Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/98/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: B. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Q. B. XXX, právne zastúpený: JUDr. Jozef Karabaš, Advokátska kancelária so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, proti žalovanej: Q. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Q. B. XXX, právne zastúpená: JUDr. Dáša Komková, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 1.248,42 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/194/2016-51 zo dňa 26.04.2017, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.

Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.248,42 eur spolu s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 3.11.2016 do zaplatenia, v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nemal za spornú skutočnosť, že dlh v konaní vedenom tamojším súdom pod sp. zn. 29C/45/2012, ktorý vznikol z titulu súdneho rozhodnutia, ktorým súd zaviazal žalobcu a žalovanú zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania v celkovej výške 2.496,84 eur, zaplatil v celom rozsahu v rámci exekučného konania žalobca. Sporná nebola ani uplatnená istina, keďže žalovaná uznala dôvodnosť uplatnenej istiny v žalovanej výške. Žalovaná však nesúhlasila s počiatkom omeškania platenia dlhu a taktiež navrhla aj úhradu dlhu v splátkach vzhľadom na jej sociálnu situáciu. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 3.11.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie prihliadol na súčasnú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá podľa vlastného vyjadrenia poberá iba príspevok za opatrovanie vo výške 247 eur mesačne a určil dlhšiu lehotu, 60-dňovú lehotu na zaplatenie dlhu. Nerozhodol o splatení dlhu v splátkach, keďže má za to, že žalobca odôvodnene poukázal na to, že žalovaná sa účelovo zbavila svojho majetku, pričom ako sama potvrdila, rodinný dom v ktorom býva, darovala svojej sestre, nakoľko „nejaké nehnuteľnosti boli prevedené aj na bratovho syna“, čo je ale absurdné a žiadnym spôsobom nevysvetľuje dôvod darovania, čo môže skutočne svedčať o tom, že žalovaná sa v čase, keď už mala vedomosť o svojej povinnosti, účelovo zbavila svojho majetku a hoci žalobca nepreukázal, že pred doručením žaloby zo strany súdu vyzval žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy, je nepochybné, že žalovaná mala vedomosť o tom, že spolu so žalobcom bola zaviazaná spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy pôvodného konania.

3. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovení § 255 a § 257 Civilného sporového poriadku, keď žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný iba čiastočne ohľadom priznania príslušenstva pohľadávky, priznal nárok na náhradu trov konania, avšak iba v rozsahu zaplateného súdneho poplatku, keďže zohľadnil už spomínanú súčasnú sociálnu situáciu žalovanej, ktorej bol zároveň centrom právnej pomoci priznaná nárok na bezplatnú právnu pomoc, čo súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa na strane žalovanej.

4. Proti tomuto rozsudku voči výroku III. o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že je presvedčený, že v žalovanom prípade nie sú na strane žalovanej dané dôvody hodné osobitného zreteľa a súd nemal aplikovať § 257 Civilného sporového poriadku. Predovšetkým poukázal na skutočnosť, ktorú samotný súd uviedol vo vzťahu k nepovoleniu úhrady žalovanej sumy v splátkach, síce, že žalovaná sa účelovo zbavila svojho majetku. Na základe toho očakával, že pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, že tieto mu budú súdom vzhľadom na úspech vo veci priznané. Uviedol, že na základe darovacej zmluvy evidovanej pod B previedla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXX,XXXX,XXXX na svoju sestru D. V. a k dátumu podania odvolaniu a k dátumu 09.09.2015 žalovaná nevlastni žiaden nehnuteľný majetok. S poukazom na uvedené uviedol, že žalovaná v konaní pod sp. zn. 29C/45/2012 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovaná vehementným spôsobom bránila svoje podielové spoluvlastníctvo a napriek tomu v tom čase nedošlo k dohode o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Potom čo dňa 06.05.2015 nadobudlo právoplatnosť uznesenie KS Prešov v spojení s rozhodnutím OS Prešov na základe ktorých boli žalobca a žalovaná povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 2.496,84 eur, žalobca dobrovoľné pred začatím exekučného konania uhradil 1 tejto sumy. Následné po začatí konania a po doručení upovedomenia o začatí exekučného konania žalovanej (08-09/2015) žalovaná previedla všetok svoj majetok na sestru darovaním. Za zmienku stoji, že žalovaná darovala okrem iných nehnuteľnosti aj rodinný dom, v ktorom žije s otcom a v ktorom sa stará o neho na ktorého poberá opatrovateľský príspevok. Vychádzajúc z ceny za 1 m2/25 eur sa žalovaná mimo rodinného domu (ktorý má určite hodnotu 40.000 eur) majetku za 70.475 eur. Podotkol že ide o tu istú osobu, ktorá je dnes v materiálnej núdzi, ktorá sa prezentuje pred súdom ako osoba bez príjmu, ktorá spĺňa podmienky na bezplatnú právnu pomoc poskytované CPP. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne zrušiť rozsudok v napadnutej časti a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že mala vedomosť (čo uviedla aj pred súdom prvej inštancie), že je voči ním začaté exekučné konanie a exekútor by v rámci šetrenia zaviedol plombu na jej majetok. Nemala vedomosť o tom ako sa exekúcia doriešila, ani o tom, že by mala hradiť polovicu svojich trov, práve žalobcovi. O tejto skutočnosti sa dozvedela fakticky v čase, keď jej bol doručený platobný rozkaz. Vychádzajúc z vyúčtovania exekútorského úradu, v ktorom bola zaškrtnutá kolónka o čiastočnom uspokojení pohľadávky a bolo upustené od vykonávania exekúcie, bola v tom, že bude exekútor bude pokračovať v exekúcii voči nej v zostávajúcej časti. Odmieta, že by sa účelovo zbavila svojho majetku, tak ako to tvrdí žalobca. Je materiálnej núdzi, jej príjem je nízky, stará sa o svojho chorého otca, nezvládala platby spojené s nehnuteľnosťou, preto táto ťarcha spojená s bývaním prešla na obdarovanú. Náklady spojené s údržbou starého rodinného domu boli vysoké. Jej príjem bol aj predtým aj je veľmi nízky a aj keby došlo k odpredaniu týchto nehnuteľnosti, nezostalo by jej na kúpu nejakého dvojizbového bytu v Prešove. Navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne splavne.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p. a nasl., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

7. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Súd prvej inštancie videl dôvody osobitného zreteľa v sociálnej situácii žalovanej a priznal žalobcovi len nárok na náhradu konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku vo výške 74,50 eur. Žalobca v odvolaní žiada priznať nárok na plnú náhradu trov konania, teda vrátané trov právneho zastúpenia.

10. Ustanovenie § 257 C.s.p preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p., preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

12. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalobcu, ktorý má nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 C.s.p.), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám

13. Odvolací súd preskúmal opätovne a zvážil okolností prejednávanej veci a dospel k záveru o potrebe použiť ustanovenie § 257 C.s.p. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý nemožno prehliadnuť je skutočnosť, že žalovaná je nezamestnaná, poberajúca sociálnu dávku a príspevok na opatrovanie matky vo výške 247 eur (za rok 2017), žiadny iný pravidelný príjem nemá. Žalovaná býva spoločne s rodičmi, o ktorých sa stará. Otec je onkologický pacient a matka je po mozgovej príhode. Uvedené skutočnosti zohľadnilo aj Centrum právnej pomoci, keď priznalo žalovanej nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti žiadateľky. V rozhodnutí o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci zo dňa 20.01.2017 Centrum konštatovalo, že žiadateľka (žalovaná) spĺňa zákonom stanovené podmienku

- stav materiálnej núdze. Plnenie náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 100 % by mohlo mať nepriaznivý vplyv na nízku životnú úroveň žalovanej, ale i na plnenie opatrovateľských povinností voči jej rodičom, ktorí majú nepriaznivý zdravotný stav, najmä za situácie, keď už súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu súdneho poplatku vo výške 74,50 eur.

14. Odvolací súd zastáva názor, že v žiadnej právnej veci sa účastník nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ustanovenie § 257 C.s.p. sa ho nedotkne. Aplikačná prax práve nepriaznivú sociálnu situáciu strany sporu považuje za relevantnú na účely aplikácie § 257 C.s.p. Ani predmetnú vec nemožno vylúčiť z aplikácie uvedeného zmierňujúceho ustanovenia. Možno preto od žalobcu spravodlivo žiadať, aby si vzniknuté trovy právneho zastúpenia hradil sám.

15. Odvolací súd podotýka, že námietky účelového konania žalovanej pri zbavení sa majetku v konaní neboli preukázané, iba tvrdené.

16. Na základe uvedeného odvolací súd považuje rozsudok vo výroku o trovách konania za správny, a preto ho postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 257 ods. 1 C.s.p. z dôvodu, že v tejto veci boli zohľadnené pomery u žalovanej v širšom rozsahu (nielen jej súčasný príjem, ale aj majetkové pomery). Na druhej strane nárok žalobcu bol dôvodný. Bolo by nespravodlivé, ak by mal žalobca znášať náhradu trov odvolacieho konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).