Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/23/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci obžalovaného C. H., R.. XX.XX.XXXX C. Z., T. D. I., P. XXX/X, trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 28. marca 2018 t a k t o

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý : C. H., R.. XX.XX.XXXX C. Z., T. D. I., P. Č.. XXX/X, t.č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistenom čase asi o 19:38 h dňa 22.11.2017 v K. R. B. N. XXX/XX pred barom "D. C. K. vulgárne nadával svojej manželke K. H., pokúsil sa udrieť ju, na čo ho poškodená K. H. opakovane odsotila od seba preč, aby jej neublížil, po čom vytiahol vyskakovací nôž o celkovej dĺžke asi 15 cm, a keď poškodená začala utekať, s nožom v ruke sa za ňou rozbehol a kričal na ňu viackrát, že ju zabije, čím u poškodenej K. H. vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe, dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom, hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 41 ods. 1, 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) a písm. d) Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 14.02.2018 obžalobu na obvineného C. H. sp. zn. Pv 839/17/3304 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 28.03.2018 dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného C. H. z prípravného konania (obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať), prečítaním výpovede svedkyne - poškodenej K. H. z prípravného konania (poškodená na hlavnom pojednávaní odoprela vypovedať z dôvodu, že je manželka obžalovaného), oboznámením znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Slávky Lenerovej č. 107/2017 zo dňa 16.12.2017, prečítaním a oboznámením relevantných listinných dôkazov: úradný záznam hliadky OR PZ K. zo dňa 22.11.2017, záznamy o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 22.11.2017, bloky na pokutu nezaplatenú na mieste č. 12061323 zo dňa 04.07.2016, č. 0132734 zo dňa 13.05.2012, č. 0132703 zo dňa 11.03.2012, č. 0345095 zo dňa 25.02.2017, č. 12105813 zo dňa 12.08.2017, analýzy kamerových záznamov, správy o povesti na obžalovaného, výpis evidencie priestupkov na obžalovaného, odpis registra trestov na obžalovaného, oboznámenie spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/23/2018.

Samosudkyňa okresného súdu zistila skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný C. H. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania žalovaného skutku. Na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Súd v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. čítal jeho zápisnicu z prípravného konania po vznesení obvinenia. Z výpovede obžalovaného v podstate vyplynulo je manželom K. H. päť mesiacov, pričom tri roky žili v spoločnej domácnosti v meste I.. Neskôr si obaja našli zamestnanie v meste I. T., ku ktorému prislúchalo i ubytovanie v ubytovni v obci A. I., z ktorého boli po približne mesiaci kvôli absenciám v práci C. H. vysťahovaní. V súčasnosti sa C. H. spoločne s manželkou zdržiava v meste I., a to v stane. Dňa 22.11.2017 sa nevyhrážal pred podnikom D. svojej manželke K. H.T. nožíkom. Pravdou je, že sa pred týmto podnikom, resp. niekde vonku pohádali, ale si len vykričali vulgarizmy a on jej len povedal slová v tom zmysle, že keby toto vedel jeho otec, prizabil by ju. Zabitím sa jej nevyhrážal, nôž z kapsičky nevyťahoval, pričom musel túto kapsičku stratiť i s nožom neskôr potom, čo žena odo neho odišla z miesta preč. Vie, že ho manželka odsotila, avšak popiera fakt, že by ju chcel nejako napadnúť, resp. ublížiť jej. Taktiež nesúhlasí s tým, že uviedla, že ju v minulosti fyzicky napadol a to fackou, on sa svojej ženy nikdy fyzicky nedotkol, ak mali konflikt, tak bolo to vtedy, keď mal vypité a on sa s ňou len verbálne vždy dohadoval, nadávali si, je pravdou, že si vykrikovali rôzne vulgarizmy ale nikdy ju nezbil. Na hlavnom pojednávaní sa k výpovedi svedkyne - poškodenej z prípravného konania vyjadril tak, že z roboty nebol vyhodený pre alkohol, ale pre absencie. Nôž, ktorý mal byť použitý pri páchaní trestného činu mu kúpila poškodená.

Svedkyňa - poškodená K. H. odoprela vypovedať na hlavnom pojednávaní v zmysle § 130 Trestného poriadku z dôvodu, že je manželkou obžalovaného. Súd z dôvodu odopretia výpovede svedkyne - poškodenej čítal v zmysle § 263 ods. 4 Trestného poriadku, zápisnicu o výpovedi svedka - poškodenej zo dňa 23.11.2017 z prípravného konania, nakoľko pred týmito výsluchmi bola riadne poučená, výpoveď neodoprela a jej výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. Z výpovede poškodenej vyplynulo, že s C. H. sa pozná už tri roky, pričom manželmi sú po dobu 5 mesiacov. Majú spolu dve dcéry, ktoré sú umiestnené v detskom domove v T.. Okrem týchto dvoch dcér, má poškodená ešte 4 deti, z predchádzajúcich vzťahov, pričom tieto sú umiestnené v pestúnskej rodine, niektoré boli vydané na adopciu a umiestnené v detskom domove v T.. K. H. k predmetnému incidentu uviedla, že dňa 21.11.2017 prišli spoločne s manželom na K., a to za účelom prevzatia výplaty C. H. od

matky poškodenej, ktorá im však finančnú hotovosť neodovzdala a dohodli sa na tom, že peniaze im odovzdá nasledujúci deň a preto dňa 22.11.2017 opätovne prišla K. H. spolu s manželom do mesta K.. V čase o 14.15 hod. sa stretli s matkou poškodenej, ktorá im peniaze odovzdala. Následne K. H.Á. sa aj s manželom C. presunuli na autobusovú stanicu na K., kde išli na C. návrh do podniku D., nachádzajúci sa v blízkosti autobusovej stanice. Do podniku prišli v čase o 15.30 hod., a to spoločne i s matkou poškodenej, ktorá však v čase o 15.40 hod. odišla na autobus smerom do obce H.. K. H. s manželom v podniku zotrvali, počas čoho C. H. popíjal alkoholické nápoje vo väčšom množstve, pričom K. H. na ňom videla vplyv alkoholu a preto opakovane vychádzala von z podniku a následne sa do podniku vracala, aby manžela presvedčila, aby s ňou odišiel na autobus do I., kde bývajú, čo však C. H. odmietal urobiť a ďalej popíjal alkoholické nápoje. Naposledy vrátila v čase o 19.15 hod., kedy sa K. H. do podniku D., kde sa dožadovala, aby s ňou manžel odišiel na vlak. Na toto C. H. začal byť agresívny a podráždený a z tohto dôvodu K. H. opustila podnik a vyšla von, pričom čakala na manžela pred podnikom. V čase o 19.30 hod. C. H. vyšiel z podniku von. Poškodená ho prosila, aby spolu odišli na vlak, čo C. H. rozhnevalo natoľko, že začal na poškodenú vrčať, a rozbehol sa proti nej, z čoho poškodená nadobudla dojem, že jej ide ublížiť, a preto vystrela ruky, čím C. H. po tom, čo sa k nej bezprostredne priblížil, odsotila na zem. K. H. uviedla, že počas tohto incidentu jej manžel vulgárne nadával, vyhrážal sa jej, že ju zabije, na čo poškodená v obave o život, manžela odsotila. Po tomto C. H. vytiahol z príručnej tašky vyskakovací nôž o dĺžke približne 15 cm, s týmto sa za poškodenou rozbehol, a to kričiac slová, že ju zabije, na čo sa K. H. rozbehla preč, počas čoho vnímala, že jej manžel beží za ňou, a preto z obavy o svoj život zavolala na tiesňovú linku 112, pričom keď sa obzrela za seba, manžela nevidela, a preto zostala stáť a čakať na policajnú hliadku pred hotelom Š.. V závere uviedla, že z konania manžela C. H. nadobudla obavu o svoj život, nakoľko bol pod vplyvom alkoholu a už v podniku D. sa voči nej správal agresívne a slovne ju urážal, pričom toto jeho správanie sa v priebehu večera vystupňovalo tak, že sa jej začal vyhrážať zabitím a následne sa po nej rozbehol s nožom v ruke. Poškodená vo výsluchu uviedla, že už v minulosti mala s manželom verbálne konflikty a tiež ju i fyzicky napadol, a to tak, že jej dal facku, avšak tieto skutočnosti na polícii neoznamovala, pričom vždy pri incidentoch bol C. H. pod vplyvom alkoholu. K správaniu sa C. H. poškodená uviedla, že keď je pod vplyvom alkoholu je nevyspytateľný, nekontrolovateľný, vyvoláva konflikty a púšťa sa do bitiek. Poškodená možných svedkov incidentu uviesť nevedela.

Na hlavnom pojednávaní bol so súhlasom všetkých procesných strán čítaný znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Slávky Lenerovej č. 107/2017 zo dňa 16.12.2017 v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku. Zo záverov oboznámeného znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný C. H. v čase skutku trpel poruchami psychiky a správania, ktoré boli zapríčinené užívaním alkoholu syndrómom závislosti. Má zvýšenú alkoholovú toleranciu, preferuje destiláty, pije aj ráno, zanedbáva svoje povinnosti, keď je pod vplyvom alkoholu, je agresívny, vytvára konflikty, je neschopný prestať úplne piť alkohol. Má aj závažné zdravotné problémy v súvislosti s užívaním alkoholu. O týchto prejavoch mal menovaný vedieť. Obžalovaný je schopný správne vnímať, chápať aj reprodukovať udalosti, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Aj keď bol v čase činu v ťažkej alkoholovej opitosti, má vysokú toleranciu k alkoholu, teda prejavy opitosti na jeho organizme boli menej výrazné ako by boli u bežného konzumenta. Obžalovaný mal v čase spáchania trestného činu rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti čiastočne znížené vplyvom alkoholu, ale len vo forenzne nevýznamnej miere. Rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti vplyvom vypitého alkoholu boli čiastočne znížené, ale len v miere forenzne nevýznamnej. Stav obžalovaného je možné zlepšiť protialkoholickou liečbou. V súčasnosti je menovaný schopný chápať zmysel trestného konania. Pobyt menovaného na slobode nebude pre spoločnosť nebezpečný, ak tento absolvuje protialkoholické liečenie ústavnou formou. V prípade, že sa dosiahne požadovaný efekt, teda jeho abstinencia v nechránenom prostredí , toto liečenie splní účel a kriminálne správanie sa nebude opakovať. Doteraz obžalovaný nebol schopný abstinovať v nechránenom prostredí. U obžalovaného bol zistený rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu. Od iných návykových látok obžalovaný závislý nie je, v adolescencii experimentoval s marihuanou a s pervitínom, závislosť sa však nerozvinula. Osobnosť menovaného je už premorbídne simplexná, ale nadužívaním alkoholu došlo k emočnej deprivácii - úbytku vyšších citov a odbrzdeniu agresivity. Znalec odporúča nariadiť menovanému ústavné protialkoholické liečenie. Obžalovaný nemá pocit choroby ani nie je kritický k svojmu kriminálnemu správaniu sa pod vplyvom alkoholu. Necíti sa byť od alkoholu závislý, čo súvisí aj s jeho nízkou úrovňou znalostí o tejto problematike. Viac informácií, spätných väzieb ohľadom správania sa a jeho závislosti , nácvik dodržiavania režimu dňa a zásad abstinencie by malo priniesť protialkoholické liečenie. Ak toto splní účel, prognóza ďalšieho fungovania probanda je dobrá. Ak proband po absolvovaní liečby abstinovať nebude, kriminálne správanie sa s najväčšou pravdepodobnosťou zopakuje.

Zo zápisu o dychovej skúške vyplýva, že dňa 22.11.2017 o 20,32 hod mal obžalovaný v dychu 1,37 mg/ l alkoholu, čo je asi 2,74 promile.

Z úradného záznamu hliadky Obvodného oddelenia PZ K. zo dňa 22.11.2017 vyplýva, že boli vyrozumení o tom, že na linku 158 oznámila p. K. H.Á., že jej manžel C. H., ju naháňa v meste K. s nožom v ruke a ohrozuje ju na živote, nadáva jej a kričí že ju zabije, pričom bol menovaný následne spozorovaný na R.. K.. W.. Š. pri predajni P.. Členovia hliadky sa presunuli k menovanému, bol vyzvaný, aby zostal na mieste, nakoľko oznamovateľka hliadke uviedla, že menovaný má pri sebe zbraň, zatvárací nôž, s ktorým menovanú ohrozoval, hliadka voči menovanému použila v čase o 20.05 hod. donucovacie prostriedky v zmysle § 52 ods. 1 písm. a) Zák. NR SR č. 171/93 Zb., a to priložené putá a takisto boli použité donucovacie prostriedky v zmysle § 51 ods. 1 písm. c) Zák. NR SR č. 171/93 Z. z., nakoľko menovaný počas predvádzania na Obvodné oddelenie PZ K. kládol aktívny odpor.

Z relácii na obžalovaného vyplýva, že bol štyrikrát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, naposledy Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 09.01.2017, právoplatným dňa 25.01.2017 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pričom tieto odsúdenia nemali na neho žiadny prevýchovný vplyv. Dve odsúdenia zo štyroch má zahladené, dve nie. Obvinený bol zároveň deväťkrát postihnutý za priestupky, najmä za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších noviel a predpisov.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov so zreteľom na § 2 ods. 11 Tr. por. a § 2 ods. 19, § 278 ods. 1 a ods. 2 Tr. por., vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal súd preukázané, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je tento popísaný v písomnej obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku a spáchal ho obžalovaný.

Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti.

Obžalovaný C. H. bol zo spáchania žalovaného skutku priamo usvedčený výpoveďou svedkyne poškodenej K. H., urobenej deň po spáchaní skutku dňa 23.11.2017, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por.. Výpoveď svedkyne - poškodenej zo dňa 23.11.2017 považuje súd za vierohodnú. Táto výpoveď tvorí ucelený logický celok o žalovanom skutku tak ako sa stal, ktorý spolu s ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, a to spolu s úradným záznamom hliadky polície, zo záznamu o dychovej skúške obžalovaného v deň skutku spolu s vykonaným znaleckým dokazovaním, s analýzou kamerových záznamov preukazujú vinu obžalovaného zo žalovaného skutku.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní poškodená H. odoprela vypovedať aj z dôvodu, že obžalovaný je jej manžel, nechcela teda svedčiť v jeho neprospech. Zo správania poškodenej bolo zjavné, že sa na hlavnom pojednávaní bála vypovedať v prospech obžalovaného po tom, ako bola poučená o následkoch krivej výpovede. Výpoveď poškodenej spolu so znaleckým dokazovaním, úradným záznamom hliadky a s listinnými dôkazmi vytvárajú ucelenú reťaz usvedčujúcu obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Slávky Lenerovej je zrejmé, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu, v čase skutku bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, v čase skutku trpel poruchami psychiky a správania ,ktoré boli zapríčinené užívaním alkoholu syndrómom závislosti. V prípade, že sa dosiahne požadovaný efekt, teda jeho abstinencia v nechránenom prostredí , toto liečenie splní účel a kriminálne správanie sa nebude opakovať. Doteraz obžalovaný nebol schopný abstinovať v nechránenom prostredí. U obžalovaného bol zistený rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu, nemá pocit choroby ani nie je kritický k svojmu kriminálnemu správaniu sa pod vplyvom alkoholu. Necíti sa byť od alkoholu závislý, čo súvisí aj s jeho nízkou úrovňou znalostí o tejto problematike. Správanie obžalovaného je po požití alkoholu nekontrolovateľné, impulzívne a agresívne. Pod vplyvom alkoholu je obžalovaný agresívny a môže byť nebezpečný aj pre seba aj pre jeho okolie.

Agresívne konanie bolo teraz cielené voči manželke, pre ktorú už bolo konanie jej manžela neznesiteľné, preto privolala pomoc polície.

Výpoveďou svedkyne poškodenej K. H. zo dňa 23.11.2017 ako aj ostatnými uvedenými dôkazmi bola jednoznačne vyvrátená obrana obžalovaného. Obžalovaný sa snažil svoju nevinu preukázať tvrdeniami, že skutok sa nestal, že poškodená nemala dôvodnú obavu o svoje zdravie, čo však bolo vyvrátené jej výpoveďou a dôkazmi. Preto obžalovaný tvrdí, že žalovaný skutok sa podľa neho nestal. Súd neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného o tom, že skutok sa nestal, že poškodená nemala dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že povaha poškodenej je patologicky štrukturovaná, že jej závery z výpovede sú nedostatočné pre uznanie viny obžalovaného. Súd pri tom vychádzal z jej výpovede, ktorú urobila jeden deň po tom, ako sa stal skutok, t. j. dňa 23.11.2017 poobede, pričom ani v čase skutku dňa 22.11.2017 o 21,10 hod nebola poškodená pod vplyvom alkoholu, čo vyplýva z dychovej skúšky, kedy jej bola nameraná 0,00 mg/l alkoholu v dychu.

Obžalovaný C. H. bol už niekoľkokrát v minulosti súdený za trestné činy krádeže (trikrát), poškodzovanie cudzej veci, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. Obžalovaný sa dopustil deviatich priestupkov.

Na základe takto zistených skutkových okolností súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania žalovaného skutku tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku, a po právnej stránke ho posúdil ako dokonaný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na blízkej osobe - manželke K. H.. Obžalovaný Vojtech Horváth sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe manželke. Zároveň sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom, hrubej neslušnosti tým, že napadol iného.

Správanie obžalovaného voči jeho manželke je spoločensky a morálne neakceptovateľné a trestnoprávne postihnuteľné, pričom čas a miesto páchania takýchto čiastkových útokov nie je možné predvídať, keďže nie je možné predvídať dobu, kedy sa prípadné, čo aj poškodenou vyvolané konfliktné situácie vyhrotia do takej miery, že iniciujú agresívne správanie obžalovaného. Takéto prípady je potrebné obzvlášť zodpovedne a citlivo posudzovať predovšetkým v prípadoch, kde sú predmetom útoku blízke osoby páchateľa, dlhodobým konaním páchateľa často otupené v citlivosti na negatívne prejavy správania sa a kde sprievodným prvkom pri páchaní trestnej činnosti je či už požívanie alkoholických nápojov alebo mentálna či sociálna dlhodobo sa akumulujúca frustrácia obvineného, čo môže viesť až k fatálnym tragédiám, hoci doposiaľ obžalovaný sa nedopustil konania s tragickými následkami. Nemožno sa však na to spoliehať, keďže je z iných prípadov riešených súdmi a štatisticky podloženej spoločenskej skúsenosti známe, že konanie osôb pod vplyvom dlhodobej nespokojnosti zo stavu rodinného prostredia, žiarlivosti, determinovanom obojstranným požívaním alkoholu, čo je aj prípad obžalovaného, pravidelne prispieva ku gradácii násilného konania, najmä ak páchateľovi nie sú včas v jeho mentálnej a osobnostnej degradácii kladené efektívne zábrany. Konanie obžalovaného nie je predvídateľné, keďže v konzumácii alkohol mu nič nebráni. Podmienečné odsúdenia na obžalovaného nemali žiadny prevýchovný vplyv.

Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že všetky vykonané a vyhodnotené dôkazy sú vo vzájomnej zhode, vytvárajú ucelenú reťaz, navzájom si neprotirečia a dostatočne a bezpečne odôvodňujú záver o vine obžalovaného.

Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaných prečinov, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo

svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany jedná o protiprávne konanie. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia občanov a občianskom spolunažívaní. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaných prečinov, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Objektom konania obžalovaného sú primárne medziľudské vzťahy a právo poškodených nebyť vystavovaný závažným vyhrážkam. Hmotným predmetom útoku bola osoba poškodenej, ktorá tieto vyhrážky vnímala a bola schopná im porozumieť. Objektom je aj ochrana pokojného občianskeho spolužitia.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, (1) Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d) z osobitného motívu, alebo e) verejne.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;

základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zákona).

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný C. H. bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, a to za trestné činy krádeže, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla a poškodzovania cudzej veci. Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako aj na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, prihliadnuc na zistenie dvoch priťažujúcich okolnosti podľa § 37 písm. h) spáchal viac trestných činov a písm. m) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný C. H. už bol za trestný čin odsúdený. Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Základná trestná sadzba za žalovaný trestný čin najprísnejšie trestný podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona je vo výmere 6 (šesť) mesiacov až 3 (tri) roky, pričom po úprave v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 a ods. 8 Trestného zákona je trestná sadzba vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov až 3 (tri) roky (teda súd vzhľadom na prevyšujúci pomer priťažujúcich okolností musel zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu, t. j. o 10 (desať) mesiacov). V danom prípade súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v minimálnej dolnej sadzbe vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov s poukazom na skutočnosť, že predchádzajúce podmienečné odsúdenia neviedli u obžalovaného dostatočne k jeho náprave a prevýchove k tomu, aby viedol riadny život, keď následne opäť začal páchať trestnú činnosť napriek viacerým podmienečným odsúdeniam. Obžalovaného možno považovať za recidivistu. Zároveň však samosudkyňa určila výšku trestu na minimálnej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, nakoľko za prejednávané trestné konanie obžalovaného, spôsob jeho spáchania a v neposlednom rade i následok, aký spôsobilo, by sa trest vo vyššej výmere súdu javil ako neprimerane prísny a nespĺňal by dôsledne všetky zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zákona. Takto uložený trest zodpovedá naplneniu účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., t. j. individuálno

- preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, ochrany spoločnosti, výchovy páchateľa, či morálneho odsúdenie páchateľa. Uložený trest súd považuje za primeraný a zákonný.

Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže pred spáchaním predmetného trestného činu v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou vzhľadom na výsledky znaleckého posudku znalca MUDr. Slávky Lenerovej č. 107/2017 zo dňa 16.12.2017 s poukazom na preukázanú závislosť na návykových látkach - alkohole. Sociálne správanie u obžalovaného sa podľa vyjadrenia znalca zlepší absolvovaním uvedeného typu ochranného liečenia ústavnou formou.

V danom prípade súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval, nakoľko s predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhradu škody tzv. adhézne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.