Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-16-2017.pdf
PDF · 88.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-11C/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
M. súd T. II sudcom I.. G. T. v spore žalobcu: A. nemocnica L. G. T., so sídlom v T., O. XX, W.: XX XXX XXX, právne zastúpený S. X. & spol., advokátska kancelária, so sídlom T. XX, T., W.:XX XXX XXX proti žalovanému: O. Gábor, narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, T. - okolie, o zaplatenie XXXX eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
X. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XXXX eur spolu s úrokom z omeškanie vo výške X,XX % ročne zo sumy XXXX eur od X.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko v lehote XX dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
X. je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
X. Žalobca podal na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy XXXX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zároveň náhrady trov konania v plnom rozsahu. K. podania žaloby je skutočnosť, že žalovanému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zdravotnej starostlivosti v sume XXXX eur, ktorá nebola hradená z verejného zdravotníctva. X. - samoplatcovi bola poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť v dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. X. uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky dňa XX.XX.XXXX zaviazal sa ho uhradiť do XX dní od podpisu, t.j. do XX.XX.XXXX. Ku dňu podania žaloby žalovaný svoj dlh neuhradil ani čiastočne. X. žiada priznať aj zákonný úroky z omeškania keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu.
X. Dňa XX.XX.XXXX vydal tunajší súd vo veci platobný rozkaz č.k.: XXC/XX/XXXX-XX, ktorý však následne zrušil uznesením č.k.: XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
X. Súd uznesením č.k.:XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného, aby sa v lehote XX dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu. D. s predmetným uznesením súd doručil žalovanému aj žalobu s prílohami. X. tieto listiny opakovane nepreberal na adrese trvalého pobytu uvedeného v O. obyvateľov SR. D. sa napriek rozsiahlemu šetreniu (lustrácia O., X., C., SP, C., opakované doručovanie prostredníctvom príslušného obvodného oddelenia OR PZ v T. - okolie, doručovanie prostredníctvom zamestnávateľa žalovaného) v zmysle § X16 ods. 1 zákona č. XXX/ XXXX Z.z. Q. sporový poriadok (ďalej len „Q.“) nepodarilo získať inú adresu. Z uvedeného dôvodu súd následne postupoval podľa § 116 ods. X Q. a doručil predmetnú zásielku žalovaného oznámením na úradnej tabuli súdu a web stránke súdu dňa XX.XX.XXXX.
X. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
X. Na nariadenom pojednávaní sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, pričom svoju neúčasť písomne ospravedlnil a to podaním doručeným súdu dňa XX. marca XXXX.
X. Žalovaný sa nariadeného pojednávania taktiež nezúčastnil. V tejto súvislosti sud poukazuje na ust. § 111 ods. X Q. a skutočnosť, že žalovanému bolo predvolanie doručované na adresu z O., pričom zásielka sa súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa XX.X.XXXX. P. dňom súd považuje zásielku za doručenú. X. svoju neúčasť riadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal súd o odročenie dnešného pojednávania.
X. Na základe týchto skutočností súd pojednával v neprítomnosti strán sporu. (§ 180 Q.)
X. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, s uznaním dlhu podľa § 558 zák. č. XX/XXXX Zb. M. zákonník v znení neskorších predpisov zo dňa XX.XX.XXXX, dohodou o splátkach a uznanie dlhu č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyúčtovaním platených služieb O. N. a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
X. Z uznania dlhu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný uznáva svoj dlh z titulu neuhradenia ceny za poskytnuté plnenie vo výške XXXX eur tak ako je určený vyššie a to čo do dôvodu aj do výšky v celom rozsahu. X. ako dlžník sa zároveň zaviazal uhradiť svoj dlh najneskôr do XX kalendárnych dní odo dňa tohto uznania dlhu, t.j. od XX.XX.XXXX. X. bola poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť v dňoch od XX.XX.XXXX - XX:XX hod. do XX.XX.XXXX - XX:XX hod. Q. za poskytnuté plnenie bola stanovená podľa platného Q. žalobcu - G. č. X k M. X/XXXX, pričom bola stanovená v celkovej sume XXXX eur. Z Z vyúčtovania platených služieb O. N. vyplýva rozpis jednotlivých položiek, ktoré boli žalovanému poskytnuté: pobyt na NK XXXX eur, liečba XX,XX eur, neurologické vyšetrenie X,XX eur, O. X eur, biochemické vyšetrenie X,XX eur, hematologické vyšetrenie X,XX eur a zdravotnícky materiál XX,XX eur celkovo v sume XXXX eur.
XX. Žalovaný svoj dlh neuhradil ani čiastočne.
XX. Podľa ust. § 558 zákona č. XX/XXXX Zb. M. zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. G. premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní..
XX. Podľa ustanovenia § 5X7 ods. 1 a X M. zákonníka v platnom znení dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. Podľa ust. § 3 L. vlády č. XX/XXXX Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia M. zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba R. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XX. Podľa článku X Q., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
XX. Podľa článku XX ods. X Q., súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
XX. Podľa článku XX Q., dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. X. dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
XX. Podľa ustanovenia § 150 ods. X,X Q., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
XX. Podľa ustanovenia § 151 ods. X,X Q. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
XX. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1, X Q., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. E. každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
XX. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žalovaný zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlhovanej sumy, resp. v konaní nebol predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by si žalovaný svoju povinnosť riadne a včas splnil. Z predložených listín vyplýva, že žalovaný uznal svoj dlh, ktorý je predmetom tohto sporového konania čo do výšky ako aj do dôvodu a zaviazal sa ho uhradiť do desiatich dní od podpisu, t.j. do XX.XX.XXXX. X. svoj dlh neuhradil ani čiastočne. D. v tejto súvislosti poukazuje na základnú povinnosť sporových strán , ktorá predstavuje ich povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku, či už sa jedná o procesný útok alebo procesnú obranu. L. tejto povinnosti vedie následne k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. D. má za to, že žalovaný bol v konaní nečinný a na svoju obranu nepredložil a ani neoznačil žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by mohli priviesť zvrat v následnom hodnotení predložených dôkazov. L. tejto nečinnosti strane žalovaného ako strany sporu bolo, že súd v rámci rozhodovacieho procesu vychádzal z dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom ako stranou sporu. G. ich hodnotení postupoval v zmysle ustanovenia § X91 ods. 1 Q., pričom v tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje aj na konštatovanie L. súdu D. republiky k problematike hodnotenia dôkazov cit.: „Y. dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. X. voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. C. skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. G. zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. X. predpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. X. hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. W. o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené. E. určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva.“ (rozsudok L. súdu D. republiky vo veci XMCdo X/XXXX). V sporovom občianskom súdnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. D. má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. L. spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. C. povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. G. strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. K. bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. M. rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení,
je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. P. norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
XX. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom XX.XX.XXXX, t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí desaťdňovej lehoty na uhradenie svojho dlhu, pričom táto uplynula dňa XX.XX.XXXX.
XX. Základná úroková sadzba R. centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t. j. k XX.XX.XXXX predstavovala X,XX %, t.j. zákonná výška úrokov z omeškania predstavovala X,XX % (X,XX % zvýšených o X percentuálnych bodov). G. súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške X,XX % ročne od XX.XX.XXXX až do zaplatenia dlžnej sumy
XX. Podľa ust. § 2X2 ods. 3 Q., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. D. môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
XX. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s návrhom žalobcu, ktorý žiadal uhradiť dlžnú sumu v lehote XX dní od právoplatnosti rozsudku.
XX. Podľa ust. § 255 ods. X Q. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa ust. § 262 ods. X Q. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. Podľa ust. § X62 ods. 2 Q. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X v spojení s § 255 ods. X Q., že žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ X62 ods. 2 Q.).
XX. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).