Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-302-2017.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/302/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B. J. nar. XX.X.XXXX A. nar. XX.X.XXXX a T. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, deti rodičov matky Bc. C. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. na L. ul. č. X toho času na C. ul. č. X v L. zastúpenej Mgr. Vierou Rajzákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Nám. osloboditeľov č. 82 a otca D. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. na A. ul. č. X v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 31.5.2017 č.k. 23P/257/2016-305 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Odvolanie otca proti uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka odmieta.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal, aby konajúci súd zveril mal. deti B. J., A. a T. do jeho osobnej starostlivosti, upravil styk matky s mal. deťmi neobmedzene a matku zaviazal prispievať na výživu maloletých detí tak, že na každé dieťa sumou 30 % sumy životného minima.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s odôvodnením podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol konajúcemu súdu, že neaplikoval dôsledne ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého ak niektorý z rodičov opakovane a bezdôvodne neumožňuje druhému z rodičov styk s maloletými deťmi, môže súd zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti o mal. deti na návrh niektorého z rodičov, v danom prípade otca a rozhodnúť o zmene výchovy. Zdôraznil, že jeho úmyslom nebolo obmedziť matke styk s mal. deťmi, ale návrh smeroval k odstráneniu diskriminácie, ktorej sú mal. deti vystavené od 20.7.2011, kedy boli zavlečené bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia do prostredia, ktoré nezabezpečuje ich orientáciu a neusmerňuje ich k výkonu práv podľa Dohovoru o právach dieťaťa. Vyslovil presvedčenie, že matka zámerne a bezdôvodne mal. deťom bráni v styku, styk s otcom je len formálny. Mal. deti prídu na stretnutie s otcom, uvádzajú tam len naučené frázy od matky a odchádzajú preč. Otec v odvolaní spochybnil aj vyjadrenie detí, ktoré prejavili nevôľu stretávať sa s otcom a odmietli zverenie do starostlivosti otca pričom mal. deti otázkam reálne dostatočne neporozumeli a nepoznajú ani význam zveriť do výchovy a pod. Preto nemal súd prvej inštancie prihliadať na vyjadrenie mal. detí. Vyslovil presvedčenie, že ani prostredie, v ktorom mal. deti toho času žijú, to znamená v byte spoločnom s terajším partnerom matky S. L. nie je pre nich vhodné a týmto prostredím sú ovplyvňované proti otcovi.
Tvrdenie súdu v odôvodnení, že v prostredí u matky sa cítia dobre považuje za zavádzajúce, pretože deti iné prostredie ani nepoznajú. Poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý sa obmedzil len na zistenie a skonštatovanie, že súčasné prostredie, t.j. bytové, sociálne a finančné pomery sú lepšie u matky ako u otca tiež je tvrdenie zavádzajúce a tendenčné, pretože kolízny opatrovník podľa názoru otca má chrániť predovšetkým záujmy mal. detí a nie hodnotiť prostredie, v ktorom žijú. Z uvedených dôvodov, ale aj z dôvodov, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ďalšími dôkaznými prostriedkami ako napr. trestné oznámenie z 9.9.2015, z 1.5.2016, 7.8.2016, lekárske správy PhDr. P. z 2.1.2012 a 27.9.2012, fotokópie nájomnej zmluvy z 28.1.2016, správy z poradenstva psychologického procesu z 15.12.2016 a listom z 24.1.2017 Ing. F. A. komisárky pre deti, rozsudok súdu považuje za nepreskúmateľný a rozhodnutie, ktoré nie je v prospech mal. detí.
3. Podaním zo 14.8.2017 otec mal. detí podal písomné doplnenie odvolacích dôvodov. Obsahom tohto podania je citácia príslušných ustanovení Zákona o rodine, Civilného sporového a Civilného nesporového poriadku, príslušných ustanovení Ústavy a Dohovoru o právach dieťaťa. Opätovne namietal objektívnosť vyjadrení kolízneho opatrovníka, ktorý podľa jeho názoru neobhajuje deti, ale len opisuje prostredie, kde žijú a kde žije otec. Podanie neobsahovalo ďalšie konkrétne, relevantné skutočnosti týkajúce sa predmetu konania, preto odvolací súd na toto podanie už neprihliadal.
4. K odvolaniu otca podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny, zákonný, dôvodný a predovšetkým rozsudok v prospech mal. detí. Zdôraznil, že na podanej správe z prešetrenia pomerov u matky zo dňa 24.4.2017 a otca z 30.5.2017 trvá v celom rozsahu a návrh otca o zmenu úpravy práv a povinností považuje za nedôvodný.
5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka mal. detí. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Vyslovila názor, že v predmetnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie konajúcim súdom až nad bežný rámec. Súd prvej inštancie skúmal a konfrontoval všetky spisy vzťahujúce sa k veci od roku 2011 so súčasnými pomermi na strane obidvoch rodičov, ako aj názory mal. detí, ktoré by mohli odôvodňovať prípadnú zmenu doterajšej úpravy. Zdôraznila, že t.č. žije s partnerom, s ktorým sa zodpovedne stará tak o mal. dieťa narodené z ich vzťahu, ako aj o mal. deti z predchádzajúceho manželstva. Partner je riadne zamestnaný a finančne zabezpečuje celú rodinu. Poukázala na pomery otca, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, býva s matkou v jednoizbovom byte a nemá reálne vytvorené podmienky pre výchovu a starostlivosť o tri mal. deti. Zdôraznila, že mal. deti pri výsluchu pred sudkyňou vypovedali spontánne, primerane ich veku a jednoznačne vyjadrili svoju vôľu. Poukázala aj na správanie sa otca počas konaní, ktorý upriamil svoj prejav prevažne len na formu úpravy styku a nie na zmenu zverenia mal. detí, pričom o úprave styku prebieha samostatné súdne konanie.
6. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec mal. detí. Uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, odvolacích dôvodoch a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil na ďalšie konanie.
7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
8. Podľa ustanovenia § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ustanovením § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov voči mal. deťom súd chráni predovšetkým záujem maloletých detí, pričom musí dbať aj na to, aby bolo rešpektované právo detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi vo vzájomnej súvislosti s vôľou dieťaťa s ohľadom na vek detí a ich rozumovú vyspelosť. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil zistený skutočný stav veci a dospel k záveru, že práva mal. detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a na udržiavanie osobného styku s druhým rodičom nie je ohrozené. Mal. deti sú v pravidelnom kontakte s otcom a odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade prihliadol aj na samotné vyjadrenie mal. detí, ktorého podstatou bolo predovšetkým vôľa zostať s matkou mal. detí. V priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. K odvolacej námietke otca, že konajúci súd neprihliadal na listinné dôkazy ako trestné oznámenia, správa ošetrujúcej lekárky, fotokópiu nájomnej zmluvy dodáva, že tieto navrhované dôkazy boli preukazované, resp. súd sa s nimi vysporiadal v doteraz už právoplatne skončených konaniach a fakticky všetky uvádzané listinné dôkazy otcom v odvolaní sú z obdobia pred začatím tohto konania. Preto konajúci súd postupoval správne, ak na tieto predkladané listinné dôkazy už neprihliadal. Na základe uvedeného preto odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a pre úplnosť dodáva, že zistené pomery na strane otca týkajúce sa tak bytovej situácie, ale aj skutočnosti, že je dlhodobo nezamestnaný, sú pomery, ktoré v súčasnej dobe neodôvodňujú zmenu rozhodnutia. Zdôrazňuje naopak, že práve súčasné pomery u matky mal. detí sú dobré, vhodné pre výchovu mal. detí a deti majú u matky zabezpečené všetky podmienky na svoj psychický a fyzický rozvoj. Dôkazom, že otec nemá vytvorené vhodné podmienky pre výchovu troch mal. detí je aj skutočnosť, že sám vo svojich vyjadreniach uvádza, že v prípade zverenia by s deťmi odišiel do krízového centra, čo za daných okolností odvolací súd nepovažuje za vhodné riešenie, keďže mal. deti majú vytvorené vhodné podmienky u svojej matky.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
13. V priebehu odvolacieho konania súd prvej inštancie predložil Krajskému súdu v Košiciach podanie otca zo dňa 29.11.2017 označené ako „Návrh na odvolanie kolízneho opatrovníka podľa § 277 CSP“. Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o predmetnom podaní, z obsahu ktorého je zrejmé, že ide o odvolanie proti uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka skúmal, či odvolanie smeruje proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Ustanovenie § 357 CSP taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné. Neustanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o ustanovení kolízneho opatrovníka.
14. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa § 386 písm. c) odvolanie otca maloletých detí odmietol.
15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).