Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-55-2017.pdf
PDF · 194.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: K. I., nar. XX. XX. XXXX, S. H. C. XXXX/ XX, R. U., zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 04. 04. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100386154/2017 zo dňa 02. 03. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 žalobca uviedol daň celkom v sume 7.878,82 eur, uplatnil si odpočítanie dane celkom v sume 7.011,15 eur a vlastnú daňovú povinnosť na úhradu uviedol v sume 867,67eur.
2. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 01. 04. 2016 sa u žalobca dňa 04. 05. 2016 začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014. V uvedený deň bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti žalobcu a účtovníčky žalobcu a správcovi dane boli odovzdané tam uvedené doklady, vrátane faktúry a dodacieho listu za zdaňovacie obdobie október 2014, ktoré vystavila spoločnosť FOLTRADE s. r. o. ako dodávateľ pre žalobcu ako odberateľa. Jednalo sa o faktúru pod č. 2014/0278 zo dňa 06. 10. 2014 na sumu 7.140,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.190,- eur). Na tejto faktúre je uvedený i predmet fakturácie (dvere, stojan, stôl) a taktiež i číslo účtu dodávateľa v V. D., O. Taktiež boli predložené i faktúry vystavené dodávateľom, t. j. spoločnosťou Zeta Trade s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa pod č. 140134 zo dňa 02. 10. 2014 na sumu 7.380,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.230,- eur) a č. 140159 zo dňa 27. 10. 2014 na sumu 10.810,56 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.801,76 eur) a dodacie listy k týmto faktúram. Na predmetných faktúrach je uvedený i predmet fakturácie a taktiež i číslo účtu dodávateľa v V. D., O.
Žalobca správcovi dane predložil i faktúru pod č. FA14247 zo dňa 02. 10. 2014 vystavenú ním ako dodávateľom pre odberateľa QUICK TRANS SK, s.r.o.
3. Správca dane požiadal Daňový úrad Banská Bystrica o vypočutie svedkyne K. N., ktorá bola konateľkou spoločnosti Zeta Trade s.r.o. od 20. 03. 2014, teda i v októbri 2014, kedy mala byť vystavená faktúra č. 140134 a č. 140159.
4. V. D. X. v podaní zo dňa 23. 05. 2016 na základe dožiadania správcu dane oznámila, že bežný účet s konkrétnym číslom (uvedený na faktúrach vystavených dodávateľom žalobcu, t.j. spoločnosťou Zeta Trade s.r.o.) založil dňa 22. 08. 2014 P. I. a táto osoba ako jediný disponent dňa 28. 01. 2016 účet i zrušila.
5. Dňa 22. 06. 2016 bola na dožiadanom Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Lučenec spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnila K. N., konateľka spoločnosti Zeta Trade s.r.o., ktorá na všetky položené otázky odpovedala, že sa nevie vyjadriť. Pri miestnom zisťovaní dňa 08. 06. 2016 na adrese, ktorú má táto spoločnosť uvedenú ako svoje sídlo v obchodnom registri bolo zistené, že sa jedná len o virtuálne sídlo a spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nepriniesla žiadne účtovné doklady do spoločnosti, ktorá by mala viesť jej účtovníctvo a konateľka sa na tejto adrese ani nezdržuje.
6. Dňa 20. 07. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bola vypočutá ako svedkyňa Q. T. (žalobca bol o jej výsluchu upovedomený, ale zásielka s predvolaním sa vrátila správcovi dane dňa 01. 07. 2016 ako neprevzatá v odbernej lehote), ktorá na otázky správcu dane okrem iného uviedla, že je konateľkou spoločnosti CENZO, s.r.o., ktorá nevlastní žiadny majetok, má jedného zamestnanca - P. I. a ona bola splnomocnená na zastupovanie spoločnosti FOLTRADE s. r. o. v daňovom konaní, a to od 14. 08. 2013 od 21. 04. 2015, pričom ju splnomocnil O. U. I. (brat P. I.), robila účtovníctvo a vystavovala faktúry, obchody nerobila. S. H., ktorý bol konateľom spoločnosti FOLTRADE s. r. o. od 04. 03. 2014 nepozná. Faktúry spoločnosti FOLTRADE s. r. o. vystavovala do obdobia, kým bol konateľom spoločnosti Sefischer. Spoločnosť Zeta Trade s.r.o. nepozná.
7. Sociálna poisťovňa ústredie v podaní zo dňa 10. 08. 2016 správcovi dane oznámila, že spoločnosť CENZO, s.r.o. nie je vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
8. Správca dane využil poznatky z daňovej kontroly u iného daňového subjektu - QUICK TRANS SK, s.r.o., konkrétne oznámenie Daňového úradu Bratislava zo dňa 11. 12. 2015 o tom, že spoločnosti FOLTRADE s. r. o. bola zrušená registrácia na daň z pridanej hodnoty dňom 31. 12. 2014 a tento daňový subjekt je nekontaktný, nekomunikuje a posledné daňové priznanie podal za 3. štvrťrok roku 2013, pričom zásielka zaslaná na udanú adresu sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“.
V rámci daňovej kontroly v spoločnosti QUICK TRANS SK, s.r.o. správca dane získal i oznámenie spoločnosti V. D. I., O. zo dňa 18. 02. 2016, ktorá na základe dožiadania správcu dane oznámila, že účet (ktorý je uvedený na predloženej faktúre vystavenej dodávateľom žalobcu, t.j. spoločnosťou FOLTRADE s. r. o.) založil dňa 21. 08. 2013 P. I. a táto osoba ako jediný disponent dňa 03. 03. 2015 účet i zrušila.
9. Správca dane v podaní zo dňa 27. 09. 2016 oznámil žalobcovi výsledky vykonaného dokazovania v priebehu daňovej kontroly s tým, že nadobudol pochybnosti o správnosti a pravdivosti ním predložených dokladov, pričom konkrétne v mesiaci október 2014 sa jednalo o deklarovanú dodávku od spoločnosti FOLTRADE s. r. o. podľa faktúry č. 2014/0278 zo dňa 06. 10. 2014 a o dodávky od spoločnosti Zeta Trade s.r.o. podľa faktúry č. 140134 zo dňa 02. 10. 2014 a č. 140159 zo dňa 27. 10. 2014. Žalobca bol zároveň oboznámený s jeho právami (vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia, predloženie nových dokladov, dôkazov, vyjadrení).
10. Vo vyjadrení zo dňa 17. 10. 2016 žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s predbežnými závermi správcu dane a navrhol, aby správca dane, pokiaľ má pochybnosti o materiálnej existencie dodaného tovaru, vykonal ohliadku priestorov žalobcu, ktoré slúžia na prevádzkovanie podnikania a pri tovaroch, ktoré boli predané ďalšiemu odberateľovi, žalobca navrhol vykonať ohliadku tohto odberateľa. Taktiež navrhol opakovane vypočuť Q. T., ktorá už bola vypočutá a žalobca mal byť o termíne výsluchu byť uzrozumený, ale v skutočnosti sa o termíne nedozvedel a má záujem pri tomto výsluchu svedkyne byť prítomný a klásť jej otázky. Zároveň navrhol ako svedka vypočuť P. I..
11. Správca dane dňa 02. 11. 2016 spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu za jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobia január až december 2014, zo záverov ktorého vyplýva, že za zdaňovacie obdobie október 2014 žalobca v daňovom priznaní uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 867,67 eur a daňovou kontrolou bola zistená daň v sume 5.089,43 eur, čo je rozdiel v sume 4.221,76 eur. Jednalo sa o odpočítanie dane pri faktúre č. 2014/0278 od dodávateľa FOLTRADE s. r. o. a odpočítanie dane pri faktúrach č. 140134 a č. 140159 vystavených dodávateľom Zeta Trade s.r.o.. Správca dane popísal vykonané dokazovanie týkajúce sa predmetných faktúr a konštatoval, že nie je preukázané skutočné dodanie tovaru a služieb deklarovaných na uvedených faktúrach pre žalobcu.
Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou zo dňa 02. 11. 2016 na vyjadrenie sa k nemu bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 07. 11. 2016. Žalobca vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly nepodal v určenej lehote a ani ku dňu 9. 12. 2016, čo vyplýva z úradného záznamu spísaného v tento deň.
12. Dňa 09. 12. 2016 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie október 2014 rozdiel dane v sume 4.221,76 eur (daň vyrubená podaním daňového priznania v sume 867,67 eur, daň zistená správcom dane v sume 5.089,43 eur, rozdiel dane v sume 4.221,76 eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
13. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 02. 03. 2017 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal priebeh vykonanej daňovej kontroly a dokazovania v nej vykonaného, na základe ktorého správca dane konštatoval, že dodanie tovaru uvedeného na faktúre vystavenej spoločnosťou FOLTRADE s. r. o. a na faktúrach vystavených spoločnosťou Zeta Trade s.r.o. nebolo preukázané a žalobcovi potom nevzniklo právo na odpočítanie dane v sume spolu 4.221,76 eur.
Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na jednotlivé námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní. K spoločnosti FOLTRADE s. r. o. uviedol, že jej konateľom v období od 07. 05. 2013 do 04. 03. 2014 bol O. U. I., ktorý na vystavovanie faktúr a vedenie účtovnej evidencie splnomocnil Q. T., čo menovaná uviedla pri svojom výsluchu. Následne bol konateľom tejto spoločnosti S. H., o ktorom Q. T. uviedla, že ho nepozná a nikdy sa s ním nestretla. Konateľka (K. N.) spoločnosti Zeta Trade s.r.o., ktorá mala byť ďalším dodávateľom žalobcu, sa k obchodnej činnosti tejto spoločnosti nevedela vyjadriť. Zo zistení správcu dane potom vyplýva, že žalobca neuzatváral obchody s konateľmi uvedených spoločností, ale s P. I., ktorý nebol konateľom, splnomocneným zástupcom a ani zamestnancom žiadnej z týchto dodávateľských spoločností.
Daňové orgány nespochybňujú, že žalobca zakúpil tovary a služby, ktoré využíval v súvislosti s vykonávaním svojej podnikateľskej činnosti, resp. niektoré z tovarov ďalej odpredal. V priebehu daňovej kontroly však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že mu tovary a služby boli dodanie spoločnosťami deklarovanými na predložených účtovných dokladoch.
Skutočnosť, že za všetky dodávateľské spoločnosti vystavovala doklady Q. T., nie je dôkazom o tom, že tieto spoločnosti žalobcovi tovar a služby i reálne dodali. Q. T. uviedla, že za tieto spoločnosti neuzatvárala a nezabezpečovala žiadne obchody, iba vystavovala faktúry a viedla účtovnú evidenciu. Naviac k spoločnosti Zeta Trade s.r.o. uviedla, že túto spoločnosť nepozná.
V predmetnej veci žalobca a ani jeho deklarovaní obchodní partneri nepredložili v priebehu daňovej kontroly relevantné dôkazy, ktorými by uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaných na predložených účtovných dokladoch preukázali.
K rozsudkom Najvyššieho súdu SR ako i k rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie žalovaný uviedol, že rozsudok je vždy rozhodnutím v konkrétnej preskúmavanej veci. V žalobcom uvádzaných rozsudkoch nejde o rozhodnutia v rovnakej veci, ktorá je predmetom tohto konania.
Správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predložených dodávateľských faktúrach, ale na základe vykonaného dokazovania spochybnil skutočnosť, že tovar žalobcovi dodali spoločnosti uvedené na predložených dokladoch ako dodávatelia. Nespochybnil ani skutočnosť, že v priestoroch žalobcu, resp. jeho odberateľa sa nachádza tovar, ale obhliadka tohto tovaru a podnikateľských priestorov žalobcu, resp. jeho odberateľa nie je dôkazom toho, že tovar bol dodaný spoločnosťami uvedenými na predložených dokladoch. Preto správca dane nevykonal požadovanú ohliadku.
K navrhovanému opakovanému výsluchu svedkyne Q. T.alovaný uviedol, že žalobca bol o jej z výsluchu upovedomený, ale nevyužil svoje zákonné právo zúčastniť sa tohto výsluchu a klásť svedkyni otázky. Zúčastniť sa svedeckej výpovede je právo daňového subjektu a je len na jeho rozhodnutí, či toto svoje právo využije, alebo nie. Svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdila vystavovanie a podpisovanie faktúr za dodávateľské spoločnosti (okrem iných i za spoločnosť FOLTRADE s. r. o.), ale odmietla, že by zabezpečovala pre tieto spoločnosti obchodnú činnosť. Okrem toho samotné vyjadrenie svedka k preverovaným skutočnostiam nie je možné považovať za preukázanie skutočného dodania tovaru, resp. služby. Samotné vyjadrenie bez konkrétnych dôkazov o uskutočnených obchodoch nie je splnením dôkaznej povinnosti o existencii zdaniteľných obchodov.
Výsluch P. I. nevykonal správca danie z dôvodu, že nezistil súvislosť medzi jeho osobou a preukazovaním dodania tovaru spoločnosťami FOLTRADE s. r. o. a Zeta Trade s.r.o.. Nebolo preukázané, že by táto osoba bola v kontrolovanom zdaňovacom období konateľom, splnomocneným zástupcom alebo zamestnancom niektorej z dodávateľských spoločností.
K namietanému porušeniu práva žalobcu v daňovom konaní žalovaný uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pri ktorom preveroval, či boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle príslušného zákona pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Daňový poriadok umožňuje správcovi dane určovať, ktorý z navrhovaných dôkazov je dôkazom skutočne osvedčujúcim konkrétnu skutočnosť. V predmetnej veci správca dane vykonal také dôkazy, ktoré mali vo veci potrebnú vypovedaciu hodnotu. Žalovaný bol toho názoru, že správca dane pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia v predmetnej veci.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
14. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 04. 04. 2017 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100386154/2017 zo dňa 02. 03. 2017 ako i rozhodnutie správcu dane, t.j. Daňového úradu Nitra č. 104439346/2016 zo dňa 09. 12. 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Namietal nesprávne právne posúdenie pre nesprávny výklad ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ust. § 3 ods. 1, 3 a § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pre nedostatočne zistený skutkový stav z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov a toho, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Zároveň namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu.
Námietka nesprávnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného sa týka otázky dokazovania, a to v súvislosti s hodnotením dôkazov, ako i v súvislosti s tým, že žalovaný nevykonal dôkazy, ktoré podľa žalobcu mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci. Žalovaný svoje rozhodnutie postavil výlučne na takom závere, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru svojmu dodávateľovi treťou osobou.
Žalobca bol toho názoru, že spoločnosť FORTRADE s. r. o. mu tovar dodala a vzájomné personálne väzby medzi jednotlivými osobami pôsobiacimi v tejto spoločnosti nemal možnosť spochybňovať, ani preverovať. Obchody dohodol žalobca s osobou menom P. I. alebo s Q. T., ktorá sama uviedla, že bola oprávnená tieto spoločnosti zastupovať a v ich mene konal i P. I.. Podľa zistenia správcu dane
tejto osobe patril i účet, na ktorý žalobca poukazoval úhrady faktúr, čo však žalobca nemal možnosť preveriť. Rovnako Q. T. potvrdila, že faktúry pre žalobcu za uvedené spoločnosti vystavovala a taktiež potvrdila, že pre spoločnosť pracoval i P. I., o ktorom žalobca tvrdí, že s ním obchody dohodol. Výsluch tohto svedka bol podľa žalobcu v predmetnej veci podstatný, napriek tomu mu nebolo umožnené ho vypočuť. Žalovaný prejudikoval, že výpoveď tohto svedka nebude mať žiadnu vypovedaciu hodnotu, teda vyhodnotil dôkaz bez toho, aby ho vykonal.
Žalobca zdôraznil, že ani v jednom prípade sa nestalo, aby mu objednaný tovar nebol dodaný, alebo že by v ňom malo vyvolať pochybnosti platenie za dodaný tovar, pretože v prevažnej väčšine prípadov bola splnená požiadavka žalobcu realizovať úhrady formou bezhotovostného prevodu na účty dodávateľov, ktoré boli uvedené na faktúrach. Obchody so spoločnosťou Zeta Trade s.r.o. uzatváral prostredníctvom Q. T. a z jej konania nevyplývalo, že by s tovarom nemohla nakladať. Aké vzťahy boli medzi konateľkou tejto spoločnosti a Q. T.alobca nevie, ale je prinajmenšom pochybné, ak konateľka spoločnosti nevie uviesť žiadne informácie o svojej spoločnosti. V prípade, ak bol žalobca konaním týchto osôb podvedený, nemal o tom vedomosť a táto skutočnosť nemôže mať vplyv na nadobudnutie tovaru s dopadom na daň z pridanej hodnoty.
Taktiež žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie skutkových zistení správcom dane a žalovaným, pretože nie je namieste spochybňovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na tom základe, že nie sú jasné personálne vzťahy v rámci spoločností dodávateľa, pričom každá zo spoločností mala vzťahy na osobu účtovníčky, ktorou mala byť Q. T.. Žalobca sa však nevie vyjadriť k tomu, či obchody dohodnuté s Q. T. boli robené z jej strany nad rámec jej oprávnení.
Bol toho názoru, že sú mu kladené za vinu skutočnosti, ktoré nevie ovplyvniť, ktoré pri bežnom obchodnom styku nie je možné ani preveriť a za ktoré on nenesie zodpovednosť. Právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností žalobca ako daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok v spojených prípadoch C-354/03 - Optigen, C-355/03 - Fulcrun Elektronics a C-484/03 - Bond House) ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (rozsudok v konaní pod sp. zn. 6Sžf/10/2012), ktoré sa zaoberajú otázkou rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane. Rovnako tomu bolo i v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2010 a sp. zn. 5Sžf/22/2009.
V ďalšej časti svojej žaloby žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uviedol, že žalovaný pochybil a vydal nezákonné rozhodnutie, keď nevykonal ním navrhované dôkazy, ktoré vopred vyhodnotil ako irelevantné vo vzťahu k prejednávanej daňovej veci, hoci práve tieto dôkazy mohli byť tými, ktoré by boli v prospech žalobcu ako daňového subjektu.
Žalobca bol toho názoru, že splnil všetky formálne a materiálne predpoklady na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia dôkazov v daňovom konaní, dôkazného bremena žalobcu a nevykonania podstatných dôkazov.
15. Právny zástupca žalobcu podal vyjadrenie zo dňa 09. 01 2018 (k vyjadreniu žalovaného zo dňa 31. 10. 2017), v ktorom uviedol, že vyjadrenie žalovaného korešponduje s jeho doterajšími závermi, s ktorými sa žalobca argumentačne vysporiadal v samotnej žalobe. Bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného nevychádza z vykonaného dokazovania s poukazom na obsah listín, ktoré boli správcovi dane predložené v priebehu daňovej kontroly. Mal za to, že dostatočne preukázal dôvody na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za mesiac október 2014.
IV. Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 31. 10. 2017 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku svojho rozhodnutia s poukazom na jeho odôvodnenie ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu správca dane.
V priebehu daňovej kontroly vykonal správca dane za účelom preverenia skutočností deklarovaných žalobcom na predložených účtovných dokladoch dokazovanie, ktorého výsledky vyhodnotil v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Žalobca ani v podanej žalobe nekonkretizoval, ktoré dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci, žalovaný nevykonal. V predmetnej veci správca dane preveroval dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom uvedeným na predložených účtovných dokladoch, teda preveroval vzťah medzi priamymi obchodnými partnermi a od dodávateľa žalobcu žiadal, aby dodanie tovaru žalobcovi preukázal predložením listinných dôkazov, čo sa nestalo. Správca dane nežiadal, aby žalobca preukazoval, akým spôsobom nadobudol tovar jeho dodávateľ.
K námietke žalobcu týkajúcej sa osôb, ktoré konali za spoločnosť FOLTRADE s. r. o., žalovaný uviedol, že jediným konateľom tejto spoločnosti v období od 07. 05. 2013 do 04. 03. 2014 bol U. O. I. a dňa 04. 03. 2014 sa jediným konateľom spoločnosti stal S. H.. Faktúry, ktorými žalobca preukazoval právo na odpočítanie dane boli spoločnosťou vystavené v dňoch 07. 03. 2014, 15. 03. 2014 a 23. 03. 2014, t. j. v období, keď bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti FOLTRADE s. r. o. S. H.. V priebehu daňovej kontroly žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že obchody uzatváral s uvedenými osobami. P. I. nebol konateľom, spoločníkom a ani zamestnancom spoločnosti FOLTRADE s. r. o.. Q. T. vo svojej výpovedi uviedla, že s novým konateľom a spoločníkom spoločnosti FOLTRADE s. r. o. sa nikdy nestretla a nepozná ho, ani nevie o tom a nemá vedomosť, či vedel, že zastupovala spoločnosť pred daňovým úradom. Z jej vyjadrenia jednoznačne vyplynulo, že viedla účtovnú evidenciu a vystavovala faktúry v období, keď bol jediným konateľom spoločnosti U. O. I., teda v období od 07. 05. 2013 do 04. 03. 2014. Potvrdila, že obchody za spoločnosť neuzatvárala a nevedela predložiť ani účtovnú evidenciu spoločnosti, pretože ju nemá a nevie, kde sa nachádza. Svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že vystavovala faktúry za spoločnosť FOLTRADE s. r. o., ale nie to, že vystavila faktúry pre žalobcu. K osobe menom P. I. uviedla, že bol zamestnancom spoločnosti CENZO, s.r.o., čo taktiež v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané.
Správca dane zistil, že účet, na ktorý žalobca poukazoval úhrady fakturovaných súm, založil P. I. dňa 21. 08. 2013 a zrušil ho dňa 03. 03. 2015, pričom bol jediným disponentom k tomuto účtu. K nevykonaniu dôkazu vypočutím P. I.alovaný uviedol, že tento nebol konateľom, spoločníkom ani zamestnancom spoločnosti FOLTRADE s. r. o. a žalobca ani nepreukázal, že sa jednalo o osobu, s ktorou uzatvoril obchody, preto správca dane nepovažoval za potrebné zabezpečovať jeho svedeckú výpoveď.
Správca dane preveroval obchodnú spoločnosť FOLTRADE s. r. o., ktorá mala byť dodávateľom žalobcu a zistil, že táto spoločnosť je nekontaktná, bola jej zrušená registrácia na daň z pridanej hodnoty a posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za 3. štvrťrok roku 2013. Od 04. 03. 2014 bol jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti S. H., ktorý dňa 27. 06. 2015 zomrel.
Žalovaný nespochybnil, že žalobcovi bol dodaný tovar, ktorý potreboval k svojej podnikateľskej činnosti, alebo ktorý následne predal. Žalobca však relevantným spôsobom nepreukázal, že mu tento tovar dodala spoločnosť FOLTRADE s. r. o. alebo spoločnosť Zeta Trade s.r.o.. Naviac predmetné faktúry žalobca uhrádzal na osobný účet zriadený P. I..
K spoločnosti Zeta Trade s.r.o. žalovaný uviedol, že preverovaním bolo zistené, že spoločnosť má iba virtuálne sídlo, na adrese ktorého nevykonáva žiadnu činnosť a nezdržuje sa tam ani konateľka spoločnosti, ktorá nemala o spoločnosti žiadne vedomosti.
Odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcovi nebolo uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil relevantné listinné doklady o tom, že tovar mu dodala spoločnosť (platiteľ dane) uvedená na predložených faktúrach ako dodávateľ. Skutočnosť, že za dodávateľskú spoločnosť FOLTRADE s. r. o. vystavovala účtovné doklady Q. T. nie je dôkazom o tom, že táto spoločnosť žalobcovi tovar aj reálne dodala. Svedkyňa Q. T. potvrdila, že za spoločnosť neuzatvárala a nezabezpečovala žiadne obchody, iba vystavovala faktúry a viedla účtovnú evidenciu. Naviac žalobca v priebehu daňovej kontroly tvrdil, že obchody zabezpečoval prostredníctvom konateľov dodávateľských spoločností, s ktorými sa osobne stretával, resp. prostredníctvom P. I..
Povinnosťou žalobcu v daňovom konaní bolo preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou, ktorá je uvedená na predložených faktúrach a žalobca túto skutočnosť relevantným spôsobom
nepreukázal a nepreukázal ju ani dodávateľ, nakoľko správcovi dane neboli predložené žiadne účtovné, ani iné doklady, ktoré by preukazovali, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako to vyplýva zo žalobcom predložených dokladov.
Žalobca v podanej žalobe neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery ním uvádzaných rozhodnutí aplikovať na jeho obchodnú transakciu, pretože akýkoľvek rozsudok je vždy iba rozhodnutím v konkrétnej preskúmavanej veci. Správca dane v predmetnej veci preveroval priamy vzťah medzi žalobcom ako odberateľom a jeho dodávateľom a nie medzi žalobcom ako odberateľom a subdodávateľmi na strane dodávateľa.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. K žalobcom tvrdenému porušeniu ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný uviedol, že žalobca ani nekonkretizoval, v čom vidí porušenie ustanovení tohto zákona, na ktoré poukazoval.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
17. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 03. 2017, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom takto rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu (ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil v podaní zo dňa 22. 02. 2018) a žalovaného (ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil v podaní zo dňa 26. 03. 2018), ktorí súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
18. Podľa § 2, písm. a/, b/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.
Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,
19. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 31 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a/ o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b/ ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c/ ak tak určí správca dane. Ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.
Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
20. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume 4.221,76 eur (ako rozdielu dane vyrubenej v daňovom priznaní žalobcu za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie v sume 867,67 eur a daňou zistenou správcom dane v sume 5.089,43 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené
podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaných dodávateľov tovaru, t. j. spoločnosti FOLTRADE s. r. o. a spoločnosti Zeta Trade s.r.o.
21. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 pri ním tvrdenej dodávke tovarov od deklarovaných dodávateľov podľa predložených faktúr uvedených v bode 2. tohto rozsudku, t.j. faktúry č. 2014/0278 zo dňa 06. 10. 2014 od dodávateľa FOLTRADE s. r. o. a faktúry č. 140134 zo dňa 02. 10. 2014 a č. 140159 zo dňa 27. 10. 2014 od dodávateľa Zeta Trade s.r.o.
Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov od spoločnosti FOLTRADE s. r. o. a od spoločnosti Zeta Trade s.r.o.. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.
22. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach vystavených dodávateľmi (spoločnosťou FOLTRADE s. r. o. a spoločnosťou Zeta Trade s.r.o.) v mesiaci október 2014. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru (služby), ktorý mu mali dodať ním deklarovaní a vyššie označení dodávatelia len v prípade, ak by pri tomto tovare (službe) vznikla týmto dodávateľom daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom svedkov (Q. T., K. N.), resp. i preverovaním spoločností, ktoré mali byť v zdaňovacom období október 2014 dodávateľmi žalobcu.
23. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry uvedené v bode 2 tohto rozsudku, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia október 2014, dodacie listy k týmto faktúram ako i výpisy zo svojho účtu na preukázanie úhrad predmetných faktúr.
24. Predloženie uvedených dokladov - faktúr za zdaňovacie obdobie október 2014 (i keď sú opatrené pečiatkou deklarovaného dodávateľa a nečitateľným podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.
25. Žalobca v priebehu daňovej kontroly tvrdil, že obchody dojednával s konateľmi svojich obchodných partnerov, resp. s P. I., ktorý je bratom U. O. I. (konateľ spoločnosti FOLTRADE s. r. o. v období od 07. 05. 2013 do 03. 03. 2014 podľa výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti). V predmetnej veci je potrebné vychádzať z toho, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 pri deklarovaných dodávkach od uvedenej spoločnosti v mesiaci október 2014. V tomto období bol preukázateľne konateľom spoločnosti FOLTRADE s. r. o. (podľa výpisu z obchodného registra) S. H., ktorý zomrel dňa 27. 06. 2015, teda ešte pred začatím daňovej kontroly u žalobcu a z toho dôvodu ho nebolo možné vypočuť. Žalobca však nikdy netvrdil, že by bol deklarované obchody
realizované v mesiaci október 2014 dojednával s touto osobou, teda s novým konateľom dodávateľa. V tomto zdaňovacom období už žalobca nemohol obchodné vzťahy s právnymi účinkami dojednávať so U. O. I., pretože tento nebol konateľom deklarovaného dodávateľa a žalobca nepredložil, ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci, že by bývalý konateľ bol oprávnený konať za spoločnosť FOLTRADE s. r. o. i v zdaňovacom období október 2014. Rovnako nepredložil a neoznačil ani žiadny dôkaz smerujúci k tomu, že by za uvedenú spoločnosť bol v predmetnom zdaňovacom období oprávnený konať P. I., ktorý nebol zamestnancom, spoločníkom ani konateľom spoločnosti FOLTRADE s. r. o. S poukazom na uvedené zistenie potom podľa názoru súdu správne postupoval správca dane, keď nevykonal výsluch tejto osoby, nakoľko nebol žiadnym spôsobom preukázaný jej vzťah k deklarovanému dodávateľovi v predmetom zdaňovacom období.
26. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti FOLTRADE s. r. o. (dodávateľ tovaru podľa predložených faktúr) a žalobcu (odberateľ tovaru) správca dane vypočul ako svedkyňu Q. T., ktorá bola konateľkou spoločnosti CENZO, s.r.o. Táto vo svojej výpovedi potvrdila, že v období od 14. 08. 2013 do 21. 04. 2015 bola splnomocnená v daňovom konaní zastupovať spoločnosť FOLTRADE s. r. o., pričom ju splnomocnil U. O. I. a konkrétne viedla účtovníctvo a vystavovala faktúry do obdobia, kým bol tento konateľom, obchody nerobila. Nového konateľa S. H. nepoznala a nikdy sa s sním nestretla. Z tejto výpovede podľa názoru súdu nesporne vyplýva, že v predmetnom zdaňovacom období október 2014 (a ani v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach) Q. T. nebola oprávnená dojednávať obchodné kontrakty v mene spoločnosti FOLTRADE s. r. o. ako dodávateľa žalobcu a ani ich nedojednávala.
27. Podľa názoru súdu správne postupoval správca dane, keď využil poznatky získané v priebehu ním vykonávanej daňovej kontroly u iného daňového subjektu - spoločnosti QUICK TRANS SK, s.r.o. (odberateľ žalobcu v zdaňovacom období október 2014 podľa žalobcom vystavenej a predloženej faktúry č. FA14247 zo dňa 02. 10. 2014). Dožiadaný správca dane, t. j. Daňový úrad Bratislava, správcovi dane v podaní zo dňa 11. 12. 2015 oznámil, že spoločnosť FOLTRADE s. r. o. (deklarovaný dodávateľ žalobcu podľa faktúry č. 2014/0278 zo dňa 06. 10. 2014 uvedenej v 2. bode tohto rozsudku) je nekontaktná na adrese, ktorú má zapísanú ako svoje sídlo v obchodnom registri, zásielka s predvolaním sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy.
V rámci tejto daňovej kontroly (vykonávanej v spoločnosti QUICK TRANS SK, s.r.o. ako odberateľa žalobcu) pri preverovaní pobytu S. H., správca dane získal dňa 30. 03. 2016 informáciu, že táto osoba (od 04. 03. 2014 konateľ spoločnosti FOLTRADE s. r. o.) dňa 27. 06. 2015 zomrela. Taktiež získal informáciu zo spoločnosti V. D. I., O. o tom, že účet uvedený na faktúre č. 2014/0278 zo dňa 06. 10. 2014 (v 2. bode tohto rozsudku) ako účet dodávateľa, teda spoločnosti FOLTRADE s. r. o. v skutočnosti založil dňa 21. 08. 2013 a zrušil dňa 03. 03. 2015 P. I.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že od 04. 03. 2015 sa stal konateľom spoločnosti S. H. a U. O. I. prestal byť konateľom uvedenej spoločnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca ako odberateľ uhradil faktúru uvedenú v 2. bode tohto rozsudku od spoločnosti FOLTRADE s. r. o. na účet uvedený na tejto faktúre, tak sa jednalo o účet P. I. a nie o účet spoločnosti FOLTRADE s. r. o.
K ďalšiemu deklarovanému dodávateľovi (Zeta Trade s.r.o.) žalobcu v mesiaci október 2014 podľa faktúry pod č. 140134 zo dňa 02. 10. 2014 a č. 140159 zo dňa 27. 10. 2014 je potrebné uviesť, že konateľkou tejto spoločnosti bola K. N.. O jej vypočutie požiadal správca dane Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec. Menovaná bola vypočutá dňa 22. 06. 2016 (žalobca bol o termíne výsluchu upovedomený, ale nedostavil sa) dožiadaným správcom dane, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Na všetky položené otázky (v počte 19) odpovedala rovnako „neviem sa vyjadriť“. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania ani netvrdil, že jednal s K. N.. Q. T., ktorá bola vypočutá ako svedkyňa dňa 20. 07. 2016 (žalobca bol o výsluchu upovedomený, ale nedostavil sa) ohľadne spoločnosti Zeta Trade s.r.o. uviedla, že túto spoločnosť vôbec nepozná. Taktiež je potrebné poukázať na to, že podľa oznámenia spoločnosti V. D. I., O. zo dňa 23. 05. 2016 P. I. založil účet v tejto banke dňa 22. 08. 2014, ktorý zrušil dňa 28. 01. 2016. Číslo tohto účtu je uvedené ako účet dodávateľa na faktúrach vystavených v mesiaci október 2014 spoločnosťou Zeta Trade s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa.
Všetky tieto zistenia podľa názoru súdu nepreukazujú dodanie tovaru žalobcovi od dodávateľa Zeta Trade s.r.o. v zdaňovacom období október 2014 podľa predložených faktúr uvedených v 2. bode tohto rozsudku.
28. Žalobca bol s uvedenými zisteniami správcu dane písomne oboznámený v podaní zo dňa 27. 09. 2016. Správca dane konštatoval, že s poukazom na tieto zistenia má pochybnosti o správnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov. V reakcii na oznámenie zistení správcu dane žalobca v podaní zo dňa 17. 10. 2016 uviedol, že všetky vytýkané obchody dohodol s konateľmi dodávateľov, ale väčšinu riešil osobne s P. I. a navrhol vykonať ohliadku jeho priestorov, kde sa nachádza dodaný tovar, resp. i ohliadku priestorov jeho odberateľov, ktorým tovar ďalej dodal. Taktiež navrhol opätovný výsluch Q. T., nakoľko o termíne jej výsluchu sa nedozvedel a výsluch svedka P. I.. Navrhované dôkazy správca dane, ani žalovaný nepovažovali za dôvodné, resp. potrebné vykonať z dôvodov, ktoré uviedli vo svojich rozhodnutiach.
29. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovarov od vyššie označených dodávateľov v mesiaci október 2014 bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto tovarov spoločnosťou FOLTRADE s. r. o. a spoločnosťou Zeta Trade s.r.o. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovaných dodávok tovarov zo strany spoločnosti FOLTRADE s. r. o. a spoločnosti Zeta Trade s.r.o.. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú realizovanie deklarovaných dodávok tovarov spoločnosťou FOLTRADE s. r. o. a Zeta Trade s.r.o.
30. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie tovarov od spoločnosti FOLTRADE s. r. o. a Zeta Trade s.r.o. ako dodávateľov). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
31. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci október 2014 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávka tovarov) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr a dodacích listov za zdaňovacie obdobie október 2014) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaných dodávateľov (resp. ich dodávateľov) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61).
32. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie tovarov žalobcovi spoločnosťou FOLTRADE s. r. o. a spoločnosťou Zeta Trade s.r.o. nie je preukázané predloženými faktúrami a dodacími listami vystavenými v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 (iné doklady týkajúce sa tohto zdaňovacieho obdobia žalobca nepredložil), ale ani výpoveďou svedkyne Q. T. a K. N., ani výpismi z účtu žalobcu. Zo svedeckej výpovede Q. T. je zrejmé, že táto nedojednávala obchody spoločnosti FOLTRADE s. r. o. ako dodávateľa, ale v určitom časovom období bola ako konateľka spoločnosti CENZO, s.r.o. oprávnená viesť účtovníctvo spoločnosti FOLTRADE s. r. o. a vystavovať faktúry za túto spoločnosť. Taktiež nedojednávala obchody za spoločnosť Zeta Trade s.r.o., nakoľko podľa jej vyjadrenia túto spoločnosť ani nepozná. K. N. ako konateľka uvedenej spoločnosti (Zeta Trade s.r.o.) sa k deklarovaným obchodom so žalobcom nevedela vyjadriť.
33. Správca dane sa snažil preveriť dodanie tovarov i u žalobcom deklarovaného dodávateľa FOLTRADE s. r. o., resp. u konateľa tejto spoločnosti v mesiaci október 2014, ktorým bol S. H. a za tým účelom využil poznatky (uvedené v 27. bode tohto rozsudku) získané o tejto spoločnosti a jej konateľovi v rámci daňovej kontroly iného daňového subjektu (QUICK TRANS SK, s.r.o. ako odberateľ žalobcu podľa faktúry č. FA14247 zo dňa 02. 10. 2014). Je však potrebné uviesť, že žalobca ani netvrdil, že by s konateľom deklarovaného dodávateľa S. H. niekedy jednal o dodávke tovarov v zdaňovacom období október 2014. Žalobca neposkytol žiadne údaje, resp. dôkazy preukazujúce, že by v zdaňovacom období október 2014 (kedy už bol konateľom S. H.) bol oprávnený konať za spoločnosť FOLTRADE s. r. o. P. I., resp. Q. T., ktorá podľa vlastného tvrdenia zastupovala túto spoločnosť v daňovom konaní. Taktiež nepredložil žiadne dôkazy o tom, že v uvedenom zdaňovacom období (kedy bola konateľkou spoločnosti Zeta Trade s.r.o. K. N.) bol oprávnený konať za spoločnosť Zeta Trade s.r.o. P. I., resp. Q. T., ktorá podľa vlastného tvrdenia túto spoločnosť ani nepoznala.
Nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedených žalobcom deklarovaných dodávok tovarov správca dane neodôvodňuje nejasnými personálnymi vzťahmi v rámci spoločností dodávateľov, ktorí mali mať vzťahy na osobu účtovníčky Q. T. (ako na to poukazuje žalobca v podanej žalobe), ale tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane mu dodali ním deklarovaní dodávatelia, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane.
34. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri plnení, ktoré mu mali dodať deklarovaní dodávatelia, t. j. spoločnosť FOLTRADE s. r. o. a spoločnosť Zeta Trade s.r.o., aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany týchto dodávateľov. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, v opačnom prípade, by z verejne prístupného obchodného registra obchodných spoločností jednoducho zistil, že v zdaňovacom období október 2014 bol konateľom spoločnosti FOLTRADE s. r. o. S. H. a konateľom spoločnosti Zeta Trade s.r.o. K. N.. Žalobca si neoveril, či a na základe čoho je P. I. (s ktorým mal obchody v zdaňovacom období október 2014 dojednať) oprávnený konať za spoločnosť FOLTRADE s. r. o., resp. za spoločnosť Zeta Trade s.r.o. a rovnako si neoveril, či a na základe čoho je oprávnená konať za tieto spoločnosti Q. T.. Podľa názoru správneho súdu žalobca reálne nemohol odvodzovať oprávnenie P. I. konať za spoločnosť FOLTRADE s. r. o. od toho, že menovaný je bratom konateľa tejto spoločnosti U. O. I. (v zdaňovacom období október 2014 bol už konateľom spoločnosti S. H.), ale ani od toho, že P. I. bol v blízkom vzťahu s Q. T., ktorá bola konateľkou spoločnosti CENZO, s.r.o. a ktorá „zabezpečovala účtovníctvo“ spoločnosti FOLTRADE s. r. o., ale sama uviedla, že nedojednávala obchodné transakcie spoločností, ktorým viedla účtovníctvo. Taktiež žalobca nepredlžil, ani neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce oprávnenie Q. T. (ktorá sama uviedla, že spoločnosť Zeta Trade s.r.o. nepozná), resp. P. I. konať za spoločnosť Zeta Trade s.r.o.
S poukazom na uvedené zistenia, na ktoré poukazovali i daňové orgány, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturovaný tovar dodali ním tvrdení dodávatelia a platitelia dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľmi tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného
obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.
35. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný (čo žalobca podľa názoru súdu jednoznačne nebol, keď mu podľa výpisu z obchodného registra dodávateľských spoločností muselo byť zrejmé, kto je ich konateľom, ale napriek tomu nežiadal, aby osoba, ktorá za tieto spoločnosti konala, predložila doklad oprávňujúci ju na konanie), aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
36. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
37. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovarov sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaných zdaniteľných plnení (dodávka tovarov) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol preukázateľne vyzývaný, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedenými dodávateľmi.
38. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označenými dodávateľmi tovarov a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o dodaní tovarov deklarovanými dodávateľmi. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie tovarov od deklarovaných dodávateľov - spoločnosti FOLTRADE s. r. o. a spoločnosti Zeta Trade s.r.o., v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnení od týchto dodávateľov, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.
39. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House) a rozsudky Najvyššieho súdu SR (napr. v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Z tejto judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a oprávnenosť osôb, ktoré mali konať za dodávateľov žalobcu, sa ukázala ako nejasná, čo je podľa názoru súdu i tento prípad). Nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho prípadnej účasti na daňovom podvode.
40. K námietke žalobcu v podanej žalobe ohľadne nevykonania ohliadky priestorov žalobcu, v ktorých sa nachádza dodaný tovar, resp. ohliadky priestorov odberateľov žalobcu, správny súd poukazuje na to, že daňové orgány neodôvodnili nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty neexistenciou deklarovaného plnenia, ale tým, že nebolo preukázané jeho dodanie dodávateľmi uvedenými na faktúrach a teda nebolo preukázané, že týmto dodávateľom vznikla daňová povinnosť.
Taktiež správny súd, rovnako ako správca dane a žalovaný, nepovažoval za potrebné vykonať výsluch osoby P. I., nakoľko žalobca neoznačil a nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci oprávnenie tejto osoby konať za spoločnosť FOLTRADE s. r. o., resp. za spoločnosť Zeta Trade s.r.o. v zdaňovacom období október 2014 (ale ani v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach). V súvislosti so žalobcom navrhovaným výsluchom tejto osoby správny súd poukazuje na bod 33 a 34 svojho rozsudku a na doplnenie súd uvádza, že v rámci daňovej kontroly správca dane nežiadal žalobcu, aby preukazoval právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov, resp. dodávateľových subdodávateľov, ale žiadal, aby žalobca preukázal reálnosť obchodných transakcií (pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty) medzi ním ako odberateľom a deklarovanými dodávateľmi, t. j. spoločnosťou FOLTRADE s. r. o. a spoločnosťou Zeta Trade s.r.o., čo žalobca neurobil. V dôsledku uvedeného potom správca dane spochybnil žalobcom predložené doklady o dodaní tovarov zo strany deklarovaných dodávateľov, čo súvisí so vznikom daňovej povinnosti u týchto dodávateľov a následne i s právom žalobcu na odpočítanie dane.
V súvislosti s osobou P. I. správny súd uvádza, že podľa oznámenia spoločnosti OTP Banka Slovensko, a. s. zo dňa 18. 02. 2016 účet uvedený ako účet dodávateľa na faktúre vystavenej pre žalobcu (odberateľ) v októbri 2014 spoločnosťou FOLTRADE s. r. o. (dodávateľ) založil a zrušil P. I., pričom bol jediným disponentom s týmto účtom. Nebolo teda preukázané, že sa jednalo o účet spoločnosti FOLTRADE s. r. o., s ktorou mal byť žalobca v obchodnom vzťahu a ktorej mal na uvedený účet uhradiť fakturovanú sumu za dodaný tovar. Z ďalšieho oznámenia spoločnosti V. D. I., O. zo dňa 23. 05. 2016 taktiež vyplýva, že P. I. založil a zrušil ako jediný disponent i ďalší účet, pričom číslo tohto účtu je uvedené na faktúrach vystavených v mesiaci október 2014 spoločnosťou Zeta Trade s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa. Ani v tomto prípade nebolo preukázané, že žalobca uhradil fakturované sumy na účet deklarovaného dodávateľa.
K návrhu na opakovaný výsluch svedkyne Q. T. správny súd uvádza, že táto bola riadne vypočutá na pojednávaní konanom v priebehu daňovej kontroly dňa 20. 07. 2016 a žalobca bol o jej výsluchu riadne upovedomený. Zásielka s upovedomením o výsluchu svedkyne bola doručovaná žalobcovi doporučene s doručenkou do vlastných rúk, a pretože žalobca nebol opakovane zastihnutý v mieste doručovania, bola táto zásielka uložená na pošte a následne po uplynutí úložnej doby, bola vrátená správcovi dane dňa 01. 07. 2016 ako neprevzatá v úložnej dobe. Takýto postup pri doručovaní zásielky bol v súlade s ust. § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Posledný deň úložnej lehoty sa považuje za deň doručenia zásielky i v prípade, ak sa fyzická osoba o uložení nedozvedela a následky spojené s neprevzatím zásielky v úložnej dobe znáša daňový subjekt. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17. 10. 2016 a ani v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane neuviedol relevantné dôvody reálneho neprevzatia zásielky a ani dôvody svojej neúčasti na tomto pojednávaní. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu je súd toho názoru, že žalobca sa sám a bez uvedenia akceptovateľných dôvodov pripravil o možnosť zúčastniť sa výsluchu svedkyne, a preto nebol dôvod na jej opakovaný výsluch, ktorý žiadal žalobca s odôvodnením, že chce byť pri tomto výsluchu prítomný a klásť svedkyni otázky.
41. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 09. 12. 2016 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume 4.221,76 eur ako rozdiel dane (867,67 eur) vyrubenej v daňovom priznaní žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 5.089,43 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 09. 12. 2016 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 02. 03. 2017. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
42. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia, resp. nebolo preukázané, kto vôbec tento tovar dodal). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
43. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
44. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
45. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.