Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-177-2017.pdf
PDF · 115.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/177/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Evou Luticovou, advokátkou so sídlom O., T. XXX, adresa pre doručovanie: V., A. D. R. XXX/X, proti žalovaným: 1/ R. Q., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Buchom, advokátom so sídlom E. Q., X. XX, 2/ R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, 3/ D. B., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, 4/ B. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, žalovaní 2/ až 4/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Nižná, Nová Doba 489/15, IČO: 47 258 781, pracovisko Námestovo, Hattalova 373/3, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/279/2015-129 zo dňa 24. februára 2017, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo medzitýmnym rozsudkom č. k. 5C/279/2015-129 zo dňa 24. 02. 2017 rozhodol, že právny dôvod nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva je daný v časti 1-ice spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných v pozemno-knižnom protokole č. XX obce K., pod AI, 1/16 urb. raľa Z., r. č. 3-4, 6, 8-43, 49-94 na meno R. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. XX s tým, že o rozsahu nároku a o náhrade nákladov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou dňa 07. 10. 2015, v znení jej zmien, sa žalobca domáha určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. K., a to pozemku - parcelám registra "E" parc. č. 567/1 - orná pôda o výmere 394 m2, parc. č. 567/2 - orná pôda o výmere 2737 m2, parc. č. 704 - trvalé trávne porasty o výmere 2870 m2, parc. č. 941 - orná pôda o výmere 12 465 m2, parc. č. 954 - trvalé trávne porasty o výmere 5925 m2, parc. č. 955 - trvalé trávne porasty o výmere 5733 m2, parc. č. 956 - orná pôda o výmere 1725 m2, parc. č. 1327 - trvalé trávne porasty o výmere 7538 m2, parc. č. 1328 - trvalé trávne porasty o výmere 6374 m2, parc. č. 1398 - trvalé trávne porasty o výmere 40315 m2, parc. č. 1561 - orná pôda o výmere 19077 m2, parc. č. 2425 - trvalé trávne porasty o výmere 23001 m2, parc. č. 2946 - orná pôda o výmere 6675 m2, parc. č. 3225 - trvalé trávne porasty o výmere 6789 m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“ alebo „sporné pozemky“). Žalobu odôvodnil tým, že je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k. ú. K. na základe darovacej zmluvy registrovanej pod RI 232/73, pričom ako duplicitný vlastník týchto nehnuteľností je zapísaný R. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. XX (ďalej "R. P. st."), ktorý bol jeho otcom a súčasne otcom žalovanej 1/ a starým otcom žalovaných 2/ až 4/. R. P. st. nadobudol sporné nehnuteľnosti na základe komasácie uskutočnenej v 40-tych rokov 20 storočia - komasačný hárok 030 a hoci komasácia nebola autentifikovaná (schválená) Krajským súdom v Ružomberku, bola technicky a reálne ukončená a jej účastníci vstúpili do úžitku komasovaných nehnuteľností. R. P. st. nadobudol nehnuteľnosti vykomasované v komasačnom hárku 030 vydržaním najneskôr v roku
1959 a všetky nehnuteľnosti v jeho prospech vykomasované previedol darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice RI 232/73 (N 8/73, NZ 9/73) na neho. Predmet prevodu bol špecifikovaný podľa právneho stavu evidovaného v pozemkovej knihe a súčasne uvedením komasačného hárku obsahujúceho nehnuteľnosti vykomasované v prospech prevádzajúceho. K prevodu bol daný súhlas MNV v K. dňa 4.8.1973, z ktorého je zrejmé, že predmetom prevodu je všetka poľnohospodárska pôda, ktorú vlastnil scudziteľ. So zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam patrí. Od roku 1973 sporné nehnuteľnosti dobromyseľne, nepretržite a na základe titulu - darovacej zmluvy z roku 1973 užíval, na základe čoho dňom 01. 01. 1992 nadobudol v zmysle § 134 a § 868 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo vydržaním. Na základe žiadosti zo dňa 27.04.1997 o zápis darovacej zmluvy N 8/73, NZ 9/73 do katastra nehnuteľnosti, ku ktorému bola vyhotovená identifikácia parciel dňa 28. 04. 1997 z celého komasačného hárku 030 k. ú. K., bol založený nový LV č. XXXX k. ú. K., na základe čoho bol pod Z 619/97 (PVZ 109/97) dňa 09. 05. 1997 zapísaný ako vlastník pozemkov celého komasačného hárku 030. Teda by ich nadobudol ak nie k 01. 01. 1992, tak k dátumu 27. 04. 2007, keďže nemal pochybnosti o tom, že mu vlastnícke právo patrí. Žalovaní 2/ až 4/ žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu, že predmetom darovacej zmluvy N 8/73, NZ 9/73 nemohol byť celý komasačný hárok č. 030 (všetky pk protokoly do neho komasované), ale len účasť darcu v pk protokole č. 37, pričom v súčasnosti nie je možné zistiť, akým komasačným parcelám zodpovedajú pozemno-knižné parcely pôvodne zapísané v pk protokole č. 37. Uvedené spôsobuje neurčitosť titulu - darovacej zmluvy. Žalobca nemohol byť v dobrej viere, že nadobudol všetky nehnuteľnosti komasačného hárku 030, keďže nie je možné určiť, ktorým parcelám zodpovedajú parcely vedené na darcu v pk protokole č. 37, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy. Uvedená skutočnosť zakladá jej absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitosti a neurčitý predmet právneho úkonu nemôže založiť dobromyseľnosť držby. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi stranami nebolo sporným to, že v obci K. v 40-tych rokoch 20. storočia prebehla komasácia, ktorá nebola autentifikovaná - schválená príslušným súdom, teda nenadobudla právne účinky a nebolo sporné ani to, že jednotliví komasanti užívali nehnuteľnosti v hraniciach a výmerách daných touto neukončenou komasáciou. Sporným bolo to, či žalobca na základe darovacej zmluvy N 8/73, NZ 9/73, registrovanej (bývalým) Štátnym notárskom pod RI 232/73 sa mohol stať výlučným vlastníkom parciel komasovaných do 030 hárku v prospech R. P. st. a tiež platnosť predmetnej darovacej zmluvy pre neurčitosť predmetu tohto právneho úkonu. Spornými sa stali aj ostatné komasované protokoly do 030 kom. hárku ako aj to, či žalobca vlastnícke právo vo vzťahu k týmto protokolom mohol vydržať. Súd dospel k záveru, že z darovacej zmluvy nemožno vyložiť vôľu scudziteľa R. P. st. previesť vlastníctvo ku všetkým nehnuteľnostiam vykomasovaným do komasačného hárku 030, ale len tých, ktoré boli predmetom zmluvy, t. j. pk protokolu č. 37 v podiele 1/2-ice účasti k celku, ktorej bol scudziteľ spoluvlastníkom. Iné nehnuteľnosti vykomasované do komasačného hárku 030 neboli predmetom prevodu spornej darovacej zmluvy. Okrem pk protokolu č. 37 ostatné protokoly komasované do hárku 030 nemohli byť predmetom darovacej zmluvy, keďže ako predmet daru nie sú uvedené/špecifikované. Ak by sa R. P. ml. mal domnievať, že nadobudol všetky pozemky z pk protokolov z komasačného hárku 030 na základe darovacej zmluvy, museli by byť tieto protokoly do darovacej zmluvy poňaté ako predmet zmluvy. V danom prípade sa tak nestalo a žalobca nemohol byť titulom spornej darovacej zmluvy ohľadom ďalších pk protokolov komasovaných do hárku 030 (207, 104 a 93) dobromyseľný, preto v tejto časti je jeho nárok nedôvodný. Súd mal za to, že žalobca mohol len titulom daru nadobudnúť vlastnícke právo v podiele 1/2-ice nehnuteľností zapísaných v pk protokole č. 37 na meno darcu R. P. st. a nie aj vo vzťahu k ostatným pk protokolom komasovaným do 030 hárku v súčasnosti zapísaným na LV č. XXXX. Vo vzťahu k ostatným pk protokolom komasovaným do 030 hárku žalobcovi chýba právny titul, od ktorého by odvodzoval svoju držbu a tú nemohla založiť identifikácia vypracovaná (bývalou) správou katastra k jeho žiadosti o zápis darovacej zmluvy (predmetom ktorej ostatné komasované protokoly 207, 104 a 93 neboli) a kedy zároveň došlo prvýkrát k nesprávnemu zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. V tejto súvislosti je súd názoru, že na LV č. XXX bola darovacia zmluva zapísaná správne a postačovalo vyhotoviť len technický podklad - identifikáciu a geometrický plán neidentických parciel, keďže v danom prípade v obci K. prebehla tzv. ne/ideálna komasácia - chýbala zhodnosť pozemno-knižných parciel s parcelami protokolov poňatých do komasačných hárkov. S ohľadom na spory vedené medzi žalobcom a žalovanou 1/ (prvá žaloba bola podaná už dňa 08. 11. 1993) zároveň žalobcovi chýbala dobrá viera (dobromyseľnosť) vo vzťahu k ostatným pk protokolom komasovaných do 030 hárku. Nebola splnená ani ďalšia podmienka pre vydržanie - držba ako faktické ovládanie/panstvo veci, keďže ďalšie
komasované protokoly užívali aj jeho súrodenci (žalovaná 1/ a neb. J. P. - právny predchodca žalovaných 2/ - 4/) . Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy N 8/73, NZ9/73, registrovanej štátnym notárstvom pod RI 232/73 vo vzťahu k predmetu daru, súd dospel k záveru, že darovacia zmluva je platná, pretože obsahuje jasný a zrozumiteľný predmet prevodu špecifikovaný podľa vtedy platného právneho stavu - zápisu v pozemkovej knihe, zároveň bol zohľadnený faktický stav - (komasácia). Vychádzajúc z uvedeného okresný súd za aplikácie ust. § 37 ods. 2 a § 134 Občianskeho zákonníka rozhodol medzitýmnym rozsudkom podľa § 214 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) tak, že právny dôvod nároku žalobcu - vznik subjektívneho vecného (materiálneho) práva, ktorým je určenie vlastníckeho práva žalobcu je daný v časti - v podiele 1-ice účasti na nehnuteľnostiach zapísaných v pk protokole č. 37 obce K., pod AI, 1/16 urb. raľa Z., r.č. 3-4, 6, 8-43, 45-94 na meno R. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. XX. O rozsahu nároku (jednotlivých pk parciel z protokolu č. 37 obce K. zodpovedajúce súčasnému komasačnému stavu) a o náhrade nákladov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. V ostatnej časti - ohľadom ostatných pk protokolov komasovaných do 030 komasačného hárku s poukazom na konštatované dôvody dospel okresný súd k záveru o neopodstatnenosti žaloby.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v určení, že právny dôvod nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vykomasovaným v komasačnom hárku 030 je daný v celom rozsahu (vrátane pk protokolov 207, 104 a 93) tak, ako bol tento nárok uplatnený. V odôvodnení uviedol, že okresný súd, i keď to zo znenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, avšak to vyplýva zo znenia odôvodnenia rozsudku (odsek 18), zamietol žalobu v časti, v ktorej sa domáhal určenia vlastníckeho práva k všetkým pozemkom v súčasnosti evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K., ktoré nehnuteľnosti boli v 40-tych rokoch 20. storočia vykomasované do komasačného hárku 030. Proti rozsudku v rozsahu, v ktorom súd považuje právny dôvod jeho nároku v časti pk protokolov 207, 104 a 93 komasovaných do 030 komasačného hárku za neopodstatnený, podáva odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu nespĺňa ani požiadavku na úplnosť rozsudku uvedenú v § 212 ods. 2 C. s. p., nakoľko súd vo výroku rozsudku opomenul uviesť, že časť ním uplatneného nároku bola zamietnutá. Má preto za to, že rozsudok súdu v napadnutej časti je potrebné zmeniť resp. zrušiť. Uviedol, že v predmetnom konaní nebolo rozporované, že komasácia uskutočnená v obci K. v XX. rokoch minulého storočia nebola nikdy autentifikovaná na to príslušnými orgánmi. Rovnako nebolo sporné, že osoby, v prospech ktorých boli nehnuteľnosti v obci K. komasované, fakticky vstúpili do držby vykomasovaných pozemkov, avšak v právnych vzťahoch museli postupovať podľa stavu, ktorý bol evidovaný v pozemkových knihách. Komasačný stav bol následne v roku 1989 vyhlásený za platný. V čase podpisu darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice, z ktorej odvodzuje vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K., platil faktický komasačný stav, kedy jednotliví „vlastníci" mali v držbe pozemky tak ako boli vykomasované, ale právne (najmä pri spisovaní zmlúv) bolo potrebné postupovať podľa stavu pozemkovoknižného. R. P. st. teda v roku 1973 vlastnil v zmysle právnom - pozemkovoknižnom - pozemky zapísané v pk protokole 37 (+ 642,1309,1308,1431,1672) a v zmysle faktickom mal v držbe pozemky začlenené do komasačného hárku č. 030 (t. j. pozemky skladajúce sa z časti pk protokolov č. 207, 104 a 93, ktoré boli v pozemkových knihách evidované na J. P.). Nakoľko R. P. st. v zmysle právnom nebol vedený ako vlastník pozemkov zapísaných v pk protokoloch 207, 104 a 93, nemohli byť tieto pozemky uvedené v darovacej zmluve ako predmet daru v čl. I darovacej zmluvy. Nakoľko však mal v úmysle previesť na svojho syna, žalobcu, všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnil a ktoré mal vo faktickej držbe, uviedol v čl. IV. darovacej zmluvy odkaz na poľnohospodársku pôdu vykomasovanú v hárku 030. Darovacou zmluvou teda právne nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti - pozemky pk protokolu 37 (+ 642, 1309, 1308, 1431, 1672) a vstúpil do faktickej držby pozemkov začlenených do komasačného hárku č. 030 (t. j. pozemky skladajúce sa z časti pk protokolov 207, 104 a 93, ktoré boli v pozemkových knihách evidované na J. P.). Nemožno sa teda stotožniť s názorom prvoinštančného súdu, že z koncipovania darovacej zmluvy nemožno vyvodiť vôľu scudziteľa R. P. st. previesť vlastnícke právo ku všetkým nehnuteľnostiam vykomasovaným do komasačného hárku 030. V roku 1989 bol komasačný stav z roku 1946 vyhlásený za platný a R. P. st. sa de jure stal vlastníkom nehnuteľností v komasačnom hárku č. 030. Nakoľko však držbu týchto nehnuteľností previedol na neho, vlastníkom nehnuteľností vykomasovaných v hárku 030 sa stal on. Na základe uvedeného má za preukázané, že na základe darovacej zmluvy v roku 1973 vstúpil do faktickej
držby pozemkov vykomasovaných v komasačnom hárku č. 030, pričom táto faktická držba sa zmenila na vlastnícke právo, najskôr vyhlásením komasačného stavu za platný v roku 1989, avšak najneskôr vydržaním predmetných nehnuteľností k 01. 01. 1992 s účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb. Dobrú vieru, že nadobudol všetky nehnuteľností vykomasované v hárku 030 (t. j. aj pk protokoly 207, 104 a 93) opiera o skutočnosť, že jeho otec chcel na neho previesť všetku poľnohospodársku pôdu, ktorú vlastnil a ktorú mal vo faktickej držbe. Poukázal na to, že v roku 1973 platný právny stav neumožňoval previesť len časť poľnohospodárskych pozemkov ani prevod pozemkov na viaceré osoby. Na základe uvedených skutočností bol v čase podpisu darovacej zmluvy presvedčený, že jeho otec na neho prevádza všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré mal vo faktickej držbe (teda všetky pozemky, ktoré boli na neho zapísané v pozemkovej knihe ako aj všetky pozemky vykomasované v hárku 030). Darovacia zmluva bola spísaná v súlade s právnymi predpismi platnými v roku 1973 a bola vyhotovená podľa vtedajších právnych zvyklostí, pričom ju spisoval štátny notár, ako osoba právne vzdelaná. Ak aj prvoinštančný súd dospel k záveru, že na základe darovacej zmluvy nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX z dôvodu, že v tejto zmluve nie je obsiahnutý celý komasačný hárok č. 030, nemalo by uvedené vplyv na jeho dobromyseľnosť, nakoľko v tomto prípade by išlo o právny omyl držiteľa, ktorý je ospravedlniteľný. Má teda za preukázané, že nadobudol od svojho právneho predchodcu R. P. st. všetky pozemky vykomasované do 030 hárku, t. j. všetky nehnuteľnosti, o ktoré sa v predmetnom konaní vedie spor, vrátane pk protokolov 207, 104 a 93, ktoré sú v súčasnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX, pričom dobromyseľnosť držby týchto nehnuteľností bola založená jednak na základe darovacej zmluvy, ako aj na základe samotnej vôle R. P. st. previesť na neho vlastnícke právo a držbu k všetkým týmto pozemkom. Nakoľko k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dochádza momentom uplynutia vydržacej (10- ročnej) doby, má za to, že nadobudol nehnuteľnosti v zmysle § 134 v nadväznosti na § 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka najneskôr s účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., t. j. 01. 01. 1992, kedy jeho oprávnená držba trvala nepretržite takmer celých 19 rokov. Ak po uplynutí vydržacej doby stratí vydržateľ veci dobrú vieru, nemá to vplyv na vznik vlastníckeho práva, preto úvahy súdu o tom, že nemohol byť vo svojej držbe dobromyseľný z dôvodu, že sa o predmetné nehnuteľnosti viedli od roku 1993 viaceré súdne spory, sú nesprávne, keď všetky konania, na ktoré súd poukázal vo svojom rozhodnutí, sa začali po uplynutí vydržacej doby, teda po okamihu, kedy nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd sa týmito jeho tvrdeniami žiadnym spôsobom nezaoberal. Pokiaľ súd vyvodil záver o nedodržaní ďalšej podmienky pre vydržanie - faktickej držby, vzhľadom na to, že všetky nehnuteľnosti užívali všetci traja súrodenci, každý v 1/3, a to od roku 1968 do založenia družstva, poukázal na to, že on ako oprávnený držiteľ mohol svojim súrodencom umožniť užívanie pozemkov bez toho, aby to zakladalo nedobromyseľnosť v jeho držbe. Jeho súrodenci vedeli o darovacej zmluve, a teda vedeli, že ich užívajú s jeho súhlasom ako ich vlastníka (resp. držiteľa). V roku 1973, hneď po tom, ako bola spísaná darovacia zmluva, bolo zároveň v K. založené družstvo a všetky pozemky z komasačného hárku 030 boli v tomto roku do družstva odňaté. Po roku 1973 zo strany žalovanej 1/ a právneho predchodcu žalovaných 2/ až 4/ k faktickému užívaniu pozemkov nedošlo. V závere žalobca namietal neúplnosť rozsudku, keď súd opomenul uviesť, že časť ním uplatneného nároku (v rámci právneho dôvodu) bola zamietnutá. Túto skutočnosť konajúci súd uvádza len v odseku 18 odôvodnenia rozsudku, kedy stanovil, že žalobu ohľadom ostatných pk protokolov považuje za neopodstatnenú. Napriek tomu, že ide o medzitýmny rozsudok, má za to, že súd mal v rozsudku rozhodnúť o celom právnom dôvode, a teda vo výroku rozsudku mal uviesť aj tú skutočnosť, že časť uplatneného nároku bola zamietnutá. Ak takto súd neurobil, dostal ho do situácie, kedy vzhľadom na absenciu výroku o zamietnutí časti žaloby nemusel správne vyhodnotiť svoj procesný úspech v konaní, čo by následne mohlo viesť k tomu, že by sa až pri vydaní konečného rozsudku vo veci dozvedel, že jeho nárok bol v niektorej časti zamietnutý. Takýmto postupom súdu bola narušená jeho právna istota žalobcu a bolo zhoršené jeho právne postavenie v tom smere, že pri podávaní odvolania nemohol špecifikovať tú časť rozsudku, ktorú chcel napadnúť, teda časť, ktorá bola vydaná v jeho neprospech.
3. Žalovaní 2/ až 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že v konaní bolo preukázané, že darca R. P. st., od ktorého si žalobca odvodzuje svoje právo k všetkým nehnuteľnostiam komasovaným do 030 hárku, daroval žalobcovi len jeden z pk protokolov, ktoré boli v neukončenej komasácii komasované do predmetného komasačného hárku. Súd prvej inštancie a správny súd v rámci správneho súdnictva konštatovali, že predmet darovacej zmluvy je v tomto smere jasný a zrozumiteľný, teda je všetkým účastníkom zmluvy, ako aj tretím osobám, z obsahu tohto právneho úkonu zrejmé, že predmetom prevodu je iba pk protokol č. 37. V konaní bolo tiež preukázané,
že darca nebol evidovaný ako vlastník v ostatných pk protokoloch, ktoré boli v neukončenej komasácii komasované do 030 hárku (protokoly č. 207, 94 a 104). U žalobcu absentuje akýkoľvek titul, na základe ktorého by sa dôvodne mohol domnievať, že nadobudol vlastnícke právo aj k ostatným pk protokolom. Pk protokoly č. 207, 104, 93 neboli predmetom darovacej zmluvy, teda žalobca z objektívneho hľadiska nemohol byť v presvedčení, že nadobudol vlastnícke, či držobnostné právo aj k týmto protokolom. Vlastníci evidovaní v týchto pk protokoloch, ktorých vlastníctvo bolo komasované do 030 hárku, neboli účastníkmi predmetnej darovacej zmluvy na strane darcov. Ak by sa žalobca mal (zo subjektívneho hľadiska) domnievať, že titulom predmetnej darovacej zmluvy nadobudol vlastníctvo, resp. držbu aj k ostatným pk protokolom a z tohto titulu mal nadobudnúť vlastnícke právo k všetkým nehnuteľnostiam evidovaným v komasačnom hárku, zakladá sa toto jeho presvedčenie na neospravedlniteľnom skutkovom omyle. Žalobca vedel, že do komasačného hárku č. 030 okrem pk protokolu 37 boli komasované aj iné pk protokoly (104, 93 a 207), ktorých pk vlastníkom darca nebol, teda žalobca sa od počiatku nemohol dôvodne domnievať, že je vlastníkom, resp. oprávneným držiteľom celého komasačného hárku. Uvedenú skutočnosť napokon konštatovali aj správne súdy, ktoré uviedli, že na základe predmetnej darovacej zmluvy sa žalobca vlastníkom celého komasačného hárku 030 nestal. V konaní nebolo preukázané, že by vôľa darcu R. P. staršieho v čase spisovania predmetnej darovacej zmluvy mala smerovať k darovaniu celého komasačného hárku 030. Taktiež nebolo v konaní preukázané, že by všetci dotknutí súrodenci užívali pozemky z tohto hárku po 1/3-ine na základe predchádzajúceho súhlasu žalobcu, a že ostatní súrodenci mali podľa tvrdenia žalobcu vedieť, že tieto pozemky užívajú so súhlasom svojho brata. Za nedôvodnú považovali i námietku žalobcu ohľadom opomenutia súdu rozhodnúť o celom nároku v medzitýmnom rozsudku. Súd prvej inštancie rozhodol o základe uplatneného nároku, teda či je právo (v predmetnej veci právo vlastnícke) dané a to v rozsahu 1/2-ice z pk protokolu č. 37. Medzitýmnym rozsudkom možno rozhodnúť iba kladne, teda nie je dôvodná námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť aj o zamietnutí žaloby v ostatnom rozsahu. O výške samotného nároku žalobcu, teda akým konkrétnym parcelám, resp. akým spoluvlastníckym podielom v jednotlivých parcelách katastra nehnuteľností zodpovedá právo žalobcu v uvedenom rozsahu a zamietnutí žaloby v ostatnej časti, sa súd prvej inštancie vysporiada v konečnom rozsudku.
4. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žiada, aby súd rozhodol spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam po R. P. st. tak, aby tento majetok bol rozdelený na tri časti medzi súrodencov na základe listov vlastníctva č. XXXX a parcely č. 904.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v zmysle § 380, § 379 C. s. p. a tento podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Podľa § 156 C. s. p. konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
7. Podľa § 131 C. s. p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
8. Podľa § 132 ods. 1 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
9. Podľa § 212 ods. 1 C. s. p. rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.
10. Podľa § 212 ods. 2 C. s. p. rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.
11. Podľa § 214 ods. 1 C. s. p. ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.
12. Podľa § 214 ods. 2 C. s. p. súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.
13. Podľa § 216 ods. 1 C. s. p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
14. Podľa § 216 ods. 2 C. s. p. súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
15. Civilné sporové konanie sa začína podaním žaloby, z ktorej musí byť, mimo iných náležitostí, zrejmé čoho sa žalobca domáha (§ 156, § 131, § 132 C. s. p.). Žalobným návrhom žalobcu (vrátane jeho zmeny uskutočnenej podľa § 139 C. s. p.) je súd zásadne viazaný, t. j. s výnimkou ust. § 216 ods. 2 C. s. p. súd nemôže žalobcovi prisúdiť viac než žiada, rovnako tak nemôže rozhodnúť o inom nároku, než ktorý žalobca učinil predmetom sporu. I keď súd vydá tzv. medzitýmny rozsudok, musí to byť vždy v rámci predmetu konania. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou v zmysle zmeny pripustenej uznesením okresného súdu zo dňa 30. 06. 2016, domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
- parcelám registra "E" parc. č. 567/1, 567/2, 704, 941, 954, 955, 956, 1327, 1328, 1398, 1561, 2425, 2946, 3225 zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. K.. Len o tomto nároku teda mohol súd rozhodnúť. Súd prvej inštancie však medzitýmnym rozsudkom konštatoval danosť dôvodu nie k nehnuteľnostiam vymedzeným žalobcom, ale k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemno-knižnom protokole č. 37, obce K. pod AI, 1/16 urb. raľa Z., r. č. 3-4, 6, 8-43, 45-94. Súd prvej inštancie tak rozhodol o dôvode nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa žalobca určenia vlastníckeho práva nedomáhal.
16. Odvolací súd však zároveň dospel k záveru, že v predmetnej veci zároveň neboli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci medzitýmnym rozsudkom.
17. Prejavom zásady hospodárnosti konania je rozhodnúť jediným rozsudkom o celom uplatnenom nároku a vyčerpať tak celý predmet konania (§ 212 ods. 2 veta prvá C. s. p.). Z uvedeného pravidla predstavuje výnimku druhá veta § 212 ods. 2 C. s. p., § 213, § 214 C. s. p.
18. Jednou z výnimiek kedy súd nemusí vyčerpať celý predmet konania je medzitýmny rozsudok. Nový Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016 rozlišuje medzi medzitýmnym rozsudkom o základe a dôvode veci (§ 214 ods. 1 C. s. p.) a medzitýmnym určovacím rozsudkom (§ 214 ods. 2 C. s. p.). Medzitýmny rozsudok o základe alebo dôvode uplatneného nároku v zmysle § 214 ods. 1 C. s. p. je možné vydať len tam, kde možno rozoznávať základ, resp. dôvod nároku a jeho výšku a kde je vec zároveň v oboch týchto zložkách sporná. Základom predmetu konania sú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku; dôvod uplatneného procesného nároku predstavuje právny dôvod vzniku subjektívneho materiálneho práva, o ochranu ktorého žalobca žiada, nejde však o tzv. prejudiciálne pôsobiace právo (v zmysle novej konštrukcie medzitýmneho rozsudku podľa § 214 ods. 2 C. s. p.).
19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 18) vyplýva, že súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom podľa § 214 ods. 1 C. s. p. V danom prípade však neprichádza vydanie medzitýmneho rozsudku do úvahy, nakoľko nejde o pomer základu/dôvodu uplatňovaného nároku a jeho výšky, resp. rozsahu v zmysle § 212 ods. 2 C. s. p., § 214 ods. 1 C. s. p. Odvolací súd zároveň podotýka, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol medzitýmnym rozsudkom s tým, že po jeho právoplatnosti pristúpi k vyhotoveniu znaleckého technického podkladu na 1-icu účasti vlastníctva R. P. st. z pk protokolu č. 37 obce K. na súčasné komasačné parcely, bolo by vhodné, aby súd pred týmto rozhodnutím kontaktoval príslušného znalca, či je uvedené možné (vzhľadom na uskutočnenú komasáciu a obranu žalovaných 2/ až 4/ o nemožnosti zistiť akým komasačným parcelám zodpovedajú pozemno-knižné parcely pôvodne zapísané v pk protokole č. 37).
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd, vzhľadom na nedostatok procesných podmienok, na ktorý súd prihliada aj keď neboli odvolaním vytýkané, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie bez toho, aby pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti námietky odvolateľa, že rozsudok okresného súdu spočíva na nesprávnych skutkových zisteniach či nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd s poukazom na ust. § 379 písm. a/ C. s. p. napadnutý rozsudok
zrušil napriek tomu, že tento bol napadnutý výlučne žalobcom, v ktorého prospech sa javí byť napadnuté rozhodnutie. Ako správne konštatovali žalovaní 2/ až 4/, v prípade medzitýmneho rozsudku je možné rozhodnúť len kladným výrokom, pričom však v danom prípade nie je možné oddeliť časť nároku, o ktorom súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom od jeho zvyšku, keď súd nerozhodol o predmete sporu v zmysle žalobného návrhu. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie, prípadne dokazovanie doplniť na základe návrhov strán konania, posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a vo veci opätovne rozhodnúť, vrátane rozhodnutia o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)