Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/318/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcov: 1/ Š. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. Š.I. XXX/XX, N., X/ M. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. G. D. XXXX/XA, Z., právne zastúpených JUDr. Janou Kompišovou, advokátkou so sídlom Jakubovo námestie 9, Bratislava, proti žalovanému: K4 International, s.r.o., so sídlom Bakossova 6, Banská Bystrica, IČO: 36 410 560, právne zastúpenému JUDr. Miroslavou Vandákovou, advokátkou so sídlom Šúrska 136, Modra, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcom, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Právna predchodkyňa žalobcov (V. Y., F.. G., D.. X.XX.XXXX, R.. XX.XX.XXXX, D. N. Z., T. XXX/X) sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2013 domáhala, aby súd vo veci samej rozhodol tak, že sa určuje, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, pozemok parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X, o výmere 1.217 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie A., P. A., S. P. B., M. V. Y., F.. G., D.. X.XX.XXXX, N. T. X.. Č.. XXX/X, XXX XX Z., štátna občianka SR. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov súdneho konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 12.11.2013 Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedenému pozemku. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy a po následnom podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva rozhodol Okresný úrad v Galante, katastrálny odbor tak, že dňa 29.11.2013 povolil vklad vlastníckeho práva, následkom čoho sa žalovaný stal výlučným vlastníkom predmetného pozemku. Ďalej uviedla, že jej syn (Š. Y., D. XX.XX.XXXX, N. N., Š. XX) bol niekedy koncom októbra, začiatkom novembra 2013, oslovený svojim známym O. N. (D. XX.XX.XXXX, N. F. M. XXXX/X, R. - O.) R.a účelom sprostredkovania kontaktu na pána p. Š. G., konateľa spoločnosti žalobcu, ktorá sa mala venovať akýmsi investičným akciám a stavebníctvu. O.. N. tu vedel, že firme syna žalobkyne - spoločnosti CELOSTAV s.r.o., Strelková 1, Bratislava, sa aktuálne v podnikaní príliš nedarí, v dôsledku čoho je v nemalých finančných problémoch, a preto dal jej synovi prísľub, že ak zariadi, aby žalobkyňa pozemok prepísala na žalovaného, bude to práve jeho firma, ktorá dostane zákazku - postaví dva nové zruby práve na predmetnom pozemku. V tejto súvislosti žalobkyňa ďalej dôvodila, že situáciu chápala tak, že kupujúcimi pozemku budú spoločne žalovaný a spoločnosť ARKAS, s.r.o., so sídlom 962 21 Lieskovec, Horná 38, IČO: 44 262 582, pričom až v týchto dňoch zistila, že kupujúcim predmetnej nehnuteľnosti je len žalovaný. Domnievala sa, že nemá dôvod nedôverovať slovám pána N.. So žalovaným nemala žiadny kontakt. Dohodnutá predajná cena

bola 35.000 eur pre ňu ako predávajúcu a k tomu 5.000 eur, akože za sprostredkovanie pre pána N.. Žalobkyňa, jej syn a pán N. potom išli za notárom v Seredi, kde dňa 12.11.2013 žalobkyňa podpísala predmetnú kúpnu zmluvu. Všetky exempláre zmluvy si odniesol so sebou A. N. s tým, že aby sa veci urýchlili, je takýto postup potrebný. Kúpna cena reálne vyplatená nebola. Akože v záujme zabezpečiť skutočné vyplatenie dohodnutej predajnej hodnoty pozemku zobral pán N. žalobkyňu k advokátovi a tam sa spísalo plnomocenstvo. Obsahom tejto listiny je záväzok pána N., že zariadi vyplatenie dohodnutých 35.000 eur pre žalobkyňu. Dodnes sa tak nestalo, a tak žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že pán N., respektíve kupec ju vodia za nos. Žalobkyňa sa so žalovaným, ale ani s pánom N. nevedela efektívne spojiť, respektíve tí komunikovali bezobsažne. Vzhľadom na tieto skutočnosti podľa názoru žalobkyne je zrejmé, že konanie žalovaného bolo voči nej ústretové len do okamihu povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Nikdy by nesúhlasila s podpisom kúpnej zmluvy na pozemok, ak by nebola zavádzaná tvrdeniami žalovaného. Podľa jej názoru bola cielene uvedená do omylu. Dnešný výsledok „transakcie“ však nezodpovedal úmyslu žalobkyne, ktorá nechcela darovať nehnuteľnosť jej neznámej firme, respektíve viac-menej neznámemu Š. G.. Podľa jej názoru bola bez akejkoľvek predchádzajúcej prípravy doslova privedená k podpísaniu listiny. Spoliehala sa na vysvetlenie obsahu zmluvy, ktoré jej bolo podané pánom N. a legitímne očakávala súčasné uzatvorenie zmluvy o dielo, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou prevodu spomínaného pozemku. Tvrdila, že práve rozpojením dejov, ktoré je dnešnou realitou, bola uvedená do omylu. Nenastal v rámci predzmluvných rokovaní zmluvnými stranami dohodnutý cieľ. Právne účinky a škodlivé následky predmetnej zmluvy zistila až po jej podpísaní a z reakcií pána N. V. A. G.. Dnes je zo správania sa žalovaného zrejmé, že išlo iba o zámer bezplatne a bez právneho nároku zmocniť sa predmetného pozemku na jej škodu. Konanie žalovaného od začiatku smerovalo len k prevodu vlastníckeho práva k danému pozemku a všetko nasvedčuje tomu, že žalovaný od začiatku vedel, že svoje vyhlásenia a sľuby nedodrží. Manifestovaný kúpno - predaj bol dohodnutý len ako časť iného právneho vzťahu, ktorého nevyhnutnou súčasťou bolo uzatvorenie zmluvy o dielo. K jej uzavretiu a k naplneniu, ale dodnes zo strany žalovaného neprišlo. Všetko nasvedčuje tomu, že žalovaný takú zmluvu s ňou uzavrieť ani nechcel a takú zmluvu ani neuzavrie. Žalovaný využil aktuálnu nepriaznivú životnú a finančnú situáciu jej syna, o ktorom vedel, že akútne potrebuje získať prácu - zákazku pre svoju firmu. Žalobkyňa si vzhľadom na svoju životnú situáciu neuvedomila a nemohla uvedomiť, že reči pána Baláža a pána G. o akejsi pomoci "investičnom zámere" a získaní peňazí po postavení domov na plánovanom pozemku smerujú v skutočnosti výlučne k strate vlastníctva predmetného pozemku z majetku žalobkyne a že ktosi mieni s pozemkom na jej riziko a priamu škodu špekulovať. To všetko je nutné vykladať tak, že ňou podpísaná zmluva je neplatná. Podľa jej názoru žalovaný ju svojím konaním - organizovane, koordinovane a cielene podviedol. Žalovaný sa na škodu žalobkyne obohatil, pričom žalobkyňu cielene a úmyselne uviedol do omylu predstieraním „súvsťažného“ zmluvného vzťahu v otázke výstavby dvoch zrubov a následného predaja týchto novopostavených objektov na tangovanom pozemku. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že účastníci v rámci predzmluvných rokovaní uzatvárali zmluvu o prevode nehnuteľnosti s úmyslom prostredníctvom nej naplniť dohodu o zmluve o dielo. Z následného konania vyplynulo, že žalovaný, takýto úmysel len predstieral.

3. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 25.09.2014 tak, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Žalobkyňou uvádzané skutočnosti sú nepravdivé a zavádzajúce. Žalobkyňa v podanom žalobnom návrhu tvrdí, že bola zo strany žalovaného uvedená do omylu a že kúpna zmluva zo dňa 12.11.2013, uzatvorená medzi ňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, je neplatným právnym úkonom. Žalovaný uviedol, že žalobkyňu nikdy neuviedol do omylu. Podľa neho je nepravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo s úmyslom prostredníctvom nej naplniť dohodu o zmluve o dielo. Žalovaný nebol tým, kto inicioval uzatvorenie kúpnej zmluvy. Samotný návrh prišiel od žalobkyne, resp. jej syna a žalovanému bol tento návrh tlmočený prostredníctvom pána Baláža, ktorý im už predtým syna žalobkyne osobne predstavil na stretnutí vo Zvolene a s ktorým následne dňa 10.07.2014 uzatvorila obdobnú kúpnu zmluvu za obdobných podmienok. Žalovaný, resp. jeho konateľ, sa osobne so žalobkyňou nikdy nestretol a teda jej nemohol nič ani sľúbiť. Žalovaný si pozemok pred kúpou neprezrel, iba ho chcel predať so ziskom. Žalobkyňa chcela, aby kúpna cena bola vyplatená v hotovosti. Kúpna zmluva, návrh na vklad, zamýšľaný návrh na vklad boli riadne podpísané, žalobkyni žalovaný vyplatil v hotovosti kúpnu cenu. Žalovaný uviedol, že ním podpísané znenie kúpnej zmluvy je dostatočne určité a zrozumiteľné. Výšku kúpnej ceny (resp. to, že mala dostať viac) navrhovateľka začala namietať až koncom novembra 2013, čo je podľa názoru žalovaného, účelové. Žalobkyňa nebola v žiadnom omyle a už vôbec nie v tak závažnom, ktorý by spôsoboval neplatnosť zmluvy.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to spisom Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor č. S. XXXX/XXXX, prepisom CD s nahrávkami telefonických rozhovorov, ako aj prehraním nahrávok telefonických rozhovorov na pojednávaní, výsluchom strán sporu, ako aj navrhovaných svedkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Pôvodná žalobkyňa a žalovaný sa nikdy osobne nestretli na predzmluvných rokovaniach ohľadne predaja nehnuteľnosti, napriek tomu uzatvorili v Seredi dňa 12.11.2013 kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka ohľadne prevodu vlastníckeho práva k pozemku parcela č. XXXX/X, katastrálne územie Pata, zapísanému na LV č. XXXX. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 5.000 eur, pričom peňažnú sumu v celkovej výške uhradil kupujúci, teda žalovaný predávajúcemu, teda pôvodnej žalobkyni v hotovosti pred podpisom zmluvy, čo predávajúci svojím podpisom potvrdil. Z výsluchu žalovaného a pokladničných a výdavkových dokladov mal súd preukázané, že žalovaný kúpnu cenu odovzdal pánovi N.i, tento ju od žalovaného prijal a následne v Seredi ju vyplatil pôvodnej žalobkyni, ktorá to potvrdila svojím podpisom na príjmovom doklade zo dňa 12.11.2013. Predmetom konania tak bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dôvodu, že kúpna zmluva uzatvorená medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným je neplatná, nakoľko pôvodná žalobkyňa mala byť žalovaným uvedená do omylu.

6. V priebehu konania pôvodná žalobkyňa V. Y., D.. XX.XX.XXXX, W. XX.XX.XXXX R..

7. Uznesením vydaným dňa 27.02.2017 pod č.k. 23C/318/2013-462, súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami žalobkyne - dedičmi, a to Š. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. Š.I. XXX/XX, N. ako žalobcom v 1. rade a M. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. G.É. D. XXXX/XA, Z. V.ko žalobcom v 2. rade.

8. Na základe výzvy súdu na pojednávaní dňa 03.07.2017, doručil právny zástupca žalobcov dňa 27.07.2017 návrh na zmenu petitu žaloby v znení : „Určuje sa, že vlastníkmi nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v obci A., P. B., G. Ú. A.; ide o pozemok parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X, o výmere 1.217 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie A., P. A., S. P. B. sú Š. Y., F.. Y.Á., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. XXX/XX,XXXXX N., Š. P. Z. V. M. Y., F.. Y., D.. XX. XX.XXXX, N. G. D.. XXXX/XA, XXX XX Z., štátny občan SR každý v jednej polovici.

9. Súd pripustil zmenu žalobného petitu v navrhovanom znení uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 30.10.2017.

10. Predmetom konania sa tak stalo určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcov 1/ a 2/ k nehnuteľnosti z dôvodu, že kúpna zmluva uzatvorená medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným je neplatná, nakoľko pôvodná žalobkyňa mala byť žalovaným uvedená do omylu.

11. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Keďže v prejednávanej veci sa žalobcovia podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva, súd sa prioritne zaoberal otázkou, či žalobcovia majú na podanej určovacej žalobe naliehavý záujem, ktorý je hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Existencia (prípadne neexistencia) právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určená za dobu minulú a ani do budúcnosti. Vyplýva to jednak z gramatického výkladu ustanovenia § 137 písm. c/ pripúšťajúceho iba určenie, či tu právny vzťah alebo právo „je alebo nie je“ (nie určenia, či tu právo „bolo“ alebo „nebolo“) a jednak z ustanovenia § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Treba zdôrazniť, že naliehavosť právneho záujmu predpokladanú v ustanovení § 137 písm. c/ CSP, sa musí vždy skúmať v súvislosti s petitom, ktorý žalobca v žalobe uplatnil (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. marca 2007 sp.zn. 2 Cdo 131/2006).

13. Na výzvu súdu na pojednávaní dňa 28.03.2018, aby žalobcovia odôvodnili naliehavý právny záujem na požadovanom určení, právny zástupca žalobcov uviedol, že k naliehavému právnemu záujmu sa vyjadrovali vo svojich stanoviskách v roku 2013, 2014 a práve žalobným petitom v zmysle jeho zmeny možno dosiahnuť odstránenie spornosti daného právneho vzťahu.

14. Ako už bolo uvedené vyššie, základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (okrem prípadu, ak tento vyplýva z osobitného právneho predpisu). Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z dôvodu potreby ochrany žalobcu (dopadu na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 1/2010 zo dňa 31. 1. 2011). Vecná legitimácia účastníka (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotno-právny vzťah účastníka k prejednávanej veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Pre posúdenie dôvodnosti a naliehavosti právneho záujmu na podanej žalobe, je preto rozhodujúce skutkové zistenie, či vôbec sú žalobcovia nositelia hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd žalobu zamietnuť (ako neprípustnú), pričom ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; preto súd po zaujatí záveru, že určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takúto žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

15. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že k nadobudnutiu dedičstva nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania právoplatným rozhodnutím súdu, tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi, ak po poručiteľovi sú viacerí dedičia. Preto nie je v danom prípade prípustný petit o určenie vlastníctva žalobcov k spornej nehnuteľnosti. Bez právoplatného dedičského rozhodnutia totiž nemožno vydať ani rozhodnutie o určení vlastníckeho práva (ak malo byť nadobudnuté dedením). Tento záver napokon potvrdzuje aj judikatúra, keď napríklad Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo 51/2007 konštatuje, že „ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.ř. určenia, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, pokiaľ táto vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadne tejto veci mu nebolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva“. Jedinou prípustnou určovacou žalobou by bolo v danom prípade určenie, že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorou žalobou sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom, voči inej osobe ako dedičovi (ktorá nie je poručiteľovým dedičom). (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. decembra 2008 sp. zn. 3 Cdo 44/2008, z 30. júna 2008 sp. zn. 5 Cdo 147/2007, z 29. januára 2008 sp. zn. 1 Cdo 43/2007, z 26. júla 2007 sp. zn. 3 Cdo 25/2007).

16. Pre úplnosť je ešte potrebné uviesť, že samotný žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 09.10.2017, ktoré bolo krátkou cestou doručené právnemu zástupcovi žalobcov na pojednávaní dňa 30.10.2017, uviedol, že žalobnému petitu v zmysle jeho zmeny nie je možné vyhovieť s poukazom na skutočnosť, že sporný pozemok patril do výlučného vlastníctva pôvodnej žalobkyne a nebol predmetom dedenia po nej, preto sa žalobcovia nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva k pozemku a náležitým petitom je určenie, že pozemok patrí do dedičstva po neb. V. Y.G.. Žalobcovia však na tento priamy návod na zmenu petitu žaloby nereagovali.

17. Z vyššie rozvedených dôvodov, nakoľko žalobcovia v tomto konaní nesplnili podmienku naliehavosti právneho záujmu na svojej určovacej žalobe, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Keďže súd zamietol žalobu o určenie podľa § 137 písm. c/ pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení, bolo vylúčené, aby súčasne takúto žalobu preskúmal po vecnej stránke (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna 2007 sp. zn. 1 Cdo 91/2006, z 28. októbra 2008 sp. zn. 2 Cdo 231/2007).

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcom s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.