Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-492-2016.pdf
PDF · 70.17 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/492/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO:36 361 518, proti žalovanému: Z. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom K., F. XX o zaplatenie 359,29 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 359,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 359,29 € od 5.11.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 359,29 € s príslušenstvom. Žalobu založil na tých skutkových tvrdeniach, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete vykonával kontrolu na odbernom mieste a zistil, že žalovaný odoberá elektrickú energiu bez uzatvorenia platnej zmluvy. Ako prostriedky procesného útoku žalobca použil navrhnutie dôkazov a skutkové tvrdenia. Žalobca ako dôkazy označil protokol o zistení neoprávneného odberu, fotodokumentáciu, faktúra.
2. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej CSP) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
3. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj zákon o energetike) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
4. Súd na prejednanie veci nenariaďoval pojednávanie, nakoľko boli splnené predpoklady uvedené v§ 219 ods. 3 a § 177 ods. 2 CSP, keď sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, hodnota sporu neprevyšuje 2000 € a tvrdenia strán nie sú sporné.
5. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je spoločnosť, ktorá má v predmete podnikania okrem iného i správu a prevádzku distribučnej siete. Žalobca vykonával kontrolu na odbernom mieste 4427626001 pričom pri kontrole bolo zistené, že žalovaný odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny. Domácnosť bola napojená na elektrinu tým spôsobom, že pod krytom boli svorkovnice, čo vyplýva z fotodokumentácie a taktiež z protokolu o kontrole.
Následne žalobca v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR vyzval žalovaného na úhradu škody, ktorú vyčíslil sumou 359,29 € a vyúčtoval ju žalovanému.
6. V danom prípade mal súd preukázané, že žalovaný neoprávnene odberal elektrickú energiu. Súd mal v konaní preukázané a z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný svorkovnicami prepojil vedenie a i bez uzavretej zmluvy užíval elektrickú energiu. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu v celkovej výške 359,29 €, ktorú žalobca správne vyúčtoval podľa príslušnej vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR. Súd okrem zaplatenia istiny zaviazal žalovaného i k zaplateniu úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vo výške podľa § 3 nariadenia Vlády SR 87/1995 Z.z., pričom plynutie úroku z omeškania nasleduje deň po dni do ktorého mal žalovaný škodu uhradiť. Žalovaný nepredložil v konaní žiadne prostriedky procesnej obrany, ktorými by poprel skutkové tvrdenia žalobcu, a preto sa súd v celom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalobcu a žalobe vyhovel v celom rozsahu.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 k § 255 CSP a žalobcovi úspešnému v konaní súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva v tom, že súd v celom rozsahu žalobe vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.