Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoE-54-2017.pdf
PDF · 99.35 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/54/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453, zastúpená: Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, (právny nástupca oprávneného je v dôsledku zlúčenia ku dňu 16.06.2017 spoločnosť MINIHOTOVOST SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpená: Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141), proti povinnému: H. T., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom X. J. XXXX/XX, M. J., o vymoženie sumy 100,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 30. decembra 2015 pod č.k. 18Er/676/2015-42, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného: MINIHOTOVOST SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 043 55 211.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 34, § 45 ods. 1, 2 ,3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1, 2, 3, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, článkami a prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozsudkami Súdneho dvora (ES), ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe ktorého zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávnenou a povinným na diaľku prostredníctvom web stránky www.minipozicka.sk dňa 17.12.2013, z ktorej vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 100 eur, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť ho veriteľovi (v tomto konaní oprávnenej) v lehote 28 dní, avšak zvýšený o sumu poplatku vo výške 28 eur, t.j. v celkovej sume 128 eur. Keďže povinný svoj dlh riadne neuhradil, oprávnená pristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania. Z odôvodnenia rozsudku zistil, že strany uzavreli dňa 17.12.2013 rozhodcovskú zmluvu. Zistil, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah. Zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva boli už vopred pripravené dodávateľkou pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný ani nemohla ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Ďalej je vzhľadom na dátum a čas uzatvorenia (dňa 17.12.2013 o 14:41 hod.) oboch týchto formulárových zmlúv zrejmé, že súčasne s uzatvorením zmluvy s povinným došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, v ktorej povinný musel súhlasiť s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní, inak by mu nebol poskytnutý úver na základe zmluvy, pričom skutočnosť, že oprávnená pripravila rozhodcovskú doložku na samostatnom liste papiera žiadnym spôsobom nespochybňuje, že k uzatvoreniu zmluvy s povinným došlo súčasne s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, nakoľko vzhľadom na formu oboch zmlúv a dátum a čas ich uzavretia je zrejmá ich vzájomná súvislosť a podmienenosť.
Z rozhodcovskej zmluvy síce pre povinného ako spotrebiteľa vyplýva právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, (a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy), avšak absentuje tu zmienka o tom, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere. Zo samotnej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by mal povinný možnosť rozhodnúť sa, či túto rozhodcovskú zmluvu príjme alebo nie, ani nevyplýva, či bola o tejto skutočnosti zo strany oprávnenej jasne a zrozumiteľne informovaná, ani či jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Takto formulovanú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú. V čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy spor. Takýmto spôsobom sa povinný vopred vzdala svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Bol toho názoru, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ako podmienky uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorú oprávnená používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, je neprijateľnou podmienkou. Samotná rozhodcovská zmluva umožňuje dlžníkovi obrátiť sa v spore s veriteľom na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto rozhodcovská zmluva neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľky mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora, preto žiadosť o súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal s poukazom na § 205 ods. 2 písm. c), f) OSP. Konštatovala, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Tiež uviedla, že exekučný súd nesprávne právne posúdil aj samotný charakter zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávnenou a povinným a následne aj charakter právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy. Uviedla, že konajúci súd opomenul aplikáciu ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď v danej veci nešlo o spotrebiteľský úver, pretože poskytnutý úver sa mal vrátiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Uzavrela, že zmluvu uzatvorenú medzi oprávnenou a povinným je potrebné posudzovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, a preto táto zmluva nemôže ani obsahovať neprijateľné podmienky. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutá rozhodcovská doložka nemá povahu neprijateľnej podmienky. Oprávnená bola tiež toho názoru, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Odvolateľ zdôraznil, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi zmluvnými stranami je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.
4. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Nitra. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.
5. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
6. Krajský súd v Nitre zistil, že oprávnený bol ku dňu 16.06.2017 vymazaný z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo: 6121/B z dôvodu jeho zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 043 55 211, ktorá je jeho univerzálnym právnym nástupcom. Z tohto dôvodu rozhodol odvolací súd z úradnej povinnosti o tom, že v konaní pokračuje ďalej ako oprávnený spoločnosť MINIHOTOVOST SE.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
8. V predmetnej veci, z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 04.03.2015, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 28.11.2014 sp.zn. SR 15939/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť dňa 29.12.2014, podkladom ktorého bola zmluva o úvere uzatvorená na diaľku dňa 17.12.2013, 14:41 ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemerná RPMN na príslušný spotrebiteľský úver miera nákladov (RPMN). Strany uzavreli dňa 17.12.2013, 14:41 hod. rozhodcovskú zmluvu. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou dňa 01.06.2015 na Okresný súd Nitra požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. 9. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
13. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
14. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
15. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
16. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
17. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.
18. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď preskúmal v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú zmluvu. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva k úveru, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol je neprijateľnou podmienkou. Odvolací súd sa tiež stotožil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že o rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej, že síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávnenej ako dodávateľky, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľka svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.
21. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľky. Ak by dodávateľka iniciovala konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavila, alebo odvrátila. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.
22. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľkou (oprávnenou) naformulované zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú (adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne, preto ju správne súd prvej inštancie posúdil, ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - povinný si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať. Záverom odvolací súd zdôrazňuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazujúc na zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom zákona je upraviť problematiku ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb na diaľku v súlade so smernicou č. 2002/65/ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES. V predmetnej veci bola zmluva o úvere vrátane rozhodcovskej zmluvy uzatvorená stranami na diaľku prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (§ 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z.), pričom v súlade s § 8 citovaného zákona práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi. V prejednávanej veci je spotrebiteľovi fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávnenou je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Spotrebiteľ musí mať vždy právo obrátiť sa na všeobecný súd (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na uvedené exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluve, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.
23. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).