Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/65/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a. s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok, v konaní právne zastúpený Beňo & partners advokátskou kanceláriou, s. r. o., Nám. sv. Egídia 93, Poprad, o vydanie bezdôvodného obohatenia 489,61 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/179/2016-34 zo dňa 02.02.2017 takto

rozhodol:

Mení rozsudok v časti o zaplatenie 489,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 2.9.2016 do zaplatenia tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 489,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 2.9.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na základe toho, že 20.02.2009 požiadal žalovaného o poskytnutie pôžičky vo výške 3.000 eur, žalovaný schválil pôžičku vo výške 1.400 eur. Schválenie pôžičky znamenalo zmenu podstatných bodov v návrhu na uzatvorenie zmluvy, a teda išlo o nový návrh. Tento návrh žalobca nikdy neprijal, preto zmluva platne nevznikla. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, namietal premlčanie. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva medzi stranami nebola uzatvorená platne, pretože v odpovedi žalovaného na návrh na uzavretie zmluvy, ktorý mu adresoval žalobca, došlo k zmene údajov týkajúcich sa výšky pôžičky. Táto zmena nebola žalobcom schválená. Nedostatok takéhoto písomného prejavu v tomto prípade znamenal, že zmluva nevznikla. Z neplatnej zmluvy si preto strany konania mali vrátiť všetko čo z tejto zmluvy získali, žalobca by tak bol povinný vrátiť žalovanému 1.400 eur a žalovaný žalobcovi 1.889,61 eur. Rozdiel medzi týmito sumami je 489,61, teda suma, ktorá je predmetom žaloby z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd uviedol, že skúmal námietku premlčania, zistil, že žalobca uhradil poslednú splátku dňa 22.06.2010. Trojročná objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula 22.06.2013. Žaloba bola podaná dňa 19.05.2016, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Keďže subjektívna lehota môže plynúť len v rámci objektívnej a táto už nepochybne uplynula, súd sa bližšie nezaoberal subjektívnou premlčacou lehotou. Poukázal však na to, že žalobcovi nič nebránilo, aby informácie, aké údajne získal od Združenia

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo februári 2016, získal už omnoho skôr, keďže je zrejmé, že v júni 2010 zaplatil poslednú splátku zo zmluvy. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný konal v úmysle obohatiť sa, a teda pri skúmaní premlčania by sa mala použiť desaťročná premlčacia doba. Žalobca však okrem svojho tvrdenia žiadne dôkazy o tejto skutočnosti nepredložil. Súd nemôže rozhodovať vo veci bez akéhokoľvek dôkazu, ktorý mu má na preukázanie svojich tvrdení poskytnúť žalobca a rezignovať tak na základnú úlohu súdu, a to rozhodovať súkromnoprávne spory v súlade so zákonom na základe dôkazov, ktoré mu strany konania predložia. Občiansky zákonník nevymedzuje úmyselné konanie, preto je potrebné vychádzať z právnej úpravy zavinenia obsiahnutom v trestnom práve. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale v každom jednotlivom prípade je nutné preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Úmysel priamy alebo nepriamy musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy mal úmysle bezdôvodne sa obohatiť a že by tento úmysel existoval už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Súd ďalej uviedol, že Občiansky zákonník nevytvára osobitnú kategóriu osôb, u ktorých sa úmysel získať bezdôvodné obohatenie prezumuje. Prezumovanie úmyslu dodávateľa získať bezdôvodné obohatenie pri spotrebiteľom tvrdenej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nesprávne. Keďže žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, tak vo vzťahu k použitiu dlhšej objektívnej premlčacej lehoty neuniesol dôkazné bremeno a v rámci trojročnej lehoty je nárok žalobcu premlčaný. Súd preto žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že sa v súdnej veci nijakým spôsobom nedomáhal prezumpcie úmyselného zavinenia žalovaného čo sa týka aplikácie desaťročnej premlčacej doby. Uviedol, že predpokladá, že pri dokazovaní úmyslu súd neočakáva, že sa žalovaný k úmyselnému konaniu prizná. Z predmetu podnikateľskej činnosti žalovaného, z jeho konania, organizácie jeho činnosti bezpochyby vyplýva len jeden záver, že sa na úkor spotrebiteľov obohacovať chce a aj vie o tom, že sa na úkor spotrebiteľov bezdôvodne obohacuje. Je to súčasť jeho obchodnej stratégie, čo potvrdzuje množstvo rozhodnutí, ktorými už bol na vydanie bezdôvodného obohatenia zaviazaný. Ak profesionálny poskytovateľ nebankových úverov dlhodobo, systematicky, masovo a na území celej SR porušuje spotrebiteľské právo, tak bezpochyby musí toto právo ovládať a ak ho porušuje, a to zásadným spôsobom, nie je takto konať možné inak, ako vedomostne a cielene, teda úmyselne. Len žalovaný pripravuje formulárovú zmluvu, len on manažuje obsah a formu právneho úkonu, a tým aj právneho vzťahu a robí tak vedome. Súd prvej inštancie sa bez bližšieho odôvodnenia odchýlil od judikatúry Krajského súdu Prešov a aj od vlastnej judikatúry, kde v rozsudku 25C/56/2016 v obdobnej veci premlčaciu desaťročnú lehotu posúdil inak. Domnieva sa, že súd prvej inštancie mal na posúdenie premlčania nároku aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu a nárok v takom prípade premlčaný nie je. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie vec posudzuje správne. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/1128/2014, 13Co/90/2015, z ktorých vyplýva, že nebolo preukázané, že by sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil. Začiatok premlčacej doby začína okamihom zročnosti každej splátky.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne názory, najmä čo sa týka posúdenia námietky premlčania. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade je potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože žalovaný ako informovaný účastník právneho vzťahu musel vedieť o tom, že zmluva nebola uzatvorená platne a ak prijímal plnenia od žalobcu nad rozsah poskytnutej istiny, musel tak robiť s vedomím, že prijíma plnenia neexistujúceho dlhu. Vedomosť o bezdôvodnom obohatení u žalobcu musí byť skutočne preukázaná, nie iba predpokladaná, a teda subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť až odkedy získal informácie od združenia HOOS o bezdôvodonom obohatení, teda od roku 2015. Preto je teda dôvodné, aby žalovaný vydal žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 489,61 eura ako rozdiel medzi zaplatenými sumami a poskytnutým úverom tak, ako to uviedol súd prvej inštancie. Pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Pohľadávka nadobudla splatnosť potom, ako bola žaloba doručená žalovanému na vyjadrenie (dňa 31.08.2016), teda 01.09.2016 je pohľadávka splatná a od 02.09.2016 je možné priznať úroky z omeškania. Odvolací súd preto postupom podľa § 388

vychádzajúc zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 489,61 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 02.09.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti (nad sadzbu úroku z omeškania 8 %) bolo rozsudok ako vecne správny potvrdený postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Odvolací súd súčasne rozhodol aj o trovách celého konania postupom podľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, má teda právo na trovy konania v celom rozsahu, ich výšku určí súd prvej inštancie.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.