Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-133-2017.pdf
PDF · 111.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/133/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: H. Š.H., J.. XX. X. XXXX, G. Č. M. X, H., právne zastúpený JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom v Košiciach, so sídlom Čajakova 5, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP č. 48/A, IČO: 00691135, o zaplatenie 20.292,12 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 42C/123/2015-207 zo dňa 16. 6. 2016
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 440,62 eur s prísl. zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 19.851,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 21. 2. 2015 do zaplatenia, uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 4.258,12 eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.217,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3.041,12 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti priznaného úroku z omeškania návrh zamietol.
2. Rozhodol tak o nároku, ktorým sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21. 02. 2013 do 20. 02. 2015 z dôvodu, že žalovaný užíva bez uzavretia nájomnej zmluvy pozemky, ktorých je podielovým spoluvlastníkom.
3. Vychádzal zo zistenia, že na LV č. XXXXX vedeného pre okres H. F., Q. H. - L., H. Ú. Y. sú vedené parcely registra „C“ a to:
- K. Č.. XXXX/XX Q. K. Q. I. XXXX S.,
- K. Č.. XXXX/X Q. K. Q. I. XXX S.,
- K. Č.. XXXX/X Q. K. Q. I. XXX S.,
- K. Č.. XXXX/X Q. K. Q. I. XXX S.,
- K. Č.. XXXX/X Q. K. Q. I. XXXX S.,
- K. Č.. XXXX/XX L. K. M. J. Q. I. X S.,
- K. Č.. XXXX/XX Q. K. Q. I. X S.,
- K. Č.. XXXX/XX L. K. M. J. Q. I. X S.,
- K. Č.. XXXX/X L. K. M. J. Q. I. XX S..
Spôsob využívania týchto pozemkov je označený položkou 29 a 22, čo znamená, že ide o pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, pouličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie alebo pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Výmera predmetných pozemkov predstavuje spolu 6.125 m2. Pod bodom B listu vlastníctva č. XXXXX
je ako spoluvlastník vedený H. Š., G. H., Č. M. X - žalobca vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Z celkovej rozlohy pozemkov pripadá žalobcovi do jeho spoluvlastníctva výmera v rozsahu 3 062,50 m2.
4. Ďalej vychádzal zo zistenia, že v znaleckom posudku č. 34/2015 bolo úlohou znalca z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností v katastrálnom území Y., Q. H. - L.K., Q. H. F. evidovaných na LV č. XXXXX. Ich hodnota bola určovaná k dátumu 4. 2. 2015.
5. Po právnom posúdení veci podľa § 123, § 451 ods. 1, § 456 OZ, prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania, mal preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., vedených na LV č. XXXXX, na ktorých podľa územného plánu je evidovaná verejná zeleň, tzv. borovicový lesík. V dokumente mesta H. - Miestny územný systém ekologickej stability, je táto lokalita špecifikovaná ako mestské biocentrum regionálneho významu. V prejednávanom prípade podľa názoru súdu bolo využívaním týchto pozemkov vo verejnom záujme, formou verejnej zelene, získané na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie. Prihliadajúc na postavenie žalovaného ako samostatného územného samosprávneho a správneho celku SR, ktorého základnou úlohou je starostlivosť o všestranný rozvoj územia obce a o potreby jej obyvateľov konštatoval, že je správne, že obec takéto územia chráni a v rámci Územného plánu nepripúšťa ich využitie na iné účely. Za situácie, kedy sú pozemky tvoriace súčasť verejnej zelene vo vlastníctve fyzickej osoby, je teda obec povinným subjektom v takto vzniknutom objektívnom stave obmedzenia súkromného vlastníctva, preto podľa záveru súdu je žalovaný povinný vydať žalobcovi náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva vo forme náhrady bezdôvodného obohatenia. Pri tomto závere vychádzal aj z rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn. 4Cdo/52/2009 z 31. 01. 2011. Uvedenej povinnosti ho podľa záveru súdu nezbavujú dokumenty Územných systémov ekonomickej stability, ktoré borovicový hájik zaraďujú medzi ekologicky významné segmenty mestskej zelene. Pri plnení povinnosti ochrany životného prostredia obec nie je zbavovaná ostatných povinností vyplývajúcich zo vzniknutých občianskoprávnych vzťahov. Bol toho názoru, že ani právna úprava zák. č. 66/2009 Z.z. nemá vplyv na pasívnu legitimáciu žalovaného. Pre vznik vecného bremena podľa § 4 v spojení s § 1 ods. 2 cit. zák. neboli splnené podmienky a to, že verejná zeleň nachádzajúca sa na predmetných parcelách prešla do vlastníctva žalovaného podľa zák. č. 138/19914 Zb. o majetku obcí.
6. V časti o náhradu za parc. č. XXXX/X o výmere 133 m2 žalobca zobral svoj návrh späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, preto súd v súlade s § 96 O.s.p. konanie v časti o zaplatenie 440,62 eur s prísl., sumy zodpovedajúcej náhrade za užívanie predmetnej parcely za žalované obdobie dvoch rokov zastavil.
7. Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku pri zohľadnení, že predmetom konania zostal návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parciel v celkovej výmere 5.992 m2, u ktorých spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje výmeru 2.996 m2 za obdobie od 21. 02. 2013 do 20. 02. 2015. Konštatujúc, že výška bezdôvodného obohatenia závisí od sumy, ktorú by žaloba získal, keby mohol realizovať svoje vlastnícke právo, napr. prenájmom predmetných pozemkov, vychádzajúc zo záveru, že vo všeobecnosti platí, že výška nájmu zodpovedá 1/10 hodnoty pozemku, čo v prejednávanom prípade predstavuje po zaokrúhlení 3,313 eur za m2 na rok, vyčíslil ročný nájom sumou 9.925,748 eur, takže nájom za obdobie dvoch rokov predstavuje 19.851,496 eur. Nevyhovel návrhu na vykonanie nového znaleckého dokazovania poukazujúc na to, že námietky žalovaného o nezohľadnení biokoridoru a elektrického nadzemného vedenia nie sú dôvodné, keďže uvedené okolnosti boli do znaleckého posudku č. 34/2015 zapracované. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaním plnením bez právneho dôvodu za obdobie od 21. 02. 2013 do 20. 02. 2015 za využívanie parciel registra „C“ evidovaných na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Y. ako parcela č. XXXX/XX; K. Č.. XXXX/X; K. Č.. XXXX/X; K. Č.. XXXX/X; K. Č.. XXXX/XX; K. Č.. XXXX/XX; K. Č.. XXXX/XX M. K. Č.. XXXX/X sumu vo výške po zaokrúhlení 19 851,50 eur.
8. O povinnosti zaplatiť úrok z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 563 OZ. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 21. 02. 2013 vo výške 5,75 % ročne. Súdu z jeho činnosti bolo známe, že vzťah účastníkov konania, kedy žalovaný užíva predmetné pozemky patriace žalobcovi bez právneho titulu už trvá dlhšie obdobie. Predmetom konania na súde boli žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia už za niekoľko uplynulých rokov, na základe čoho dospel k záveru, že žalovaný je na plnenie
zo strany žalobcu vyzývaný už niekoľko rokov. Pri nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je čas plnenia ustanovený právnym predpisom. Vo všeobecnosti platí, že dlžník je povinný bezdôvodné obohatenie vydať nasledujúcim dňom po tom, čo ho na jeho vydanie veriteľ vyzval. V prejednávanom prípade žalovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu bol vyzývaný už niekoľko rokov, preto súd počiatok omeškania stanovil deň nasledujúci po vzniku bezdôvodného obohatenia. Týmto dňom je nasledujúci po uplynutí celého žalovaného obdobia, t.j. deň 21. 02. 2013, kedy zákonná výška úrokov z omeškania predstavovala 5,05 % ročne z priznanej sumy 19.851,50 eur od 21. 02. 2015 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti takto priznaných úrokov z omeškania návrh zamietol.
9. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, lebo mal neúspech v časti, v ktorej bolo konanie zastavené iba v nepatrnom pomere vo vzťahu k svojmu úspechu. Náhrada trov konania pozostáva z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 1.217 eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 3.041,12 eur.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, h/, e/ C.s.p. a žiadal rozsudok súdu zmeniť, žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie považoval za nesprávne, nestotožnil sa s jeho odôvodnením, ktoré podľa jeho názoru nie je dostačujúce a právne závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, čo viedlo súd prvej inštancie k názoru o nesplnení podmienky prechodu vlastníckeho práva zelene v lokalite borovicový háj v súvislosti s konštatovaním, že nebola splnená podmienka pre vznik vecného bremena, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Bol toho názoru, že nedostatočné odôvodnenie možno kvalifikovať ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Namietal správnosť záveru súdu o dobe omeškania od 21. 02. 2015 poukazujúc na to, že podľa neho nemožno považovať skutočnosť, že medzi stranami sporu sa už po dlhšiu dobu vedú spory v skutkovo podobnej veci za preukázanie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zo spisu v tejto veci vyplýva, že žalobca ho nevyzýval na vydanie bezdôvodného obohatenie za žalované obdobie. Predmetná pohľadávka je pohľadávkou samostatnou, nezávislou na predchádzajúcich žalovaných pohľadávkach za iné obdobie, kedy malo k údajnému bezdôvodnému obohateniu dôjsť, má vlastný osud, preto je pri jej uplatnení pre stanovenie počiatku omeškania nevyhnutná samostatná výzva vzťahujúca sa na konkrétne obdobie. To, že žalobca sa náležitým spôsobom nestaral o svoje práva a v predmetnej veci nepostupoval dostatočne prezieravo, nemôže byť na jeho (žalovaného) ujmu. Navyše súd konkrétne neuviedol, že z čoho mal za preukázané, prípadne z akých konaní mal za preukázané, že medzi stranami sporu sa vedú spory obdobné tejto veci, že žalobca ho vyzýval na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo nemožno považovať za dostatočné odôvodnenie. Bol toho názoru, že z § 451 a nasl. OZ vyplýva, že zákon nestanovuje splatnosť dlhu vzniknutého z bezdôvodného obohatenia. Pre určenie momentu, kedy bude osoba, ktorá sa bezdôvodne obohatila, povinná vydať takto získaný majetkový prospech, je zásadné ustanovenie § 563 OZ, teda deň potom, čo bol o plnenie požiadaný. Za kvalifikovanú výzvu podľa neho je potrebné považovať návrh na začatie konania a za moment výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné považovať najskôr moment, kedy sa výzva dostala do jeho dispozičnej sféry, t.j. kedy mu bola doručená žaloba. Žaloba, ktorá mu bola doručovaná spolu s platobným rozkazom bola doručená 11. 5. 2015, preto mu najskôr vznikla povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia 12. 5. 2015 a do omeškania sa mohol dostať najskôr 13. 5. 2015. Na podporu týchto tvrdení poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 MCdo 5/2014 z 30. 9. 2014. Mal za to, že súd na základe vykonaného dokazovania nedospel k správnym zisteniam a nesprávne posúdil otázku priznania úrokov z omeškania. Navyše súd vo výroku rozhodnutia nesprávne uviedol úrokovú sadzbu vo výške 5,75 % ročne, keďže k uvedenému dátumu bola táto vo výške 5,05 % a v odôvodnení súd zmätočne uvádza rôzne dátumy počiatku omeškania a sadzbu líšiacu sa od výrokovej časti, takže rozhodnutie nespĺňa požiadavky na riadne a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia. Napokon namietal správnosť záveru súdu aj o určení výšky bezdôvodného obohatenia poukazujúc na to, že súd pri rozhodovaní o výške vychádzal zo znaleckého posudku, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov hodnotiac, že vo všeobecnosti platí, že výška nájmu zodpovedá 1/10 hodnoty pozemku a takto vyčíslil sumu nájomného na 3,313 eur za m2 na rok. Bol toho názoru, že znalecký posudok v danom prípade nie je použiteľný pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia v tejto veci, keďže jeho úlohou nebolo stanoviť výšku nájmu, ale iba všeobecnú hodnotu dotknutých pozemkov. Súdom stanovenú výšku nájmu nepovažoval za správnu, poukazujúc na to, že je v rozpore s postupom ohodnocovania stanoveným vyhláškou MS SR Č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Na preukázanie pravdivosti tvrdenia, že súdom zvolený postup nie je správny predložil znalecké posudky Ing. arch. Alexandra Luttera, kde všeobecná hodnota pozemku bola stanovená vo výške 40,40 eur, pričom nájom bol stanovený vo výške 3,245 eur/m2/rok a Ing. Stanislava Szöllössyho, podľa ktorého všeobecná cena pozemku bola určená sumou 46,410 eur a výška nájomného na 3,060 eur/m2/ rok. Ani v jednom z týchto prípadov nezodpovedala výška ročného nájomného ani približne 1/10 všeobecnej hodnote pozemku. Preto mal za to, že súd nesprávne právne posúdil vec v otázke stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia a nevyhovením návrhu na vykonanie nového znaleckého dokazovania nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Na doplnenie uviedol, že na LV č.XXXXX pri pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto konania, bol uvedený spôsob využitia pozemku ako pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke užívanie. Vzhľadom na názov oblasti (borovicový háj), na reálne využívanie predmetnej lokality a jej charakter, berúc do úvahy historické súvislosti a spôsob využitia pozemku, mal za to, že pozemky majú charakter lesných pozemkov, na ktoré sa vzťahuje právna úprava zákona o lesoch, z ktorej vyplýva povinnosť vlastníka sprístupniť lesné pozemky verejnosti, preto sa nemohol obohatiť na úkor žalobcu.
11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a žalovaného zaviazať na úhradu trov konania. K námietke v súvislosti so vznikom vecného bremena poukazoval na to, že hypotéza právnej normy uvedená v § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. vyžaduje, aby obec mala ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z vo svojom vlastníctve stavbu, pre ktorú má v prospech obce vzniknúť vecné bremeno. Keďže pri verejnej zeleni sa má vyššie uvedené ustanovenie použiť primerane, je možné dovodiť, že zákon v prípade verejnej zelene umožňuje zriadenie vecného bremena v prospech obce iba pre takú verejnú zeleň, ktorá bola ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve obce. Poukazujúc na to, že na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu H.Š.F. Č. 229/2/2009 - Kos zo 14. 01. 2009 o vydaní nehnuteľností, po nadobudnutí vykonateľnosti tohto rozhodnutia na neho prešlo vlastníctvo (ideálneho spoluvlastníckeho podielu) k predmetným pozemkom, teda momentom prechodu vlastníckeho práva k pozemkom, prešlo na neho aj vlastníctvo všetkých trvalých porastov vysadených na týchto pozemkoch, k 01. 07. 2009, t.j. ku dňu, kedy zák. č. 66/2009 Z.z. nadobudol účinnosť, žalovaný nemal vo svojom vlastníctve žiadne trávnaté porasty, ktoré by mali vytvárať verejnú zeleň na jeho pozemkoch. Preto ku dňu činnosti tohto zákona neboli splnené predpoklady stanovené hypotézou v ust. § 4 ods. 1 pre vznik vecného bremena. K námietke o dobe, kedy sa žalovaný dostal do omeškania poukazoval na to, že už v žalobe uviedol ako dôkaz tvrdiaci opak tvrdenia žalovaného, kde prvýkrát listom zo 14. 04. 1997 oznámil, že do úvahy prichádza uzatvorenie nájomných vzťahov k pozemkom, k uzatvoreniu nájomných vzťahov však nedošlo. Súčasťou spisu je aj list zo dňa 29. 04. 2011, ktorý obsahuje výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorej žalovaný nevyhovel. Týmto podľa neho je dostačujúco preukázané, že na základe listu zo dňa 29. 04. 2011 žalovaný už mal vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Keďže v danom prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nájomného, na daný prípad by sa mal vzťahovať § 671 OZ. Preto bez ohľadu na to, či bol žalovaný vyzývaný na úhradu zmeškaného nájomného, platí zákonná úprava splatnosti nájomného. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že oblasť zvaná borovicový lesík má charakter lesných pozemkov a tým pádom by sa na nich mala vzťahovať právna úprava zákona o lesoch. Poukazujúc na ust. § 2 písm. a) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, podľa ktorého lesom je ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom, konštatoval, že pozemky o ktoré ide vo veci samej, nepredstavujú lesné pozemky. Zdôrazňoval, že druh pozemku, ktorý je lesným pozemkom má kód 10, pričom druh pozemku, ktorý je ostatnou plochou má kód 14. Z údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že všetky parcely, ktoré sú predmetom tohto konania sú označené podľa druhu pozemku ako ostatné plochy a zastavané plochy. Zdôrazňoval, že doposiaľ neboli pochybnosti o tom, že by sa malo jednať o iný ako evidovaný druh pozemkov a už vôbec nie, že by tieto mali byť lesnými pozemkami. Navyše vyhlásiť za lesný pozemok také pozemky, ktoré boli vyňaté z plnenia funkcií lesov, možno len so súhlasom vlastníka. Nemôžu ho teda zaťažovať povinnosti ako vlastníka lesa, ak v rozhodnom čase nešlo o lesné pozemky. O tejto skutočnosti ani nebolo vydané rozhodnutie, ktoré by zmenilo druh pozemku na príslušných parcelách z ostatných pozemkov na lesné pozemky. Skutkové tvrdenie žalovaného je teda vo vzťahu k meritu veci irelevantné.
12. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 20. 2. 2017.
13. Výroky rozsudku, ktorými v časti bolo konanie zastavené a v prevyšujúcej časti priznaného úroku z omeškania bol návrh zamietnutý, neboli napadnuté odvolaním, stali sa právoplatné, preto neboli
predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené a výrok o trovách konania ako výrok súvisiaci (ďalej len „rozsudok“).
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/,h/ a e/ C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
15. Rozsudok súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pričom týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
16. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p. (ktorému zodpovedá ust. §157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ust. § 220 ods. 2 C.s.p. (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.
19. Rozsudok súdu nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.
20. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru o tom, že neboli splnené podmienky pre vznik vecného bremena a verejná zeleň neprešla do vlastníctva žalovaného, keďže tento záver súd formuloval bez toho, aby uviedol, na základe akých skutkových zistení a z ktorých vykonaných dôkazov vzal za preukázané, že neboli splnené podmienky pre vznik vecného bremena. V tomto smere chýba akákoľvek úvaha súdu o tom, aké podmienky bolo potrebné splniť pre vznik vecného bremena a ktoré z nich neboli splnené, teda chýba akákoľvek úvaha súdu o (ne)splnení podmienok pre vznik vecného bremena v zmysle § 4 v spojení s § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovo právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento záver je preto nepreskúmateľný.
Úlohou odvolacieho súdu pritom nie je nahrádzať tieto chýbajúce úvahy, keďže ako to vyplýva z § 220 ods. 2 C.s.p.( § 157 ods. 2 O.s.p.) v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové zistenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil.
21. Rovnako je nepreskúmateľný záver súdu, že pri výpočte výšky nájomného, ktoré má predstavovať výšku bezdôvodného obohatenia, je potrebné vychádzať zo všeobecného záveru, že výška nájmu zodpovedá 1/10 hodnoty pozemku, keďže opäť ide len o konštatovanie súdu bez bližšieho odôvodnenia umožňujúceho preskúmať správnosť tohto záveru.
22. Odvolací súd pritom poukazuje na ust. § 186 ods. 1 C.s.p. (§ 121 O.s.p.), z obsahu ktorého je zrejmé, že za skutočnosti všeobecne známe sa považujú skutočnosti, ktoré sú známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno u bežného priemerne vzdelaného človeka žijúceho v danom mieste a čase predpokladať. Nie je podmienkou, aby boli známe každému, spravidla pôjde o skutočnosti, ktoré sa týkajú bežného života a sú známe súdu, ako aj účastníkom konania a teda nepôjde o skutočnosti, ktoré sú známe len istej komunite. Bolo teda povinnosťou súdu ozrejmiť ako dospel k záveru že určovanie výšky nájmu v rozsahu 1/10 z ceny predmetu nájmu je všeobecne známou skutočnosťou. V súvislosti s určovaním výšky nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku odvolací súd upriamuje pozornosť súdu aj na rozhodnutia, v ktorých už bolo rozhodované o obdobných nárokoch žalobcu a ktoré sú založené v spise (čl. 171 -199 spisu) a z ktorých vyplýva, že výška nájomného bola určovaná na základe znaleckých posudkov zameraných na zistenie výšky nájomného.
23. Za nepreskúmateľný napokon je potrebné považovať aj záver súdu, že žalovaný sa dostal do omeškania od 21. 02. 2013 dňom nasledujúcim po uplynutí obdobia, za ktoré sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia vychádzajúc zo záveru, že žalovaný bol na plnenie zo strany žalobcu vyzývaný už niekoľko rokov, čo je súdu známe z jeho činnosti, keďže opätovne ide o konštatovanie súdu bez bližšieho odôvodnenia umožňujúceho preskúmanie správnosti tohto záveru. Nepostačuje totiž konštatovanie, že žalovaný bol vyzývaný na vydanie bezdôvodného obohatenia už niekoľko rokov. Bolo potrebné sa vyporiadať so skutočnosťou, či a z akých dôvodov prípadná výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia za iné časové obdobie môže byť považovaná za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému prípadne v budúcnosti dôjde, prípadne či obsah podania, ktoré má byť považované za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, má náležitosti takejto výzvy.
24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný a odvolací súd nemal inú možnosť, než napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
25. Úlohou súdu po vrátení veci bude opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť žaloby žalobcu, a to na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu, prípadne na základe dokazovania doplneného po vrátení veci, ak to bude potrebné. Zároveň bude potrebné vyporiadať sa aj s odvolacími námietkami žalovaného. Svoje rozhodnutie súd odôvodní tak, aby malo náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. a aby tak mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu.
26. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách celého konania, vrátane tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).