Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-54-2017.pdf
PDF · 85.87 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/54/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa I. H., V.. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpené v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: otca I. H., V.. XX. XX. XXXX, B. P. Ž. XXX/XX, XXX XX I. P. a matky N. P., V.. XX. XX. XXXX, B. P. Ž. XXX/XX, XXX XX I. P., B.. Č.. P. P. XXX/XX, XXX XX Ž., o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloleté dieťa I. H., V.. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do výchovy a osobnej starostlivosti svojho otca I. H., V.. XX. XX. XXXX, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka N. P., V.. XX. XX. XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého dieťaťa I. H., V.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc ňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk matky s maloletým dieťaťom I. H., V.. XX. XX. XXXX sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n ár o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Navrhovateľ - otec sa návrhom zo dňa 31. 08. 2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11. 09. 2017 domáhal úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, aby bol maloletý I. H., V.. XX. XX. XXXX zverený do jeho osobnej starostlivosti. Zároveň sa domáhal, aby súd určil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca do rúk otca, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Styk maloletého s matkou nenavrhol upraviť. Vo svojom návrhu uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa o neho postupne čoraz menej starala a následne dňa 16. 08. 2017 svoje maloleté dieťa opustila. Zo spoločnej domácnosti odišla bez udania dôvodu a odsťahovala sa do Ž. k inému mužovi. Od tej doby sa o maloletého I. stará iba navrhovateľ, ktorý chce svojho syna i naďalej vychovávať. S výchovou maloletého syna navrhovateľovi pomáha jeho matka. Matka maloletého dieťaťa nejaví o neho náležitý záujem, odmieta akýkoľvek kontakt aj s navrhovateľom.
2) Matka maloletého dieťaťa sa k návrhu navrhovateľa na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorý jej bol doručený dňa 18. 12. 2017 nevyjadrila.
3) Kolízny opatrovník v správe doručenej tunajšiemu súdu dňa 21. 02. 2018 (na č. l. 27a p. v.) skonštatoval, že starostlivosť o maloleté dieťa po opustení dieťaťa matkou zabezpečuje otec dieťaťa, ktorému pri výchove a výžive maloletého pomáhajú jeho rodičia. Otec dieťaťa má vytvorené
síce skromné, ale vyhovujúce podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa. Zároveň uviedol, že otec maloletého dieťaťa žije v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starého otca, I. H.. Interiér domu tvorí izba a kuchyňa. Dom je zariadený štandardným nábytkom. V dome je zavedená elektrina a voda, kúrenie je zabezpečené tuhým palivom. Rodinný dom obýva navrhovateľ so svojimi rodičmi a s dvomi súrodencami. Navrhovateľ je nezamestnaný, avšak registrovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Aktuálne je bez príjmu.
4) Súd podľa § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej iba ako „CMP“) pojednával v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorá bola na pojednávanie predvolaná riadne a včas, keď zásielka s predvolaním na termín pojednávania jej bola doručená dňa 01. 03. 2018, pričom uvedená osoba sa na pojednávanie nedostavila a svoju účasť žiadnym spôsobom neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania.
5) Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28. 03. 2018 zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že s matkou svojho syna nežije v spoločnej domácnosti približne 8 mesiacov. Dodal, že matka dieťaťa bola neporiadna, o svojho syna sa náležite nestarala a po jednej hádke odišla zo spoločnej domácnosti do ktorej sa už nevrátila. Po svojom odchode zavolala iba raz, aby sa informovala o stave svojho syna. Maloletého I. žiadnym spôsobom finančne nepodporuje. V súčasnej dobe býva navrhovateľ v rodinnom dobe v I. P.. Je nezamestnaný, avšak je registrovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nie je poberateľom žiadnych dávok. Finančne mu vypomáhajú jeho rodičia.
6) Kolízny opatrovník na vyššie uvedenom pojednávaní uviedol, že súhlasí s navrhovateľom podaným návrhom ohľadom toho, aby bol maloletý I. H., V.. XX. XX. XXXX zverený do osobnej starostlivosti svojho otca. Dodal, že aj počas miestneho šetrenia v domácnosti navrhovateľa úrad nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého, ktorý má k dispozícii všetko potrebné. O maloleté dieťa sa stará jeho otec, ktorému s výchovou pomáha jeho matka. Rovnako súhlasil aj s navrhovanou výškou výživného. Styk matky s maloletým dieťaťom nenavrhol upraviť.
7) Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to s rodným listom maloletého dieťaťa, s výpočtovým listom prídavku na dieťa, ktoré žiadala vyplatiť matka dieťaťa, s výpočtovým listom rodičovského príspevku, ktorý žiadala vyplatiť matka dieťa, s výpočtovým listom pomoci v hmotnej núdzi o ktorú žiadal navrhovateľ, s potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota o poberaní dávky v hmotnej núdzi navrhovateľom, s vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota o pomeroch v rodine navrhovateľa a s výsluchom navrhovateľa a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaní v tejto veci konanom dňa 28. 03. 2018.
8) Z rodného listu maloletého dieťaťa (na č. l. 3 p. v.) súd zistil a mal za preukázané, že maloletý I. H.S., V.. XX. XX. XXXX pochádza zo vzťahu N. P., V.. XX. XX. XXXX D. I. H., V.. XX. XX. XXXX.
9) Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, pobočka Hnúšťa doručenom tunajšiemu súdu dňa 01. 02. 2018 (na č. l. 22-23 p. v) mal súd za preukázané, že matka maloletého dieťaťa nespĺňa podmienky na priznanie príplatku k prídavku na dieťa, avšak má v období od 01. 2018 do 05. 2019 nárok na poberanie rodičovského príspevku vo výške 214,70 Eur mesačne.
10) Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, pobočka Hnúšťa doručenom tunajšiemu súdu dňa 01. 02. 2018 (na č. l. 24 p. v) mal súd za preukázané, že otec navrhovateľa, s ktorým žije navrhovateľ a jeho dieťa v spoločnej domácnosti mal v období od 01.2018 do 02. 2018 nárok na dávky (pozostávajúce z dávky v hmotnej núdzi vo výške 160,40 Eur, z aktivačného príspevku vo výške 126,14 Eur a z príspevku na nezaopatrené dieťa vo výške 17,20 Eur) v celkovej výške 303,74 Eur mesačne.
11) Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 30. 01. 2018 (na č. l. 25 p. v) súd zistil, že otec maloletého dieťaťa bol v období od 01. 02. 2010 do 31. 08. 2014, v období od 01. 11. 2014 do 31. 12. 2015, v období od 01. 01. 2016 do 31. 03. 2016 a v období od 01. 08. 2016 do 30. 09. 2017 členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi.
12) Potvrdením obce I. P. zo dňa 09. 02. 2018 (na č. l. 26 p. v. ) mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa v danej obci správa slušne, stará sa o svojho maloletého syna I. H., V.. XX. XX. XXXX. Matka maloletého dieťaťa sa v danej obci nezdržiava. Jej prechodný pobyt nie je uvedenej obci známy.
13) Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ako „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16) Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
17) Podľa § 77 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
18) Z tvrdenia otca vyplynulo, že od odchodu matky maloletého dieťaťa zo spoločnej domácnosti prevzal otec dieťaťa na seba starostlivosť o maloletého, ktorú zvláda. Sociálnym šetrením v starostlivosti otca o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, otec má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletého. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že je návrh otca maloletého dieťaťa dôvodný a preto súd zveril maloletého I. H., V.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté dieťa ďalej zastupovať a spravovať jeho majetok.
19) Keďže súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca, následne sa zaoberal otázkou určenia výživného povinnému rodičovi, v danom prípade matke o ktorej nemal súd preukázané že by bola zamestnaná, ktorú zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, teda minimálnym výživným (ktoré v čase rozhodnutia súdu predstavuje 27,32 Eur mesačne na jedno dieťa), ktorého výšku navrhol navrhovateľ.
20) Počiatok platenia výživného súd určil v zmysle návrhu navrhovateľa. Styk matky s maloletým dieťaťom súd neupravil, keďže o jeho úpravu navrhovateľ nežiadal.
21) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej iba ako „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je zo strany kolízneho opatrovníka a otca maloletého dieťaťa prípustné odvolanie, nakoľko tieto osoby sa podľa § 368 CSP po vyhlásení rozhodnutia a jeho odôvodnení vzdali práva podať odvolanie voči nemu.
Proti tomuto rozsudku je zo strany matky maloletého dieťaťa prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).