Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/197/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: PharmaComp, s.r.o., so sídlom Bystrická 901, 966 81 Žarnovica IČO: 47 358 203, zastúpeného spoločnosťou Hronček & Partners, s.r.o., AK so sídlom Kálov č. 1, 010 01 Žilina IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101024226/2021 zo dňa 11.06.2021 a rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100110989/2021 zo dňa 22.01.2021, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh na prerušenie konania zamieta.

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. administratívne rozhodnutia

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty vykonal u daňového subjektu PharmaComp s.r.o., IČO: 47 358 203 (žalobca) daňovú kontrolu dane z príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2016, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 101522470/2020 zo dňa 05.10.2020, doručený dňa 06.10.2020. Na základe výsledku daňovej kontroly správca dane vyrubil prvostupňovým rozhodnutím č. 100110989/2021 zo dňa 22.01.2021 daň z príjmov vyberanú zrážkou za zdaňovacie obdobie 2016 v sume 7.741.781,82 €. Predmetné rozhodnutie napadol žalobca odvolaním. Žalovaný rozhodnutím č. 101024226/2021 zo dňa 11.06.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100110989/2021 zo dňa 22.01.2021 potvrdil.

2. Rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že v roku 2015 bol vydaný Metodický pokyn k zdaňovaniu príjmov plynúcich poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zo dňa 17.04.2015, podľa ktorého zdaneniu daňou vyberanou zrážkou podliehali všetky peňažné plnenia poskytnuté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov. Metodický pokyn je záväzný pre všetky daňové subjekty, ktorých sa týka; internú smernicu mal držiteľ aktualizovať tak, aby jej znenie bolo v súlade s metodickým pokynom. Ministerstvo financií SR vydalo Vyhlášku MF SR č. súčinnosťou od 15.09.2015, ktorou sa ustanovuje rozsah daňových prepisov, ku ktorých uplatneniu možno vydať záväzné stanovisko; v zmysle uvedeného Finančné riaditeľstvo SR mohlo vydať záväzné stanovisko k správnosti uplatnenia ustanovení ZDP pri dani vyberanej zrážkou. Bolo na

zvážení daňového subjektu, či využije uvedenú možnosť a požiada finančné riaditeľstvo o záväzné stanovisko v predmetnej veci, čo však neurobil.

3. Daňovú kontrolu správca dane vykonal u držiteľa - daňového subjektu, nie u jeho dodávateľov; preto správca dane zisťoval u držiteľa skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov t. j. bez ohľadu na to, ako postupovali jeho dodávatelia z daňového hľadiska. Skutočnosť, či iné subjekty postupovali alebo nepostupovali pri daných transakciách v medziach zákona nezakladá dôvod na porušovanie zákona zo strany daňového subjektu. To, či kontrolovaný daňový subjekt postupoval podľa zákona o dani z príjmov a svoje príjmy zdanil riadne, v plnej výške a včas, overuje správca dane daňovou kontrolou. Podanie daňového priznania, odvedenie a zaplatenie daňovým subjektom vyčíslenej dane z príjmov, nie je zárukou toho, že tento priznal, vyčíslil a odviedol daň v správnej výške. Ustanovenie § 43 ods. 3 písm. o) ZDP neuvádza žiadne výnimky, na ktoré by mal správca dane prihliadnuť pri vykonávaní daňovej kontroly; v tomto prípade, či držiteľ zrazil a odviedol daň zrážkou z plnení vyplatených poskytovateľovi. Pre praktickú aplikáciu tohto ustanovenia zákon o dani z príjmov nevyníma ani také subjekty, ktoré majú významné postavenie najmä v čase pandémie (pozn.: v rokoch 2015 a 2016 nebola na území Slovenska pandémia) a zákon nezohľadňuje ani to, či uplatnenie postupu v zmysle ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP spôsobí alebo nespôsobí kontrolovanému daňovému subjektu daňový nedoplatok. V prípade nesprávneho zdaňovania (alebo nezdanenia vyplatených plnení vôbec) nemožno hovoriť o škode. Škodu definuje zákon o účtovníctve v § 26 ods. 6; ZDP pojednáva o škode v ustanovení § 19 ods. 3 písm. d) g) a § 21 ods. 2 písm. e). 4. Nemožno namietať, že metodický pokyn finančné riaditeľstvo vydalo neskoro. Na začiatku druhého štvrťroku 2015 bol metodický pokyn verejnosti známy, t. j. takmer celý rok pred termínom na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2015 a 2 roky pred termínom na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2016. Daňový subjekt mal dostatočný časový priestor, nielen na správne praktické uplatnenie ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, ale aj možnosť prípadné nejasnosti súvisiace s praktickou aplikáciou zákona riešiť dopytom smerovaným centru komunikácie a podpory finančného riaditeľstva alebo podľa § 53a) Daňového poriadku požiadať finančné riaditeľstvo o vydanie záväzného stanoviska v predmetnej veci. Žalovaný nesúhlasil s názorom daňového subjektu, že metodický pokyn je vlastným názorom orgánu, ktorý ho vydal. Metodické pokyny sú nástrojom, ktorý do roviny daňových úradov a verejnosti prenášajú zodpovednosť finančného riaditeľstva vyplývajúcu z ustanovenia a o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov za jednotné uplatňovanie osobitných predpisov (okrem iných aj ZDP) a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, finančnou správou v oblasti daní, poplatkov a colníctva, a navrhuje ich zmeny; informuje osoby o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a poplatkov a o ich právach a povinnostiach podľa osobitného predpisu. 5. Metodický pokyn nerieši bežný obchodný styk všeobecne akým je napr. obchodný vzťah medzi dodávateľom stavebného materiálu alebo dodávateľom športových potrieb ap. a ich odberateľmi. Držiteľ a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sú subjekty, ktorých postavenie a činnosť riešia osobitné zákony. Tvrdenie daňového subjektu, že zrážková daň by sa mala aplikovať na bežný obchodný styk pri predaji a kúpe tovaru na účely jeho ďalšej obchodnej distribúcie nemá oporu v zákone o dani z príjmov. ZDP v uvádza „peňažné a nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi“, čiže plnenie poskytnuté, ale nie pri predaji a kúpe všeobecne, ale osobe v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Aj sám daňový subjekt vykonáva povolenú činnosť smerom k osobám oprávneným podľa zákona o liekoch. V nadväznosti na dikciu ustanovenia písm. 1) a najmä ods. 13 ZDP a nadväzne na ustanovenie tohto zákona, vrátane odkazov uvedených v zákone, možno prijať záver, že v tomto prípade je znenie zákona o dani z príjmov jednoznačné a zrozumiteľné. Dňom 01.01.2015 zákonodarca zmenil zdaňovanie predmetných plnení. Zmeny uvedené v zákone sú pre každú osobu, ktorej s týkajú, záväzné, a nie je pritom rozhodujúce, ako sa zdaňovali plnenia poskytnuté držiteľom poskytovateľovi pred účinnosťou tohto zákona. Nie je neobvyklé, že na zmeny v zákone negatívne reaguje aj odborná verejnosť, avšak ani toto hľadisko nie je relevantné bez ďalšej zmeny zákona. Od 1.1.2015: sa zmenil spôsob zdaňovania peňažných plnení a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytované poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi, od vymedzeného okruhu osôb (okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania) a to tak, že z týchto príjmov sa daň vyberala zrážkou podľa ZDP, okrem ustanovenej výnimky, vykonávania klinického skúšania. Podľa ZDP od 01.01.2015 sa daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou vyberá zrážkou, ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi

alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. Súvisiace zmeny a doplnenia boli vykonané aj v § 8 ods. 1 písm. 1), ods. 3 písm. c), ods. 13; § 9 ods. 2 písm. y); § 17 ods. 31; § 21 ods. 2 písm. 1); § 43 ods. 3 písm. o), ods. 17,18; § 46 a § 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov.

6. Od 01.01.2016 bol zo ZDP vypustený § 8 ods. 1 písm. 1) a v nových odsekoch § 2 písm. y) a z) boli pre účely zákona definované pojmy držiteľ a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti; v základných pojmoch zákona boli spresnené pojmy držiteľ a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Znenie § 8 ods. 13 ostalo nezmenené. Paragraf 43 ZDP bol s účinnosťou od 01.01.2016 doplnený o odsek 21 v tomto znení: „Ak peňažné plnenie a nepeňažné plnenie plynú od držiteľa príjemcovi tohto plnenia, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a súčasne aj držiteľom, a toto plnenie bolo poskytnuté príjemcovi v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, daň sa vyberie podľa odseku 3 písm. o), pričom na peňažné plnenie a nepeňažné plnenie sa uplatní postup podľa odseku 17 písm. a), držiteľa, daň sa nevyberie podľa odseku 3 písm. o).“ Daň vyberaná zrážkou (§ 43) sa s účinnosťou od 01.01.2016 začala uplatňovať aj v prípade rovnakých peňažných plnení a nepeňažných plnení daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynúcich zo zdrojov v zahraničí. V ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) ZDP nie je uvedené, že sa daň vyberá zrážkou len z príjmov podľa § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31, preto sa zrážková daň vyberie z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa i v prípade, ak pôjde o plnenia, ktoré ak by neboli zdanené zrážkovou daňou, boli by súčasťou čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP (zo závislej činnosti) alebo súčasťou čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ZDP (napr. z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti).

7. Podľa ustanovenia § 2 ods. 4 ZoL veľkodistribúcia liekov je obstarávanie liekov, liečiv a pomocných látok od výrobcov liekov, liečiv a pomocných látok alebo iných veľkodistribútorov liekov, liečiv a pomocných látok, ich uchovávanie a dodávanie liekov, liečiv a pomocných látok osobám oprávneným podľa tohto zákona. Ministerstvo zdravotníctva SR o žiadosti daňového subjektu rozhodlo tak, že tejto vyhovelo a žiadateľovi povolilo veľkodistribúciu liekov. Hlavnou činnosťou veľkodistribútora je predovšetkým nakupovanie liekov od výrobcov alebo iných distribútorov a ich dodávanie lekárňam, resp. iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Avšak v prípade daňového subjektu, držiteľa, až 86,4 % celkových nákupov tovaru tvoril nákup tovaru od poskytovateľov, teda aj od lekární (spätný predaj prebytočných liekov od lekární). Nákup tovaru od lekární až v takom objeme je v rozpore s princípom fungovania veľkodistribútora humánnych liekov a nemožno ho považovať za bežný, obvyklý obchodný styk v súlade s účelom zákona o liekoch, čo však z daňového hľadiska nie je podstatná skutočnosť. Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. i) ZoL lekárenská starostlivosť zahŕňa spätný predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov alebo liekov zaradených v zozname liekov s úradne určenou cenou držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni dodal, a predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov alebo liekov zaradených v zozname liekov s úradne určenou cenou medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni v počte menšom ako päť balení humánneho lieku s rovnakým kódom lieku prideleným štátnym za kalendárny mesiac. Uvedené ustanovenie ZoL vymedzuje lekárenskú starostlivosť, nie činnosť držiteľa, preto odvolávanie sa na toto ustanovenie zákona nie je dôvodné.

8. Spornou skutočnosťou nie je samotný výkon podnikateľskej činnosti a sporným nie je ani oprávnenie na podnikanie. Spornou skutočnosťou v tomto prípade je nesplnenie daňovej povinnosti, ktorú zákon o dani z príjmov ukladá držiteľovi v § 43 ods. 1 a ods. 3 písm. o) v nadväznosti na ustanovenia § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31. Podľa ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. Daňový subjekt, držiteľ, sporné platby nevyplatil poskytovateľovi za klinické skúšanie, preto bol povinný v zmysle dikcie ustanovenia § 43 ods. 1 ZDP vybrať daň zrážkou vo výške 19 % z plnení [§ 43 ods. 3 písm. o) zákona] vyplatených poskytovateľovi a podľa odseku 11 tohto ustanovenia zákona zrazenú daň odviesť správcovi dane a predložiť mu oznámenie o zrazení a odvedení dane na predpísanom tlačive. Už uvedené ustanovenia zákona o dani z príjmov jednoznačne definujú osoby a plnenia, z ktorých sa daň vyberá zrážkou v

zdaňovacích obdobiach 2015 a 2016: § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31, § 43 ods. 1, ods. 3 písm. o) v nadväznosti na § 2 písm. y) a z). 9. Pri identifikácii peňažných plnení vyplatených držiteľom (daňovým subjektom) poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za rok 2016 správca dane vychádzal z účtovníctva a ďalších dokladov predložených daňovým subjektom k daňovej kontrole. V priebehu daňovej kontroly správca dane požiadal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o poskytnutie údajov o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorí mali v rokoch 2015 a 2016 platné povolenie/oprávnenie/licenciu na vykonávanie činnosti ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (vrátane lekární), s uvedením presnej identifikácie PZS (názov, adresa, IČO a pod.), dátumu začatia poskytovania zdravotnej starostlivosti a dátum prípadného ukončenia/pozastavenia poskytovania zdravotnej starostlivosti ( o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Predložené zostavy správca dane porovnal s údajmi o dodávateľoch daňového subjektu a identifikoval poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým daňový subjekt poskytol v roku 2016 peňažné plnenia. Aj držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov správca dane identifikoval uplatnením inštitútu súčinnosti; požiadal Ministerstvo zdravotníctva SR a Štátny ústav pre kontrolu liečiv o poskytnutie údajov o držiteľoch povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov platné pre rok 2015 a rok 2016, s ich presnou identifikáciou (názov, adresa, IČO, číslo povolenia) a s uvedením začiatku a ukončenia/ pozastavenia činnosti v rokoch 2015 alebo 2016. Takto predložené údaje porovnal so zostavami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti - dodávateľmi daňového subjektu a spoločnosti, ktoré boli poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zároveň aj držiteľmi vyňal z aplikácie dane vyberanej zrážkou, čím. Týmto spôsobom správca dane zohľadnil ustanovenie zákona o dani z príjmov a na metodické usmernenie Ministerstva financií SR č. MF/019559/2019-72 zo dňa 04.12.2019, ktorým ministerstvo odpovedalo na dopyt daňového subjektu. Peňažné plnenia za klinické skúšanie, prípadne iné oslobodené plnenia, ktoré by bolo potrebné ďalej vyňať, sa u daňového subjektu nenachádzali.

10. Umiestnenie odkazu v právnej úprave zákona o dani z príjmov účinnej od 01.01.2015 má oporu v Legislatívnych pravidlách vlády SR, ktoré stanovujú spôsob umiestňovania odkazov na iný právny predpis, kedy odkaz na iné právne predpisy sa umiestňuje nad slovo alebo slovné spojenie. Odvolávka 37ab) na ZoL, sa vzťahuje k slovnému spojeniu „klinické skúšanie“, čo potvrdzuje aj samotný obsah textu predmetného ustanovenia, ktorý jednoznačne vylučuje z peňažných a nepeňažných plnení len klinické skúšanie. Aplikácia právnych noriem si vyžaduje komplexné posúdenie a je potrebné zobrať do úvahy nielen jazykové hľadisko, ale aj obsahový význam. V tomto smere je to tak uvedené aj v dôvodovej správe k , ktorým sa zmenil a doplnil zákon o dani z príjmov s účinnosťou od 01.01.2015 a z ktorej je zrejmé, že len plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom, vykonaným podľa zákona o liekoch, nepodlieha dani vyberanej zrážkou. Z dôvodovej správy vyplýva, že sa „mení spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby“. Odvolávka na zákon o liekoch sa v dôvodovej správe uvádza v súvislosti s konštatovaním, že zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom, keď sa tu priamo uvádza klinické skúšanie vykonané podľa zákona o liekoch. Z uvedeného možno vyvodiť zámer zákonodarcu vzťahovať odvolávku na zákon o liekoch len na klinické skúšanie vykonávané podľa tohto zákona. Na základe uvedeného odvolací orgán sa nestotožnil s názorom daňového subjektu, že vzhľadom na umiestnenie odkazu 37ab) v ustanovení ZDP, ide o prepojenie na celé toto ustanovenie s celým znením zákona o liekoch, a ani s názorom daňového subjektu, že znenie ZDP, sa musí vykladať v súlade s celým znením zákona o liekoch. Odvolací orgán poukazuje na to, že daňový subjekt si vysvetľuje spôsob umiestňovania odkazov na iný právny predpis v rozpore s Legislatívnymi pravidlami vlády SR. 11. Predmetom daňovej kontroly nebolo overenie správnosti zdaňovania príjmov poskytovateľa, ktoré mu plynuli od držiteľa (daňového subjektu); správca dane nevykonal daňovú kontrolu u poskytovateľa, ale u držiteľa (daňového subjektu), preto správnosť zaradenia príjmov z hľadiska zákona o dani z príjmov a ich správne zdanenie u poskytovateľa nemá vplyv na splnenie daňovej povinnosti u kontrolovaného daňového subjektu, držiteľa. S účinnosťou od 01.01.2015 sa zrážkovou daňou zdaňuje akékoľvek peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa, okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. Spôsob zdanenia uvedených príjmov zrážkovou daňou, ak sú vyplácané držiteľom, nezohľadňuje skutočnosť, či sú vyplácané fyzickej osobe, dosahujúcej príjmy podľa § 5, § 6 alebo § 8 alebo právnickej osobe a to aj právnickej osobe, ktorá nebola zriadená za účelom dosiahnutia zisku (napr. nemocnice). V súlade s § 43 ZDP, ak ide peňažné plnenie, platiteľom dane je držiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje v súlade s § 43 ods. 1, 3 písm. o), 10 až 12 zákona. Zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa ZoL. Tieto sú zdaňované v rámci vykonávania činnosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Spôsob zdaňovania peňažného (aj nepeňažného) plnenia poskytnutého poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti držiteľom pred dátumom 01.01.2015 je bezpredmetný. 12. ZoL upravuje vzťahy týkajúce sa liekovej politiky a s tým súvisiace povinnosti. Zákon o dani z príjmov upravuje daň z príjmov fyzickej alebo právnickej osoby, spôsob platenia a vyberania dane, ako aj spôsob vyberania dane vyberanej zrážkou v zmysle § 43 ods. 3 písm. o). Odvolávka 18b) v ZoL je spojená s povinnosťami držiteľov povolení výhradne v súvislosti s financovaním, sponzorovaním alebo inak priamo alebo nepriamo finančnou alebo materiálnou podporou odborných podujatí alebo účasti zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí a povinnosťou vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho poskytnutia, čo nie je prípad daňového subjektu. Ustanovenie § 8 ods. 1 písm. 1) ZDP sa vzťahuje na peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa v nadväznosti na znenie ods. 13, § 17 ods. 31 a na § 43 a na § 2 písm. y) a z). V zákone o liekoch v znení účinnom od 01.01.2016 je v § 2 ods. 45, vymedzené, ktoré plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou sa nepovažujú za peňažné a nepeňažné plnenie. V tomto ustanovení je uvedené, že ide o vymedzenie na účely tohto zákona, čiže bolo zvýšenie transparentnosti vzťahov medzi farmaceutickým priemyslom a zdravotníckymi pracovníkmi. Zmeny mali viesť k vyššej miere transparentnosti v oblasti liekovej politiky ustanovením oznamovacích povinností v elektronickej podobe Národnému centru zdravotníckych informácií s presným určením obsahu a rozsahu oznamovaných údajov. Súčasťou oznamovaných údajov nemajú byť napr. peňažné a nepeňažné plnenia určené napr. v zákona o liekoch. 13. ZDP v ustanovení 43 ods. 3 písm. o) nedefinuje konkrétne peňažné a nepeňažné plnenia podliehajúce zrážkovej dani, ale vymedzuje len plnenia od držiteľa, ktoré nepodliehajú zrážkovej dani, teda len plnenia vyplácané za klinické skúšanie. Týmto spôsobom ZDP zadefinoval, že všetky ostatné plnenia od držiteľa poskytovateľovi podliehajú zrážkovej dani. Zrážkovej dani nepodliehajú ani plnenia od dane oslobodené [ zákona o dani z príjmov] a nepeňažné plnia, ktorých úhrnná suma v príslušnom kalendárnom štvrťroku nepresiahne 10,00 eur ( zákona o dani z príjmov). Pri zdaňovaní príjmov je daňový subjekt viazaný dikciou zákona o dani z príjmov, v tomto prípade účinnou od 01.01.2015. Znenie (zmeny) zákona o liekoch (obsahové vymedzenie niektorého pojmu) je síce relevantné, ale z daňového hľadiska daňový subjekt vychádza zo znenia zákona o dani z príjmov aktuálneho pre príslušné zdaňovacie obdobie. Znenie ustanovenia ZDP bolo aj v roku 2015 aj v roku 2016 totožné. Na jeho praktickú aplikáciu nemala žiadny dopad ani novela ZoL účinná od 01.01.2016. Navyše, už v roku 2015 daňový subjekt disponoval aj listom, ktorým ministerstvo odpovedalo na jeho dopyt v predmetnej veci, a preto možno konštatovať, že mal vedomosť o tom, ako správne zdaniť vyplatené plnenia. V ZDP v ustanoveniach písm. 1), a pri slovnom spojení peňažné a nepeňažné plnenie nie je uvedená žiadna odvolávka, preto nemožno tvrdiť, že na účely zákona o dani z príjmov je možné považovať len peňažné a nepeňažné plnenie v zmysle ZoL. 14. V dôvodovej správe zákonodarca uviedol konkrétne: „Zákon naďalej neupravuje taxatívne možnosti vyčíslenia nepeňažného plnenia, pričom držiteľ musí vychádzať zo skutočne uhradených nákladov. Avšak napr. na účely vyčíslenia zdaniteľného príjmu v prípade hromadne organizovaných akcií (zabezpečenie pohostenia pre účastníkov odborného podujatia formou švédskych stolov a pod.) môže organizátor podujatia vychádzať z celkovej priemernej predpokladanej spotreby, t. j. tzv. nepeňažného príjmu založeného na pomere plánovaných nákladov na nepeňažné zdaniteľné plnenia a plánovanom počte účastníkov. Takto stanovený príjem môže byť použitý na účely výpočtu zrážkovej dane bez ohľadu na skutočnú spotrebu daného účastníka (t. j. jeho konzumáciu na podujatí). Organizátor

podujatia uvedený nepeňažný zdaniteľný príjem oznámi všetkým účastníkom podujatia vopred (napr. formou oznámenia na pozvánke). Organizátor podujatia nepeňažné plnenia poskytované v súvislosti s účasťou na odbornom podujatí vyčísli primerane s ohľadom na povahu a rozsah daného podujatia. Organizátor podujatia na žiadosť správcu dane preukáže podkladové údaje, z ktorých vychádzal pri kalkulácii výšky nepeňažného príjmu vzťahujúceho sa na účasť zdravotníckeho pracovníka na podujatí a zdôvodní odchýlky medzi plánovaným a reálnym nepeňažným plnením pripadajúcim na jedného účastníka podujatia. Podporná dokumentácia bude zohľadňovať napr. obvyklý počet účastníkov na porovnateľných podujatiach organizovaných v minulosti, počet odborných lekárov zaoberajúcich sa danou problematikou v regióne, kde sa podujatie konalo (napr. počet diabetológov, ak bolo odborné podujatie zamerané na témy z diabetologicko-terapeutickej oblasti), zdokladovanie celkových nákladov vynaložených na zabezpečenie organizácie podujatia a ich porovnanie s poskytovanými nepeňažnými zdaniteľnými plneniami, preukázanie pozvania plánovaného počtu účastníkov na podujatie (napríklad e-mailom).“

15. Z hľadiska ZDP je rozhodujúca skutočná realizácia platby vykonaná držiteľom smerom k poskytovateľovi, t. j. realizácia akejkoľvek platby s výnimkou za klinické skúšanie. Negatívna definícia peňažného a nepeňažného plnenia pre účely ZoL (od 01.01.2016) nie je relevantná pri zdaňovaní príjmov poskytnutých držiteľom poskytovateľovi ani pre rok 2015, ani pre rok 2016 v zmysle , ktorým sa od 01.01.2015 novelizoval zákon o dani z príjmov, zákonodarca na strane 33 uviedol: „Zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa o liekoch v znení neskorších predpisov. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania činnosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, zdravotníckemu pracovníkovi aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [ písm. 1)] alebo lekárovi dosahujúceho príjmy z vykonávania samostatnej zdravotníckej praxe [], tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania.“ V osobitnej časti tejto dôvodovej správy k novele zákona o dani z príjmov je uvedené: „Navrhovaná úprava mení spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.“ „V písm. 1) zákona sa z dôvodu právnej istoty dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť. Zároveň sa zavádza aj legislatívna skratka „držiteľ“ pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenia budú zdaňovať osobitným spôsobom. Podľa a zákona sa mení spôsob zdaňovania predmetných plnení zrážkovou daňou, pričom ak ide o peňažné plnenia - tieto bude zdaňovať sám držiteľ, ktorý ich vyplatil, o nepeňažné plnenie - tieto bude zdaňovať sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, ktorý ho od držiteľa prijal. Spôsob zdanenia uvedených príjmov zrážkovou daňou, ak sú vyplácané držiteľom, sa navrhuje bez ohľadu na skutočnosť, či sú vyplácané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, pričom v súlade s navrhovanou úpravou v zákona, ak pôjde o peňažné plnenie, platiteľom dane je držiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje v súlade s až 12 zákona,..“

16. Spôsob zdanenia uvedených príjmov zrážkovou daňou, ak sú vyplácané držiteľom, bol navrhnutý bez ohľadu na skutočnosť, či sú vyplácané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, pričom v súlade ustanovením v § 43 zákona, ak ide o peňažné plnenie, platiteľom dane je držiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje v súlade s § 43 ods. 10 až 12 ZDP; ak ide o nepeňažné plnenie, platiteľom dane je príjemca nepeňažného plnenia, ktorý postupuje podľa navrhovaného znenia § 43 ods. 17 ZDP, t. j. odvedie daň zrážkou do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté a zároveň oznámi správcovi dane na tlačive, ktoré vydá FR SR, údaje o zrazenej a odvedenej dani a ďalšie údaje uvedené v tomto návrhu zákona. Držiteľ, ktorý vypláca peňažné plnenie alebo poskytuje nepeňažné plnenia oznamuje správcovi dane tieto skutočnosti v lehotách ustanovených v zákone o dani z príjmov § 43 ods. 11 až 18. Od 01.01.2016 boli do ZDP v oblasti zdaňovania držiteľov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako príjemcovi plnení od držiteľov zavedené viaceré spresnenia a doplnenia, avšak bez výrazného dopadu na zdaňovanie uvedených plnení. Aj verejne dostupné

informácie z webových stránok z roku 2015 jasne definovali, kedy je držiteľ povinný pri peňažných plneniach vybrať a odviesť zrážkovú daň.

17. Napríklad v časopise Lekárnik 07-08 2015, ročník XX., na strane 38, sú advokátskou kanceláriou POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., riešené aplikačné otázky novej zrážkovej dane z peňažných a nepeňažných plnení, kde sa uvádza: „Pri peňažných plneniach platí zásada, že daň zráža a odvádza platiteľ, teda ten, kto vypláca peňažné plnenie. Platiteľom dane sa rozumie: držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov..., ktorej prostredníctvom vyššie uvedené subjekty plnenie poskytli. Pri platbách, to znamená pri peňažných plneniach, sú od zrážkovej dane oslobodené klinické skúšania.“ Pojem „bežný obchodný styk“ v súvislosti s peňažnými a nepeňažnými plneniami bol do ZoL zavedený až od roku 2016, ale len na účely ZoL. Odvolávka „37ab“ použitá v § 43 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov sa nevzťahuje na celé znenie ZoL, ale len na klinické skúšanie, ktoré je z týchto plnení vylúčené. Keby sa jednalo len o peňažné plnenia vzťahujúce sa na odborné podujatia a sústavné vzdelávanie, nemalo by zmysel z týchto plnení vylúčiť klinické skúšanie, ktoré je veľmi podrobne zadefinované v ZoL v časti Klinické skúšanie humánnych produktov a humánnych liekov od - a v dôvodovej správe zákona o dani z príjmov: „Zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa o liekoch v znení neskorších predpisov. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania činnosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy.“

18. Zdaňovanie peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa bolo do zákona o dani z príjmov zavedené s účinnosťou od 01.12.2011 a , ktorý cez článok VI. doplnil zákon o dani z príjmov bolo do ustanovenia ZDP doplnené písm. 1): „peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,aa) jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov,37ab) výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny37ac) alebo prostredníctvom tretej osoby“; doplnené o písm. c); ustanovenie zákona o dani z príjmov bolo doplnené o odsek 31: „Súčasťou základu dane daňovníka podľa druhého bodu a tretieho bodu je aj peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti3733) od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov,37ab) výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny3733) alebo prostredníctvom tretej osoby.“ Novelou zákona o dani z príjmov () boli od 01.01.2016 ustanovenia týkajúce sa zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytovaných od držiteľa poskytovateľovi doplnené a spresnené, pričom na účely zákona o dani z príjmov boli v osobitných ustanoveniach vymedzené pojmy držiteľ a poskytovateľ. Pre účely ZoL bola s účinnosťou od 01.01.2016 v zákone o liekoch vymedzená definícia peňažných a nepeňažných plnení avšak bez nadväznosti na zákon o dani z príjmov a opačne. roku 2015 došlo k zmene zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení a ak by zákonodarca zamýšľal pokračovať v chápaní pojmov peňažného a nepeňažného plnenia v zmysle argumentov daňového subjektu, nebolo by potrebné definovať vyňatie príjmov z vykonaného klinického skúšania. Práve z tohto dôvodu, že od roku 2015 sa zrážková daň mala aplikovať na všetky peňažné a nepeňažné plnenia, bolo potrebné vyňať z príjmov klinické skúšanie, na ktoré sa aplikácia zrážkovej dane nevzťahuje. Presné zadefinovanie a špecifiká klinického skúšania sú podrobne uvedené v zákone o liekoch.

19. V čase expedovania napadnutého rozhodnutia správca dane nemal vedomosť o prevzatí zastupovania advokátskou kanceláriou Hronček & Partners, s. r. o., a taktiež správca dane sa nemohol vysporiadať s pripomienkami daňového subjektu k protokolu podanými dňa 12.02.2021, pretože lehota na vyjadrenie k protokolu uplynula dňa 18.11.2020. O týchto skutočnostiach správca dane informoval daňový subjekt v odpovedi k vyjadreniu č. 100333759/2021 zo dňa 24.02.2021, kde okrem iného uviedol: „Vzhľadom k tomu, že lehota na vyjadrenie sa k protokolu uplynula dňa 18.11.2020, pripomienky predložené v tejto lehote boli prerokované už dňa 01.12.2020 a rozhodnutia zo dňa 22.01.2021 boli odoslané daňovému subjektu, nie je možné zo strany správcu dane prerokovať ďalšie pripomienky daňového subjektu predložené dňa 12.02.2021, t. j. po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.“ Správca dane neurobil procesnú chybu, keď sa nevyjadril k písomnému vyjadreniu daňového subjektu zo dňa 12.02.2021. Toto vyjadrenie bolo doručené až po ukončení vyrubovacieho konania, čo preukazuje obsah úradného záznamu č. 100040070/2021 zo dňa

12.01.2021. V úradnom zázname z telefonického rozhovoru správcu dane s Ing. Klárou Strakovou je uvedené: „Správca dane dňa 07.01.2021 telefonicky kontaktoval Ing. Kláru Strakovú (tel. 0917500061), splnomocnenú zástupkyňu daňového subjektu a oznámil jej, že ruší stretnutie - ústne pojednávanie plánované na 12.01.2021, z dôvodu zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie v SR v súvislosti so šírením ochorenia COVID - 19, ako aj vzhľadom na predĺženie núdzového stavu v SR, vydané uznesenie vlády SR a sprísnenie prijatých opatrení. Sama splnomocnená zástupkyňa požiadala mailom dňa 06.01.2021 o presun termínu, z dôvodu povinného programu. Splnomocnená zástupkyňa uvedenú informáciu vzala na vedomie a nemala k nej žiadne pripomienky alebo námietky. Zároveň správca dane jej oznámil, že sa podrobne zaoberal prijatým elektronickým podaním pod č. 6/09816387/2020 dňa 10.12.2020 a na základe toho jej bude zaslané písomné Oznámenie, v ktorom uvádza svoje stanovisko a prijaté závery. Správca dane splnomocnenej zástupkyni zároveň oznámil, že uvedeným oznámením ukončuje vyrubovacie konanie a následne vydá rozhodnutie.“

II. žaloba a námietky

20. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že z relevantných peňažných plnení neodviedol daň zrážkou z dôvodu, že sa tento spôsob výberu dane na tieto plnenia neaplikuje. Z týchto peňažných plnení neodviedol daň zrážkou z dôvodu, že sa tento spôsob výberu dane na tieto plnenia neaplikuje a tento názor zastával od začiatku, ktorý odvodil z platnej a účinnej právnej úpravy ZDP pre rok 2015 a 2016. Žalobca svoje príjmy zdanil riadne, v plnej výške a včas, podaním daňového priznania, odvedením a zaplatením vyčíslenej dane z príjmov, a rovnako takto postupovali aj jeho dodávatelia, ktorým žalobca v súvislosti s vykonanými obchodmi odovzdal všetky potrebné účtovné a daňové doklady a vyplatil príslušné platby za tovar v plnej 100% výške, t. j. bez zrážky. V predmetnom období, ani nikdy potom žiadne subjekty pri tomto druhu plnení takto príjmy nezdaňovali a rovnako odborná verejnosť k veci zastávala úplne iný názor, ako ex post začal uplatňovať žalovaný a správca dane. žalovaný absolútne nepochopil tvrdenie žalobcu na ktoré v citácii reagoval, nakoľko týmto žalobca poukázal na to, že bežnou obchodnou praxou u všetkých dotknutých subjektov (vrátane jeho dodávateľov) bolo bežný obchodný styk (príjmy z neho) zdaniť tak, ako v každom inom prípade obchodnej transakcie, pretože za peňažné a nepeňažné plnenia v zmysle ZoL, t.j. tie ktorých zdaňovanie sa upravilo v ZDP novelou účinnou od 01.12.2011 sa nikdy nepovažovali plnenia poskytnuté v bežnom obchodnom styku. Bežnou a logickou aplikáciou výkladu zákona, ktorý je podporený mnohými odbornými vyjadreniami sa v rokoch 2015 a 2016 daňové subjekty riadili významom zákona, ktorý z neho vyplýval a teda nie takým, ktorý v súčasnosti aplikuje žalovaný.

21. V prípadoch, kedy správca dane tvrdí, že daňový subjekt mal platiť daň zrážkou podľa ust. § 43 ods. 3 písm. o) ZDP toto tvrdenie, závery a postup správcu dane považujeme za nesprávne, a toto ustanovenie sa na činnosť, ktorú vykonával žalobca nevzťahuje. Žalobca ako daňový subjekt nevykonal žiadny taký obchod, resp. neposkytol žiadne také plnenie, na ktoré by sa uvedené ustanovenia o povinnosti platiť daň zrážkou vzťahovali. Daňový subjekt vykonával vo vzťahu ku lekárňam výlučne obchodnú činnosť spočívajúcu v bežnom obchodnom styku (napr. podľa alebo ) týkajúceho sa predaja a kúpy liekov. Išlo o tzv. spätný predaj prebytočných liekov od lekární, ktoré sa týmto lekárňam nepodarilo vydať pacientom, ktorý bol vykonávaný v súlade s ZOL pričom práve táto činnosť je činnosťou, na ktorú sa zrážková daň neaplikuje ani nikdy neaplikovala a neaplikovali ju ani žiadne daňové subjekty. Zrážková daň (ako ju označujeme v tejto žalobe) nie je samostatným druhom dane. Ide len o osobitný spôsob výberu dane z príjmov, ktorý sa uplatní len v určitých špecifických situáciách a za naplnenia podmienok, ktoré všetky stanovuje ZDP ako všeobecne záväzná právna norma. Iný všeobecne záväzný právny predpis, spôsob výberu dane z príjmov zrážkou (na účely tejto žaloby označovaný ako „zrážková daň“) neupravuje. Žalovaný aj prvostupňový orgán opakovane svoje závery opierajú aj o „Metodický pokyn k zdaňovaniu príjmov plynúcich poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov “. Zrážková daň sa vzhľadom na svoju osobitosť využíva len na určité osobitné transakcie, a to len na taxatívne vymenované transakcie (plnenia) v ust. ZDP.

22. Z výslovného znenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP vyplýva, že tento postup výberu dane zrážkou sa nevzťahuje na „peňažné a nepeňažné plnenia“, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. T.j. podmienkou formulovanou v tomto ustanovení, pre aplikáciu postupu podľa § 43 je, že daň sa vyberá zrážkou „ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa“ a súčasne ak toto „peňažné alebo nepeňažné plnenie“ nebolo poskytnuté za klinické skúšanie. Je tak najskôr kľúčové posúdiť, ktoré plnenia sa považujú na účely dotknutého ustanovenia za peňažné a nepeňažné plnenia. Je evidentné, že nie všetky plnenia sa automaticky majú považovať za „peňažné a nepeňažné plnenie“. ZDP síce v roku 2015 neobsahoval legálnu definíciu pojmu „peňažné a nepeňažné plnenie“ (vždy je na mysli plnenie poskytnuté od držiteľa voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti), preto je podstatné poukázať na odvolávku (odkaz) „37ab“, ktorá je umiestnená na konci ustanovenia ZDP, a to za interpunkčným znamienkom ukončujúcim významovú vetu právnej normy. Odkaz za citovaným ustanovením „37ab)“ odkazuje na celé znenie teda ZoL, nie len na niektoré z jeho ustanovení. To znamená, že odvolávka „37ab“ nesmeruje len na definovanie pojmu „klinické skúšanie“ (čo tvrdí žalovaný a správca dane), pretože nie je odkazom viažucim sa len k tomuto slovnému spojeniu. Práve naopak, zákonodarca odvolávku smerujúcu na celý ZoL umiestnil za interpunkčné znamienko ukončujúce významovú časť znenia právnej normy, čím zadefinoval jej právny, logický, jazykový a systematický význam. Ako zdôvodníme podrobne ďalej, používanie odvolávok má v právnom poriadku svoj systém, ktorý slúži následne na účely správneho výkladu zákonných ustanovení. Tento systém musí byť zachovaný, avšak práve žalovaný a prvostupňový orgán tento systém používania odvolávok nerešpektuje, resp. vykladá odvolávku nesprávne. V tomto smere považujeme za zásadné pochybenie žalovaného, že ním aplikovaný výklad ustanovení ZDP je nesprávny, t.j. ide o nesprávne právne posúdenie. Žalovaný znenie dotknutých ustanovení ZDP prekrútil a extenzívne domyslel vlastný výklad, pričom sa nijako nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorou odôvodnene vyvrátil závery prvostupňového orgánu.

23. Metodické usmernenie/pokyn je záväzné len pre orgány vykonávajúce správu daní. Inak povedané, pre daňový subjekt nie je právne záväzné a ani nemôže byť voči nemu aplikované ako právne záväzné. Tento názor žalovaného o právnej záväznosti jeho Metodického pokynu je právne nesprávne. Rovnako nie je právne záväzný individuálne stanovisko finančných orgánov. Pre daňový subjekt bol v tomto prípade právne záväzný zákon a jeho znenie. Pokiaľ Finančné riaditeľstvo SR vydáva rôzne usmernenia a metodické pokyny na svojej webovej stránke (www.financnasprava.sk <http:// www.financnasprava.sk>), treba im prikladať podobný metodický význam, nie záväznú váhu, lebo nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom. Pokiaľ daňový subjekt bude konať v dobrej viere podľa takéhoto usmernenia, ktoré bude právne a vecne relevantné k jeho veci, môže sa v prípadnom daňovom spore dovolávať zásady právnej istoty. Daňové orgány majú postupovať pri správe daní tak, aby nevznikali neodôvodnené výkladové rozdiely (porovnaj § 3 ods. 9 Daňového poriadku). Predmetný Metodický pokyn teda nikdy nebol a ani nie je právne záväzný dokument a teda má pre žalobcu rovnakú právnu silu a záväznosť ako interná smernica žalobcu. Pokiaľ žalovaný tvrdí opak, dopúšťa sa zásadného výkladového pochybenia pri výklade právnej normy. Toto tvrdenie žalovaného je absolútne v rozpore s právnym systémom Slovenskej republiky a v celom rozsahu nepravdivé. Je ďalej potrebné zdôrazniť, že v súlade so zákonom o súdoch jedine Najvyšší súd SR dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Návrh na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov pritom podáva predseda kolégia, predsedu Najvyššieho súdu alebo minister spravodlivosti. Pred prijatím stanoviska môže Najvyšší súd požiadať o vyjadrenie aj generálneho prokurátora, Ministerstvo spravodlivosti SR, iné orgány verejnej moci alebo aj vedecké inštitúcie a vysoké školy. Jednotlivé stanoviská Najvyššieho súdu sú zverejňované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR.

24. Používanie odvolávok v právnom poriadku Slovenskej republiky má svoj systém a význam, ktorého účelom je správny výklad a správna aplikácia jednotlivých právnych noriem. Ako sa aj v právnom stanovisku advokátskej kancelárie uvádza, jedným z druhov výkladu právnych noriem je systematický výklad, čo znamená, že právna norma sa musí vykladať z hľadiska jej miesta v právnom systéme a jeho štruktúre. Právna norma sa nemôže vykladať a aplikovať izolovane od ostatných právnych noriem, pretože takýto výklad by bol nesprávny. Odvolávka „37ab“ je v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP umiestnená za interpunkčným znamienkom ukončujúcim samostatnú významovú vetu, a teda nevzťahuje sa len na určitý konkrétny pojem uvedený v tejto vete, t.j. len k pojmu „klinické skúšanie“, ale na celú významovú vetu, resp. významovú časť vety. Žalovaný ako i prvostupňový orgán vychádzali pri rozhodovaní z toho, že odkaz sa vzťahuje len k pojmu „klinické skúšanie“, čo však nie je správny výklad a záver. Používanie odkazov je upravené

najmä v dokumentoch Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky a Legislatívne pravidlá tvorby Z týchto vyplýva, že v prípade, ak sa odkaz (odvolávka) vzťahuje len na konkrétny pojem (slovo, slovné spojenie) umiestni sa odkaz vždy nad toto konkrétne slovo, resp. slovné spojenie, čo mimochodom konštatuje aj samotný žalovaný, resp. i prvostupňový orgán. Žalovaný však absolútne opomenul skutočnosť, že odkaz na ZOL je umiestnený za bodkou, resp. iným interpunkčným znamienkom oddeľujúcim celú významovú časť vety, t.j. nie je umiestnené priamo nad konkrétnym pojmom - v tomto prípade „klinické skúšanie“. Celé konanie pritom žalovaný vyvodzuje závery tak, ako keby bola odvolávka použitá len ku konkrétnemu pojmu „klinické skúšanie“ a toto je jediný a nosný argument žalovaného a prvostupňového orgánu.

25. Ak by však chcel zákonodarca odkaz použiť len v nadväznosti na vysvetlenie pojmu klinické skúšanie ako žalovaný tvrdí, bol by tento odkaz použitý iným spôsobom, a teda tak ako vyplýva z Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a Legislatívnych pravidiel vlády SR (umiestnením priamo nad konkrétny pojem a odkaz by smeroval na konkrétne ust. ZoL, ktoré definuje „klinické skúšanie“ - čo v tomto prípade nebolo). Žalovaný ako odvolací orgán uviedol k umiestneniu odkazu „37ab“ v ust. § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, že umiestnenie odkazu má oporu v Legislatívnych pravidlám vlády SR , kedy odkaz na iné právne predpisy sa umiestňuje nad konkrétne slovo alebo slovné spojenie a teda že odvolávka 37 ab) na ZoL sa vzťahuje k slovnému spojeniu „klinické skúšanie“: Tento nosný názor žalovaného, z ktorého pri odôvodnení svojho výkladu a aplikácie právnych noriem vychádza, je nesprávny a nemá oporu v príslušných legislatívnych pravidlách, ktoré žalovaný nesprávne vykladá. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyjadril k tejto námietke žalobcu tak, že s ňou nesúhlasí a sám odvolávku „37ab“ vykladá tak, že sa vzťahuje len na pojem „klinické skúšanie“. Za daného skutkového a právneho stavu je však potrebné legislatívny odkaz použitý zákonodarcom v prvom rade neopomínať a aplikovať ho v súlade s tým, ako bol zákonodarcom použitý a teda vo vzťahu k celej vete. Ak je raz stanovené ako sa legislatívne odkazy (odvolávky) používajú, potom sa musia v rovnakom zmysle aj vykladať a samozrejme, aj samotné právne normy sa musia vykladať systematicky, v kontexte použitých formulácií a legislatívnych odkazov (odvolávok), ktorých používanie a správny výklad zachováva systematiku právnych predpisov ako jednotného, uceleného a logického systému. Žalobca od 01.01.2015, vrátane roku 2016 dotknutú právnu normu - ust. § 43 ods. 3 písm. o) ZDP od začiatku vykladal v dobrej viere v správnu a logickú formuláciu zákonov, a teda že peňažné a nepeňažné plnenie nie je plnenie poskytované držiteľom voči PZS, v rámci bežného obchodného styku - pretože tieto plnenia nie sú a ani nikdy neboli považované za peňažné a nepeňažné plnenia v zmysle ZOL.

26. Ustanovenie ZDP, rovnako aj ust. boli do ZDP vôbec prvýkrát zavedené a doplnené práve o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (konkrétne Článkom VI. ZOL). To znamená, že samotný ZOL novelizoval dovtedajšie znenie ZDP a vôbec prvýkrát zaviedol do ZDP pojem „peňažné a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom voči PZS“. Účinnosť tohto doplnenia ZDP nastala spoločne s účinnosťou ZOL ku dňu 01.12.2011. Časti znenia ZDP, upravujúce pojem peňažné a nepeňažné plnenia medzi držiteľmi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti sú zároveň súčasťou znenia ZOL, negatívne vymedzenie pojmu „peňažné a nepeňažné plnenie“ bolo doplnené do ZOL od 1.1.2016 v ust. ZOL platí len na účely ZOL. Obsah pojmu „peňažné a nepeňažné plnenie medzi držiteľmi a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti“ sa nikdy nezmenil, a to ani po 01.01.2015. Stále sa jednalo o tie isté plnenia, definované v zmysle ZOL. Dovtedy ZDP absolútne nijako osobitne neriešil zdaňovanie príjmov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z plnení prijatých od držiteľov, a ani osobitne „nepoznal“ a nijako neupravoval peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov, a to aj napriek tomu, že tzv. predaj liekov smerom od lekárne ku držiteľovi povolenia na distribúciu liekov bol vykonávaný aj pred prijatím ZOL, a aj predtým lekárne ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti za splnenia iných zákonných povinností (spravidla pri prebytkoch a potrebe lepšieho prerozdelenia tovaru a pod.) predávali lieky alebo zdravotnícke pomôcky späť veľkodistribútorom a z tohto spätného predaja prijímali od veľkodistribútorov ako kompenzáciu kúpnu cenu liekov. Účelom týchto transakcií bolo zabezpečenie ďalšieho prerozdelenia liekov alebo zdravotníckych pomôcok, prípadne iného tovaru, ktorý sa lekárni nepodarilo vydať. Často bol tento tovarový tok v praxi realizovaný aj ako dôsledok obchodnej politiky výrobcov liekov, ktorí určité lieky odmietli dodávať iným subjektom než priamo „svojim“ lekárňam, či distribučným spoločnostiam.

27. Tieto príjmy vždy zdaňovali ako príjmy z podnikateľskej činnosti podľa ZDP cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní, po uplatnení oprávnených daňových výdavkov na obstaranie predmetného

tovaru. Tieto príjmy z bežného obchodného styku, ktoré prijal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (napr. lekáreň) od držiteľa (napr. veľkodistribútora) boli aj pred 01.12.2011 zdaňované podľa ZDP, a to aj bez potreby akejkoľvek osobitnej úpravy o zdaňovaní peňažných a nepeňažných plnení v ZDP. Je tomu tak z dôvodu, že príjmy z obchodnej činnosti podľa Obchodného alebo nespadajú pod pojmy peňažné a nepeňažné plnenie podľa a ZDP, resp. od 1.1.2015 podľa ZDP, ale ide o príjmy spadajúce pod všeobecné vymedzenie príjmov (výnosov) z podnikateľskej činnosti. Je teda evidentné, že zavedenie novej osobitnej úpravy zdaňovania „peňažných a nepeňažných plnení“ do ZDP v znení ZOL, ku ktorej došlo od 01.12.2011, malo celkom iný význam (t.j. iný než upraviť zdaňovanie príjmov z podnikania, ktoré boli v ZDP už dávno riešené) a týmito plneniami sa rozumeli práve tie peňažné a nepeňažné plnenia, ktorých poskytovanie upravil ZOL v znení od 01.12.2011. Peňažnými a nepeňažnými plneniami sa v zmysle ZOL a ani v zmysle ZDP nikdy nedefinovali plnenia poskytované pri bežnom obchodnom styku s liekmi a zdravotníckymi pomôckami (ich distribúcii), ale predstavovali práve „nové“ druhy peňažných a nepeňažných plnení, ktorých poskytovanie sa právne upravilo až v ZOL od jeho účinnosti a súčasne týmto istým zákonom sa doplnilo aj v ZDP. Umiestnenie odkazu až za interpunkčné znamienko má svoj význam, ktorý musí zostať zachovaný, aby sa právna norma aplikovala správne. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že legislatívny odkaz „37ab“ na celý ZOL v súvislosti s ust. ZDP znamená, že celé toto ustanovenie, resp. celá významová časť vety tohto ustanovenia sa musí vykladať v súlade s celým znením ZOL. Z toho analogicky vyplýva aj skutočnosť, že ustanovenie ZDP sa nesmie dostať do rozporu so žiadnym ustanovením ZOL, a teda ako také sa musí vykladať v súlade s celým znením ZOL - to platí pre výklad pojmov peňažné a nepeňažné plnenie poskytnuté od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

28. Pojem interpretácia je v užšom zmysle možné definovať ako priradenie významu určitým znakom, t.j. odhalenie, čo ktorý znak znamená, t.j. odhalenie zmyslu a významu interpretovaného javu. Určitý text je možné interpretovať z rôznych hľadísk a metód výkladu a určovania ich významu a to aj čo sa týka právnych textov. Každý text a teda aj text právnej normy je možné na účely objasnenia jeho významu analyzovať a vykladať z hľadiska metód jazyka a logiky. Jedná sa o oblasť odborného posúdenia významu určitého textu využitím metód jazykovo-logického výkladu, kedy sa pomocou logických metód analyzujú jednotlivé výrazy a vety ako aj vzťahy ich jednotlivých častí (výrokov). Pri logickom výklade sa používajú rozmanité logické operácie, pomocou ktorých je možné objasniť význam a zmysel jednotlivých tvrdení v ich vzájomnom prepojení. Žalobca nechal dotknuté ustanovenia ZDP vo vzťahu k odkazu na ďalšie osobitné zákony - v tomto prípade ZOL, ktorých výklad je pre rozhodnutie tohto prípadu podstatný posúdiť z jazykového a logického hľadiska nezávislému odborníkovi z oblasti filozofických vied, v odbore systematická filozofia so zameraním na logiku prirodzeného jazyka v špecializácii na sémantiku a pragmatiku indexických výrazov. Žalobca predložil v prílohe tohto vyjadrenia vo veci samej dve odborné stanoviská, obe vypracované PhDr. Jozefom Žilinekom, PhD. Tieto stanoviská majú podporný avšak zásadný charakter vo vzťahu k posudzovaniu skutočného významu dotknutých ustanovení, tak ako sú zákonodarcom umiestnené a naformulované v texte právneho predpisu. Využitím rôznych metód výkladu textu dotknutých ustanovení ZODP v spojení so ZOL je možné dospieť k objasneniu významu týchto ustanovení. Jedná sa o odborné stanoviská vypracované odborníkom z oblasti logickej sémantiky a pragmatiky indexických výrazov. Takéto posúdenie je spôsobilá vykonať len osoba s odbornou spôsobilosťou, a máme za to, že k predloženým stanoviskám je potrebné pristupovať ako k odbornému vyjadreniu a teda dôkaznému prostriedku v zmysle . V predmetnom prípade žalobca zabezpečil ako dôkaz v predmetnom konaní odborné vyjadrenie, nie znalecký posudok z dôvodu, že odbor/ odvetvie, ktorého sa potrebné odborné posúdenie týka: jazykovo-logická analýza textu nie je zapísané ako odbor/ odvetvie znaleckej činnosti v zmysle platnej Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009 z 25.03.2009 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti a ani takýto postup odborného posúdenia nie je možné subsumovať pod iný odbor/ odvetvie v tomto zozname zapísané.

29. Všade kde ZOL (a to aj v znení účinnom v roku 2015 aj v roku 2016 - zostalo bez zmeny) ustanovuje držiteľom povinnosti týkajúce sa poskytovania peňažných a nepeňažných plnení poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (t.j. ust. , , , , ) je opäť použitý legislatívny odkaz (odvolávka) „18b“, ku ktorej je vo vysvetlivkách uvedené smerovanie odkazu priamo na: „ o dani z príjmov v znení “ ZDP ustanovuje, že „Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa

§ 5 až 7, sú najmä: - peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,37aa) jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, farmaceutickej spoločnosti,37ab) výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny37ac) alebo prostredníctvom tretej osoby (ďalej len "držiteľ"),“ Prepojenie týchto dvoch zákonov (ZDP a ZOL) v súvislosti s úpravou práv a povinností držiteľov a PZS pri poskytovaní peňažných a nepeňažných plnení je absolútne nespochybniteľné. Oba zákony sú v tomto smere priamo prepojené vzájomnými odkazmi a tým, že priamo jedným z nich (ZOL) sa v tomto smere novelizovalo znenie druhého zákona (ZDP). ZOL týmto vytvoril aplikačný rámec chápania peňažného a nepeňažného plnenia (príjmu) v ZDP. Priamo ZOL zaviedol tieto „peňažné a nepeňažné plnenia“ ako pojem do ZDP, aby sa súčasne legislatívne upravil spôsob zdanenia týchto „peňažných a nepeňažných plnení“ v ZDP. Je absolútne evidentné, že tieto zákony upravujú tie isté „peňažné a nepeňažné plnenia“ v tom istom zmysle a tom istom význame a teda aj s tým istým obsahom, s tým, že ZDP rieši len zdaňovanie týchto peňažných a nepeňažných plnení. Z tohto prepojenia ustanovení ZOL a ust. ZDP je zjavné, že toto sú tie peňažné a nepeňažné príjmy (plnenia), ktorých zdaňovanie rieši ZDP osobitnou úpravou.

30. Nemôže obstáť argumentácia žalovaného, daňových úradov a iných finančných orgánov, že pozitívne a negatívne vymedzenie pojmov „peňažné a nepeňažné plnenie“, ktoré upravuje ZOL platí len pre účely ZOL, nakoľko previazanie príslušných ustanovení oboch uvedených zákonov je zrejmé a bolo takto nadefinované priamo zákonodarcom a toto prepojenie bolo dané už v roku 2015 aj v nasledujúcich rokoch, t.j. aj v roku 2016. Slovné spojenie „na účely tohto zákona“, ktoré používa ZOL, napr. aj v ust. § 2 ods. 45 ZOL (v znení účinnom od 1.1.2016) nemožno vykladať v zmysle, že „LEN na účely tohto zákona“. Takýto výklad právnej normy by bol opäť v rozpore s chápaním právneho poriadku ako systému vzájomne prepojených právnych noriem. Správnosť tohto názoru vyvracia napr. aj použitie odvolávky „37ab“ v ust. § 9 ods. 2 písm. y) ZDP v znení účinnom od 1.1.2016, ktoré odkazuje na znenie celého ZOL. Tu je odvolávka umiestnená nad konkrétnym pojmom „odborné podujatie“, ku ktorému sa vzťahuje, pričom odborné podujatie je v ZOL zadefinované v ust. § 2 ods. 44 nasledovne (cit.) „Odborné podujatie na účely tohto zákona je podujatie, ktoré je určené výhradne na odborný, vedecký alebo vzdelávací účel pre zdravotníckych pracovníkov. Súčasťou takéhoto podujatia môžu byť v primeranej miere sprievodné aktivity, ktorých časový rozsah neprekročí 20 % z celkového časového rozsahu podujatia a ktoré nesmú byť v rozpore s osobitným predpisom.2a) Do celkového časového rozsahu podujatia sa nezapočítava čas potrebný na cestovanie a nocľah.“. Čiže, ak by bola v tomto smere argumentácia žalovaného správna, potom by sa definícia pojmu „odborné podujatie“ mohla použiť „LEN na účely“ ZOL, nikdy nie na účely iného zákona. Ďalší argument, ktorým žalobca sa snažil vyvrátiť správnosť právneho názoru a výkladu finančných orgánov ku slovnému spojeniu použitému „na účely tohto zákona“ mal byť zrejmý z ust. § 74 ods. 2, § 103 ods. 9, § 117 ods. 10 všetky v ZOL, kde sú menované subjekty definované „na účely tohto zákona“ za pôvodcu odpadu. To však nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že by sa tieto subjekty nepovažovali za pôvodcu odpadu podľa príslušného osobitného predpis (zákona o odpadoch).

31. Práve správne vymedzenie obsahu tohto pojmu je pre správnu aplikáciu dane vyberanej zrážkou kľúčové. Finančné orgány v tomto postupovali nesprávne, preto celé ich zistenia, závery a dorubenie zrážkovej dane, je nesprávne. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že aj samotný pojem „peňažné a nepeňažné plnenie“ použitý v ust. § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je potrebné vykladať v súlade so ZOL. ZOL v ust. § 2 ods. 45 v znení účinnom od 01.01.2016 negatívne vymedzuje, ktoré príjmy sa nepovažujú za peňažné a nepeňažné plnenie nasledovne: „Za peňažné alebo nepeňažné plnenie sa na účely tohto zákona nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci bežného obchodného styku2b) týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Ak sa nepreukáže, že podmienky poskytnutých plnení zodpovedajú podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku a že sa týkajú predaja alebo kúpy liekov, nepovažujú sa takéto plnenia za plnenia poskytnuté v rámci bežného obchodného styku.“ Už znenie ZOL účinné pred 1.1.2016 obsahovalo pozitívne vymedzenie týchto pojmov obsahovalo napr. ustanovenie § 18 ods. 8 tretia veta ZOL, v zmysle ktorého „Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo tretia osoba, prostredníctvom ktorej držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov financuje, sponzoruje alebo inak priamo alebo nepriamo finančne alebo materiálne podporuje odborné podujatie alebo účasť zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí, je povinný vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho poskytnutia.18b)“

a tiež vo všetkých ostatných ustanoveniach vtedy platného a účinného znenia ZOL, kde sa spomína pojem „peňažný a nepeňažný príjem (plnenie)“ sa tento pojem uvádza výlučne len vo vzťahu k odborným podujatiam pre zdravotníckych pracovníkov. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za peňažné alebo nepeňažné plnenie (príjem) sa v zmysle ZOL považuje také plnenie, ktorého účelom je financovanie, sponzorovanie alebo iná priama alebo nepriama finančná alebo materiálna podpora odborného podujatia alebo účasti zdravotníckeho pracovníka na odbornom podujatí.

32. Len plnenie, ktoré sa považuje za „peňažné alebo nepeňažné plnenie“ v zmysle ZOL je možné považovať za „peňažné a nepeňažné plnenie“ pre účely dotknutých ust. § 8 ods. 1 písm. l) a ods. 13 ZDP, § 17 ods. 31 ZDP a § 43 ods. písm. o) ZDP. Za peňažné a nepeňažné plnenie sa na účely § 17 ods. 31 ZDP a § 43 ods. 3 písm. o) ZDP nepovažujú plnenia poskytované držiteľom povolenia na výrobu liekov, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, držiteľom registrácie humánneho lieku alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci bežného obchodného styku2b) týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Ak má byť na účely ZDP peňažné a nepeňažné plnenie definované inak, než vyplýva zo ZOL, zákonodarca by ho jednak samostatne zadefinoval, a tiež by nepoužil odkaz na celý ZOL tak ako ho použil, ale len odkaz na konkrétne ustanovenia, kde sa pojem klinické skúšanie definuje. Rovnako z uvedeného vyplýva, že ak by mal odkaz „37ab“ slúžiť len pre účely výkladu pojmu „klinické skúšanie“ odkaz by musel byť umiestnený priamo nad konkrétne slovo alebo slovné spojenie, t.j. nie až za interpunkčné znamienko. Podporne k tomuto záveru prisvedčuje aj znenie dôvodovej správy k , ktorým sa do ZODP doplnilo predmetné ustanovenie . Dôvodová správa teda v súvislosti s dopĺňaným ustanovením ZDP vôbec neuvádza, že by sa predmetné ustanovenie malo akokoľvek vzťahovať na plnenia poskytované držiteľom alebo farmaceutickou spoločnosťou v rámci bežného obchodného styku týkajúceho sa predaja alebo kúpy liekov. Naopak dôvodová správa používa pojmy peňažné a nepeňažné plnenie len v súlade s ich pozitívnym vymedzením v zmysle ZOL, a teda len v súvislosti s organizáciou a uskutočňovaním organizovaných akcií a odborných podujatí, z čoho je tiež možné logicky vykladať zámery zákonodarcu k obsahovému vymedzeniu pojmov peňažné a nepeňažné plnenie.

33. Žalobca nikdy netvrdil, že cieľom § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, § 8 ods. 1 písm. l), ods. 3 písm. c) a ods. 13 bolo osobitné zadefinovanie peňažných a nepeňažných plnení. Z peňažných a nepeňažných plnení podliehajúcich zrážkovej dani sú vylúčené plnenia vyplácané za klinické skúšanie. Žalobca však od začiatku tvrdil (čo zrejme finančné orgány nepochopili), že zrážkovej dani podliehajú len tie plnenia (príjmy), ktoré spadajú pod obsahové vymedzenie pojmu „peňažných a nepeňažných plnení“, o ktorých hovorí ZOL (vzhľadom na uvedené vyššie je zrejmé, že nejde univerzálne o všetky plnenia, ale sú plnenia, ktoré sú spod obsahové vymedzenie tohto pojmu výslovne vylúčené), a to okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie. Pojem peňažné a nepeňažné plnenie v ZDP je priamo a vzájomne (t.j. aj spätne) prepojený s jeho výskytom a vymedzením v ZOL a práve ZOL v roku 2011 vo svojom vlastnom znení pojem peňažné a nepeňažné plnenie medzi držiteľom a PZS zaviedol do znenia ZDP. Tvrdenie žalovaného a prvostupňového orgánu, že by v tomto prípade zrážkovej dani nepodliehalo „len“ plnenie za vykonanie klinického skúšania je nesprávne, zavádzajúce a je zjavne dôsledkom nesprávneho, nekoncepčného, nesystematického a nelogického výkladu a aplikácie právnych noriem. Jediný účel zavedenia zrážkovej dane v ZDP vzťahujúcej sa na zdaňovanie plnení medzi držiteľom a PZS, ktorý kedy , ktorým sa novelizoval ZDP

34. Správca dane interpretuje právne normy a k nim prislúchajúce dokumenty (napr. dôvodové správy) účelovo, extenzívne a svojvoľným spôsobom, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym zisteniam záverom. Dôvodová správa používa pojmy peňažné a nepeňažné plnenie len v súlade s ich pozitívnym vymedzením v zmysle ZOL, a teda v súvislosti s organizáciou a uskutočňovaním organizovaných akcií a odborných podujatí a plneniami poskytnutými poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súvislosti s účasťou na nich. To znamená, že z obsahu a významu dôvodovej správy k nijako nevyplýva že by sa za peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré má byť predmetom zrážkovej dane podľa ZODP, malo považovať aj iné plnenie, než ho vymedzuje ZOL, ktorý nikdy pod pojem peňažné a nepeňažné plnenie nepodraďoval plnenia v rámci bežného obchodného styku, práve naopak od 01.01.2016 došlo k exaktnému upresneniu obsahu tohto pojmu, nie však k zmene jeho vymedzenia. Cieľom novelizovanej právnej úpravy ZDP účinnej od 01.01.2015 - možno aj v kontexte s dôvodovou správou k tvrdiť, že jej predmetom bolo zaviesť zdaňovanie zrážkovou daňou

pre peňažné a nepeňažné plnenia, ktoré sa za peňažné a nepeňažné plnenia považujú v zmysle ZDP a ZOL, ktoré v súlade so ZOL poskytne držiteľ voči PZS okrem týchto plnení ak sú vyplácané za klinické skúšanie. T.j. pri výklade pojmu peňažné a nepeňažné plnenie je potrebné zobrať do úvahy najskôr čo sa považuje za peňažné alebo nepeňažné plnenie podľa ZDP a podľa ZOL - z týchto plnení ešte vyňať plnenia za klinické skúšanie a príjmy oslobodené od dane podľa ZDP - a až týmto postupom je možné správne a legálne určiť základ pre stanovenie výšky povinnosti odvedenia zrážkovej dane.

35. Daňový subjekt v rámci peňažných plnení poskytnutých lekárňam neposkytol žiadne také plnenie, ktoré by sa v zmysle ZDP pre účely ust. § 8 ods. 1 písm. l) ZDP alebo § 17 ods. 31 ZDP alebo § 43 ods. 3 písm. o) ZDP považovali za peňažné alebo nepeňažné plnenie podliehajúce dani vyberanej zrážkou. Vo všetkých prípadoch išlo výlučne o plnenia poskytované v rámci bežného obchodného styku pri predaji a kúpe liekov, o plnenia poskytované pri reklamáciách a/alebo vrátení prebytočného tovaru na účely jeho ďalšieho prerozdelenia v rámci trhu, prípadne preexspirovaného tovaru. Preto daňový subjekt nebol povinný platiť daň zrážkou podľa tohto ani podľa iného ustanovenia ZDP, a teda ani podať oznámenie o výške poskytnutého plnenia. výklad použitia odkazu na ZOL v ust. § 43 ods. 3 písm. o) ZDP zo strany zákonodarcu by bol narušením právnej istoty subjektov práva, ktorým sú právne normy adresované. V náleze zo dňa 02.02.2000 Ústavný súd Českej republiky vyslovil právny názor, že v prípade ak zákonodarca formuloval znenie právneho predpisu neurčito a nejasne dôsledkom čoho vznikli pochybností o výklade zákona, musí ísť toto pochybenie na ťarchu zákonodarcu a záväzné je len to, čo výslovne ustanovuje právny predpis.

36. V zmysle zásad predvídateľnosti práva, právnej istoty a princípu legitímnych očakávaní potrebné použiť výklad, ktorý je v prospech daňovníka a prípadná spornosť výkladu musí ísť na ťarchu zákonodarcu a štátu (v zmysle citovaného právneho názoru Ústavného súdu Českej republiky z Nálezu č. zo dňa 02.02.2000). O výklad dotknutých právnych noriem vznikol zásadný spor medzi daňovými subjektmi a finančnými orgánmi, pričom v obdobných veciach prebiehajú aj ďalšie konania a spory medzi žalovaným a inými daňovými subjektmi než je žalobca. Podporne názor, ktorý zastáva aj žalobca, zastávajú aj vysokokvalifikovaní odborníci z rôznych oblastí. Výber zrážkovej dane z plnení poskytovaných v rámci transakcií bežného obchodného styku je totiž absolútne nezmyselný, a takýto „model zdaňovania“ by bol v rámci celej Európy ojedinelý a jeho dôsledkom by došlo k značnému obmedzeniu vnútorného trhu EU, a diskriminácii subjektov, vykonávajúcich túto legálnu a legitímnu obchodnú činnosť voči subjektom vykonávajúcim činnosť v iných obchodných oblastiach, resp. vykonávajúcich rovnakú obchodnú činnosť v iných členských štátoch. Žalovaný sám konštatoval, že zákonodarca od 01.01.2015 zmenil zdaňovanie „predmetných plnení“ - teda tých istých plnení, ktorých zdaňovanie bolo v ZDP upravené už do 31.12.2014 a ktorými sa nikdy nerozumeli akékoľvek z plnení vyplatených v bežnom obchodnom styku - pretože tieto plnenia nie sú peňažnými a nepeňažnými plneniami v zmysle ZOL. Daňové subjekty vždy pri týchto plneniach uplatňovali daňové výdavky a iný názor sa v tomto smere neaplikoval.

37. U fyzických osôb sú osobitne upravené príjmy z podnikateľskej činnosti (§ 6 ZDP) a ostatné príjmy (§ 8 ZDP). Podmienky aplikácie zrážkovej dane, zdanenie peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých od držiteľa voči PZS je zaradená práve do § 8, t.j. do kategórie ostatných prímov a od 1.1.2015 cez ust. § 8 ods. 13 ZDP upravuje spôsob ich zdanenia podľa § 43 ZDP, t.j. zrážkovou daňou. Plnenia vyplácané držiteľmi voči lekárňam za obstarávaný tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky, materiál a pod.) boli plnenia vyplácané v rámci bežného obchodného styku, ktorý vykonávali podnikateľské subjekty v rámci platného podnikateľského oprávnenia. To znamená, že daňovník - fyzická osoba, ktorému boli peňažné sumy za ním predávaný tovar od držiteľa vyplácané, tieto peňažné sumy prijímal ako plnenie v rámci podnikateľskej činnosti, t.j. jednalo sa druhovo o príjmy podľa § 6 ods. 1 ZDP. Príjmy lekární za držiteľovi odplatne poskytnuté lieky boli bežným obchodným stykom a nemožno pochybovať o tom, že sa jednalo o príjem z podnikania. Takto boli tieto príjmy aj účtované aj zdaňované, cez tvorbu základu dane. Ostatné príjmy podľa § 8 ZDP sú definované až „subsidiárne“ príjmom z podnikania, čo vyplýva z ich definície v § 8 ods. 1 ZDP „Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7 , sú najmä “. Z uvedeného vyplýva, že ak išlo o obchodnú transakciu medzi držiteľom a lekárňou alebo akýmkoľvek podnikateľským subjektom, ktorý bol daňovníkom - fyzickou osobou, ktorý bola vykonávaná ako podnikateľská činnosť tohto daňovníka, tak sa nikdy nemohla na plnenia poskytnuté v rámci tejto transakcie aplikovať daň podľa ust. § 8 ZDP, t.j. ani § 8 ods. 1 písm. l) ZDP ale ani § 8 ods. 13 ZDP. Tento príjem sa mal vždy správne zdaňovať podľa § 6 ZDP, čiže zrážková daň podľa § 43 tu neprichádzala do

úvahy a ani držiteľovi vyplácajúcemu peňažné plnenie za obstarávaný tovar nevznikli povinnosti platiteľa dane podľa § 43 ods. 10 až 12 DP.

38. Žalobca väčšinu obchodných transakcií realizoval s podnikateľskými subjektmi, ktoré boli právnickými osobami. Napriek tomu, že pri príjmoch právnických osôb nedochádza v ZDP k systematickému deleniu predmetu dane na príjmy z podnikania a akési „ostatné príjmy“, niet dôvodného a logického vysvetlenia prečo by mali byť rovnaké obchodné transakcie medzi žalobcom v právnom postavení kupujúceho tovar a lekárňami v právnom postavení predávajúceho tovar, len z dôvodu rozdielu, či predávajúcim tovaru je lekáreň fyzická osoba alebo lekáreň právnická osoba, zdaňované odlišne (t.j. v prípade lekárne-fyzickej osoby ako príjem z podnikania cez tvorbu základu dane a právnu možnosť daňovníka uplatniť si daňové výdavky - naproti tomu v prípade lekárne-právnickej osoby ako príjem zdaňovaný zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP, t.j. bez možnosti uplatnenia akýchkoľvek daňových výdavkov, ktoré boli na získanie príslušného príjmu vynaložené). Týmto by dochádzalo k nedôvodnej diskriminácii zdaňovania rovnakého druhu obchodu len z dôvodu, či obchod vykonal daňovník fyzická osoba alebo daňovník právnická osoba. Nedôvodne diskriminovaní by boli daňovníci právnické osoby, ktorým by sa odňala možnosť uplatnenia daňových výdavkov. Žalobca týmto podporne poukazuje na nezmyselnosť aplikácie zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP na príjmy dosiahnuté daňovníkmi či fyzickými alebo právnickými osobami, ak tieto príjmy boli dosiahnuté v bežnom obchodnom styku s tovarom alebo službami, ktorú presadzuje žalovaný aj správca dane

39. Plnenia vyplácané držiteľmi voči lekárňam za obstarávaný tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky, materiál a pod.) boli plnenia vyplácané v rámci bežného obchodného styku, ktorý vykonávali podnikateľské subjekty v rámci platného podnikateľského oprávnenia. To znamená, že daňovník - fyzická osoba, ktorému boli peňažné sumy za ním predávaný tovar od držiteľa vyplácané, tieto peňažné sumy prijímal ako plnenie v rámci podnikateľskej činnosti, t.j. jednalo sa druhovo o príjmy podľa § 6 ods. 1 ZDP. Príjmy lekární za držiteľovi odplatne poskytnuté lieky boli bežným obchodným stykom a nemožno pochybovať o tom, že sa jednalo o príjem z podnikania. Takto boli tieto príjmy aj účtované aj zdaňované, cez tvorbu základu dane. Pre úplnosť podotýkame, že ostatné príjmy podľa § 8 ZDP sú definované až „subsidiárne“ príjmom z podnikania, čo vyplýva z ich definície v § 8 ods. 1 ZDP „Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7 , sú najmä “. Z uvedeného vyplýva, že ak išlo o obchodnú transakciu medzi držiteľom a lekárňou alebo akýmkoľvek podnikateľským subjektom, ktorý bol daňovníkom - fyzickou osobou, ktorý bola vykonávaná ako podnikateľská činnosť tohto daňovníka, tak sa nikdy nemohla na plnenia poskytnuté v rámci tejto transakcie aplikovať daň podľa ust. § 8 ZDP, t.j. ani § 8 ods. 1 písm. l) ZDP ale ani § 8 ods. 13 ZDP. Tento príjem sa mal vždy správne zdaňovať podľa § 6 ZDP, čiže zrážková daň podľa § 43 tu neprichádzala do úvahy a ani držiteľovi vyplácajúcemu peňažné plnenie za obstarávaný tovar nevznikli povinnosti platiteľa dane podľa § 43 ods. 10 až 12 DP. Žalobca väčšinu obchodných transakcií realizoval s podnikateľskými subjektmi, ktoré boli právnickými osobami. Napriek tomu, že pri príjmoch právnických osôb nedochádza v ZDP k systematickému deleniu predmetu dane na príjmy z podnikania a akési „ostatné príjmy“, niet dôvodného a logického vysvetlenia prečo by mali byť rovnaké obchodné transakcie medzi žalobcom v právnom postavení kupujúceho tovar a lekárňami v právnom postavení predávajúceho tovar, len z dôvodu rozdielu, či predávajúcim tovaru je lekáreň fyzická osoba alebo lekáreň právnická osoba, zdaňované odlišne (t.j. v prípade lekárne-fyzickej osoby ako príjem z podnikania cez tvorbu základu dane a právnu možnosť daňovníka uplatniť si daňové výdavky

- naproti tomu v prípade lekárne-právnickej osoby ako príjem zdaňovaný zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP, t.j. bez možnosti uplatnenia akýchkoľvek daňových výdavkov, ktoré boli na získanie príslušného príjmu vynaložené). Týmto by dochádzalo k nedôvodnej diskriminácii zdaňovania rovnakého druhu obchodu len z dôvodu, či obchod vykonal daňovník fyzická osoba alebo daňovník právnická osoba. Nedôvodne diskriminovaní by boli daňovníci právnické osoby, ktorým by sa odňala možnosť uplatnenia daňových výdavkov.

40. Na právnu úpravu, ktorá bola pre upresnenie zapracovaná aj do ZDP je nevyhnutné hľadieť na lekárne, s ktorými daňový subjekt obchodoval na účely nákupu a predaja liekov ako na držiteľa v zmysle definície podľa ZDP, t.j. nie na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ale držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Ide o ďalší podporný dôvod a právny argument pre ktorý zastávame právny názor, že daňový subjekt nebol povinný platiť daň zrážkou z plnení poskytovaných lekárňam, pretože tieto na účely obchodného vzťahu s daňovým subjektom nevystupovali v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ale v postavení držiteľa. Vychádza sa pritom z toho, že na túto

legislatívnu zmenu (od 1.1.2017) znenia definície pojmu „držiteľ“ v ZDP nebol daný žiadny iný dôvod, než upresnenie a odstránenie akýchkoľvek prípadných pochybností o postavení lekární pri činnosti spätného predaja podľa § 20 ods. 1 písm. i) ZOL. Tento druh obchodných transakcií žalobca aj lekárne účtovali ako podnikateľskú činnosť podľa § 20 ods. 1 písm. i) ZOL a teda mimo režim zrážkovej dane podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Nepopierame, že lekárne môžu na účely ZDP vystupovať aj ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, avšak v prípadoch, kedy vykonávali činnosť podľa § 20 ods. 1 písm. i) ZOL, mali postavenie držiteľa (tak ako je exaktne definovaný v súčasnosti). Je pritom evidentné, že aj v roku 2016, kedy síce táto úprava nebola exaktne v ZDP vyjadrená, toto dvojité postavenie lekární ako aj jeho zákonné vymedzenie v jednotlivých osobitných predpisoch existovali. Novelou, účinnou od 01.01.2017 pritom nedošlo k novému zadefinovaniu postavenia lekárne, ale len k upresneniu, resp. zapracovaniu presného označenia postavenia lekární pre výkon činnosti podľa ZOL, pretože jednak pôvodná definícia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zostala bez zmeny, jedine sa exaktne právnou normou upravila situácia, kedy lekáreň vykonáva inú činnosť a má teda aj iné postavenie ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Touto novelou ZDP sa len definitívne odstránila interpretačná nejednoznačnosť, ktorú mylne vyvolávali orgány finančnej správy.

41. Žalobca v závere žaloby namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie neobsahuje relevantnú identifikáciu plnení, ktoré finančné orgány považovali za „peňažné plnenia“ podliehajúce zrážkovej dani, ani vyčíslenie daňovej povinnosti, a to nielen podľa mesiacov a dodávateľov, ale jasne, určito podľa jednotlivých plnení priradených ku jednotlivým faktúram. Bez tohto nemožno považovať rozhodnutie za určité a preskúmateľné. Prvostupňový orgán ani žalovaný nijako neposudzoval podstatu poskytnutého plnenia, či sa jedná o plnenie, ktoré je predmetom zrážkovej dane. Z tohto dôvodu považoval obe napadnuté rozhodnutia a postup, ich vydaniu predchádzajúci za nepreskúmateľný a neurčitý.Táto chyba je ďalším dôvodom, pre ktorý sú obe napadnuté rozhodnutia a proces ich vydaniu predchádzajúci, nezákonné pre nepreskúmateľnosť, nejasnosť a nedostatočné odôvodnenie. Ďalším dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí je skutočnosť, že nie je dostatočne zrejmé z akých skutočností a dôkazov vychádzal žalovaný pri svojom rozhodovaní, keď posudzoval odvolacie argumenty žalobcu, a relevantne nezdôvodnil prečo jednotlivé odvolacie námietky považuje za nesprávne. Finančné orgány sa nevysporiadali so zásadnými argumentmi žalobcu predloženými v správnom konaní náležite vecne a právne nevysporiadali a ich rozhodnutia sú z tohto dôvodu nedostatočne odôvodnené, čo spochybňuje dôveru daňových subjektov v zákonnosť a správnosť postupu. Žalobca zastáva názor, že ak má byť rozhodnutie správneho orgánu zákonné a presvedčivé, správny orgán sa musí vysporiadať so zásadnými a vecnými námietkami kontrolovaného subjektu, čo však finančné orgány nevykonali. Žalovaný sa riadne nevysporiadal s významnou právnou argumentáciou žalobcu, v ktorej žalobca poukázal na nezmyselnosť praktickej aplikácie dotknutých ustanovení s podrobným poukazom na jednotlivé praktické situácie , kde v prípade ak by sa právne normy mali vykladať a aplikovať ako tvrdí žalovaný, výber dane v týchto prípadoch by automaticky spôsoboval stratovosť základných obchodných transakcií - dodávok liekov a zdravotníckych pomôcok medzi distribútormi a lekárňami. Ďalší dôvod spôsobujúci nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí je nevysporiadanie sa s poukazom žalobcu na Výročné správy finančnej správy za roky 2014 -2016. Žalovaný argumentáciu žalobcu odkazom na tieto Výročné správy zjavne účelovo opomenul. Pritom práve žalovaný je orgán, ktorý má k dispozícii kompletné štatistické údaje o tom, koľko bolo v roku 2016 vybrané na zrážkovej dani , z akých plnení, koľko daňovníkov, resp. platiteľov dane odviedlo a zaplatilo zrážkovú daň podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Práve žalovaný ako odvolací orgán presne vie z akých štatistických údajov pri tvorbe Výročných správ vychádzal, avšak evidentne účelovo o tomto mlčí. Dostatočné vysporiadanie by bolo, ak by predložil presné štatistické údaje o tom z akých plnení sa v roku 2016 zrážková daň vyberala, od akých subjektov a v akom objeme. Tieto informácie má bez pochyby k dispozícii. Tým, že uvedené žalovaný odignoroval, zapríčinil nepreskúmateľnosť rozhodnutia a značné pochybnosti o tom, že skutkový stav bol ustálený správne.

42. Problematické je, z akých podkladov finančné orgány vychádzali, pretože je objektívne nereálne len z týchto dokladov vyhodnotiť, či sú v jednotlivých prípadoch splnené všetky hmotnoprávneho podmienky pre uplatnenie zrážkovej dane. Ku výške údajnej daňovej povinnosti, ktorú zistil správca dane, a teda že kontrolovaný subjekt mal za rok 2016 vykonať zrážku a odviesť príslušnú daň, ktorú vyčíslil na sumu 7.741.781,82 € žalovaný uviedol, že s týmto v celom rozsahu nesúhlasil a trval na závere, že kontrolovanému subjektu v súvislosti s daňou platenou podľa § 43 ZDP nevznikla v roku 2016 ani v iných obdobiach žiadna daňová povinnosť. Ust. § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, § 17 ods. 31 ZDP a § 43 ZDP

sa na činnosť, ktorú vykonával daňový subjekt PharmaComp s.r.o.. Kontrolovaný subjekt nevykonal žiadny taký obchod, resp. neposkytol žiadne také plnenie, na ktoré by sa uvedené ustanovenia o povinnosti platiť daň zrážkou vzťahovali. Dorubenie akejkoľvek zrážkovej dane považoval za nesprávne a nezákonné. Správca dane výšku zrážkovej dane nevyčíslil a vzhľadom na jeho nesprávny postup ani nemohol vyčísliť správne. To z dôvodu, že vychádzal z neúplných podkladov, ktorými nie je bez pochybností možné zistiť splnenie/nesplnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok aplikácie výberu dane zrážkou. Finančné orgány neskúmali a neposudzovali ani podstatu jednotlivých transakcií, napr. či sa jednalo o reklamácie, vrátenie (predaj) prebytočných alebo vadných liekov a pod. Na účely správneho zistenia daňovej povinnosti by bol takýto postup nevyhnutný a bez jeho vykonania nikdy nebude možné zistiť výšku daňovej povinnosti správne. Tento postup by sa musel vykonať pre každé jednotlivé plnenie. Ak tak správca dane nepostupoval a to pre každé jednotlivé plnenie samostatne, potom je určenie daňovej povinnosti nesprávne a nezákonné pre jeho neurčitosť a neodôvodnenosť. Kontrolovaný subjekt všetky transakcie, ktoré sú predmetom posudzovania správcu dane vykonal ako spätný predaj prebytočných zásob tovaru a teda aj podľa vlastných tvrdení správcu dane daňová povinnosť platiť zrážkovú daň kontrolovanému subjektu nevznikla.

43. Podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy tým, že žalovaný sa dopustil procesného pochybenia pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie do dnešného dňa nedoručil oprávnenej osobe daňového subjektu právne súladným spôsobom. Správca dane doručil rozhodnutie č. 100110989/2021 zo dňa 22.01.2021, prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb dňa 15.02.2021 k rukám Ing. Kláry Strakovej, nar. 7.10.1969, bytom: Pribinova 643/4, 972 01 Bojnice. Pani Ing. Straková bola daňovým subjektom splnomocnená písomne udeleným plnomocenstvom zo dňa 18.07.2019, ktoré však bolo udelené len na zastupovanie pred správcom dane vo veci týkajúcej sa výkonu daňovej kontroly k dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobia rokov 2015 a 2016, ktorá sa začala u daňového subjektu dňa 24.07.2019. Plnomocenstvo malo presne a určito vymedzený rozsah zastupovania, limitovaný časťou daňového konania - daňovou kontrolou. Daňová kontrola je úsek daňového konania, ktoré bolo skončené doručením Protokolu z daňovej kontroly. Pri následne vykonávaných úkonoch vo vyrubovacom konaní mala pani Ing. Straková individuálne poverenie na jednotlivé úkony zo strany daňového subjektu, aby sa v jeho mene zúčastnila prerokovania pripomienok k Protokolu. Je pochybením správcu dane, ak si predmetnú skutočnosť neoveril a nepožadoval predloženie písomného plnomocenstva, aby sa sám uistil, že koná s oprávnenou osobou. Pani Ing. Straková nemala od daňového subjektu udelené oprávnenie prevzatie rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Ako aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, takéto zastupovanie nebolo nijako zdokladované ani u správcu dane. Správca dane tak nebol vôbec oprávnený vykonať úkon - doručenie rozhodnutia voči osobe Ing. Strakovej. Bolo povinnosťou správcu dane si pred vykonaním úkonu preveriť, či môže s uvedenou osobou v danej veci konať. nemožno pritom nijako pochybovať, že prvostupňový orgán vedel a musel vedieť bez akýchkoľvek pochybností pri primeranej odbornej starostlivosti, že plnomocenstvo na zastupovanie daňového subjektu udelené Ing. Strakovej nie je generálne a vzťahuje sa len na úkony v daňovej kontrole. Predmetné plnomocenstvo (ani iné plnomocenstvo udelené pani Ing. Strakovej) neoprávňovalo prvostupňový orgán, aby vo veci daňového subjektu vykonával procesný úkon - doručenie rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, voči pani Ing. Strakovej. Správca dane tak rozhodnutie doručil osobe neoprávnenej a toto doručenie nemožno považovať za doručenie daňovému subjektu v súlade s daňovým poriadkom.

44. V žiadnom prípade však žalobca neschválil doručovanie rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým sa vyrubovacie konanie končí v súlade s § 68 ods. 1 Daňového poriadku. Bolo tomu tak z dôvodu, že počnúc od 19.01.2021 žalobca splnomocnil na zastupovanie nového zástupcu - advokátsku kanceláriu Hronček & Partners, s. r. o., ktorá plnomocenstvo prevzala dňa 25.01.2021 a táto hneď dňa 29.01.2021 písomne informovala správcu dane o prevzatí zastúpenia a zároveň správcu dane požiadala, aby sa akékoľvek písomnosti doručovali priamo jej. Zamestnanci žalobcu, ktorí rozhodnutie vydali a expedovali vedeli o novom právnom zástupcovi žalobcu dostatočne včas - 29.01.2021 - doručením oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosti, aby všetky písomnosti boli doručované novému právnemu zástupcovi žalobcu. To znamená, že v tom čase, keď ešte predmetné rozhodnutie nebolo riadne doručené na adresu Ing. Strakovej a dokonca ani expedované novému oprávnenému zástupcovi, tak sa daňový subjekt stále mohol vyjadriť a predložiť skutočnosti vo svoj prospech. Správca dane vedel, že plnomocenstvo bolo odvolané a nový zástupca mu prevzatie zastúpenia oznámil bezodkladne po prijatí zastupovania. Nič nebránilo správcovi dane, aby rozhodnutia doručil riadne v súlade s

platnými splnomocneniami. Navyše žalovaným opísané skutočnosti nie sú spôsobilé konvalidovať nezákonný postup správcu dane pri doručovaní písomností. Žalovaný týmto len laxne a bez opory v právnych predpisoch účelovo obhajuje nezákonný postup postupu správcu dane, pričom v mnohých iných prípadoch bazíruje na formálnych náležitostiach splnomocnenia a v tomto prípade to vyslovene bagatelizuje. Tento postup nemôže konvalidovať ani skutočnosť, že Ing. Straková zásielky prevzala a odovzdala daňovému subjektu, s ktorým bola naďalej v kontakte.

III. argumenty žalovaného

45. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že ZDP v ustanovení 43 ods. 3 písm. o) nedefinuje konkrétne peňažné a nepeňažné plnenia podliehajúce zrážkovej dani [peňažné a nepeňažné plnenie vymedzuje v § 2 písm. c)], ale vymedzuje plnenia od držiteľa, ktoré nepodliehajú zrážkovej dani , teda len plnenia vyplácané za klinické skúšanie. Týmto spôsobom zákon o dani z príjmov zadefinoval, že všetky ostatné plnenia od držiteľa poskytovateľovi podliehajú zrážkovej dani. Zrážkovej dani nepodliehajú ani plnenia od dane oslobodené [§ 9 ods. 2 písm. y) zákona o dani z príjmov] a nepeňažné plnia, ktorých úhrnná suma v príslušnom kalendárnom štvrťroku nepresiahne 10,00 € (§ 46ZDP). Žalobca požiadal o metodické usmernenie v spornej veci aj Ministerstvo financií SR, ktoré na žiadosť reagovalo odpoveďou č. MF/019559/2019-72 zo dňa 04.12.2019, v ktorej ministerstvo konkrétne vymedzilo plnenia, z ktorých sa zrážková daň nevyberá. Žalobca prijal vlastné stanovisko prezentované v Stanovisku zo dňa 28.08.2019 k aplikácii zrážkovej dane na peňažné a nepeňažné plnenia pri nákupe a predaji tovaru (daňová kontrola bola začatá dňa 24.07.2019) v tomto znení: „DS zaregistrovala legislatívnu zmenu v oblasti zrážkovej dane na poskytnuté peňažné a nepeňažné plnenia pre PZS a následne ju aplikovala v zmysle vlastného výkladu legislatívy. Na základe odporúčania FS SR uvedeného v jej Metodickom usmernení (príloha č. 1 k Stanovisku) vytvorila DS pre potreby správnej aplikácie zrážkovej dane internú smernicu DS (príloha č. 2 k Stanovisku), ktorá podlieha dvakrát ročne revízii obsahu. Manažment DS pri svojom rozhodnutí nezaradiť platby za nákup liekov od PZS medzi peňažné plnenia podliehajúce zrážkovej dani v zmysle Zákona o lieku a ZDP vychádza z týchto predpokladov ... . (str. 6 rozhodnutia). „ Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt uplatnil vlastný výklad zákona o dani z príjmov a na základe vlastného rozhodnutia, bez ohľadu na znenie zákona a na usmernenie ministerstva, nezdaňoval platby poskytnuté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

46. Umiestnenie odkazu v právnej úprave zákona o dani z príjmov účinnej od 01.01.2015 má oporu v Legislatívnych pravidlách vlády SR, ktoré stanovujú spôsob umiestňovania odkazov na iný právny predpis, kedy odkaz na iné právne predpisy sa umiestňuje nad slovo alebo slovné spojenie. Odvolávka 37ab) na zákon o liekoch (ďalej tiež „ZoL“), sa vzťahuje k slovnému spojeniu „klinické skúšanie“, čo potvrdzuje aj samotný obsah textu predmetného ustanovenia, ktorý jednoznačne vylučuje z peňažných a nepeňažných plnení len klinické skúšanie. Aplikácia právnych noriem si vyžaduje komplexné posúdenie a je potrebné zobrať do úvahy nielen jazykové hľadisko, ale aj obsahový význam. V tomto smere je to tak uvedené aj v dôvodovej správe k , ktorým sa zmenil a doplnil zákon o dani z príjmov s účinnosťou od 01.01.2015 a z ktorej je zrejmé, že len plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom, vykonaným podľa zákona o liekoch, nepodlieha dani vyberanej zrážkou. Z dôvodovej správy vyplýva, že sa „mení spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby“. Odvolávka na zákon o liekoch sa v dôvodovej správe uvádza v súvislosti s konštatovaním, že zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom, keď sa tu priamo uvádza klinické skúšanie vykonané podľa zákona o liekoch. Z uvedeného možno vyvodiť zámer zákonodarcu vzťahovať odvolávku na zákon o liekoch len na klinické skúšanie vykonávané podľa tohto zákona. Žalovaný poukazuje nap r. na ustanovenie , , a tiež na iné ustanovenia zákona o dani z príjmov, z dikcie ktorých jasne vyplýva, že väzba odkazu na iný právny predpis sa viaže len na slovné spojenie, za ktorým je odkaz uvedený, a nie na celý odsek.

47. Metodické pokyny sú nástrojom, ktorý do roviny daňových úradov a verejnosti prenášajú zodpovednosť finančného riaditeľstva vyplývajúcu z ustanovenia a o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, od 01.01.2019 , za jednotné uplatňovanie osobitných predpisov (okrem iných aj zákona o dani z príjmov) a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, finančnou správou v oblasti daní, poplatkov a colníctva, a navrhuje ich zmeny; informuje osoby o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a poplatkov a o ich právach a povinnostiach podľa osobitného predpisu . Ak žalobca nepovažuje výklad podaný ministerstvom za záväzný, potom vyvstáva otázka, prečo sa ministerstva dopytoval. Ministerstvo financií uskutočňuje v zmysle v znení neskorších predpisov finančnú a cenovú politiku, vrátane politiky daní a poplatkov, a preto záväznosť usmernení, ktoré vydáva, vyplýva z jeho postavenia a právomocí v oblasti orgánov štátnej správy. Najvyšší súd SR, okrem iného, taktiež dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk <https:// www.nsud.sk/zbierka-stanovisk-a-rozhodnuti/> Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. <https://www.nsud.sk/zbierka-stanovisk-a-rozhodnuti/> Neznamená to však, že najvyšší súd SR zodpovedá za jednotné uplatňovanie daňových predpisov v praxi.

48. Odvolávka 18b) v zákone o liekoch znie: o dani z príjmov v znení Na konci poslednej vety ustanovení , , , zákona o liekoch , ktorá v každom uvedenom ustanovení ukladá držiteľovi povinnosť vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho poskytnutia, je uvedená odvolávka 18b). Znamená to, že potvrdenie o výške peňažného a nepeňažného príjmu a účele jeho použitia sa viaže na ostatné príjmy vymedzené v ods. písm. l) zákona o dani z príjmov, ktoré sú predmetom dane v zmysle ustanovenia tohto zákona. Ustanovenie d) ZoL ustanovuje, že držiteľ povolenia sa dopustí správneho deliktu, ak nevystaví zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho poskytnutia. Odvolávka 18b) uvedená v tomto ustanovení sa viaže na ustanovenie zákona o dani z príjmov v tom zmysle, že ostatné príjmy uvedené v potvrdení sú predmetom dane, preto ak si držiteľ nesplní povinnosť v zmysle zákona o liekoch, t. j. nevystaví potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu a účele jeho poskytnutia, dopustí sa právneho deliktu, ktorý sa sankcionuje pokutou. Odvolávka 37ab) v zákone o dani z príjmov znie: o liekoch ... V roku 2015 bola odvolávka 37ab) uvedená pri slovných spojeniach týchto ustanovení zákona o dani z príjmov: ods. písm. l)- farmaceutická spoločnosť 37ab), - výdavky pri vykonávaní klinického skúšania 37ab), - okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania 37ab), - sústavné vzdelávanie (bez odvolávky), . ods. 31 - z peňažných a nepeňažných plnení sa daň vyberá zrážkou; výšku nepeň. plnenia je držiteľ povinný oznámiť (bez odvolávky), - výdavky poskytovateľa ..., okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním klinického skúšania 37ab), - povinnosť vybrať daň zrážkou, okrem plnení vyplácaných za klinické skúšanie 37ab), - povinnosti platiteľa dane z nepeňažných plnení (odvod dane, oznámenie o zrazení dane; bez odvolávky), - povinnosti platiteľa nepeňažných plnení (bez odvolávky), - minimálna výška platenia dane (bez odvolávky), - registračná a ozn. povinnosť sa nevzťahuje na platiteľa uvedeného v (bez odvolávky).

49. Uvedené ustanovenia zákona o dani z príjmov uvádzali v roku 2015 odvolávku 37ab) len pri pojme „klinické skúšanie“ a raz pri pojme „farmaceutická spoločnosť“ z toho dôvodu, že v zákone o dani z príjmov takýto subjekt nebol definovaný; to znamená, že pojmy klinické skúšanie a farmaceutická spoločnosť zákon o dani z príjmov vykladal v zmysle dikcie zákona o liekoch. V roku 2016 bola odvolávka 37ab) uvedená pri slovných spojeniach týchto ustanovení zákona o dani z príjmov: § 2 písm. y) - farmaceutická spoločnosť, § 8 ods. písm. l) - (bez odvolávky), § 8 ods. 3 písm. c) - výdavky pri vykonávaní klinického skúšania 37ab), § 8 ods. 13- okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania 37ab), § 9 ods. 2 písm. y) - nepeňažné plnenie vo forme hodnoty stravy na odbornom podujatí 37ab) § 17 ods. 31 - z peň. a nepeň. plnení sa daň vyberá zrážkou (bez odvolávky), § 21 ods. 2 písm. l) - výdavky poskytovateľa, okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním klinického skúšania 37ab), § 43 ods. 3 písm. o) - povinnosť vybrať daň zrážkou, okrem plnení vyplácaných klinické skúšanie 37ab), § 43 ods. 17 - povinnosti platiteľa dane z nepeňažných plnení (odvod dane, oznámenie o zrazení dane; bez odvolávky), § 43 ods. 18 - povinnosti platiteľa nepeňažných plnení (bez odvolávky), § 46 - minimálna výška platenia dane (bez

odvolávky), § 49a ods. 3 - registračná a ozn. povinnosť sa nevzťahuje na platiteľa uvedeného v § 43 ods. 17 (bez odvolávky). Uvedené ustanovenia zákona o dani z príjmov uvádzali v roku 2016 odvolávku 37ab) len pri pojme „klinické skúšanie“ a raz pri pojme „odborné podujatie“; to znamená, že pojmy klinické skúšanie a odborné podujatie zákon o dani z príjmov vykladal v zmysle dikcie zákona o liekoch. Peňažné a nepeňažné plnenie ako príjem definuje zákon o dani z príjmov pre účely zákona o dani z príjmov v ustanovení § 2 písm. c) a h). Žalobca sa mýli ak tvrdí, že použitie odvolávky 37ab v ustanovení § 9 ods. 2 písm. y) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2016 odkazuje na celé znenie ZoL. Uvedená odvolávka sa vzťahuje len k pojmu „odborné podujatie“. Tento pojem zákon o dani z príjmov vykladá v medziach zákona o liekoch, teda presne tak, ako uvádza zákon o liekoch.

50. Z dikcie ZDP nevyplýva, že pojem peňažné a nepeňažné plnenie je potrebné vykladať v súlade so zákonom o liekoch. Zákon o dani z príjmov na účely tohto zákona vymedzuje príjem peňažný a nepeňažný a zdaniteľný príjem v ustanovení § 2 písm. c) a písm. h ). Zákon o dani z príjmov pri vyššie uvedených ustanoveniach, ani v roku 2015 a ani v roku 2016, neuvádza odvolávku 37ab) pri pojme „peňažné a nepeňažné plnenie“. Táto skutočnosť vychádza z toho, že pre účely zákona o dani z príjmov sú príjmy (peňažné a nepeňažné, zdaniteľné) vymedzené v § 2 zákona, ktorá skutočnosť nezakladá dôvod vychádzať pri procese zdaňovania príjmov z ich vymedzenia v inej právnej norme. Zákon o dani z príjmov pre účely tohto zákona nevymedzuje príjmy „z bežného obchodného styku“; zákon vymedzuje príjmy, ktoré sú predmetom dane (príjmy zdaniteľné) a príjmy oslobodené od dane. V žiadnom ustanovení zákon o dani z príjmov , pri vymedzení príjmov, či už zdaniteľných alebo oslobodených od dane, nerobí výnimku a neuvádza príjmy z bežného obchodného styku pri predaji a kúpe liekov, pričom by odkazoval na zákon o liekoch. Podľa prvej vety § 9 ods. 4 daňového poriadku plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Plnomocenstvo pre splnomocnenca Hronček&Partners, s. r. o., IČO 47 248 327, bolo správcovi dane doručené dňa 29.01.2021. Rozhodnutie č. 100110989/2021 zo dňa 22.01.2021 správca dane expedoval dňa 25.01.2021, t. j. v čase, kedy bolo plnomocenstvo zo dňa 18.01.2019 pre Ing. Kláru Strakovú, nar. 07.10.1969, platné a kedy tento splnomocnenec nemal vedomosť o zmene splnomocnenca. Vzhľadom na to, že Ing. Klára Straková, potvrdila doručenie sporného rozhodnutia správcu dane, je možné predpokladať, že nevedela o odvolaní plnomocenstva do dňa doručenia sporného rozhodnutia. Ing. Klára Straková prebrala zásielku označenú ako „doručenie do vlastných rúk“, na ktorej je uvedený odosielateľ, preto ak nebola splnomocnená na preberanie doručených zásielok, nemala zásielku prevziať (potvrdiť jej doručenie podpisom). Daňový subjekt namieta síce nesprávne doručenie rozhodnutia, ale nepredložil žiadny dôkaz o tom, že oznámil Ing. Kláre Strakovej skutočnosť, že dňa 19.01.2021 udelil plnomocenstvo inej osobe, ktorá ho dňa 25.01.2021 prijala. Z textu odvolania zo dňa 15.03.2021 je zrejmé, že Ing. Klára Straková doručené rozhodnutie odovzdala daňovému subjektu; daňový subjekt disponoval rozhodnutím, v zákonnej lehote ho napadol odvolaním, odvolanie podala osoba na to príslušná (advokátska kancelária). Daňovému subjektu nebola upretá možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu (§ 72 ods. 1 daňového poriadku). Námietky vo veci nedostatočne zisteného skutkového stavu, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia neboli podľa názoru žalovaného dôvodné.

IV. pojednávanie

51. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 20.04.2022 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti zástupcu žalobcu. Zástupca žalovaného svoju neprítomnosť ospravedlnil.

V. Relevantné právne predpisy

52. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych

správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

53. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

54. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

55. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

56. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.

57. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

58. Podľa § 17 ods. 31 ZDP v znení účinnom od 01.01.2015, z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,37aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/595/20150101.html> ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20150101.html> a písm. e) tretieho bodu <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20150101.html>, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20150101.html>. Výšku nepeňažného plnenia je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol a správcovi dane v lehote a spôsobom podľa § 43 ods. 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20150101.html>.

59. Podľa ZDP v znení s účinnosťou od 01.01.2016: 60. Podľa písm. 1) ZDP ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa až 7, sú najmä peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. 61. Podľa ZDP z peňažných a nepeňažných plnení podľa ods. 1 písm. 1) sa daň vyberá podľa , okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania (odvolávka na o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 62. Podľa ZDP z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (odvolávka na v znení neskorších predpisov), ktorý je daňovníkom podľa druhého bodu a tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá zrážkou podľa . 63. Podľa druhého bodu zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri. Podľa tretieho bodu zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou právnická osoba neuvedená v písmene d) druhom bode. 64. Podľa ZDP na účely tohto zákona sa rozumie držiteľom držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť,

výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb. [odvolávka na o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o liekoch“ alebo „ZoL“) a na ]. 65. Podľa ZDP na účely tohto zákona sa rozumie poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník. (odvolávka na o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

66. Podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie (odvolávka na ZoL). 67. Podľa § 43 ods. 4 ZODP, základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je iba príjem, ak sa nepostupuje podľa odseku 5, 9 alebo odseku 10. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú podľa § 47 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20150101.html>; v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.

68. Podľa § 43 ods. 10 ZODP, 68. Podľa § 43 ods. 10 ZODP, zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku podielového fondu. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je podielový fond, zrážka dane sa nevykoná a ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť.136a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20160101.html>

69. Podľa § 43 ods. 11 ZODP, platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa a) § 2 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20150101.html>, okrem daňovníka podľa § 2 písm. x) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20150101.html>, b) § 2 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20150101.html>, okrem daňovníka podľa § 2 písm. x) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20150101.html>; ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c), c) § 2 písm. x) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/595/20150101.html>; pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/595/20150101.html>, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane, pričom, ak ide o 1. fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia, 2. právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

70. Podľa § 43 ods. 12 ZDP, ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

71. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101024226/2021 zo dňa 11.06.2021, ktorý podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100110989/2021 zo dňa 22.01.2021, na základe ktorého bola žalobcovi vyrubená daň z príjmov vyberaná zrážkou za zdaňovacie obdobie 2016 v sume 7.741.781,82 €.

72. Osobitným spôsobom zdaňovania príjmov v SR je zdanenie daňou vyberanou zrážkou (§ 43 ZODP). Pri tejto forme zdanenia sa uplatňuje 19% sadzba dane s výnimkou prípadov, ak v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorými je SR viazaná, nie je dohodnutá iná sadzba dane. Ak sú príjmy, pre ktoré je vymedzené, že sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou, vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech daňovníka nezmluvného štátu, daň sa vyberá z týchto zákonom ustanovených zdaniteľných príjmov zrážkou, sadzbou vo výške 35%. Zdanenie daňou vyberanou zrážkou: sa uplatňuje pri zdaňovaní príjmov fyzických osôb, ale aj pri zdaňovaní príjmov právnických osôb, či už ide o daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, alebo o daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou; - sa odlišuje od zdaňovania príjmov v spoločnom základe dane po uplynutí určitého zdaňovacieho obdobia, keď z časového hľadiska bezprostredne nadväzuje na dosiahnutie určitého zákonom vymedzeného príjmu, pričom povinnosť vysporiadať daň je na strane toho subjektu, ktorý príslušný príjem daňovníkovi vypláca (s určitou výnimkou podľa ods. 15); nie je totožné so zdanením príjmov zo závislej činnosti, hoci aj pri tomto zdanení je povinnosť vysporiadať daňovú povinnosť daňovníka (zamestnanca) na strane toho subjektu, ktorý príjem vypláca (zamestnávateľa). V tomto prípade však nejde o konečnú formu zdanenia, ale o zrážanie preddavkov na daňovú povinnosť, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa daňová povinnosť pri týchto príjmoch vysporiada formou ročného zúčtovania, alebo podaním daňového priznania; je zdanením, pri ktorom vybraním zrážky sa považuje daňová povinnosť za splnenú a vysporiadanú, a to u fyzických osôb, aj u právnických osôb, t.j. daň vybranú zrážkou už nie je možné považovať za preddavok. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky príjmov taxatívne uvedené v ods. 6, pri ktorých je možné považovať daň vybranú zrážkou za preddavok. Vtedy podľa ods. 8 daňovník zahrnie príjem do svojho základu dane v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane; uplatňuje sa na hrubý príjem. Výnimky, kedy je možné pred uplatnením dane vyberanej zrážkou znížiť príjem o prislúchajúci výdavok, sú uvedené v ods. 5, 9 a 10. V ustanovení § 43 ZDP <aspi://module='ASPI'&link='595/2003%20Z.z.%252343'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. 3 sú uvedené ďalšie príjmy, ktoré ak plynú daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou a sú vymedzené v § 16 ZDP <aspi://module='ASPI'&link='595/2003%20Z.z.%252316'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP. Okrem toho sa daň vyberaná zrážkou uplatní, aj ak príjmy uvedené v tomto odseku plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

73. Za prvoradý dôvod zamietnutia žaloby považoval správny súd tú skutočnosť, že sa nemohol stotožniť so žalobcovou interpretáciou ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, v zmysle ktorého daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20150101.html>. Odkaz 37ab) poukazuje na <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/

ZZ/2011/362/> o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa správneho súdu z gramatického výkladu cit. ustanovenia jednoznačne vyplýva, že výnimku z povinnosti daňovníka vybrať daň zrážkou v prípade peňažného a nepeňažného plnenia poskytnutého poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti predstavujú jedine plnenia, ktoré sa vyplácajú za klinické skúšanie podľa (ZOL). Nie je pritom ani len možné uvažovať o nejasnosti, či nezrozumiteľnosti predmetného ustanovenia, kedy by prichádzal do úvahy napr. výklad e ratione legis / Ústavný súd v zmysle konštantnej judikatúry (m. m. ) poukazuje na skutočnosť, že súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (

74. Z hľadiska interpretácie sporného ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZODP je tak evidentné, že všetky plnenia sa považujú na účely citovaného ustanovenia, pravda s výnimkou plnení vyplácaných za klinické skúšanie podľa ZOL. Orgány verejnej správy jednoznačne správne postupovali pri interpretácii sporného ustanovenia, keď prijali záver, že odkaz 37ab) sa vzťahuje k pojmu „klinické skúšanie“, ktorý upravuje ZOL. Otázka chápania odkazu na „pojem“ resp. na „celý zákon“ je vzhľadom na formuláciu „okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20150101.html>“ irelevantná. Z doslovného znenia ustanovenia vôbec nevyplýva zámer <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/362/> o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštrukcia interpretácie, ktorú vytvoril žalobca nedáva zmysel ani pri použití logického výkladu, pretože v takom prípade by zákonodarca vôbec neuvádzal pri citovanom ustanovení formuláciu „okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/595/20150101.html>“, ale doslova by uviedol „okrem (týchto) plnení, ak sú vyplácané podľa osobitného zákona 37ab, a teda ak by mal zákonodarca záujem prezentovaný žalobcom - neexistovalo by akékoľvek logické opodstatnenie uvádzať v predmetnom ustanovení pojem „klinické štúdie“. Tu sa správny súd nestotožnil ani s úvahou prezentovanou v odbornom stanovisku PhDr. Jozefa Žilinku, PhD., ktorý uvádzal, že „keby zákonodarca chcel odkazom 37ab) odkazovať iba na pojem „klinické skúšanie“, bolo by predsa v poznámke na konci zákona uvedené konkrétne ustanovenie, a to ustanovenie a ZOL...“ Správny súd sa nemohol v žiadnom prípade stotožniť s názorom žalobcu, že existoval zámer zákonodarcu o prepojení celého znenia ust. ZDP, teda aj „peňažné a nepeňažné plnenia“ so o liekoch. Tvrdenia žalobcu o úmysle , ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2015 novelizoval ZDP. V dôvodovej správe sa výslovne uvádza, že „zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa o liekoch v znení neskorších predpisov. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania činnosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, zdravotníckemu pracovníkovi aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [] alebo lekárovi dosahujúceho príjmy z vykonávania samostatnej zdravotníckej praxe [], tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania“. Na uvedené nadväzuje aj text k novelizácii , kedy „z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť, pričom sa zároveň zavádza aj legislatívna skratka „držiteľ“ pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenia budú zdaňovať osobitným spôsobom“. Modelové situácie, ktoré žalobca simuloval v žalobe pri tzv. jednostranných záväzkoch pri poskytovaní plnenia zo strany držiteľa poskytovateľovi

zdravotnej starostlivosti a vzájomných záväzkoch, kedy dochádza k vzájomnému poskytovaniu plnení medzi držiteľom a lekárňou v rámci bežného obchodného styku argumentačne neboli spôsobilé vyvrátiť a znegovať evidentnú zákonnú povinnosť žalobcu ako držiteľa sledovať, od akého subjektu prijíma a nakupuje tovar, resp. služby. Ustanovenia § 43 ods. 10 až 12 ZDP vymedzujú povinnosti žalobcu ako držiteľa, ktorý bol platiteľom dane v takom prípade. Zákonný rámec pritom upravuje, kto bol povinný vykonať zrážku dane, v akom časovom rámci bol povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane a oznámenie o zrazení a odvedení dane na predpísanom tlačive. Podľa § 43 ods. 1 ZDP v znení účinnom v roku 2016 sa z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP vyberala daň zrážkou so sadzbou dane 19%. Základom dane bol pri peňažných príjmoch príjem neznížený o výdavky. ZDP zároveň vymedzoval aj právny následok v podobe sankcie pri porušení zákonných povinnosti držiteľa pri nevykonaní zrážky dane, vykonaní zrážky v nesprávnej výške a jej včasného neodvedenia stým, že sa bude od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. sa novelizoval ZDP a podľa ZDP je držiteľom držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na distribúciu liekov, farmaceutická spoločnosť, výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje plnenia od týchto osôb.

75. Nebolo možné súhlasiť ani so žalobcovou teóriou o tom, že lekáreň okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti vystupuje aj ako subjekt, ktorý je v zmysle zákona o liekoch oprávnený aj lieky predávať a nakupovať vo vzťahu k držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu liekov, alebo medzi poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti navzájom. Podľa žalobcových záverov bolo nevyhnutné považovať lekárne pri obchodovaní na účely nákupu a predaja liekov za držiteľov podľa ZDP. Je nevyhnutné uviesť, že s účinnosťou od 01.01.2016 došlo k spresneniu a systematickému premiestneniu definície pojmov z ust. § 8 ods. 1 písm. l) ZODP k § 2 písm. y) a z) zákona. Za držiteľa sa považoval držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť37ab <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20160101.html> (ZOL), výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny37ac <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/595/20160101.html> () alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb a za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytovateľ zdravotnej starostlivosti37aa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20160101.html> ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/> v znení neskorších predpisov), jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, 37aa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/595/20160101.html>. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti definuje v pís. a) bod. 1 poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorým je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20210901>) alebo povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu9a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20210901> ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/362/> ZOL). Na uvedenej analýze a interpretácii príslušných ustanovení zo strany správneho súdu nemení nič ani novela ZDP účinná od 01.01.2017, kedy došlo k ďalšej redefinícii pojmu držiteľ, ktorým je aj držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa o liekoch. Správny súd je toho názoru, že iba v prípade takto vymedzenej zdravotnej starostlivosti (spätný predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni dodal, a predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni na účel ich výdaja vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni) môže byť poskytovateľ v pozícii držiteľa.

76. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.4.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.6.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Je potrebné

zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj , zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Správny orgán má povinnosť nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, obsahuje reakcie na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s námietkami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, je potrebné v rozhodnutí dostatočne odôvodniť tak, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako boli vyhodnotené vykonané dôkazy. V danom prípade neexistoval žiaden poznatok o arbitrárnej rozhodovacej praxe žalovaného pri aplikácii , a ZDP a podľa záverov správneho súdu orgány verejnej správy postupovali striktne podľa zákona, napadnuté rozhodnutia spĺňajú zákonné kritéria a sú plne odôvodnené. Naviac orgán verejnej správy konal plne transparentne a ako poznamenal - už v roku 2015 existoval k aplikácii ZODP pri zdaňovaní príjmov plynúcich poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa výklad legislatívy, ktorý bol zverejnený na webovom sídle Finančnej správy SR, a teda bol dostupný pre daňové subjekty. Neobstála ani námietka, že došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Námietku sa týkala doručovania prvostupňového rozhodnutia. Podľa Daňového poriadku je plnomocenstvo voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Plnomocenstvo pre spoločnosť Hronček & Partners, s.r.o. IČO: 47 248 327 bolo doručené správcovi dane dňa 29.01.2021. Teda až potom, čo mu správca dane zaslal prvostupňové rozhodnutie dňa 25.01.2021, kedy platilo pôvodné plnomocenstvo pre Ing. Kláru Strakovú. Naviac prvostupňové rozhodnutie sa dostalo preukázateľne do dispozície žalobcu a bol s ním riadne oboznámený s tým, že v zákonnej lehote využil možnosť podať voči nemu riadny opravný prostriedok.

77. Z procesného aspektu správny súd nevidel dôvod na prerušenie konania podľa . Predmetné ustanovenie je nevyhnutné chápať predovšetkým v kontexte s prejudicialitou ( ), kedy správny súd môže prejudiciálnu právnu otázku riešiť sám, ale vysporiadať sa s ňou môže iba v odôvodnení rozhodnutia, nie výroku. Uvedené predstavuje dôsledok, že riešenie tejto otázky je iba podkladom pre výrok rozhodnutia správneho súdu. V danom prípade interpretácia sporného ustanovenia ZDP predstavovala meritórnu otázku, ktorú mal správny súd plne v kompetencii posúdiť, preto návrh na prerušenie konania zamietol. Treba tiež dodať, že správny súd považoval aj návrh žalobcu na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ za neopodstatnený. Súdny dvor EÚ podáva výklad konkrétne označených ustanovení zmlúv alebo aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie (čl. 267 ZFEU). V rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor EÚ nemá právomoc vyjadrovať sa k výkladu vnútroštátneho práva, pretože táto úloha prináleží výlučne

vnútroštátnemu súdu (rozsudky vo veciach C 53/04 - bod 54, C 250/09 a C 268/09 - bod 75, C-307/18

- bod 25, C-610/19 - body 68 až 70). Odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu (rozsudok vo veciach C 558/18 a C 563/18 - bod 44), nesmie ísť ani o otázku akademickú (C-428/93, C-286/88). Pre správny súd a jeho rozhodnutie v predmetnej veci nebolo posúdenie nastolených predbežných otázok rozhodujúce, keďže ani nepovažoval interpretáciu dotknutého ustanovenia § 43 ods. 3 písm. o) ZDP za nejednoznačnú. Podľa správneho súdu právna úprava, ktorá vymedzuje určité kategórie subjektov tak, že ich v rámci ich pôsobenia na príslušnom trhu zaťaží osobitnou zrážkovou daňou (bez možnosti odpočítať si súvisiace náklady) a postihujúcou všetky plnenia - sama o sebe nezakazuje, resp. neobmedzuje pohyb kapitálu medzi členskými štátmi navzájom, ani medzi členskými štátni a tretími krajinami (čl. 63 ZFEU). Tzv. zrážková daň neobmedzuje slobody poskytovať služby v Únii vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca služieb (čl. 56 ZFEU). Zrážková daň rovnako neobmedzuje slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného štátu členského štátu (čl. 49 ZFEU). Správny súd nevidel ani rozpor s čl. 110 ZFEU, ktorý sa týka selektívneho zdaňovania výrobkov z iných členských štátov EÚ v komparácii s domácimi produktami a ani rozpor s čl. 28 ZFEU, ktorý sa týka jednotného trhu a colnej únii medzi členskými štátmi so stanoveným zákazom ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi. Summa summarum súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

78. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).