Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-230-2013.pdf
PDF · 151.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/230/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnom spore žalobcu: C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. M., t. č. bytom Š. X, T., zast. Mgr. Slavomírpm Trnkócym, advokátom so sídlom Gercenova 6/A, Bratislava, proti žalovanej: G.. B. G., rod. Ž.Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom A.Á. XXX/XX, M., zast. spoločnosťou RS legal s.r.o., IČO 36 864 358, so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, o zaplatenie 3 900,- eura s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%; o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 21.10.2013 (došlou súdu dňa 12.11.2013) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 900,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalobu vecne odôvodnil tým, že žalovaná neumožnila žalobcovi užívanie nehnuteľností, zapísaných v LV č. 183 pre obec a kat. úz. Leopoldov ako dom, súp. č. 109, parc. č. 502 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 306 m2, parc. č. 503 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 a parc. č. 504
- záhrada o výmere 576 m2, ktorých vlastníčkou sa na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov stala žalovaná. Predmetnou dohodou žalovaná prevzala osobný záväzok spočívajúci v práve žalobcu doživotne užívať uvedené nehnuteľnosti. Tvrdil, že počnúc mesiacom október 2012 žalovaná porušuje jej osobný záväzok tým, že zamyká vstupné dvere do predmetného rodinného domu (kľúčmi k týmto dverám žalobca nedisponuje), čo žalovaná potvrdila v liste zo dňa 18.06.2013, pričom zamykanie druhých vstupných dverí odôvodňovala údajným miznutím dokumentov z rodinného domu, čo je vo vzťahu k osobnému záväzku žalovanej právne irelevantné (podľa žalobcu je pravdepodobné, že ide o zástupný dôvod, ktorým sa žalovaná snaží znemožnenie prístupu žalobcovi do domu ospravedlniť). Tvrdil tiež, že na zabezpečenie bývania bol žalobca nútený uzatvoriť zmluvu o vypožičaní veci s Františkom a Zuzanou Petrekovými, bytom Šoltésovej 9 v Hlohovci, na základe ktorej žalobca uhrádza mesačné náklady spojené s bývaním vo výške 300,- eur, počnúc mesiacom október 2012. Žalobca tvrdil, že mu vzniká škoda vo výške 300,- eur mesačne, čo predstavuje sumu mesačného nájmu podľa vyššie uvedenej nájomnej zmluvy. Táto škoda je žalobcovi spôsobovaná zavineným konaním žalovanej, spočívajúcom v znemožnení prístupu do predmetného rodinného domu a tým aj znemožnením užívania predmetných nehnuteľností. Žalobca nemal v dôsledku znemožnenia užívania predmetných nehnuteľností inú možnosť, ako si zabezpečiť náhradné bývanie, za ktoré platí štandardnú trhovú cenu. Medzi konaním žalovanej a vznikom škody žalobcovi teda existuje príčinná súvislosť.
Porušením právnej povinnosti žalovanej do dňa podania žaloby vznikla žalobcovi škoda vo výške 3 900,- eur.
3. Právne žalobu odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4. K podanej žalobe pripojil tieto listinné dôkazné prostriedky: Dohoda o rozdelení a vysporiadaní majetku z BSM; list žalovanej, zo dňa 18.06.2013 a Zmluva o vypožičaní veci.
5. Žalovaná sa k podanej žalobe (ktorá jej bola spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou na vyjadrenie sa doručená dňa 30.05.2014) vyjadrila podaním zo dňa 12.06.2014 (došlým súdu dňa 16.06.2014), na ktoré zareagoval žalobca vyjadrením zo dňa 08.12.2017 (došlým súdu tohto dňa).
6. Podľa ust. § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07. 2016, ďalej len "CSP"01.07.2016, len "CSP"), zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zákonov.
7. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. [§ 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP]
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkaznými prostriedkami založenými v spise, výsluchom sporových strán a ich zástupcov a výsluchom svedkov, a zistil tento skutkový a právny stav:
9. Z dohody o rozdelení a vyporiadaní majetku z BSM, zo dňa 04.11.1999 (ďalej aj "dohoda") súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 18C/121/1999-8 zo dňa 13.10.1999 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej aj "BSM") sporových strán zrušené za trvania ich manželstva. Podľa čl. II. (ods. 2. a 4.) dohody "nehnuteľnosti v k. ú. Leopoldov zapísané v LV č. 183, dom s. č. 109, parc. č. 205 - zast. pl. vo výmere 306 m2, parc. č. 503 - zast. pl. vo výmere 24 m2 a parc. č. 504 - záhrada vo výmere 576 m2 patrili do BSM v podiele 1/2-ica"; predmetné nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva žalovaná. Podľa čl. II. (ods. 6.) dohody žalovaná prevzala osobný záväzok, podľa ktorého zaručuje svojmu manželovi Jozefovi Moravcovi právo dosmrtného bývania a užívania v predmetných nehnuteľnostiach. Zhora uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné.
10. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 9C/161/2010-47 zo dňa 27.04.2011 (právoplatným dňom 22.06.2011) bolo manželstvo sporových strán na návrh žalovanej rozvedené. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
11. Zo zmluvy o vypožičaní veci, zo dňa 20.09.2012 (ďalej aj "zmluva") súd zistil, že manželia František a Zuzana Petrekoví, bytom Šoltésovej 9, Hlohovec, vlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. a obci Hlohovec, evidovanej na LV č. 5270 ako rodinný dom (pozostávajúci z dvoch samostatných obytných jednotiek a príslušenstva) na pozemku - parc. č. 4241 na strane jednej ako požičiavatelia a žalobca ako vypožičiavateľ na strane druhej uzatvorili predmetnú zmluvu podľa ust. § 659 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "OZ"). Podľa čl. II. cit. zmluvy požičiavatelia prenechali do dočasného užívania predmet vypožičania (ktorým je podľa čl. I. bod 2. zmluvy obytná jednotka na poschodí predmetného rodinného domu). Podľa čl. III. zmluvy "náklady spojené s užívaním predmetu vypožičania, spočívajúce v dodávke vody, elektrickej energie a plynu, úhrad náklad stočného, kanalizácie a podiel na upratovaní predmetu vypožičania sú na základe dohody zmluvných strán uhrádzané mesačne vopred, k rukám požičiavateľa, vo výške 300,- eur". Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, od 20.09.2012 (deň uzatvorenia zmluvy) do 31.12.2014. Podľa čl. V. bod 4. zmluvy sa požičiavateľ zaviazal vrátiť vypožičiavateľovi prípadné preplatky za užívanie predmetu vypožičania.
12. Z listu JUDr. Zuzany Czakovej, advokátky so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, zo dňa 18.06.2013, vo veci o vypratanie nehnuteľnosti, adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu súd zistil, že menovaná advokátka ako právna zástupkyňa žalovanej (v reakcii na list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.05.2013) uviedla, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. Leopoldov, ktoré sú zapísané na LV č. 138 (pozn. súdu: správne malo byť "183") Správy katastra Hlohovec. Uviedla, že žalovaný sa v októbri 2012 z predmetných nehnuteľností dobrovoľne odsťahoval a poprela pravdivosť tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, podľa ktorého bol žalobca nútený uzatvoriť zmluvu o nájme s manželmi Petrekovými z dôvodu, že žalované neumožnila užívanie predmetných nehnuteľností, zapísaných na LV č. 183 pre obec a kat. úz. Leopoldov. Uviedla, že po dobrovoľnom odchode žalobcu začala žalovaná zamykať, pretože jej mizli rôzne dôležité veci (doklady, dokumenty, bezlepková strava). Tvrdila tiež, že žalovaná vyzvala žalobcu -potom, ako z nehnuteľnosti dobrovoľne odišiel- aby si vzal veci, ktoré nechal v izbe, ktorú užíval, nakoľko z izby sa šíri pach a vychádzajú drobné živočíchy. V ďalšom poukazovala na ust. 126 ods. 1, § 3 ods. 1 OZ a na judikát uverejnený pod R 14/1976 (ktorý aj citovala).
13. Z listu právneho zástupcu žalobcu, zo dňa 08.07.2013, adresovaného žalovanej súd zistil, že žalovaná bola vyzvaná na upustenie od protiprávneho konania a náhradu škody; výzva bola odôvodnená tým, že žalovaná v rozpore s dohodou sporových strán (viď zhora) bráni žalobcovi v užívaní rodinného domu s. č. 109 v Leopoldove, čím žalobcovi vzniká škoda (vo výške 300,- eur mesačne) za uhrádzanie platieb za nájomné, ktoré platí manželom Petrekovým (viď zhora). V závere listu právny zástupca žalobcu navrhol aj iný variant vyriešenia vzájomných vzťahov sporových strán.
14. Z vyjadrenia žalovanej, zo dňa 12.06.2014 súd zistil, že žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú, nemajúcu oporu v zákone zamietnuť a žiadala priznať jej náhradu trov konania. Uviedla, že žalobca sa dobrovoľne odsťahoval v septembri 2012, o čom svedčí aj zmluva o vypožičaní veci zo dňa 20.09.2012. Tvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť začala zamykať až po dobrovoľnom odchode žalobcu, pretože jej ešte počas jeho bývania a užívania nehnuteľnosti mizli z domu rôzne dôležité veci (doklady, dokumenty, bezlepková strava, potraviny, mäso z chladničky, uvarená strava ...). Ďalej tvrdila, že žalobcovi žiadnu škodu nespôsobila; podotkla, že zmluva o vypožičaní veci nie je zmluvou nájomnou. Uviedla, že žalobcu sa počas užívania predmetného domu správal v rozpore s dobrými mravmi (neprispieval na chod domácnosti, kradol jej rôzne veci, neudržiaval poriadok v nehnuteľnosti, požíval nemierne alkohol, mal dlhy, ktoré takmer zruinovali rodinu, používal psychické aj fyzické násilie voči nej; za svoje konanie bol žalobca postihnutý v priestupkovom uviedla aj iné nevhodné konanie žalobcu.
15. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, zo dňa 08.12.2017, k vyjadreniu žalovanej zo dňa 12.06.2014 súd zistil, že priznal pravdivosť jej vyjadrenia iba k jej záväzku voči žalobcovi z dohody o vyporiadaní BSM sporových strán a v tom, že predmetný dom zamyká. V ostatnom pravdivosť jej tvrdení poprel. Tvrdil, že v minulosti sa pokúšal podnikať, nevyšlo mu to, a z uvedeného dôvodu došlo k uzatvoreniu predmetnej dohody za trvania manželstva, keď ako manželia nemali problémy (čo sa neskôr zmenilo). Uviedol tiež, že žalovaná pred ním začala zamykať priestory v dome, ktorý má stále právo užívať, pričom v dohode nie je uvedené, že by mohol užívať iba niektorú z jeho častí. Jeho bývanie v priestoroch rodinného domu, ako je uvedené v podanej žalobe, je vyvolané len a len neplnením si osobného záväzku žalovanej. Tvrdil, že žalovaná jeho tvrdenia nevyvrátila, ale v jej vyjadrení potvrdila zamykanie domu (aj keď s iným dátumom). Žiadal žalobe vyhovieť.
16. Právny zástupca žalobcu (ďalej aj "PZN") na pojednávaní konanom dňa 13.12.2017 uviedol, že na podanej žalobe ako aj na jej dôvodoch trval. Ďalej uviedol, že žalobca riešil svoju bytovú potrebu vypožičaním si veci v bytovom dome od manželov Petrekových, ktorú vec doposiaľ užíva a platí manželom Petrekovým dohodnutú sumu náhrady nákladov za užívanie vypožičanej veci, čím mu mesačne rastie škoda. Pripomenul, že v predmetnej dohode o vyporiadaní BSM nie je uvedený žiadny záväzok žalobcu podieľať sa na úhradách za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu tak robil. Uviedol tiež, že v dohode nebolo ani ustanovenie, v zmysle ktorého by mu zaniklo právo užívať predmetný dom v prípade, že sa rozhodne presťahovať. Tvrdenia žalovanej čo do spôsobu užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobcom označil za nepravdivé. Predmetnú nehnuteľnosť žalobca užíval po skončení manželstva bez akýchkoľvek problémov. Potom, čo si žalovaná našla známosť, čo prišlo k rozvratu manželstva, ktorý vyvrcholil rozvodom, sa stupňovali obmedzenia zo strany žalovanej v spôsobe užívania predmetných nehnuteľností žalobcom, ktorý vyzval žalovanú, aby mu umožnila naďalej užívať nehnuteľnosť, čo žalovaná odmietla. K okolnostiam opustenia predmetného domu
žalovaným uviedol, že žalovanému nebolo umožnené užívať predmetnú nehnuteľnosť, pretože časť domu mu bola zneprístupnená a v podstate mal prístup len do jednej miestnosti a kuchyne, takže aby predišiel nejakej kriminalizácii či už vo vzťahu k skutočnému alebo domnelému fyzickému útoku, tak túto nehnuteľnosť opustil.
17. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.12.2017 súd zistil, že žalovaný mal možnosť používať aj sociálne zariadenie, mali dve sociálne zariadenia, ale kuchyňa bola zamknutá. Uviedol, že keď prišiel z práce a nemohol sa dostať domov, , nedali sa otvoriť dvere, musel vyzváňať synovi, aby mu prišiel otvoriť. Už potom sa vôbec nedalo, kuchyňa zatvorená, obývačka zatvorená, užívať mohol iba jednu izbu a sociálne zariadenie, ostatné (aj vchod do domu) žalovaná pozamykala.
18. Právna zástupkyňa žalovanej (ďalej aj "PZO") na pojednávaní konanom dňa 13.12. 2017 uviedla, že na základe skutkových okolností možno dospieť k jednoznačnému záveru, že žiadna škoda žalobcovi nevznikla. Na vznik škody musí existovať protiprávne konanie, musí byť príčinná súvislosť medzi týmto protiprávnym konaním a vznikom škody poškodeného. Žiadne protiprávne konanie na strane žalobkyne nie je, dokonca ani len tvrdené, pretože žalobca v žalobe uviedol, že od októbra 2012 mu žalovaná znemožnila užívanie nehnuteľnosti podľa dohody o vyporiadaní BSM, teda neplnila si svoj osobný záväzok a preto si musel nájsť iné bývanie a uzavrieť zmluvu o výpožičke, ktorú žalobca uzatvoril už 20.09.2012, teda predtým, než malo dôjsť ku konaniu žalovanej, znemožňujúcom žalobcovi užívanie nehnuteľnosti podľa dohody. Uviedla, že podľa zmluvy o výpožičke žalobca neplatí žiadnu náhradu za bývanie a užívanie vypožičaného domu, platí len nákladové položky, teda služby spojené s u-žívaním tohto rodinného domu; platí vodu, elektrinu, plyn, stočné, vodné, náklady spojené s upratovaním. Žiaden ekonomický ekvivalent za užívanie nehnuteľnosti, žiadnu náhradu za to, že užíva samotnú nehnuteľnosť. Podľa dohody o vyporiadaní BSM sa žalovaná zaviazala presne na to, na čo sa zaviazali manželia Petrekoví ako majitelia nehnuteľnosti označenej v zmluve o vypožičaní nehnuteľnosti, teda zaviazala sa poskytovať, umožňovať žalobcovi bývanie vo svojej nehnuteľnosti, ale nezaviazala sa poskytovať -a platiť za žalobcu- služby spojené s užívaním jej nehnuteľnosti, nezaviazala sa platiť za žalobcu spotrebované energie, spotrebovanú vodu, stočné, náklady na upratovanie. To znamená, že ak žalobca platí náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, žiadna škoda mu nevzniká, pretože to je nákladová položka, ktorú musí znášať každý, kto býva. Nikto nemôže bývať zadarmo a nemá právo žiadať, aby niekto iný za neho platil to, čo sám spotrebuje na energiách. Takže žalobca platí len to, čo je povinný platiť, čo by musel platiť všade, kde by býval.
19. PZN predložil súdu výzvu žalobcu (z mája 2012, ešte pred podaním žaloby) voči žalovanej.
20. Súd krátkou cestou predložil k nahliadnutiu list PZN z 29.05.2012 (aj s doručenkou), adresovaný žalovanej vo veci výzvy na zdržanie sa konania spôsobilého zapríčiniť žalovanému škodu.
21. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní konanom dňa 13.12.2017 súd zistil, že kroky, ktoré robila, boli na základe správania sa žalobcu voči nej. Tvrdila, že žalobca ju fyzicky napadol, bola prítomná viackrát polícia, boli prítomné obidve deti. Fyzické útoky sa opakovali, vždy volala políciu. Nehnuteľnosť chcela predať len z dôvodu, že ani ona ani jej deti už nevládali ďalej znášať, že sa pohyboval v dome. V dôsledku psychických problémov, ktoré jej spôsoboval, dostala celiakiu, chodila k lekárom, má to v dokumentácií. Žalobca užíval spálňu, obývačku, chodbu, kuchyňu, priestory. Neskôr mu znemožnila vstupovať do kuchyne, nakoľko zjedol potraviny, zjedol jej celiakické veci z chladničky a úmyselne tam dával veci, ktoré nemohla jesť, teda cialikické veci jej nahrádzal vecami, ktoré by jej zdravotne veľmi uškodili. K dispozícií bola letná kuchyňa, takže mohol si variť. Keď si odsťahoval veci (postupne), nekomunikoval s ňou, ale ako nástroj použil syna, cez ktorého povedal, že jej bude znepríjemňovať život do konca jej života, že jej urobí peklo na zemi za to, že sa s ním rozviedla. Postavil sa pred dom, zavolal synovi, aby mu doniesol z izby veci, takže syn mu vynášal veci, vtedy vstúpili do izby. Odtiahli postele, chodili tam chrobáky, bolo potrebné vykonať doslova deratizáciu. Podotkla, že zámok vymenila až keď sa žalobca totálne odsťahoval, až niekedy na jar v roku 2013, keď absolútne už nechodil do domu. Nikdy sa nestalo, že by prostredníctvom detí chcel vstúpiť do domu, keď ona nebola doma, tak isto neprišiel za doprovodu príslušníkov polície, že chce vstúpiť do domu. Proste odsťahoval sa v priebehu dlhšej doby, trvalo to cca tri mesiace, až prestal úplne chodiť do domu. Takže ona ho nevyhodila. K atakom žalobcu na jej
osobu predložila zoznam všetkých priestupkových konaní. Uviedla, že v tom prvom -najväčšom- útoku bol žalobca uznaný za vinného. 22. PZN v reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedol, že zo žalovanou predloženej listiny vyplýva, že žalobca bol riešený na základe podnetov žalovanej v priestupkovom konaní, bol uznaný vinný z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ale z uvedeného nie je zrejmé, v čom malo toto porušenie občianskeho spolunažívania spočívať.
23. Z výsluchu žalobcu (realizovaného PZO) súd zistil, že žalobca sa súdnou cestou nedomáhal splnenia osobného záväzku žalovanej, ktorý prevzala dohodou o vyporiadaní BSM; snažili sa dohodnúť, na výzvy nereagovala. Jediné kroky, ktoré podnikol, boli listy jeho právneho zástupcu. Na otázku PZO, koľko platil žalovanej po rozvode ich manželstva do času, kým sa odsťahoval z predmetnej nehnuteľnosti uviedol, že žalovanej posielal 600,- eur mesačne; nevedel uviesť dokedy ani to, čo táto platba obsahovala, nevedel uviesť, akou sumou prispieval žalovanej na náklady spojené s bývaním; uviedol, že po rozvode nemal čo platiť, mal vyživovaciu povinnosť, ktorú si plnil, nevedel, čo ešte by mal platiť. Tvrdil, že on sa nesťahoval, nevedel sa dostať do domu, všetky veci sú v dome. Do domu sa nevedel dostať, lebo bol zamknutý. Nevedel vysvetliť, prečo zmluvu o výpožičke uzatvoril 20.09.2012, keď podľa žaloby predmetný dom nemohol užívať od októbra 2012. Tvrdil, že do domu sa nemohol dostať už skôr, už len sporadicky. Potom to vzdal a našiel/vypožičal si nové bývanie. Zmluvu uzatvoril už v septembri, lebo to považoval za vhodné, aby mal zabezpečené bývanie. K listu zo dňa 29.05. 2012, ktorým PZN vyzýval žalovanú na upustenie od zámeru predať predmetný dom, čím by došlo k znemožneniu riadneho užívania predmetného domu žalobcom, a v ktorom nie je žiadna zmienka o tom, že by žalovaná bránila žalobcovi v užívaní domu, resp. že by ho v užívaní domu obmedzovala uviedol, že (v užívaní) mu bolo bránené už skôr, bola zatvorená kuchyňa i obývačka. Na výzvu súdu, aby žalovaný popísal okolnosti jeho odchodu z predmetnej nehnuteľnosti a v ktorom momente nastala situácia, že sa nevedel do predmetnej nehnuteľnosti dostať a musel si nájsť bytovú náhradu uviedol, že trvalo asi rok, čo zamykala, neskôr už boli vymenené kľúče/zámok (niekedy v septembri alebo októbri 2013) a nevedel sa dostať do domu, musel volať synovi, aby ho do domu pustil. Políciu nevolal.
24. PZN v reakcii na výsluch žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru otázky PZO boli kapciózne z toho dôvodu, že formulovanie otázok nesúviselo s obsahom žalobného návrhu žalobcu. Pripomenul, že na 2. strane žalobného návrhu je uvedené, že "počnúc mesiacom október odporca (rozumej: žalovaná) osobný záväzok v zmysle dohody o rozdelení a vyporiadaní majetku (BSM) porušuje tým ...". Nebolo uvedené, že v mesiaci októbri mu bolo znemožnené a počnúc októbrom žaluje žalobca nedodržiavanie osobného záväzku a od mesiaca október 2012 žiada určenie škody, ktorá mu tým vznikla, nie že v mesiaci októbri alebo v mesiaci septembri 2012 mu bol znemožnený výkon užívania predmetného rodinného domu. Otázky PZO na žalobcu prečo tvrdí, že od mesiaca október mu je znemožnené (užívanie domu) nevychádzali z nejakých predchádzajúcich tvrdení žalobcu a boli modifikovaním obsahu žalobného návrhu. Z uvedeného dôvodu otázky, ktoré boli žalobcovi položené zo strany PZO, považoval za nesúvisiace s daným konaním a vyjadrením žalobcu.
25. Z výsluchu žalovanej (realizovaného PZN) súd zistil, žalovaná po výmene zámkov (v r. 2013) vyčistila priestory, užívané žalobcom, chemickými prostriedkami, na odstránenie hmyzu. Na otázku, či od októbra 2012 do bližšie neuvedeného obdobia 2013 nebola vykonaná žiadna starostlivosť o daný priestor uviedla, že si nepamätá, kedy očistu robila, bolo to potom, čo zistila, že sa žalobca odsťahoval. K miznutiu potravín uviedla, že ich nezjedli; dcéra upozornila žalobcu, že nemá jesť stravu pripravenú pre (syna) Kristiána.
26. Z výsluchu svedkyne Vincencie Žemlovej, nar. 18.01.1941, trvalo bytom Závalie 1329/3A, Hlohovec (matky žalovanej) súd zistil, že ona sa takmer stále zdržiavala v tom dome, pretože varovala deti. Uviedla, že až do rozvodu bolo dobre a keď sa rozviedli, zať (rozumej: žalobca) si zobral jednu izbu, kde sa nasťahoval, bývalo sa mu veľmi dobre, pretože vedľa mal toaletu, mal sprchu. Ináč sa mohol pohybovať po celom dome, nikto mu v tom nebránil. Dvierka do domu sa nezamykali ani nezamykal nikto dom. Sám sa rozhodol, že z domu odíde a zistili to až po čase ich syn, že otec si odnáša veci, po častiach, a keď už mal takmer všetko odnesené, potom sa ukázal občas pred domom, keď zavolal svojmu synovi, že zabudol si to, zabudol si hento a tie veci mu syn nosil pred dom. Zať (žalobca) sa nikdy nepokúšal ísť cez bránku do dvora, teda ani do domu.
Na otázky PZN svedkyňa uviedla, že má vlastný byt v Hlohovci, ale keď bolo treba varovať deti, dochádzala do Leopoldova (rozumej do predmetného domu), niekedy tam prespala aj dva - tri dni, niekedy tam bola celý týždeň alebo aj celé dva týždne, väčšinou sa zdržiavala tam. A tak isto je to aj teraz, pretože jej dcéra (rozumej: žalovaná) svojho syna nenechá samého, tak je tam takmer stále. Syn je už dospelý, ale ona ho nenecháva samého, aby mal spoločnosť. Nemala vedomosť o tom, že by si žalobca z predmetného domu alebo v dome bral nejaké veci, ktoré mu nepatrili; keď zavolal synovi, že mu niečo chýba, tak mu to doniesol. V ďalšom uviedla, že žalobca jej doposiaľ nevrátil peniaze, ktoré mu požičala. Uviedla, že do domu sú tri vstupy (z ulice, z terasy a z vodárničky
27. Z výsluchu svedka Miroslava Žemlu, nar. 22.01.1962, trvalo bytom Pltnícka 227/42, Hlohovec, m. č. Šulekovo (brata žalovanej), súd zistil, že do osobných vzťahov sporových strán sa nemiešal; so žalobcom sa asi päť rokov nestretáva. Vedel, kde žalobca býva, povedala mu to p. Petreková. Na otázky PZO svedok uviedol, že žalobca sa presťahoval k p. Petrekovej asi pred piatimi rokmi, nevedel bližšie uviesť kedy (na jar? v lete?), vídaval ho tam (počas jazdy v automobile, ktorý svedok riadil) na dvore, v pracovnom odeve.
28. Z listu PZN zo dňa 29.05.2012 súd zistil, že PZN vyzýval žalovanú ako vlastníčku predmetných nehnuteľností (domu s. č. 109 a zhora uvedených pozemkov v kat. úz. Leopoldov), aby upustila od zámeru scudziť predmetné nehnuteľnosti, čím by zmarila žalobcovi riadne užívanie uvedených nehnuteľností, ako sa k tomu zaviazala v dohode o rozdelení a vyporiadaní BSM zo dňa 04.11.1999. Podľa doručenky žalovaná tento list prevzala dňa 31.05.2012.
29. Z odpovede Obv. úradu Trnava, č. OVVS3-2012/16531 (zo dňa 21.12.2012) na žiadosť žalovanej zo dňa 27.11.2012 súd zistil, že na podnet žalovanej bolo proti žalobcovi vedených päť priestupkových konaní, v dvoch prípadoch bola žalobcovi uložená sankcia (podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch /ďalej aj "PrZ"/- za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu), jeden prípad bol odložený (podľa § 66 ods. 2 písm. a/ PrZ) a v dvoch prípadoch bolo konanie zastavené (podľa § 76 ods. 1 písm. c/ PrZ).
30. Dagmar Haulišová, nar. 02.03.1952, bytom Rázusova 108/8, Leopoldov, v Čestnom vyhlásení zo dňa 16.03.2018 okrem iného uviedla, že v septembri 2012 pri vyprevádzaní hostí z narodeninovej oslavy jej matky (nar. 03.09.1926) počula a následne videla, že žalobca sa nemôže dostať do domu, v ktorom so svojou bývalou manželkou a deťmi býval; potom, čo mu syn priniesol nejakú tašku odišiel a viac tam nebýval. Toto čestné vyhlásenie predložil PZN.
31. Magdaléna Fričová, nar. 11.11.1957, bytom Bojničky č. 90 v Čestnom vyhlásení zo dňa 26.03.2018 okrem iného uviedla, že do decembra 2016 bývala na adrese Rázusova 110 v Leopoldove, bola susedou sporových strán. Okrem iného uviedla, že "moje čestné vyhlásenie uvádzam na základe nepravdivého tvrdenia p. Haulišovej, ktorá adresovala súdu jej vyhlásenie, že p. Moravec sa neohol od septembra 2012 dostať do nehnuteľnosti na adrese Rázusova 109/10, Leopoldov. Pána Moravca som osobne videla ešte minimálne celý rok 2013 zaparkovať auto pred domom pani Moravcovej, odomkol si vstupnú bránu, poobzeral sa okolo seba, bránu opäť zamkol a odišiel. Vždy takto robieval keď išiel do práce a z práce. Neskôr jeho auto parkovalo pred domom pani Haulišovej. Od pani Moravcovej vedela, že sa odsťahoval, napriek tomu som ho ešte dlhú dobu videla takto konať a to minimálne rok po jeho odsťahovaní sa z domu p. Moravcovej.". Toto čestné vyhlásenie predložila PZO.
32. Nakoľko žiadna zo strán nenavrhla doplnenie dokazovania výsluchom Dagmar Haulišovej a Magdalény Fričovej, nebolo možné od menovaných získať relevantné informácie, ktoré by prípadne mohli napomôcť zisteniu skutkového stavu.
33. Z výsluchu svedka Kristiána Moravca, nar. 15.05.1998, bytom Rázusova 109/10, Leopoldov (syna sporových strán) na pojednávaní konanom dňa 28.03.2018 súd zistil, že podľa svedka žalobca z domu vyhnaný nebol; jeho rodičia mali spory, hádali sa. Uviedol, že on musel aj volať policajtov. Sám povedal otcovi (teda žalobcovi), že by bolo dobré, keby odišiel.
Na otázku PZN, či žalovaný mohol užívať celú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek obmedzenia svedok uviedol, že čítal zápisnicu, čo následne poprel a uviedol, že o veci sa rozprával s mamou (teda žalovanou); na otázku PZN neodpovedal. Na otázky PZO svedok uviedol, že pred odchodom z domu jeho otec (teda žalobca) býval hore, v bývalej spoločnej spálni, užíval hornú kúpeľňu; keď nemali konflikty, používal aj spodnú časť domu. Po odsťahovaní sa z domu sa už nevracal. Svedok nemal vedomosť o tom, že by sa žalobca domáhal návratu do predmetného domu. Na otázky PZN svedok uviedol, že v priestoroch spálne bol rolldor, v ktorom mal žalobca uložené svoje veci; v ďalšej časti boli nejaké paplóny, lyžiarske veci a iné. Doplnilo, že do vzniku konfliktov žalobca užíval aj spodok domu, a s odstupom sa mu zamedzoval prístup do kuchyne; v najhoršom období využíval svoju izbu, kúpeľňu. Po hádkach boli ostatné priestory zamykané (bližší čas uviesť nevedel). Pamätal si, že jeden z konfliktov vznikol z toho dôvodu, že žalobca zjedol z bezlepkových koláčov, ktoré napiekla žalovaná. Na otázky žalovanej uviedol, že dvere vchodové a zádverové sa zamykali (a stále zamykajú) nezávisle od toho, či žalobca v dome býval alebo nebýval. Žalobca voľne využíval aj letnú kuchyňu, terasu a bazén. Obývačku a kuchyňu v dome užíval iba do istého času, najprv sa zamykala kuchyňa, asi posledného polroka.
34. Po výsluchu svedka PZN požiadal, aby súd na výsluch svedka (na ktorom sa aj PZN aktívne zúčastnil), keďže bol oboznámený s obsahom vyjadrení sporových strán pred tým, ako bol uskutočnený jeho výsluch; tvrdil, že svedok vypovedal pod vplyvom žalovanej. Spochybnil pravdivosť obsahu čestného vyhlásenia p. Magdalény Fričovej, bytom Bojničky 90, nakoľko je v príkrom rozpore s preukázanými tvrdeniami žalobcu, vyjadreniami svedka, ktorý uviedol, že potom, čo začal bývať v iných priestoroch už do domu nešiel, ako aj v rozpore s vyjadreniami pani Dagmar Haulišovej v listinnom dôkaze, ktorý predložil žalobca. Považoval vyhlásenie p. Fričovej za účelové, spochybňujúce ostatné tvrdenia, ktoré sú jasne a zrozumiteľne podložené listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil. Uviedol, že zo súdneho spisu je zrejmé, že žalobca začal bývať v iných priestoroch na základe zmluvy zo septembra 2012 a ak mali byť brané za pravdivé napr. aj vyjadrenie svedka - syna sporových strán, ten uviedol, že potom, čo (žalobca) začal bývať inde, už do domu nechodil, potom nemôže byť pravda vyjadrenie pani Fričovej, že "pána Moravca som osobne videla ešte minimálne celý rok 2013 zaparkovať auto pred domom pani Moravcovej, odomkol si vstupnú bránu, poobzeral sa okolo seba, bránu opäť zamkol a odišiel, vždy tak robieval, keď išiel do práce a z práce", takže aj napriek tomu, že nevieme, čo v tom čase robila p. Fričová, spochybnil pravdivosť jej vyjadrení, že by vedela, aký má časový rozvrh práce pán žalobca a vedela určiť, že bolo to v čase, keď išiel do práce a z práce, pričom je veľmi zarážajúce, že si to s odstupom piatich rokov od uvedeného obdobia presne pamätá. Návrhy na doplnenie dokazovania k čestným vyhláseniam nemal, len spochybnil tento listinný dôkaz.
35. Žalobca sa k veci už nechcel vyjadriť.
36. PZO k veci ďalej uviedla, že skutočnosť, že svedok bol akýmkoľvek spôsobom oboznámený s predmetom konania nie je relevantné. Je ťažko očakávať, aby sa v rodine, domácnosti nehovorilo o tomto nezmyselnom spore, muselo sa o ňom hovoriť, bol oboznámený s predmetom tohto sporu a ani to nepoprel. Uviedla, že okrem tohto sporu prebieha ďalší spor, kde zastupuje svedka vo veci výživného na plnoleté dieťa, pretože s otcom sa nevie dohodnúť na zvýšení výživného, chcel sa tomu vyhnúť. Otec povedal, že si to celé vymyslel, zopakoval aj v tom konaní a pojednávaní, že toto všetko je len výmysel matky, ktorá dotlačila syna do podania takéhoto návrhu, ale syn v skutočnosti vôbec žiadne vyššie výživné od neho nechce. Svedok musel prísť na pojednávanie a povedať, že to výživné vyššie chce a z akých dôvodov; tým chcela povedať, že žalobca zavádza, syn je plnoletý, je v plnom rozsahu svojprávny a nenechá si diktovať ani jedným z rodičov. Tvrdenie PZN, že netreba prihliadať na jeho výpoveď, pretože je ovplyvňovaný matkou a pod vplyvom matky, je absolútny nezmysel. Pokiaľ ide o čestné prehlásenia, veľmi rada sa pripojím k tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu, že s odstupom času si nemôže p. Fričová pamätať a p. Haulišová s odstupom času si môže pamätať? Presne vie, že v septembri v roku 2012 bola čohosi svedkom, čo sa jej vôbec netýkalo? Mala vážne pochybnosti, keby si pamätala, že presne v septembri 2012 sa odohrala nejaká udalosť v jej rodine, ale čo sa odohrávalo na ulici pred domom susedov, aby si tak presne pamätala? Vyjadrila pochybnosť a pripojila sa k PZN, že aj p. Fričová si možno celkom všetko presne pamätá. Pripomenula, že p. Fričová netvrdí, že žalobca bol v dome, ona tvrdila, že si odomkol bránu a vstúpil na pozemok, popozeral sa po pozemku a odišiel do práce. Ona netvrdí, že chodil do domu.
K jednotlivým čestným vyhláseniam nemala návrhy na doplnenie dokazovania.
37. PZN k veci uviedol, že nebude hodnotiť priebeh a obsah iného konania (o výživnom), o ktorom tento súd nie je oboznámený a nesúvisí s týmto konaním. Poznamenal, že nikdy súdu neoznámil, že p. Fričová sa vyjadrila, že pán Moravec vstupoval do domu. Informácie o vzťahu žalobcu a svedka (prednesené PZO), je v tomto prípade irelevantné a bezpredmetné. K čestnému vyhláseniu p. Haulišovej dodal, že - na rozdiel od čestného vyhlásenia predloženého žalovanou- pravdivosť vyhlásení pani Haulišovej nikto nespochybnil.
38. PZO napokon uviedla, že sa domáha zamietnutia žaloby okrem uvedeného dôvodu aj z dôvodu, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla, pretože žalobca sa odsťahoval a podľa zmluvy o vypôžičke, ktorú uzavrel v septembri 2012, platí za užívanie nehnuteľnosti vlastníkov nehnuteľnosti len nákladové položky, čiže spotrebu vody, elektriny, plynu a povinnosť uhrádzať takéto náklady by mal aj v dome žalovanej, pretože žalovaná sa zaviazala osobným záväzkom, že mu umožní bývanie, ale nezaviazala sa, že bude za neho hradiť nákladové položky, tie bol povinný hradiť. 39. PZN k tvrdeniu PZO o tom, že žalobca by mal povinnosť uhrádzať náklady za užívanie predmetného domu je niečo, čo predpokladá, ale zo žiadneho -ani listinného ani iného dôkazu- to nevyplýva. Osobným záväzkom žalovanej bolo umožniť žalobcovi užívanie predmetnej nehnuteľnosti v celom rozsahu a nikde sa nepíše, či odplatne alebo bezodplatne; vychádza sa z teda toho, že bezodplatne. Náklady na užívanie vypožičanej veci, ktorú užíval za účelom bývania musí uhrádzať, ale keby býval v tom dome, tak ich uhrádzať nemusí, takže jednoznačná škoda je tam preukázaná v danej výške a argument PZO nie je opodstatnený.
40. PZN právom záverečnej reči uviedol, že žalobca sa obrátil na súd s návrhom s náhradou škody potom, čo mu bolo jeho bývalou manželkou (žalovanou) znemožnené užívať -pôvodne spoločnú- nehnuteľnosť, ktorú v roku 1999 titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva prenechal v celom rozsahu žalovanej. Po nezhodách medzi účastníkmi konania, ktoré vyústili do rozvodu manželstva a aj napriek tomu potom, čo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa žalovaná zaviazala umožniť žalobcovi doživotné užívania spoločnej nehnuteľnosti, robila všetky úkony k tomu, aby sa nedalo túto nehnuteľnosť riadne užívať, či už fyzickými prekážkami, zamykaním jednotlivých priestorov alebo vo vytváraní atmosféry, ktorá nebola vhodná na bývanie. Podľa vyjadrení pani Haulišovej, dňa 03.09.2012 sa žalobca vrátil z práce, nebolo mu umožnené dostať sa do domu. Následne sa domáhal umožnenia užívania predmetnej nehnuteľnosti prostredníctvom listov adresovaných či už žalovanej alebo jej vtedajšej právnej zástupkyni v iných konaniach, na čo nebolo reagované a naďalej nebolo umožnené predmetnú nehnuteľnosť užívať. Na základe uvedeného sa následne rozhodol obrátiť na súd s požiadavku na náhradu škody, ktorá mu bola týmto konaním spôsobená a náhradu škody preukázal a odôvodnil nákladmi, ktoré mu vznikli užívaním veci iného, kde môže bývať. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
41. Žalobca právo záverečnej reči nechcel využiť.
42. PZO právom záverečnej reči uviedla, že žiada žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tvrdila, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že mu vznikla škoda vo výške, ktorú žaluje a že táto škoda vôbec vznikla takáto škoda a že by za ňu mala zodpovedať žalovaná. Poukázala na list žalobcu z 08.07.2013, ktorý písal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom žiada žalovanú o úhradu škody, pretože pán žalobca uhrádza mesačné nájomné vo výške 300,- eur manželom Petrekovým, počnúc mesiacom október 2012, uvedená suma zároveň predstavuje skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vzniká; v žalobe, podanej v novembri 2013 uviedol, že žalobca platí manželom Petrekovým mesačné náklady spojené s bývaním vo výške 300,- eur. Zdôraznila, že nájomné a mesačné náklady spojené s bývaním sú dve odlišné veci a že je tu potom otázka, čo vlastne od žalovanej pred podaním žaloby a v rámci tohto súdneho konania požadoval. Zo zmluvy, ktorú žalobca uzatvoril s manželmi Petrekovými vyplýva, že sa nezaviazal uhrádzať žiadne nájomné, uzavrel zmluvu o vypôžičke veci a zaviazal sa platiť nákladové položky, spočívajúce v dodávke vody, elektrickej energie, plynu, úhrad nákladov stočného, kanalizácie a podiel na upratovaní. O nájomnom a úhrade nájomného v tejto zmluve nie je žiadna zmienka, čiže zaviazal sa uhrádzať náklady spojené s užívaním predmetu a nie nájomné. Z dohody o rozdelení a vyporiadaní majetku z BSM nepochybne vyplýva osobný záväzok žalovanej zabezpečiť svojmu žalobcovi (bývalému
manželovi), v tom čase manželovi, právo dosmrtného bývania a užívania predmetných nehnuteľností. V dohode sa nepíše, či toto právo tento žalobcu a tomu zodpovedajúca povinnosť žalovanej sa zriaďuje ako osobný záväzok odplatne alebo bezodplatne. Ak by žalobca užíval rodinný dom bez úhrady nákladových položiek, spojených s užívaním domu, nepochybne by na jeho strane dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu. Nebolo preukázané, že by žalobcovi vôbec vznikla nejaká škoda, pretože každý musí platiť náklady spojené s bývaním, bez ohľadu, či býva vo vlastnom alebo či býva v prenajatom; v prenajatom musí platiť aj nájomné, čo žalobca neplatí. Nie je tu žiadna príčinná súvislosť medzi platením nákladových položiek a správaním sa žalovanej, teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť o vzniknutej škode, a poukázala aj na ust. § 3 (Občianskeho zákonníka) - dobré mravy. Výpoveďou syna sporových strán bolo preukázané, že atmosféra v dome bola veľmi zlá, opakovane tam chodili policajti, boli riešení, boli tam hádky, boli tam konflikty, zrejme dochádzalo k fyzickým útokom. Situácia pravdepodobne prerástla do tej miery, že aj žalobca pochopil, že ďalšie takéto spolužitie v tom dome je neúnosné a odsťahoval sa, čo mu slúži ku cti. Žalovaná mala obavy o svoje zdravie a život, zamykala sa. Za týchto okolností sa domáhať odškodnenia za to, že sa sám dobrovoľne odsťahoval z rodinného domu žalovanej, považovala za nenáležité a v rozpore s dobrými mravmi.
43. Sporové strany návrhy na doplnenie dokazovania nemali.
44. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sporové strany v r. 1999, po zrušení ich bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, ešte ako manželia uzatvorili predmetnú dohodu, podľa ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. V zmysle čl. II. predmetnej dohody sa žalovaná osobným záväzkom zaviazala umožniť žalobcovi "dosmrtné" bývanie a užívanie v predmetných nehnuteľnostiach. Predmetné nehnuteľnosti boli ocenené súdnym znalcom na 445 220,- Sk; hodnota spoluvlastníckeho podielu patriaceho do BSM predstavovala sumu 222 610,- Sk.
45. Z predmetnej dohody súd ďalej zistil, že splatenie zostatku pôžičky od Slovenskej sporiteľne, a.s., vo výške 62 040,- Sk, prevzala žalovaná, ktorá pôžičku aj dovtedy splácala.
46. Z predmetnej dohody súd tiež zistil, že žalovaná prevzala aj splatenie zostatku ďalších dvoch pôžičiek od Slovenskej sporiteľne, a.s., v celkovej sume 28 193,30 Sk, ktorá pôžičky aj dovtedy splácala.
47. Podľa bodu VI. dohody podiel žalobcu na BSM sporových strán predstavovala suma 200 000,- Sk, ktorá bola použitá na vyrovnanie jeho záväzkov, ktoré mu vznikli pri podnikateľskej činnosti.
48. Predmetnou dohodou si sporové strany vyporiadali spoločne nadobudnutý hnuteľný aj nehnuteľný majetok.
49. Súd mal za preukázané, že predmetná dohoda bola uzatvorená za trvania manželstva sporových strán v čase, keď ako manželia spolu žili.
50. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa z predmetnej nehnuteľnosti odsťahoval po tom, čo sa vzťahy sporových strán po ich rozvode vyhrotili, ako aj to, že žalovaná obmedzila žalobcu v užívaní predmetnej nehnuteľnosti, pričom ale mal možnosť uspokojiť v predmetnom dome svoju potrebu bývania, ako aj hygienické potreby a mal tiež možnosť pripravovať si stravu (v letnej kuchyni).
51. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v predmetnej dohode nie je žiadna zmienka o tom, či žalobca bude mať právo užívať predmetnú nehnuteľnosť odplatne alebo bezodplatne.
52. Súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj "ZoR") "manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie" a že podľa ust. § 19 ods. 1 ZoR "o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť".
53. Pokiaľ teda sporové strany uzatvorili predmetnú dohodu ako manželia, mali obaja (teda žalobca aj žalovaná) povinnosť starať sa o zabezpečenie potrieb ich rodiny (všetkých jej členov), a to podľa svojich možností a majetkových pomerov. Medzi potreby rodiny nepochybne patrí aj zabezpečenie bývania rodiny (ako základná potreba), s ktorým sú samozrejme spojené aj náklady, ktoré musia manželia znášať.
54. Zánikom manželstva sporových strán sa situácia zmenila. Žalobcovi naďalej patrilo právo "dosmrtného" bývania a užívania predmetných nehnuteľností, avšak nemohol legitímne očakávať, že jeho bývalá manželka (žalovaná) bude zo svojho znášať aj náklady spojené s bývaním žalobcu ako jej bývalého manžela, ktorý sa po zániku ich manželstva rozvodom stal pre žalovanú v podstate cudzou osobou a teda nemala už voči nemu žiadne povinnosti v zmysle cit. ust. ZoR, teda ani povinnosť znášať zo svojho náklady na bývanie žalobcu, vrátane nákladov na spotrebované médiá (ako napr. náklady na žalobcom spotrebovanú vodu, elektrinu, plyn). Sporové strany v tomto smere neuzatvorili žiadnu dohodu, iba žalobca tvrdil, že po istú dobu (ktorú nevedel spresniť) platil žalovanej sumu 600,- eur mesačne, pričom nevedel uviesť, aká časť tejto sumy pripadala na výživné na deti sporových strán.
55. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalobca si zabezpečil uspokojenie potreby bývania zmluvou o vypožičaní veci zo dňa 20.9.2012, uzatvorenou s manželmi Petrekovými. Na tomto zmluvnom základe žalobca užíva horné poschodie rodinného domu požičiavateľov, ktorým sa zaviazal uhrádzať mesačne sumu 300,- eur za plnenia spojené s užívaním predmetu vypožičania (teda bytu), spočívajúce v dodávke vody, elektriny, plynu, stočného a podiel na upratovaní s tým, že prípadné preplatky mu budú vrátené.
56. Žalobca nepreukázal skutočné náklady na vodu, elektrinu, plyn, stočné a podiel na upratovaní, teda nepreukázal, či suma 300,- eur mesačne bola skutočne aj bez zvyšku skonzumovaná. Uvedené by ale malo význam vtedy, ak by žalobca preukázal, že náklady na uvedené mal vyššie ako mal v predmetnom dome žalovanej. Vychádzal (mylne) z toho, že má "dosmrtné" právo bývania a užívania predmetného domu žalovanej, a to bez toho, aby uhrádzal aspoň náklady na nám spotrebované médiá. Pokiaľ sa predmetnou dohodou žalobca nezaviazal na platenie nájomného žalovanej (čo sa nezaviazal), mal právo užívať predmetný dom -ako manžel žalovanej- bez platenia nájomného, čo je zákonné a legálne, ale ako manžel bol povinný podieľať sa a nákladoch spojených s bývaním rodiny sporových strán.
57. Ako je už zhora uvedené, žalobca sa domáhal prisúdenia žalovanej sumy titulom náhrady škody.
58. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. [§ 420 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "OZ")]
59. Škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.
60. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je a/protiprávny úkon, b/spôsobenie škody a c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Iba pri preukázaní uvedených zákonných predpokladov je možné úspešne sa domáhať náhrady škody voči zodpovednostnému subjektu.
61. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná obmedzila žalobcu v užívaní predmetného domu, ale nebolo preukázané, že by mu celkom znemožnila užívanie domu v rozsahu, potrebnom na uspokojenie potreby bývania žalobcu. Je teda namieste záver, že jednak nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikla škoda a že by za jej vznik zodpovedala žalovaná porušením jej právnej povinnosti. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody, zaťažovalo ho dôkazné bremeno preukázania existencie škody a jej výšky, zavinenie škody žalovanou porušením jej právnej povinnosti a príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním žalovanej; žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.
62. Súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca po zániku manželstva užíval predmetnú nehnuteľnosť (dom) žalovanej a neuhrádzal náklady za ním spotrebovanú vodu, elektrinu, plyn, bola by tu namieste otázka, či tu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalobcu na úkor žalovanej (čo ale nebolo predmetom tohto konania).
63. Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno (ako je uvedené v ods. 61.), jediným možným výsledkom bol neúspech v spore (strata sporu); preto súd rozhodol tak, ako ej uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
64. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. [§ 251 CSP]
65. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]
66. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. [§ 262 ods. 1 a 2 CSP]
67. Nakoľko súd žalobu zamietol, plný (100%-ný) úspech v spore mala žalovaná, má preto proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu; o jej výške rozhodne súdny úradník, samostatným uznesením (výrok II. tohto rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. (§ 356 CSP a contrario, § 357 písm. m/ CSP)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]
O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP] Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä [...], odvolanie, [...]. [§ 123 CSP]
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).