Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-239-2017.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/239/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151700, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, proti žalovanému Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T. nad D., D. č. XXX/XX, v súčasnosti vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Martin, o zaplatenie 2.169,24 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 21C/25/2016-71 zo dňa 02.02.2017, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného o d m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.169,24 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (druhý výrok); dospel k záveru, že nárok žalobcu na dlžné poistné podľa poistnej zmluvy č. 0359285830 zo dňa 12.02.2013 v sume 240,- € mesačne za obdobie od 13.04.2013 do 04.10.2013 je dôvodný; prekážkou pre priznanie nároku nebola skutočnosť, že na majetok žalovaného bol pred začatím konania (ktoré začalo dňa 05.04.2016 doručením žaloby na súd) vyhlásený konkurz, pretože tento bol zrušený uznesením konkurzného súdu zo dňa 11.10.2016 po splnení konečného rozvrhu výťažku a ani skutočnosť, že žalobca si svoju pohľadávku do konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného neprihlásil.
2. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie včas odvolanie zo dňa 06.03.2017 (č. l. 77 spisu); v odôvodnení uviedol len to, že „podáva odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom vedené pod sp. zn. 21C/25/2016; odvoláva sa z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“.
3. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
4. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. d) C.s.p. odmietol.
5. Podľa § 386 písm. d) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
6. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
7. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Podľa § 373 ods. 1 druhá veta C.s.p., súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
9. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Deje sa tak v prípade oneskorene podaného odvolania, odvolania podaného neoprávnenou osobou, ak odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné alebo ak odvolanie nemá stanovené náležitosti a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany.
10. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorý možno účinne podať po splnení zákonom určených podmienok. V predmetnom prípade bolo žalovaným včas podané odvolanie, ktoré však neobsahovalo náležitosti požadované § 363 C.s.p., t. j. neobsahovalo uvedenie odvolacích dôvodov. Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že žalovaný svoje odvolanie riadne neodôvodnil, pretože jeho odvolanie neobsahuje konkrétne dôvody, ktoré majú byť predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd zistil, že podanie žalovaného zo dňa 06.03.2017 označené ako „odvolanie, 21C/25/2016“ nemá náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p.; z odvolania nie je zistiteľné z akých konkrétnych dôvodov považuje žalovaný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 21C/25/2016-71 zo dňa 02.02.2017 a jeho postup za nesprávny. Pre odôvodnenie odvolania nepostačuje opis zákonného ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. bez uvedenia konkrétnych dôvodov svojho nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím súdu, ktoré by boli preskúmateľné odvolacím súdom. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 C.s.p. dôvodmi odvolania viazaný a to aj v zmysle ich konkrétneho skutkového vyjadrenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože by to bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu (odvolací súd by vo svojej podstate sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo). V zmysle uvedeného ak žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a svoj nesúhlas odôvodnil len citáciou ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., potom bolo nevyhnutne potrebné, aby v odvolaní navyše konkrétne uviedol, ktoré konkrétne skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú nesprávne a akým konkrétnym spôsobom tento nedostatok negatívne ovplyvnil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a pokiaľ žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie bol povinný aspoň stručne konkrétne vysvetliť, v čom je úvaha súdu prvej inštancie nesprávna a prípadne (v tomto smere už nepovinne)
aj z akých ustanovení právneho predpisu bolo potrebné v predmetnom spore vychádzať. Odvolanie žalovaného tak nemá náležitosti odvolania uvedené v ustanovení § 363 C.s.p. a pre tento nedostatok nemožno v odvolacom konaní pokračovať (súčasne výzva na odstránenie vád podaného odvolania nebola potrebná - v podrobnostiach pozri bod 11 odôvodnenia), pretože odvolací súd dospel k záveru, že preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bez uvedenia konkrétneho skutkového vymedzenia jednotlivých uplatnených odvolacích dôvodov by neprípustne narušil rovnosť strán civilného sporového konania a preto odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. d) C.s.p. odmietol.
11. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že vo všeobecnosti je súd prvej inštancie podľa § 373 ods. 1 C.s.p. povinný v prípade, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučiť ho o následkoch neodstránenia vád odvolania; z tohto zákon výslovne ustanovuje výnimku, keď zakotvuje, že súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 373 ods. 1 druhá veta C.s.p.); za odstrániteľné vady odvolania, na odstránenie ktorých by mal súd prvej inštancie žalovaného vyzvať, možno považovať len chýbajúci odvolací návrh, keď podľa § 373 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov vyzývať nemá; toto osobitné pravidlo (nevyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov) sa uplatní aj v prípade, že odvolanie neobsahuje žiaden odvolací dôvod, resp. v prípade, že odvolateľ cituje ustanovenie zákona, avšak neuvedie, v čom konkrétne odvolací dôvod spočíva; ak by totiž súdna prax pripustila výklad, že v odvolaní stačí uviesť formálnu citáciu odvolacieho dôvodu uvedenú v znení konkrétne zákonného ustanovenia, viedlo by to k obchádzaniu ustanovenia § 365 ods. 3 C.s.p., kedy odvolateľ v snahe dosiahnuť, aby si mohol sám určiť lehotu na uvádzanie odvolacích dôvodov, by uviedol akýkoľvek odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 C.s.p., keď samotné skutkové vymedzenie a odôvodnenie uplatneného odvolacieho dôvodu by uvádzal kedykoľvek v priebehu odvolacieho konania až do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní; v takom prípade, by však stanovenie lehoty na zmenu a dopĺňanie odvolacích dôvodov uvedenú v ustanovení § 365 ods. 3 C.s. p. bolo zbytočné. Z hľadiska prejednávaného sporu žalobca tým, že v lehote na podanie odvolania neuviedol, v čom spočívajú nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ani v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, vo svojej podstate neuviedol žiaden odvolací dôvod; rovnaký názor zastávajú aj autori komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1237).
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. (per analogiam), podľa ktorého, ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, pretože odmietnutie odvolania v dôsledku zavinenia strany možno z procesného hľadiska prirovnať k zavineniu na zastavení konania a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný neuvedením (riadne špecifikovaných) odvolacích dôvodov odvolania procesne zavinil odmietnutie odvolania a preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).