výkone väzby/ trestu odňatia slobody) žiadnym spôsobom nezaslúžil o udržanie spoločného majetku a o rodinu sa z týchto dôvodov nestaral, súd dospel k záveru, že je potrebné vychádzať z disparity podielov v podiele 70% ku 30% v prospech žalobkyne. Na prospech žalovaného videl fakt, že takmer všetok majetok nadobudnutý počas BSM bol nadobudnutý pred nástupom žalovaného do výkonu trestu.
2. Súd tak ustálil sumu masy BSM na 87.900 eur, z ktorej aktíva v celkovej hodnote 86.900 eur prikázal žalobkyni, v hodnote 1.000 eur žalovanému. Uviedol, že pri pomere podielov 70% ku 30% v prospech žalobkyne, by potom žalovanému prináležala suma 26.370 eur (30% zo sumy 87.900 eur), z ktorej sumy je potrebné však odpočítať sumu 1.000 eur za malotraktor, ktorý bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, sumu 638,93 eur (ktorá suma predstavuje polovicu sumy 1.277,86 eur, ktorú sumu zaplatila žalobkyňa ako splátky úveru v U.), sumu 700 eur (teda polovicu zo sumy 1.400 eur, ktoré žalobkyňa zaplatila na úver v L. č. XXXXXXX X XX v období 01.01.2016 - 19.04.2017) a sumu 2.126,88 eur (ktorá suma predstavuje polovicu úveru v L., ktorý je podľa rozhodnutia povinná dosplácať žalobkyňa). Na základe týchto skutočností by žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému titulom vyporiadacieho podielu zo zaniknutého BSM sumu 21.904,19 eur. Keďže sa bývalí manželia dohodli na započítaní pohľadávky žalovanej vo výške 4.749,68 eur, vyplývajúcej zo súdneho zmieru schváleného uznesením
Okresného súdu Považská Bystrica v konaní sp. zn. 4C/1/2016 s pohľadávkou žalovaného vyplývajúcou z vyporiadania BSM, súd potom zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 17.154,21 eur, ktorú jej povolil zaplatiť žalovanému v dvoch splátkach, vzhľadom k možnostiam žalobkyne prezentovaných v konaní. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.
3. Proti rozsudku, jeho výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM sumu 17.154,51 eur v dvoch splátkach, podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok alebo aby tento výrok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní namietal, že súd nesprávne určil výšku jeho vyporiadacieho podielu v rozsahu 30%, hoci jeho zákonný podiel pri vyporiadaní BSM predstavuje 50%, pričom základnou zásadou vyporiadania BSM je princíp rovnosti podielov a výnimky z tejto zásady sú prípustné iba v takých výnimočných prípadoch, ktoré v súhrne všetkých skutočností a právnych dôsledkov odôvodňujú použitie rozdielnej výšky podielov v BSM. Poukázal na to, že aj v trestnom konaní platí zásada, že nemožno viackrát trestať za jeden skutok, resp. že treba prihliadať na to, že odsudzujúci trestný rozsudok je trestom, sankciou za porušenie niektorých povinností, pričom trest odňatia slobody, ktorý vykonáva, je dostatočnou sankciou za jeho zavinenie. Ďalej žalovaný poukázal na to, že aj v uvedenom trestnom konaní, resp. v iných konaniach samotná žalobkyňa uvádzala, že sa o nadobudnutie majetku staral, dostatočne dobre zarábal a podstatnou mierou sa zaslúžil o nadobudnutie spoločného majetku. V konaní bolo preukázané, že rozsah majetku patriaceho do BSM v období od zániku BSM nevzrástol, nevylepšil sa, naopak došlo k zhoršeniu tohto majetku, žalobkyňa na zveladenie tohto majetku nevynakladala v podstate žiadne prostriedky, a teda zásluhy ich účastníkov ako manželov na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku sú rovnaké a neodôvodňujú porušenie princípu parity. Bol toho názoru, že súd mal pri vyporiadaní BSM zohľadniť aj jeho platenie, resp. jeho záväzky z výživného, okolnosť, že počas celého obdobia od zániku BSM až doposiaľ celý majetok z BSM užívala žalobkyňa, ako aj jeho postoj pri vyporiadaní BSM. Zároveň uviedol, že získal informáciu, že žalobkyňa ihneď po právoplatnosti rozsudku mieni nehnuteľnosti, ktoré jej boli prikázané, predať, v takom prípade by jeho súhlas na zaplatenie podielu v splátkach do dvoch rokov bol nedôvodný, a pre takýto prípad navrhuje, aby žalobkyňa vyplatila jeho vyporiadací podiel z BSM najneskôr v lehote 30 dní od vkladu do katastra ohľadom predaja nehnuteľností v prospech tretej osoby. Jeho súhlas so splátkami a lehotou splatnosti dva roky vychádzal z požiadavky žalobkyne, že nemusí byť finančne spôsobilá jeho podiel vyplatiť jednorazovo. V danom čase sa však nepredpokladal predaj týchto nehnuteľností.
4. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že čo sa týka starostlivosti o deti, o svoje deti sa vždy plnohodnotne starala; dokonca teraz musí prerušiť svoju prácu v zahraničí v záujme dieťaťa, nakoľko došlo k zhoršeniu psychického stavu najmladšieho syna účastníkov sporu. Pokiaľ žalovaný udáva, že v trestnom konaní platí zásada, že nemožno trestať dvakrát za tú istú vec, poukázala na to, že z predpisov civilného práva jasne vyplýva, že konanie rozporné s dobrými mravmi, teda aj spáchanie trestného činu voči jedincovi, je možné zohľadniť vo vzťahu civilnom. Dala do pozornosti súdu, že to bol práve žalovaný, ktorý sa nevhodne správal nielen k žalobkyni, ale aj k blízkym osobám a teraz sa dožaduje od spoločnosti ochrany, s čím sa z morálneho hľadiska nedá absolútne súhlasiť.
5. Žalovaný v následnom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojich dovtedajších prednesoch, pričom poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by malo dôjsť k disparite podielov z BSM, táto disparita by sa mala prejaviť vo všetkých náležitostiach, t. j. aj v záväzkoch, ktoré z BSM vznikli. V napadnutom rozsudku bol v rozsahu 50% zaviazaný k plneniu záväzkov, a preto nie je dôvodné, aby mu v ostatnej časti malo pripadnúť iba 30%.
6. V následných stanoviskách sporové strany zopakovali svoje dovtedajšie tvrdenia.
7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v celom rozsahu (§ 379 písm. c/ CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým súd rozhodol o sume vyporiadacieho podielu zo zaniknutého BSM podľa § 388 CSP zmeniť a v zostávajúcej časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
8. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva, pričom medzi sporovými stranami v zásade nebol sporný a odvolaním nebol napadnutý rozsah majetku patriaceho do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani hodnota tohto majetku, zisteného súdom prvej inštancie. Predmetom odvolania žalovaného bol fakt, že súd prvej inštancie pristúpil k disparite podielov pri vyporadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že zo zistenej hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal žalobkyni 70% a žalovanému 30%, s poukazom na konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré bol žalovaný odsúdený k výkonu trestu odňatia slobody. Žalovaný vo svojom odvolaní tiež namietal, že zatiaľ čo súd prvej inštancie zistené aktíva prikázal stranám sporu v pomere 70% v prospech žalobkyne a 30% v prospech žalovaného, pasíva prikázal stranám sporu v podiele po 50%.
9. Po preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného bolo čiastočne dôvodné.
10. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba tiež vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
11. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov má súd vychádzať z hľadísk vyjadrených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka, teda v zásade z toho, že podiely oboch manželov by mali byť rovnaké. Z daného ustanovenia však zároveň vyplýva, že táto zásada neplatí bezpodmienečne a že je potrebné prihliadať tiež na potreby maloletých detí, na skutočnosť, ako sa každý z manželov staral o rodinu, vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
12. V súdenej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný sa dopustil zavrhnutiahodného konania voči dcére účastníkov sporu a za toto konanie bol právoplatne odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere X rokov, pričom sa prevažne jednalo o zločiny sexuálneho charakteru voči maloletej. Súd prvej inštancie preto takéto konanie žalovaného opodstatnene posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a ako domáce násilie, ktoré správne považoval za neospravedlniteľné a za konanie, ktoré je v priamom protiklade so starostlivosťou o rodinu, ktoré zákon výslovne uvádza ako jednu z okolností, ktoré sú pri vyporiadaní BSM významné. Správne potom túto skutočnosť, a to preukázané protiprávne konanie žalovaného proti členom užšej rodiny, posúdil ako významnú okolnosť pre určenie miery oboch manželov na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom dôvodne tiež zohľadnil, že v dôsledku takéhoto konania, pre ktoré bol žalovaný odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, sa žalovaný po jeho odsúdení o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nestaral, starala sa oň výhradne žalobkyňa, ktorá aj splácala splátky úverov, ktoré rodina čerpala počas trvania manželstva. Jeho záver, že z uvedených dôvodov je preto potrebné vychádzať z disparity podielov, ktorý súd prvej inštancie stanovil v pomere 70% ku 30% v prospech žalobkyne, preto považoval odvolací súd za správny. Nestotožnil sa pritom s námietkou žalovaného, že za svoje konanie nemôže znášať následky dvakrát, keď už raz bol za toto konanie právoplatne odsúdený a potrestaný výkonom trestu odňatia slobody, keď odvolací súd je toho názoru, že takéto konanie v rozpore s dobrými mravmi, proti členom najbližšej rodiny, a to dokonca voči maloletej dcére strán sporu, treba sankcionovať aj v sfére súkromného práva, v danom prípade pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď Občiansky zákonník v ust. § 150 Občianskeho zákonníka starostlivosť o rodinu výslovne uvádza ako jednu z okolností, ktoré sú pri vyporiadaní BSM významné.
13. Zároveň však odvolací súd po preskúmaní spôsobu, akým súd prvej inštancie pri stanovení disparity podielov vypočítal výšku vyporiadacieho podielu zo zaniknutého BSM, ktorú má žalobkyňa žalovanému vyplatiť, zistil, že súd prvej inštancie pri tomto výpočte pochybil. Je totiž nepochybné, že pokiaľ súd stanovil podiely oboch bývalých manželov na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve v pomere 70% ku 30% v prospech žalobkyne, nemôže takto vyporiadať iba aktíva, ale rovnakým spôsobom musí vyporiadať aj pasíva zaniknutého BSM. Do celkovej bilancie totiž musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet tých hodnôt), ale aj ostatný majetok vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu
pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdiel medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí stanovený podiel. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a podobne, alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napríklad v podobe zosplatnenia zostatku úveru) a tak ďalej. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorým každému z manželov patrí, predstavuje sumu na dorovnanie podielov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/128/2012 z 30.01.2013).
14. V prejednávanej veci aktíva zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavujú sumu 87.900 eur, pasíva sumu 6.931,62 eur (1.277,86 + 1.400 + 4.253,76), teda celkový majetok bez dlhov predstavuje sumu 80.968,38 eur. Z toho podiel 70%, prikázaný žalobkyni predstavuje sumu 56.677,866 eur a podiel 30% prikázaný žalovanému (po odpočítaní sumy 1.000 eur za malotraktor, ktorý bol pridkázaný do jeho výlučného vlastníctva) predstavuje sumu 23.290,514 eur. K podielu žalobkyne 56.677,866 eur treba pripočítať sumu 6.931,62 eur, ktorú zaplatila žalobkyňa ako splátky úveru, čo predstavuje sumu 63.609,486 eur. Keďže žalobkyni bol z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázaný majetok v celkovej hodnote 86.900 eur (85.900 eur hodnota nehnuteľností a 1.000 eur osobný automobil značky S. Q.), rozdiel medzi hodnotami 86.900 eur a 63.609,486 eur predstavuje sumu 23.290,514 eur, zaokrúhlene 23.290,51 eur, čo predstavuje sumu na dorovnanie podielov, ktorú by mala žalobkyňa doplatiť žalovanému. Keďže však medzi bývalými manželmi v priebehu sporu došlo k dohode o započítaní pohľadávky žalovanej vo výške 4.749,68 eur, vyplývajúcej zo súdneho zmieru schváleného uznesením Okresného súdu Považská Bystrica v konaní sp. zn. 4C/1/2016 s pohľadávkou žalovaného vyplývajúceho z vyporiadania BSM, súd túto sumu z vyporiadacieho podielu odpočítal a zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému na dorovnanie podielov celkovú sumu 18.540,83 eur. Keďže žalovaný v priebehu konania súhlasil so zaplatením tejto sumy žalobkyňou v dvoch splátkach (prvou splátkou splatnou do jedného roka od právoplatnosti rozsudku a druhou splátkou splatnou do dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku) a zároveň nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že by žalobkyňa chcela dotknuté nehnuteľnosti predať a mala mať tak k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na jeho vyplatenie, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie povolil zaplatiť žalobkyni zaplatenie vyporiadacieho podielu v dvoch splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
15. V zostávajúcej časti, keďže odvolací súd v danej veci nie je viazaný rozsahom podaného odvolania (§ 379 písm. c) CSP) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pričom v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP sa odvolací súd v tejto časti stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za správne a na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní v prevažnom rozsahu úspešná, keďže rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolacím súdom v prevažnej časti potvrdený a zmenený iba nepatrne pri výpočte sumy vyporiadiaceho podielu, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).