Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/43/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Považská Bystrica JUDr. Ivo Hlucháň, na hlavnom pojednávaní dňa 28. marca. 2018, v trestnej veci obž. R.. V. N., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., takto

rozhodol:

Obž. R.. V. N.Ý., nar. XX.XX.XXXX O. K.H. T., trvale bytom I. X., M. XXX/X, riaditeľa F. M. M. F., I..T.., X. I. O.,

je vinný, že

ako riaditeľ a štatutárny zástupca F. M. M. - F. I. T.. so sídlom X. I. O.K., Q. XXXX, IČO:XXXXXXXX v presne nezistenom čase v období od 18.01.2012 do 19.01.2012 v priestoroch spoločnosti J. Q. M..L..T.. O. B. Z., M. XX/X uzatvoril s plným vedomím kúpnu zmluvu v mene F. M.Y. M. - F. I..T.. so sídlom X. I. O., Q. XXXX, IČO:XXXXXXXX ako predávajúceho s Z.. V. Q. v podiele 4/5 a R.. V. N. v podiele 1/5 ako kupujúcimi, predmetom ktorej zmluvy bol predaj objektu materskej škôlky zapísanej na liste vlastníctva Správy katastra K. č. XXXX v katastrálnom území X. I. O.K. súpisné číslo XXXX postavenej na parcele č. XXXX/XXX, parcelné č. XXXX/XXX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1.449 m2 a parcele č. XXXX/XXX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 2.912 m2, na ktorej zmluve dňa XX.XX.XXXX na Mestskom úrade v X. I. O. overil svoj podpis a zmluvu odniesol do Považskej Bystrice kupujúcemu Z.. V. Q., ktorý mu následne dňa 19.01.2012 v kancelárii spoločnosti J. Q. M..L..T.. so sídlom v B. Z., M. XX/X v súlade s bodom III. Kúpnej zmluvy vyplatil do rúk kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel vo výške 172.342,82 Eur a to aj napriek skutočnosti, že ako štatutárny zástupca F. M. M. - F. I..T.. so sídlom X. I. O.K., Q. XXXX, IČO:XXXXXXXX mal vedomosť o tom, že v zmysle článku VI. Štatútu uvedenej neziskovej organizácie akékoľvek právne úkony týkajúce sa nehnuteľného majetku schvaľuje správna rada neziskovej organizácie, na čo neskôr aj poukázal, keď listom č. XXX/XXXX/Ga zo dňa 29.05.2014 informoval Z.. V. Q., že F. M. M. - F. I..T.. so sídlom X. I. O. od uvedenej kúpnej zmluvy odstupuje, nakoľko táto nikdy nebola prerokovaná v správnej rade neziskovej organizácie, čím svojim konaním a predstieraním vôle F. M. M. - F. I..T.. so sídlom X. I. O., Q. XXXX odpredať predmetný nehnuteľný majetok spôsobil poškodenému Z.. V. Q. škodu vo výške najmenej 172.342,82 Eur.

teda

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

tým spáchal

- obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.,

a za to sa odsudzuje

Podľa § 221 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j / Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 5 ( slovom: päť ) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4, za použitia § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný zaradzuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 78 ods. 1 Tr. zák., súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. súd zaväzuje obžalovaného k náhrade škody poškodenému Z.. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XXX, B. Z., vo výške 172.342,82 Eur.

odôvodnenie:

Krajská prokuratúra Trenčín podala na obžalovaného R.. V. N. obžalobu pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 21 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie uvedeného trestného činu a uviedol, že je to všetko proti nemu účelovo vymyslené zo strany poškodeného Z.. Q.. Nikdy žiadne finančné prostriedky od Z.. Q. neprevzal.

Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka a poškodeného Z.. V. Q., výsluchom svedkov V.. W. W., R.. Q.Í., R. Q., R.. B., F. Q., R.. V. E., V.. Š. N., R.. Š. V., oboznámením sa záverov znaleckých posudkov, dokladom - žiadosť o platbu prefinancovania, adresovaná Ministerstvu poľnohospodárstva SR, ostatnými listinnými dôkazmi, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

Obžalovaný nepoprel, že uvedenú zmluvu podpísal. Podpísal ju v spoločnosti J. Q. O. B. Z., pričom pri podpise zmluve bol výlučne on a poškodený Z.. Q.. Zmluva však bola podpísaná 18.11.2011. Ďalej sa vo svojej rozsiahlej výpovedi vyjadroval aj k majetkovým prevodom uvedenej materskej škôlky s tým, že nakoľko mali záujem prestavať túto škôlku na Dom seniorskych služieb a mali možnosť čerpať eurofondy. On nakoľko nemal skúsenosti s čerpaním fondov a nemal ani osobu, ktorá by takéto skutočnosti za neho vybavila, bol to práve primátor mesta X. I. O., R.. V. Q., ktorý ho zoznámil s pošk. Z.. Q.. Z.. Q. sa ponúkol, že určitú časť finančných prostriedkov, ktoré boli treba zdokladovať, že spoločnosť má, prefinancuje ich, a preto aj poslal na účet 100,000 € s tým, že bola vypracovaná jeho právnikom Zmluva o budúcej zmluve, uzatvorená medzi manželkou Q. a spoločnosťou F. I..T.., ktorú za spoločnosť podpísal obžalovaný. Aj na základe tejto zmluvy potom spoločnosť obdržala financie z eurofondov, pričom bolo potrebné zaplatiť 5% ako spoluúčasť s firmou F. I..T.., ktorá sa podieľala na uvedenom projekte. Z toho dôvodu ho Z.. Q. oslovil s tým, aby prišiel k nemu do firmy, že týchto 5 % bude financovať Z.. Q. a jednalo sa o sumu 33,600 €. Bolo to presne 18.11.2011, o čom sú doklady aj ohľadne účtovníctva. V uvedený deň Z.. Q. povedal, že Zmluvu o budúcej zmluve zlikvidoval, teda svoju kópiu a taktiež vyzval obžalovaného, aby aj on zlikvidoval svoju kópiu zmluvy, že bude vypracovaná nová zmluva. Uviedol mu, že táto nová zmluva je v podstate na tých istých princípoch ako Zmluva o budúcej zmluve, akurát došlo k zmene preberateľa uvedenej nehnuteľnosti, miesto manželky to bude sám Z.. Q.. Takúto zmluvu chcel mať ako zábezpeku finančných prostriedkov. Takže na strane predávajúcich bola F. M. M. F. I..T.., na strane kupujúcich bol Z.. Q. a obžalovaný. Nakoľko on plne dôveroval Z.. Q. a nemal ani inú možnosť, zmluvu podpísal, avšak túto zmluvu si on riadne nepreštudoval. Uvedená zmluva bola bez dátumu a následne až v januári ho požiadal Z.. Q., aby si na tejto zmluve dal obžalovaný overiť podpis. Napriek tomu, že v uvedenej zmluve bola uvedená aj kúpna cena, nikdy táto suma vyplatená nebola. Ďalej uviedol, že čiastka, ktorá je uvedená v uvedenej zmluve, a to suma 172,342,82 €, nikdy nebola prevzatá obžalovaným a zo strany Z.. Q. nikdy táto čiastka nebola vyplatená, a to napriek tomu, že v samotnej zmluve je uvedené, že táto čiastka vyplatená bola, pred podpisom zmluvy, v skutočnosti ale vyplatená nebola. Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že všetky finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené a nie sú sporové, boli vyplatené z účtu na účet, takže je nelogické aby suma 172,342,82 €, ktorú mal prevziať, by bola vyplatená len bez prevodu na účet k rukám obžalovaného. Peniaze boli poskytnuté a zmluva bola uzatvorená 18.11.2011 z toho dôvodu, že to bol posledné dni termín, kedy sa mohla spoluúčasť zaplatiť, v opačnom prípade

by museli všetky finančné prostriedky vrátiť, a to eurofondy vo výške 599,000 €. Z tohto dôvodu bol v časovej tiesni, v podstate v krajnej núdzi, a preto toto uzavrel. Ďalej obžalovaný jednoznačne spochybnil tvrdenie poškodeného Z.. Q., že by uvedenú zmluvu a uvedené finančné prostriedky prevzal 19.01.2012, v tomto čase on nebol vôbec v priestoroch firmy J. Q. B.Ž. Z., s tým že bol na stavbe, o čom sú záznamy v stavebnom denníku a následne išiel do Bratislavy. V uvedený deň išla s ním do Bratislavy aj jeho dcéra. Zastavil sa ešte aj na matrike a dal overiť podpisy na zmluve, nakoľko to Z.. Q. vyžadoval. Cestou do Bratislavy sa zastavil v Trenčianskych Tepliciach pre V.. N., s ktorým išli do Bratislavy. Uvedenú kúpnu zmluvu dal Z.. Q. až kúpnu zmluvu s overeným podpisom, teda odovzdal ju Z.. Q. až 23.01.2012, a to po vzájomnom telefonickom dohovore. Na záver svojej výpovede obžalovaný uviedol, že Z.. Q. ho zavolal ešte 10.05.2012, kde mu dal Z.. Q. 100,000 € ako pôžičku, o tom bol spísaný aj doklad a tieto peniaze boli vložené aj na účet. Nakoľko sa mu už spolupráca s Z.. Q. nepáčila a zdala sa mu čudná, rozhodol sa že ďalej jeho služby využívať nebude a skutočne finančné prostriedky vo výške 100,000 € aj Z.. Q. vrátili. Keď v roku 2014 náhodou zistil obžalovaný, že Z.. Q. podal návrh do katastra na uvedenú nehnuteľnosť, ihneď ho oznámil na príslušné orgány činné v trestnom konaní pre podozrenie z podvodu. Všetky kroky, ktoré robil, robil preto, aby zveľadil uvedený majetok, nikoho nechcel uviesť do omylu, ani nikoho do omylu neuviedol. Na doplňujúce otázky zo strany prokurátora obžalovaný doznal, že vedel o štatúte organizácie, článku 6, kde je uvedené, že môže nehnuteľný majetok predať jedine so súhlasom dozornej rady. Uviedol, že vtedy by podpísal hocičo, nakoľko bol vo veľkej časovej tiesni a hrozilo, že by museli všetky finančné prostriedky, ktoré dostali z eurofondov, vrátiť. Toto bola celá motivácia jeho konania. Zároveň však uviedol, že o týchto podmienkach vedel jednoznačne aj sám Z.. Q. s jeho právnikom V.. W.. Napriek tomu to podpísal aj Z.. Q.. Celú zmluvu považoval len za nejakú zábezpeku financií, nepovažoval túto zmluvu, že by mala účinky skutočne odpredať tento majetok. Správnu radu neupovedomil z toho dôvodu, že to nepokladal za potrebné, nakoľko to nepovažoval za prevod nehnuteľnosti. Existencia zmluvy bola prezentovaná prvýkrát až 13.02.2013 na mestskom zastupiteľstve X. I. O., a to prostredníctvom primátora mesta R.. Q.. Záverom opakoval, že uvedená zmluva nikdy nebola prerokovaná v správnej rade, ale len z toho dôvodu, že jeho zámerom nikdy nebolo uvedenú nehnuteľnosť predať. Považoval to len za určitú zábezpeku.

Svedok a zároveň poškodený Z.. V. Q. uviedol, že s obžalovaným R.. N. sa predtým nepoznal. Zoznámil ich spoločný známy R.. Q.. Ten ho požiadal, či by nemohol R.. N. pomôcť pri vybavovaní eurofondov. Nakoľko svedok mal skúsenosti s realizáciou týchto projektov, bol ochotný realizovať tento projekt aj ohľadne X. M. M. X. I. O.. Jeho úlohou bolo pripraviť projekt, získať finančné prostriedky z eurofondov, a to takou formou, že by sa 95 % čerpalo z eurofondov a 5 % by bola spoluúčasť uvedenej organizácie na projekte. Nakoľko R.. N. nemal 5 % na spolufinancovanie projektu, Z.. Q. mu ponúkol, že týchto 5 % bude financovať on, a to na tom základe, že 4/5 podniku budú Z.. Q. a 1/5 bude obžalovaného. Aj z tohto pohľadu potom on oslovil advokátsku kanceláriu V.. W., s ktorou spolupracuje, aby pripravila ohľadne týchto skutočností zmluvy. Prvá zmluva sa uzatvorila na jeho ženu, následne ďalšou zmluvou sa uvedený podiel previedol na neho, teda na svedka. Následne v januári roku 2012 mu priniesol obžalovaný podpísanú zmluvu a on mu vyplatil finančné prostriedky. Následne keď došlo medzi ním a obžalovaným k určitým sporom, kvôli členstvu v správnej rade, požiadal advokátsku kanceláriu V.. W., aby uvedenú zmluvu, ktorá bola uzatvorená, dal na príslušný kataster zavkladovať. Kataster odmietol prijať vklad uvedenej zmluvy, preto vyzval svedok obžalovaného, aby mu vrátil finančné prostriedky, ktoré na tento projekt dal. Všetky zmluvy obžalovaný riadne podpísal. Suma, ktorú vyplatil obžalovanému mala slúžiť na preplatenie tohto objektu Mestu X. I. O.. Na to aj tieto finančné prostriedky slúžili. Uvedené finančné prostriedky, teda 172,342,82 €, bolo vyplatené v hotovosti v kancelárií jeho firmy, teda firmy svedka, za prítomnosti V.. W.. Finančné prostriedky boli vyplatené ihneď po tom, čo obžalovaný svedkovi odovzdal overenú kúpnu zmluvu. Poprel, že by zmluvy boli uzatvorené 18.11.2011. Zmluvy deň pred odovzdaním peňazí pripravil V.. W., tieto mu doniesol, takže to nebolo 18.11.2011, ale v januári 2012. Obžalovaný mal jednoznačne časový priestor, aby si zmluvu naštudoval, nakoľko jeden deň mu ju svedok odovzdal a na druhý deň ju obžalovaný doniesol podpísanú. Obžalovaný pri uzatváraní zmluvy nič nenamietal, naopak tváril sa veľmi suverénne. Oni sa o tom spolu nebavili, či môže obžalovaný podpísať zmluvy za organizáciu F. I..T.., alebo nemôže. Všetky podrobnosti a právne náležitosti zmlúv pripravoval jeho advokát V.. W. a tento je teda schopný sa k tomuto vyjadriť. Pre svedka toto bola otravná záležitosť. K výške sumy 172,342,82 € uviedol svedok, že sa jedná presne o sumu, ktorú musela firma F. I..T.. zaplatiť mestu za uvedené priestory škôlky, preto tá cena bola určená takouto sumou. Svedok ďalej uviedol, že napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v roku 2011, na kataster sa rozhodli túto zmluvu dať až v roku 2014, z dôvodu, že bola tam ministerstvom urobená plomba, takže obžalovaný nemohol s týmto majetkom nakladať, takže svedok nemal obavu o tom, že by o tento majetok mohol prísť. Až

keď začali byť problémy v správnej rade, potom sa rozhodol, že celú vec si zabezpečí aj vkladom na kataster. Skutočnosť, či firma F. I..T.. X. I. O. uvedenú sumu 172,342,82 € zaevidovala v jej účtovníctve, svedok vôbec neskúmal, ani ho to nezaujímalo. Záverom jednoznačne zopakoval, že bol s obžalovaným dohodnutý, že svedok bude vlastniť 4/5 uvedenej nehnuteľnosti a obžalovaný 1/5. Z tohto dôvodu aj do tohto projektu išiel.

Svedok V.. W. W. uviedol, že pracovala jeho advokátska kancelária pre firmu poškodeného Z.. Q.. Taktiež uviedol, že si pamätá, že boli vypracované 3 zmluvy jeho kanceláriou. Jedna zmluva o budúcej zmluve, jedna zmluva o prevode nehnuteľnosti a jedna zmluva o postúpení práv. Vzhľadom na odstup času si presne dátumy nepamätá. Ďalej poukázal, že sa jednalo o štandardné zmluvy, ktoré vypracuvával bežne pre pošk. Z.. Q. a týmto zmluvám on väčší význam nepripisoval. Zmluvu vypracoval na podnet Z.. Q. s tým, že tento ho vyzval, aby prišiel ku nemu do kancelárie. V kancelárií bol aj obž. R.. N.. Bolo mu oznámené v akom podiele, na ktorého čo pôjde, teda 4/5 Z.. Q. a 1/5 R.. N.. Uvedené zmluvy v uvedený deň doniesol, jednu kópiu dal Z.. Q., jednu kópiu si zobral R.. N., s tým že obžalovaný R.. N. povedal, že si tú zmluvu dá ešte preveriť svojmu právnikovi, proti tomuto nikto nenamietal. Taktiež si pamätá, že na druhý deň obžalovaný prišiel s podpísanou zmluvou, podpis bol overený matrikou X. I. O.. Po tom, čo verifikoval platnosť tejto zmluvy Z.. Q., sa začali baviť R.. N. a Z.. Q. o nejakých ekonomických veciach, čo jeho už ako právnika nezaujímalo. Z tohto dôvodu svedok prešiel do vedľajšej kancelárie sekretárky Z.. Q., ale dvere boli otvorené. Jednoznačne svedok videl ako Z.. Q. otvoril trezor a pochopil z konania Q., že dáva obžalovanému peniaze. Z celkového konania usúdil záver, že Q. vyplácal N. finančné prostriedky tak ako boli dohodnuté v rámci zmluvy. V akých bankovkách to bolo vyplatené, či mu bola celá suma vyplatená, svedok uviesť nevedel, nakoľko tomu nevenoval bližšiu pozornosť. Jednoznačne však potvrdil, že bol pri tom, ako sa peniaze vyplácali. Počul ako sa dohadovali o tom, že teraz sa vyplatí kúpna cena a taktiež vnímal svojimi zmyslami vyplácanie uvedených peňazí, ale v akých peniazoch, v akej výške, opakoval znovu svedok, že to nevidel. Jednoznačne pri uzatvorení všetkých zmlúv to svedok vnímal tak, že je to vzájomná dohoda poškodeného a obžalovaného, takto to on vnímal, lebo pri všetkých dohovoroch ohľadne zmlúv boli prítomní obaja, teda aj Z.. Q. aj R.. N.. Obžalovaného, podľa jeho vedomosti, prvýkrát videl vo firme Z.. Q. s tým, že Z.. Q. mu ho predstavoval. Bolo to ešte pred samotným uzatvorením týchto zmlúv. S obžalovaným sa stretol 5 až 6-krát, vždy to bolo v súvislosti s nejakými spormi alebo nejakými pracovnými záležitosťami. Následne tento svedok aj pred súdom opoznal zmluvy a uviedol, že tieto zmluvy skutočne vypracoval on. V dobe podpisu uvedenej zmluvy o prevode práv z Q. na Q. sa vyjadriť nevedel s tým, že si to už presne nepamätá, ale teda nevie na 100 % uviesť, či to pred ním podpisovali alebo nie. Čo sa týka samotnej kúpnej zmluvy, jednoznačne svedok uviedol, že pokyny čo sa týka ceny ako aj obsahu tejto zmluvy dostal od oboch, teda aj od poškodeného aj od obžalovaného. Takže jednoznačne obžalovaný vedel, čo sa v uvedenej zmluve píše a čo je tam uvedené. Z celkového ich správania, teda aj zo správania obžalovaného, vyplývalo že sa jedná o ich vzájomnú dohodu a že sú obaja uzrozumení s obsahom zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy svedok štatút nemal k dispozícií, nebol dôvod aby tento štatút mal, nepopiera že tento štatút mohol neskôr vidieť alebo v súvislosti s určitým súdnym sporom. Nebolo potrebné, aby tento štatút on pri uzatváraní zmluvy videl alebo aby bol oboznámený s podmienkami tohto štatútu. Neskúmal skutočnosť, či musel mať obžalovaný súhlas správnej rady alebo nie, nebolo to predmetom uvedenej zmluvy. Či mal o tom poškodený vedomosť svedok nevie uviesť, ale podľa jeho osobného názoru ani poškodený o tomto štatúte nevedel. Na doplňujúce otázky zo strany obhajoby svedok uviedol, že presný dátum kedy došlo k vyplateniu peniazov on nevie, vzhľadom k odstupu času, ale jednoznačne vie, že to bolo v čase keď obžalovaný doniesol poškodenému podpísanú zmluvu s overeným podpisom, vtedy boli aj vyplácané peniaze. Dodal však, že zmluva bola donesená obžalovaným do kancelárie firmy J., plus mínu jeden deň po tom ako bola vypracovaná, resp. ako mu bola odovzdaná na podpis. Na argumentáciu prečo v zmluve o prevode nehnuteľnosti je uvedené, že kúpna cena bola vyplatená pred podpisom zmluvy, svedok uviedol, že je to pravda, že to tam je uvedené, je to štandardný spôsob aký on používa pri takýchto zmluvách, teda aj pri iných zmluvách. Svedok uviedol, že je si istý tým, že bolo to týmto spôsobom spravené, teda že peniaze boli vyplatené až po podpise, nie pred podpisom zmluvy, z toho dôvodu, že to bol práve obžalovaný, ktorý žiadal, aby si mohol zmluvu zobrať, dať skontrolovať svojmu právnikovi, s čím ani poškodený ani svedok - právny zástupca poškodeného, nemali problém.

Svedok R.. V. Q., primátor mesta X. I. O., uviedol že obžalovaného R.. N. pozná. Uviedol, že v roku 2007 odpredalo mesto, v tom čase už bol svedok ako primátor tohto mesta, škôlku obžalovanému, ktorý za ňu nezaplatil. Chodil za ním s tým, že ako to zariadia. On ako primátor bol s obžalovaným na jednaní s tým, že akým spôsobom sa tá škôlka zaplatí, dokonca mu aj pomáhal pri vybavovaní

eurofondov. Nakoľko na uvedenú škôlku bola v katastri plomba a nebolo by možné čerpať eurofondy, zariadilo sa to tak, že podpísali zmluvu, aby sa to mohlo odplombovať s tým, že na základe tohto potom agentúra F. I..T.. mohla čerpať eurofondy. Následne sa až v roku 2014 dozvedel od poškodeného Z.. Q. , respektíve poškodený mu dal k dispozícií uvedenú zmluvu a túto zmluvu svedok predniesol na mestskom zastupiteľstve, dovtedy o takejto zmluve nevedel. V podstate k ostatným otázkam sa tento svedok vyjadriť nevedel. Tento vypovedal o skutočnostiach, ktoré s predmetným konaním nesúviseli, a to o rôznych vzťahoch Mesta X. I. O. a F. M. M. F. I..T.. X. I. O., o exekučných konaniach a podobne. Táto výpoveď v tejto časti v podstate nebolo možné vyhodnotiť ako dôkaz v prejednávanej veci.

Súd ďalej vypočul svedkyňu R. Q., manželku poškodeného, ktorá uviedla, že ju kontaktoval právnik jej manžela, V.. W., ktorý jej uviedol, že sa robí nejaká zmluva a musí sa ísť overiť na túto zmluvu podpis k notárovi V.. N.. Uviedla, že v tom nevidela nič zvláštne, nakoľko takto často ona konala. Vie o tom, že manžel staval nejakú škôlku v X. I. O.. Zmluvu podpisovala u manžela v kancelárií za prítomnosti V.. W. a potom si išla dať sama podpis overiť. Obžalovaného nepozná, respektíve pripúšťa, že ho 1-krát možno videla, kdesi na schodoch, keď jej povedal manžel /poškodený/, že raz možno u neho bude ona pracovať. Prečo sa potom zmluva prepisovala na manžela ona nevie, ona sa v podstate do manželových obchodov nestarala, vždy ju kontaktoval len V.. W., čo má spraviť. Následne svedkyni bolo prostredníctvom obhajcu obžalovaného predložená zmluva, a to Zmluva o budúcej zmluve, s dotazom či je podpis jej, uviedla že s určitosťou je to jej podpis. Na druhej zmluve uviedla, že možno to podpisovala v rýchlosti, nevedela sa k tomu vyjadriť. Následne uviedla, ale že je to dlhá doba a nevylučuje, že podpis je jej.

Svedkyňa zároveň uviedla, že ona sa v podstate tejto veci vôbec nezaujíma, bol to obchod jej manžela.

Svedkyňa R.. B. uviedla, že pracuje v F. M. M. F. I..T.. X. I. O. ako ekonómka, z tohto dôvodu sa pozná s obžalovaným, poškodeného bližšie nepozná. Uviedla, na otázku prokurátora, kedy 1-krát bola ona oboznámená alebo videla Zmluvu o prevode vlastníctva v 4/5 na Z.. Q. a 1/5 na R.. N., že 1-krát bola konfrontovaná s touto zmluvou až na mestskom zastupiteľstve v X. I. O., kde ju prezentoval primátor mesta. Ona sa zúčastnila tohto mestského zastupiteľstva ako verejnosť. Ostala z tohto prekvapená, preto sa na druhý deň rozprávala s obžalovaným o tom, teda s ako jej nadriadeným, ktorý jej uviedol, že to bola len nejaká zábezpeka medzi ním a Z.. Q.. Potvrdila, že mala vedomosti o tom, že akýkoľvek takýto predaj sa mal najskôr prerokovať v správnej rade zariadenia. Nakoľko zmluva nebola dátovaná, ona tomu nevenovala takú pozornosť, ako keby sa jednalo o zmluvu, myslela si že je to len skutočne nejaká zábezpeka. V spoločnosti bolo vždy riaditeľom prezentované, že kúpna cena nebola za toto nikdy vyplatená. Ani v účtovníctve agentúry F. I..T.. X. I. O. nebola takáto suma zaúčtovaná. Ďalej svedkyňa uviedla, že uvedená bývalá materská škôlka bola mestom ponúknutá ich agentúre, respektíve novovzniknutej agentúre F. I..T.. W. im predalo túto budovu s tým, že tam ostal záväzok 6,500,000,- Sk. Ďalej uviedla, že vie o tom, že Z.. Q. ako majiteľ spoločnosti, ktorá predstavovala škôlku, im uviedol, že v prípade čerpania eurofondov im bude nápomocný, aj pri zaplatení uvedenej sumy za škôlku. Ako členka správnej rady vie, že obžalovaný nebol splnomocnený na predaj takejto nehnuteľnosti. Ďalej svedkyňa uviedla, že to bol práve Z.. Q., ktorý agentúre poskytol potrebných 5 %, aby mohla byť čerpaná čiastka z eurofondov. Z počiatku bolo dohodnuté, že uvedené peniaze vo výške 35,000 € im Z.. Q. poskytne ako dar, neskôr sa rozhodli, že to bude len pôžička, o čom sa spravili aj papiere, aj sa to viedlo ako pôžička voči Q. firme. Tieto finančné prostriedky sa potom použili ako 5 % vklad. Či mal Q. nejaký iný profit z toho, svedkyňa nevedela uviesť.

Ďalej bola vypočutá svedkyňa F. Q., dcéra obžalovaného, ktorá uviedla, že v uvedenej neziskovej organizácií pracuje v podstate od počiatku. O tom, že bola podpísaná zmluva medzi jej otcom a Q., sa dozvedela aj ona až na mestskom zastupiteľstve v X. I. O.. Keď sa otca pýtala, čo to je za zmluvu, tento uviedol že to je nejaká zmluva proforma, nakoľko im Q. bude pomáhať s realizáciou projektu, o čom vedela aj ona, že Z.. Q. im s týmto skutočne má pomáhať, že to bola v podstate len zábezpeka pre Q., nakoľko tento tam vkladá svoje peniaze. Ďalej uviedla, že bola aj v roku 2012 členkou správnej rady uvedenej neziskovej organizácie. Potvrdila, že táto zmluva sa v správnej rade nikdy neprerokovala. Taktiež vie, že 19.01.2012 sa uvedená zmluva podpisovala, ona bola vtedy s otcom, išli do Bratislavy. Ďalej svedkyňa na doplňujúce otázky zo strany obhajoby jednoznačne potvrdila, že v uvedený deň, t.j. 19.01.2012, bola s otcom v Bratislave z dôvodu predĺženia výstavby, a preto si to pamätá, že to bolo tento deň. V prípade, že by sa to na ministerstve nevybavilo, museli by vrátiť peniaze, ktoré boli do projektu z eurofondov vložené.

Svedok R.. V. E. uviedol, že pôsobí predseda správnej rady neziskovej organizácie F. I..T.. X. I. O., pričom vie, že uvedené zmluvy s určitosťou prejednávané neboli v správnej rade a o tomto sa dozvedel až z mestského zastupiteľstva. Keď sa na túto skutočnosť pýtal obžalovaného, tento mu uviedol, že sa jedná len o nejakú zábezpeku pre eurofondy a z tohto dôvodu teda uvedená zmluva prejednávaná v správnej rade nemusela byť. Svedok taktiež uviedol, že aj on si myslí, že aj vzhľadom k tomu, že zmluvy neboli dátumované, nemuseli byť prerokované a aj on považoval takúto zmluvu len za nejakú zábezpeku pre Z.. Q., ktorý spolufinancoval projekt.

Svedok R.. V. vypovedal, že bol zodpovedný za prestavbu predmetnej nehnuteľnosti ako technický dozor a z tohto dôvodu sa zúčastňoval na tzv. stavebných dňoch. Pamätá si, že dňa 18.01.2012 bolo jednanie priamo na stavbe, pričom sa dohodovalo, či sa bude pokračovať v stavebných prácach vzhľadom k nepriaznivému počasiu. Bolo to asi v doobedňajších hodinách, teda okolo 09,00 hod. a takéto stretnutia obvykle trvali 1 hod. až 1,5 hod. Pamätá si, že na tomto stretnutí bol aj obžalovaný. Taktiež v uvedený deň v poobedňajších hodinách sa stretli u R.. E., hlavného projektanta, a tiež tam bol obžalovaný. Na argumentáciu a čítanú výpoveď svedka z prípravného konania, ktorý na hlavnom pojednávaní oboznamoval čítaním prokurátor, svedok uviedol k rozporom vo svojej výpovedi, že pritom ako ho vypočúval vyšetrovateľ sa pravdepodobne nerozumeli. Je možné, že povedal vyšetrovateľovi, že keď nie je obžalovaný napísaný v stavebnom denníku, asi tam nebol, ale s určitosťou si pamätá, že obžalovaný tam bol. Na toto sa však už podľa jeho tvrdenia vyšetrovateľ nepýtal. K veci sa on vyjadriť nevedel.

Svedok V.. N. vo svojej výpovedi potvrdil len, že v uvedený deň bol s obžalovaným v Bratislave, ako aj s jeho dcérou, niečo vybavovať a v podstate potvrdil výpoveď svedkyne Q.. V ostatnom jeho výpoveď nebola potrebná a zohľadnená v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané zo znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, predmetom ktorého znaleckého posudku bolo skúmanie parafovitého podpisu riaditeľa agentúry M. M. F. I..T.., R.. V. N., na Zmluve o prevode práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 13.01.2012, teda či táto zmluva bola uvedenou osobou skutočne podpísaná, pričom podľa záverov znaleckého posudku podpis na Zmluve o prevode práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 13.01.2012 vyhotovil R.. V. N..

Ďalej sa súd oboznámil aj s predmetnými konkrétnymi zmluvami, pričom mal za preukázané, že dňa 13.01.2012 bola uzatvorená Zmluva o prevode práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej prevodca R. Q. previedla na nadobúdateľa Z.. V. Q., za účasti vedľajšieho účastníka F. M. M. - F. I..T.., zastúpená riaditeľom R.. V. N., na základe ktorej prevodca R. Q. previedla na nadobúdateľa Z.. V. Q. všetky jej práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 05.03.2010, pričom v bode 3/ uvedenej zmluvy je ustanovené, že F. M. M. - F., I..T.., ako vedľajší účastník zmluvy, prostredníctvom svojho zástupcu prehlasuje, že s prevodom práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 05.03.2010, súhlasí. Uvedená zmluva bola podpísaná v Považskej Bystrici dňa 13.01.2012 a za F.Ú. M. M., okrem razítka, bola podpísaná aj R.. V. N..

Ďalej mal súd za preukázané, že dňa 05.03.2010 bola uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve, kde na strane predávajúcich vystupovala F. M. M. - F. I..T.., zastúpená riaditeľom R.. V. N. a na strane kupujúcich vystupovala v prvom rade R. Q. v druhom rade R.. V. N., na základe ktorej zmluvy sa odpredávala uvedená nehnuteľnosť, ktorá je predmetom trestného stíhania, pričom podiel bol daný tak, že v 4/5 kupovala Q., v 1/5 R.. N., kúpna cena bola stanovená na sumu 215.428,52 €. V bode 3/ bolo dohodnuté, že kupujúca v prvom rade Q. vyplatí alikvótnu čiastku zmluvy 172.342,82 € do 31.05.2010 a kupujúci v druhom rade R.. N. do tej istej doby vyplatí alikvótnu čiastku zmluvy 43.085,70 €. Zároveň sa dohodli touto zmluvou, že uzavrú Budúcu kúpnu zmluvu v lehote do 31.05.2015. Zmluva bola podpísaná v Dubnici nad Váhom dňa 05.03.2010. Za F. M. M. bola podpísaná R.. N..

Následne mal súd za preukázané, že bola uzatvorená zmluva, a to Kúpna zmluva medzi predávajúcim F. I..T.., zastúpená R.. N. a kupujúcim, v prvom rade Z.. Q. a v druhom rade R.. V. N., predmetom ktorej zmluvy bola uvedená nehnuteľnosť, s tým že v pomere 4/5 na Z.. Q., 1/5 na R.. N.. S tým, že kupujúci 1/ mal zaplatiť 172.342,82 € a kupujúci v bode 2/ 43.085,70 €. Uvedená zmluva nebola opatrená dátumom, avšak bola podpísaná obžalovaným R.. N. za F. M. M. - F. I..T.., bola opatrená aj razítkom

tejto organizácie a zároveň bola podpísaná aj Z.. Q.. Súčasťou uvedenej zmluvy je doložka o overení podpisov, kde mal súd za preukázané (čl. 399), že touto doložkou bol overený podpis R.. V. N..

Súd sa ďalej oboznámil so štatútom F. M. M. F. I..T.. so sídlom Q. XXXX, X. I. O., kde podľa bodu 6/ uvedeného štatútu, okrem iného, správna rada ako najvyšší orgán uvedenej organizácie, schvaľuje právne úkony týkajúce sa nehnuteľného majetku.

Ďalej mal súd za preukázané, že dňa 29.05.2014 F. M. M. F. I..T.. X. I. O. zaslala Z.. Q. list s názvom „Odstúpenie od kúpnej zmluvy“, na základe ktorého listu uvedená agentúra podpísaná R.. V. N. odstúpila od uvedených zmlúv, teda o zmluvu ohľadne tohto majetku, s odôvodnením, že uvedené kúpne zmluvy neboli nikdy prerokované v správnej rade F. I..T.., kde v súlade so štatútom môže jedine správna rada schvaľovať právne úkony, týkajúce sa nehnuteľného majetku.

Prokurátor potom oboznamoval ešte ďalšie listinné dôkazy.

Na základe všetkých týchto dôkazov a vykonania dokazovania na hlavnom pojednávaní, potom sa súd stotožnil s obžalobným návrhom prokurátora a konanie obžalovaného kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., nakoľko mal za preukázané, že obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu z nasledovných dôvodov:

Obžalovaný v rámci prípravného konania, ako i na hlavnom pojednávaní, odmietol prijať trestnoprávnu zodpovednosť za svoje konanie, pričom to bol sám obžalovaný, ktorý v podstate potvrdil, že uzavrel dve zmluvy s poškodeným, pričom uzatvorenie jednej zmluvy, a to konkrétne zmluvy o prevode práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluvy zo dňa 13.01.2012, s tým že podpis na tejto zmluve nie je jeho a bol prenesený z nejakej inej zmluvy. Na svoju obranu uviedol, že nikdy nemal úmysel v skutočnosti uvedený majetok a nehnuteľnosť previezť na Q. a seba. Uzatvorenie týchto zmlúv považoval len za nejaké zábezpeku pre Q., z dôvodu prefinancovania projektu prostredníctvom eurofondov. Z týchto dôvodov potom, keďže tieto zmluvy nepovažoval za riadne zmluvy, ktorými by v skutočnosti Q., resp. predtým Q. a obžalovaný, nepovažoval za potrebné, aby boli prejednávané správnou radou. Poprel úmysel uvedeným spôsobom nehnuteľnosť odpredať, avšak zásadným spôsobom poprel, že by v skutočnosti došlo aj k reálnemu plneniu z týchto zmlúv a vyplateniu sumy 172.342,82 € zo strany Q.. Pokiaľ toto Q. tvrdí a jeho tvrdenie je podporované jeho právnym zástupcom V.. W., je to všetko proti nemu vymyslené a nikdy nedošlo k takémuto konaniu. Na svoju obranu ďalej uviedol, že nemohol postupovať tak ako mu je kladené za vinu v obžalobe, nakoľko v tom čase, kedy mal priniesť podpísanú a overenú zmluvu do spoločnosti J. Q. M..L..T.. v B. Z., nakoľko v tom čase sa nachádzal v X., neskôr išiel so svojou dcérou pre svojho kamaráta V.. N. do Trenčianskych Teplíc a odtiaľ išiel vybavovať záležitosti ohľadne stavby do Bratislavy. Túto verziu obžalovaného čiastočne potvrdzuje aj jeho dcéra - svedkyňa Q. a svedok V.. N.. Obžalovaný je však zo spáchania uvedenej trestnej činnosti usvedčovaný samostatnými zmluvami, ktoré bez akýchkoľvek pochýb uzatvoril a tieto aj podpísal, pričom podpísal všetky tri zmluvy, a to na základe záverov znaleckého posudku, aj tú zmluvu, na ktorej spochybňuje jeho podpis, čo je preukázané aj závermi znaleckého posudku z odboru písmoznalectva. Taktiež poukazoval na tú skutočnosť, že to bol práve Q., ktorý na základe realizácie stavby mal z celej zmluvy najväčší prospech a obžalovaný nemal žiadny finančný prospech, ani majetkový, z uvedeného konania a všetko robil preto, aby boli poskytnuté eurofondy. Ďalej je obžalovaný usvedčovaný listom, ktorý on sám zaslal Q., a to odstúpením od zmluvy, kde v podstate sám uviedol, že predmetné zmluvy neboli prejednané správnou radou, a preto sú neplatné. V tomto štádiu by súd konanie obžalovaného mohol vyhodnotiť a kvalifikovať ako trestný čin na úseku správy cudzieho majetku, s tým že nakladal s týmto majetkom protiprávne. Argumentácia o motivácie, úmysle obžalovaného, prečo tak konal, neobstoja, nakoľko ako riadiaci pracovník, ktorý bol uzrozumený so štatútom uvedenej agentúry, mal vedomosť o tom, že nie je v jeho kompetencií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu správnej rady nakladať s majetkom tejto agentúry. Je úplne irelevantné čo v podstate chcel tým dosiahnuť, avšak zmluvy boli právne záväzné a bez závad. Obžalovaný nemal oprávnenie uvedenú nehnuteľnosť dávať cudzej osobe ani ako zábezpeku, nakoľko aj takýto úkon je protiprávny, bez súhlasu správnej rady.

Obžalovaný bol však uznaný vinným zo zločinu, a to obzvlášť závažného podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. z toho dôvodu, že súd mal jednoznačne za preukázané výpoveďou poškodeného Q., skutočnosť že nešlo len o nejaké zabezpečovacie zmluvy, ale išlo o riadne zmluvy o prevode

nehnuteľnosti a obžalovaný bol s týmto uzrozumený, nakoľko sa viackrát o tomto rozprávali, ale čo je najpodstatnejšie, že svedok Q., zároveň aj poškodený, ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní ako aj v iných civilných konaniach, jednoznačne potvrdil, že obžalovaný R.. N. prevzal, potom čo doniesol uvedenú zmluvu do spoločnosti J. Q. M..L..T.. B. Z., sumu 172.342,82 €, a túto skutočnosť potvrdil aj právny zástupca uvedenej spoločnosti V.. W. W., ktorý skutočne nemal dôvod v súčasnej dobe nejakým spôsobom klamať, zavádzať a nevypovedať pravdu. Tento svedok ako v prípravnom konaní tak aj n hlavnom pojednávaní potvrdil, že R.. N. v uvedený deň priniesol zmluvu, na ktorej bol overený podpis, videl ho v uvedenej spoločnosti, zmluvu po právnej stránke odsúhlasil a videl ako vo vedľajšej miestnosti, nakoľko boli otvorené dvere, Z.. Q. otvoril trezor z ktorého vytiahol peniaze, tieto prerátal a potom ich dal obžalovanému R.. N., ktorý ich aj prevzal.

Čo sa týka konania obžalovaného, tento bol v podstate usvedčený okrem týchto dvoch svedkov, nepriamo aj ostatnými svedeckými výpoveďami, a to R.. Q., R. Q., R.. B., R.. E., ako aj samotnou dcérou obžalovaného F. Q., kde všetci títo svedkovia, a to B.Á., Q. F. E., potvrdili že uvedené zmluvy nikdy neboli prerokované v správnej rade a o existencií týchto zmlúv sa dozvedeli až zo zasadania mestského úradu X. I. O.. Svedecká výpoveď F. Q. ako aj V.. N. v tej časti, že obžalovaný v uvedený deň bol celú deň s nimi a nemohol prísť do Považskej Bystrice sa súdu javia ako výpovede, ktoré neobsahujú celý časový úsek, počas ktorého by nemohol obžalovaný prísť do Považskej Bystrice. Cesta po diaľnici do Považskej Bystrice, úkon ktorý vo firme J. vykonal a cesta späť, sa aj priemernému vodičovi dá zvládnuť za cca 1 hodinu. Ani títo svedkovia teda vo svojich výpovediach nepresvedčili súd o tom, že obžalovaný nemohol, a to buď pred vycestovaním do Bratislavy alebo po návrate z Bratislavy, priniesť uvedenú zmluvu z Dubnice do Považskej Bystrice. Svedecká výpoveď svedka R.. V. sa súdu javí taktiež rozporuplná, nakoľko v prípravnom konaní vypovedal diametrálne odlišne ako na hlavnom pojednávaní, ohľadne účastí obžalovaného na stavebnom dni, pričom svoje rozpory odôvodnil tým, že v rámci prípravného konania bol zle pochopený vyšetrovateľom.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd neuveril obrane obžalovaného z dôvodov rozobraných vyššie a súd mal jednoznačne za preukázané, že k uzavretiu zmluvy došlo, obžalovaný aj z titulu svojho postavenia všeobecných znalostí, musel vedieť, že takéto zmluvy sú právne vynutiteľné a viažu na seba aj splnenie záväzku, a taktiež bolo preukázané, bez akýchkoľvek pochýb, že konal v rozpore so štatútom uvedenej organizácie, čo bolo ako v prípravnom tak aj na hlavnom pojednávaní, bez akýchkoľvek pochýb potvrdené. Neustojí tvrdenie obžalovaného, že z jeho pohľadu išlo len o nejaké zabezpečovacie zmluvy, nakoľko si mal byť vedomý toho, že takéto zmluvy nie je oprávnený uzatvárať, či už mal na mysli zabezpečenie eurofondov alebo iný dôvod pre takéto konanie. Aj keby súd nejakým spôsobom vyhodnotil konanie obžalovaného ako konanie v omyle a podobne, nie je akceptovateľné a zrozumiteľné súdu, prečo sa sám seba dával za kupujúceho ako fyzická osoba na uvedených zmluvách, a prečo keď mal úmysel len uzatvoriť len nejaké zabezpečovacie zmluvy, v každej zmluve figuroval aj ako kupujúci. Taktiež súd nemal za preukázané, a to žiadnym hodnoverným dôkazom, že by obžalovaný aj uvedené finančné prostriedky, ktoré boli v týchto zmluvách obsiahnuté, aj v skutočnosti neprebral. Z tohto pohľadu je irelevantné tvrdenie obžalovaného, že k vyplateniu peňazí nedošlo preto, že neboli poslané z účtu na účet, nakoľko všetky finančné prostriedky predtým boli posielané na účet agentúry, a to z toho dôvodu, že obžalovaný R.. N. nekupoval tieto nehnuteľnosti z agentúry na agentúru, čo je nezmysel, ale kupoval ich ako fyzická osoba, teda na svoju osobu. Z tohto dôvodu neobstojí argumentácia, že peniaze nikdy neboli zúčtované v rámci agentúry a pravdepodobne by obžalovaný ani nechcel aby tieto peniaze agentúra oficiálne obdržala.

Na základe týchto skutočností potom ohľadne viny súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom z hľadiska subjektívnej stránky konal pri páchaní trestného činu obžalovaný v úmysle priamom v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák., nakoľko si bol vedomý protiprávnosti svojho konania a chcel porušiť zákonom chránený záujem.

Obžalovaný v mieste bydliska požíva dobrú povesť, doposiaľ pracuje ako riadiaci pracovník. V minulosti bol priestupkovo riešený, avšak všetko v súvislosti s vedením motorového vozidla. Súdne trestaný doposiaľ nebol.

Podľa § 34 ods.1, 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného

zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 36 písm. j) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, však súd nesmie znížiť a uložiť trest odňatia slobody kratší, ako 5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 10 rokov.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého súd odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosti v zmysle § 36 a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák., takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcim mal 1:0 v prospech poľahčujúcich.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo základnej sadzby 10 rokov až 15 rokov.

Súd v zmysle § 39 ods. 1 v spojení s § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák. pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu z dôvodu, že napriek tomu, že obžalovaný sa nedoznal k trestnej činnosti a túto poprel, neurobil ani vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods.1 písm. b/ Tr. por., teda formálne nesplnil podmienky mimoriadneho zníženia pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ktoré súdy aplikujú v prípade vyhlásenia obžalovaného, súd vyhodnotil pri mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. pomery páchateľa, to hlavne tú skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život a možno uviesť, že sa príkladne správal. V súčasnej dobe, teda v čase keď súd ukladal trest, obžalovaný má 70 rokov, takže sa jedná už o osobu vyššieho veku. Práve túto skutočnosť potom súd vyhodnotil tak, že pristúpil k mimoriadnemu zníženiu pod dolnú hranicu, a to vo výraznej miere a 10 ročnú základnú sadzbu znížil na polovicu, t.j. 5 rokov odňatia slobody, práve z vyššie uvedeného dôvodu. Pri ukladaní trestu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, najmä v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. má súd prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd skutočne pri uvážlivom zvažovaní druhu trestu a jeho výmery bral do úvahy najmä pomery páchateľa a možnosť jeho nápravy a vzhľadom na vek páchateľa, jeho rodinné pomery, súd dospel k záveru, že uloženie 10 ročného trestu by bolo síce uloženie trestu zákonné, avšak z pohľadu všetkých okolností nie spravodlivé. Trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov je dostatočným trestom z pohľadu preventívneho charakteru, výchovného charakteru a takýto trest teda splní všetky svoje funkcie.

Nakoľko súd odsudzoval páchateľa za obzvlášť závažný zločin, tohto mal v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradiť pre výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2/ zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sa nejedná o tak narušeného páchateľa, ktorý by trest musel vykonávať v najprísnejšej skupine. Naopak vzhľadom na doterajší spôsob života obžalovaného, jeho vek a výšku trestu, súd skonštatoval, že pre výchovný účel trestu bude u obžalovaného splnený aj zo zaradením do najmenej prísnej skupiny, a preto obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad uloží súd uloží páchateľovi ochranný dohľad, keď ho odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky. V danom prípade súd dospel k záveru, že uloženie ochranného dohľadu v trvaní jedného roka bude postačujúce.

Nakoľko poškodený si uplatnil zákonným spôsobom náhradu škody, ktorú mal súd jednoznačne za preukázanú, podľa § 287 ods. 1 Tr. por., zaviazal obžalovaného zaplatiť uvedenú škodu vo výške 172 342,82 € - Z.. V. Q., XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XXX, B.Ž. Z..

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.