Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/325/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: R. A., F. Š. X, F., zast. JUDr. Milan Ficek, advokát, so sídlom Záhradnícka 39, Bratislava, proti žalovanému: Negotiant s.r.o., so sídlom Kupeckého 5, Bratislava, IČO: 35 967 587, zast. JUDr. Annou Ščepkovou, so sídlom Saratovská 2/A, Bratislava, o zaplatenie 1.500 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. mája 2013 č.k. 21C 100/2010-146 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 500 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 26.4.2010 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 90 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 723,46 Eur k rukám jej právneho zástupcu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je písomné vyhlásenie spotrebiteľa označeného ako záujemca, spočívajúca v povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1.975,04 Eur v prípade, že po dobu platnosti zmluvy záujemca bude viesť rokovania a uskutočňovať iné kroky k naplneniu predmetu zmluvy s tretími osobami, bez prítomnosti alebo súhlasu sprostredkovateľa zaväzuje sa záujemca zaplatiť vyššie uvedenú zmluvnú pokutu, takisto zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade, ak by sa predmet zmluvy splnil bez pričinenia ktorejkoľvek zmluvnej strany, alebo ak by záujemca nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy počas účinnosti tejto zmluvy, za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

2. Vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobkyne, že so žalovaným dňa 11.3.2010 uzatvorili písomnú zmluvu o sprostredkovaní č. A.-XXXX/XX/XXX (ďalej len "zmluvu o sprostredkovaní"), na základe ktorej sa žalovaný ako sprostredkovateľ zaviazal jej ako záujemcovi obstarať v dohodnutom čase, t.j. do 24.3.2010 za odmenu vo výške 1.975,04 Eur uzavretie kúpnej zmluvy na byt č. XX na námestí Q. X/A, X/B orientačné číslo X/B, okres Bratislava V, obec Bratislava - m.č. T., na parcele č. XXXX, XXXX, súpisné číslo XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. T. (ďalej len "byt"). Dohodli sa, že vyplatí žalovanému odmenu za sprostredkovanie kúpy bytu vo výške 1.500 Eur, čo aj spravila a žalovaný prijatie peňažných prostriedkov potvrdil príjmovým dokladom zo dňa 11.3.2010. Vzhľadom na neakceptovateľné podmienky zmluvy, požiadavku žalovaného na zrýchlené konanie, nátlak zo strany predávajúceho, nepravdivé a nepresné informovanie zo strany žalovaného, od zmluvy dňa 22.3.2010 odstúpila a žiadala od žalovaného vrátiť vyplatenú províziu vo výške 1.500 Eur, pričom žalovaný zásielku neprevzal. V čase podpisu zmluvy o sprostredkovaní mala tiež oprávnenie nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou iná realitná kancelária. Nakoľko žalovaný v primeranej dodatočnej lehote peňažné prostriedky žalobkyni

nevrátil, dostal sa do omeškania. Preto si okrem istiny uplatnila aj nárok na úrok z omeškania od 26.4.2010 do zaplatenia.

3. Z vyjadrenia žalovaného zistil, že zmluva o sprostredkovaní na kúpu bytu bola uzatvorená s dojednaním zmluvnej pokuty vo výške 1.975,04 Eur pre prípad, že žalobkyňa nepristúpi k podpísaniu kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť po dobu účinnosti zmluvy o sprostredkovaní, t.j. do 24.3.2010. So žalobkyňou mal dohodnutých niekoľko termínov stretnutia, dostavila sa na jediný z nich, a to deň 11.3.2010 kedy zložila zálohu za sprostredkovanie vo výške 1.500 Eur. Následne mu zaslala listom zo dňa 22.3.2010 písomné odstúpenie od zmluvy s uvedením dôvodov, ktoré podľa neho nezakladajú titul na odstúpenie od zmluvy o sprostredkovaní, preto si zmluvnú pokutu ako odôvodnenú ponechal, keďže kúpna zmluva nebola podpísaná zavinením žalobkyne.

4. Na základe vykonaného dokazovania rozhodol súd prvej inštancie vo veci rozsudkom zo dňa 14.1.2011 č.k. 21C/100/2010-71, ktorým žalobe žalobkyni v celom rozsahu vyhovel a určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je písomné vyhlásenie spotrebiteľa označeného ako záujemca, spočívajúca v povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1.975,04 Eur v prípade, že po dobu platnosti zmluvy záujemca bude viesť rokovania a uskutočňovať iné kroky k naplneniu predmetu zmluvy s tretími osobami, bez prítomnosti alebo súhlasu sprostredkovateľa zaväzuje sa záujemca zaplatiť vyššie uvedenú zmluvnú pokutu, takisto zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade, ak by sa predmet zmluvy splnil bez pričinenia ktorejkoľvek zmluvnej strany, alebo ak by záujemca nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy počas účinnosti tejto zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

5. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.1.2013 č.k. 11Co/84/2011-104 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že súd síce môže vo výroku rozhodnutia vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj bez návrhu, musí však umožniť stranám sporu vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky a poukázal v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného týkajúcimi sa nedostatočného a nezrozumiteľného rozhodnutia na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a potrebu v súvislosti s ním odôvodniť rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k možnému posúdeniu neprijateľnosti spornej zmluvnej podmienky obsiahnutej v Prílohe č. 1 Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.3.2010. Žalobkyňa sa stotožnila s názorom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný uviedol, že dojednanie o zmluvnej pokute v prílohe č. 1 k zmluve o sprostredkovaní pozostávalo z troch zmluvných podmienok, pričom každá z týchto podmienok dopadá na skutkovo odlišné prípady. Nakoľko možnou v prejednávanej veci je len aplikácia tretej alternatívy, nemal za prípustné, aby súd vyslovoval vo výroku neprijateľnosť aj zvyšných dvoch zmluvných podmienok. Formuláciu "ak by záujemca nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy" je potrebné podľa neho vykladať tak, že žalobkyňa by bola povinná zaplatiť zmluvnú pokutu len v prípade, že by sprostredkúvaná zmluva nebola uzavretá len zo subjektívnych dôvodov na jej strane. Mal za to, že ak môže súd pri posudzovaní právneho úkonu voliť medzi niekoľkými výkladmi, treba zvoliť výklad v prospech platnosti právneho úkonu. Právo na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu nemôže slúžiť na popretie základných princípov súkromného práva a zásad výkladu právnych úkonov. Za účelom zistenia, či boli podmienky vzniku jeho práva na zmluvnú pokutu od žalobkyni splnené, je potom potrebné, aby súd skúmal dôvody, pre ktoré žalobkyňa nepristúpila k uzavretiu sprostredkúvanej kúpnej zmluvy, a či bezdôvodným a zavineným nepristúpením k uzavretiu zmluvy nedošlo k porušeniu jej zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Keďže mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu od žalobkyne, mohol započítať svoju pohľadávku voči nej na zaplatenie zmluvnej pokuty na jej pohľadávku na vrátenie zloženej zálohy vo výške 1.500 Eur. Aj v prípade, že by súd dospel k záveru o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, mal za to, že mu vznikol nárok na náhradu škody. Uviedol, že vyvíjal rozsiahlu aktivitu pri obstarávaní predmetu sprostredkovania pre žalobkyňu, ktorá porušila svoju povinnosť mať a prejavovať vážny záujem o dosiahnutie predmetu sprostredkovania, čo napokon vyjadrila neplatným odstúpením od zmluvy o sprostredkovaní. V príčinnej súvislosti so zavineným porušením právnej povinnosti zo strany žalobkyne vznikla mu škoda vo forme ušlého zisku

- odmeny za sprostredkovanie, na ktorú by mal nárok v prípade, že by svoju povinnosť dodržala.

7. Skonštatoval, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom výsluchov žalobkyne a štatutárneho zástupcu žalovaného, ako aj s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu.

8. Z výpovede žalobkyne zistil, že našla na internete ponuku bytu, o ktorý mala záujem. Následne sa stretla so zástupcom žalovaného p. F. a predávajúcou, pozreli si byt a nakoľko sa jej byt páčil, začali jednať o kúpnej zmluve. Potom so žalovaným podpísali zmluvu o sprostredkovaní, kde sa dohodli na zálohe vo výške 1.975,04 Eur s tým, že rozdiel medzi uvedenou sumou a skutočne zaplatenou sumou 1.500 Eur predstavoval poskytnutú zľavu. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 40.000 Eur, pričom problém nastal v otázke vinkulácie kúpnej ceny a s tým súvisiaceho zrýchleného vkladu. Nakoľko so žalovaným nedospeli k dohode, od zmluvy o sprostredkovaní odstúpila.

9. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného mu vyplynulo, že k uzavretiu zmluvy nedošlo z dôvodu, že žalobkyňa nebola ochotná platiť zrýchlený vklad a tiež ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedla aj úmrtie rodinného príslušníka.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa článku I. zmluvy o sprostredkovaní č. P.-XXXX/XX/XXX sprostredkovateľ sa zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie kúpnej zmluvy v dohodnutom čase a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu. Podľa článku III. zmluvy o sprostredkovaní č. P.-XXXX/XX/XXX sa záujemca zaviazal, že nebude rokovať s tretími osobami o predmete tejto zmluvy bez sprostredkovateľa a poskytne všetku súčinnosť pri rokovaniach o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa článku IV. zmluvy o sprostredkovaní č. P.-XXXX/XX/XXX sa zmluvné strany dohodli na provízii pre sprostredkovateľa vo výške 1.975,04 Eur s tým, že nárok na províziu vzniká v deň uzatvorenia zmluvy s treťou osobou, splatnosť provízie je deň uzatvorenia kúpnej zmluvy. Záujemca zloží zálohu na províziu vo výške 1.975,04 Eur na potvrdenie vážneho záujmu o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že záloha bude slúžiť ako zabezpečenie, že záujemca, t.j. žalobkyňa od prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti neodstúpi v priebehu prípravy dokumentácie potrebnej na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na základe vyhlásenia záujemcu, ktoré tvorí prílohu č. 1 zmluvy o sprostredkovaní záujemca vyhlásil, že po dobu platnosti zmluvy o sprostredkovaní nebude viesť rokovania ani uskutočňovať iné kroky k naplneniu predmetu zmluvy s tretími osobami bez prítomnosti alebo súhlasu sprostredkovateľa. Ak by sa tak stalo, a predmet zmluvy by sa splnil bez vedomia alebo pričinenia sprostredkovateľa, zaväzuje sa záujemca zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1.975,04 Eur. Tento záväzok záujemcu zaplatiť zmluvnú pokutu platil aj pre prípad, ak by sa predmet zmluvy splnil bez pričinenia ktorejkoľvek zmluvnej strany alebo ak by záujemca nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy počas účinnosti tejto zmluvy.

11. Z odstúpenia od zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že žalobkyňa od zmluvy o sprostredkovaní odstúpila dňa 22.3.2010 a zároveň požiadala o vrátenie zálohy na províziu vo výške 1.500 Eur z dôvodu neakceptovateľných podmienok kúpnej zmluvy, požiadavku na zrýchlené konanie, zistenie, že v danom čase mala oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou iná realitná kancelária, podávanie nepresných a nepravdivých informácií o priebehu sprostredkovacieho procesu zo strany žalovaného. Zálohu vo výške 1.500 Eur žiadala žalobkyňa vrátiť v lehote 5 pracovných dní. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.3.2010 žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu na províziu vo výške 1.500 Eur.

12. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/, § 53 ods. 53a, § 54 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 774, § 775, § 776, § 77, § 544 ods. 1, 2, § 545 ods. 1, § 48, § 451 ods. 1,2, § 456, 458 ods. 1, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2, Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

13. Žalovaným navrhnuté dokazovanie opätovným výsluchom konateľa žalovaného nevykonal s odôvodnením, že by neprispel k náležitému zisteniu skutkového stavu a vzhľadom na duplicitu by jeho vykonanie bolo nehospodárne. Ostatné navrhované dôkazy vrátane oboznámenia sa s obsahom elektronickej komunikácie sporových strán a obsahom odstúpenia od zmluvy o sprostredkovaní vykonal a dospel k skutkových a právnym záverom uvedených v predchádzajúcich častiach tohto odôvodnenia.

14. Konštatoval, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej činnosti. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvu o sprostredkovaní uzatvorenú medzi účastníkmi tohto konania treba podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv

a súd ju tak aj posudzoval. Inštitút zmluvnej pokuty je právnym nástrojom slúžiacim k zabezpečeniu záväzkov a možno ju písomne dohodnúť pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti.

15. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sporové strany dňa 11.3.2010 uzatvorili na dobu určitú, t.j. do dňa 24.3.2010 zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo obstaranie uzavretia kúpnej zmluvy na byt žalovaným na jednej strane a na strane druhej povinnosť žalobkyne zaplatiť za sprostredkovanie dohodnutú odmenu. Nárok na odmenu (províziu) žalovanému ako sprostredkovateľovi podľa zmluvy vzniká v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy s treťou osobou. Súčasťou zmluvy o sprostredkovaní bolo vyhlásenie žalobkyne ako záujemcu o kúpu bytu, že po dobu platnosti zmluvy o sprostredkovaní nebude viesť rokovania ani uskutočňovať iné kroky k naplneniu predmetu zmluvy s tretími osobami bez prítomnosti alebo súhlasu sprostredkovateľa. Ak by sa tak stalo, a predmet zmluvy by sa splnil bez vedomia alebo pričinenia sprostredkovateľa, zaväzuje sa zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1.975,04 Eur. Tento jej záväzok platil aj pre prípad, ak by sa predmet zmluvy splnil bez pričinenia ktorejkoľvek zmluvnej strany alebo ak by záujemca nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy počas účinnosti tejto zmluvy. Žalobkyňa žalovanému na základe zmluvy o sprostredkovaní zaplatila zálohu na sprostredkovateľskú odmenu vo výške 1.500 Eur. Žalovaný si zálohu po ukončení právneho vzťahu ponechal ako zmluvnú pokutu, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Spornou bola skutočnosť, či žalovaný mal právo ponechať si žalobkyňou zaplatenú zálohu na províziu ako zmluvnú pokutu z dôvodu, že žalobkyňa od zmluvy odstúpila a kúpnu zmluvu s treťou osobou neuzatvorila. Otázku platnosti odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k posúdeniu nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty (ponechanie si zmluvnej pokuty žalovaným, resp. vydania bezdôvodného obohatenia žalobkyni) považoval za právne bezvýznamnú, keďže nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je viazaný výlučne na porušenie zmluvných povinností. Odstúpenie od zmluvy nie je samo o sebe porušením povinnosti ale výkonom práva. Pokiaľ by aj odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne bolo neplatné, nárok na zmluvnú pokutu by musel byť posudzovaný výlučne podľa dojednania o zmluvnej pokute a vo vzťahu k porušeniu povinností, ktoré má podľa tohto dojednania za následok vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu. Skutočnosť, či žalovanému vznikol právny nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobkyňou v sume 1.500 Eur (ktorý započítal s nárokom žalobkyne na vrátenie zálohy vo výške 1.500 Eur) z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy s treťou osobou nedošlo, posudzoval vo vzťahu k vyhláseniu obsiahnutého v prílohe č. 1 zmluvy o sprostredkovaní, ktoré vyhlásenie považoval za neplatné, nakoľko predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

16. Vyslovil, že predmetné vyhlásenie o zmluvnej pokute predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko je v príkrom rozpore so zákonnou úpravou sprostredkovateľskej zmluvy a zmluvnej pokuty obsiahnutej v Občianskom zákonníku a tiež z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to všetko v neprospech spotrebiteľa. Toto vyhlásenie zaväzuje spotrebiteľa k úhrade zmluvnej pokuty nielen v prípade porušenia zmluvných povinností, t. j. vedenia rokovania smerujúceho k naplneniu predmetu zmluvy o sprostredkovaní s tretími osobami, ale aj v prípade, ak by sa predmet zmluvy splnil bez pričinenia sprostredkovateľa a tiež v prípade, že by záujemca nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy a to z akýchkoľvek dôvodov.

17. Uviedol, že ustanovenie § 744 Občianskeho zákonníka výslovne určuje, že záujemca je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu len vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením spotrebiteľa. Je teda podľa neho zrejmé, že zákon spája vznik nároku žalovaného na odmenu len s takým konaním sprostredkovateľa, ktorým bude dosiahnutý výsledok, t.j. naplnený predmet zmluvy. Žalovaný ako sprostredkovateľ nemôže obchádzať účel zákona tým, že so spotrebiteľom dojedná zmluvnú pokutu vo výške 100 % dohodnutej odmeny, pričom táto zmluvná pokuta nie je viazaná ani len na porušenie zmluvnej povinnosti záujemcom, a tým spôsobom zabezpečiť pre seba výhodu v podobe peňažného plnenia vo výške dojednanej odmeny, na ktoré mu vznikne nárok aj v prípade, že k naplneniu predmetu zmluvy dôjde bez jeho pričinenia. Takýmto dojednaním žalovaný so spotrebiteľom jednak dohodol zmluvné podmienky odchyľujúce sa od zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 Obč. zák.), jednak spôsobil značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Obč. zák.) a v konečnom dôsledku so spotrebiteľom dokonca dojednal zmluvnú podmienku, ktorá svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom (§ 39 . Z vyššie uvedených dôvodov mal tak sporné dojednanie za neplatné. Sporné vyhlásenie v jeho poslednej vete navyše zaväzuje spotrebiteľa, v tomto prípade žalobkyňu, k povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu aj v prípade, ak by nepristúpila k podpisu kúpnej zmluvy počas účinnosti zmluvy o sprostredkovaní. Z výkladu takéhoto dojednania jednoznačne vyplýva povinnosť žalobkyne

zaplatiť zmluvnú pokutu za každých okolností len preto, že kúpnu zmluvu s treťou osobou neuzavrie. Takéto dojednanie je absolútne v rozpore so zákonom (§ 544 Obč. zák.), nakoľko žalovanému ako sprostredkovateľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu vo výške dojednanej zmluvnej odmeny bez ohľadu na porušenie povinností zo strany žalobkyne, už len z toho dôvodu, že kúpnu zmluvu, ktorá je predmetom obstarania, neuzavrie. Nie je pritom povinnosťou záujemcu uzavrieť zmluvu ktorá je predmetom zmluvy o sprostredkovaní a jeho povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o sprostredkovaní sú uvedené v článku III. tejto zmluvy. Zo sporného vyhlásenia vyplýva, že žalobkyňa by musela pristúpiť na akékoľvek znenie kúpnej zmluvy a túto by musela uzavrieť za každých okolností bez ohľadu na jej obsah. Pokiaľ by z akéhokoľvek dôvodu k uzavretiu kúpnej zmluvy nepristúpila, žalovanému by vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Takúto zmluvné dojednanie považoval za v rozpore so zákonom, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého poškodzuje a je preto neplatné.

18. Pokiaľ ide o sporné vyhlásenie v časti, v ktorej zaväzuje spotrebiteľa, t.j. žalobkyňu k úhrade zmluvnej pokuty v prípade, že bude viesť rokovania a uskutočňovať iné kroky k naplneniu predmetu zmluvy s tretími osobami bez prítomnosti alebo súhlasu žalovaného (sprostredkovateľa), považoval súd prvej inštancie vyhlásenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj v tejto časti, nakoľko núti spotrebiteľa aby zaplatil neprimeranú zmluvnú pokutu vo výške dojednanie zmluvnej odmeny, t.j. vo výške 1.975,04 Eur. Uviedol, že primeraná zmluvná pokuta podľa konštantnej judikatúry predstavuje plnenie vo výške 10 až 20 % hodnoty záväzku, preto zmluvná pokuta vo výške 100 % zmluvnej odmeny predstavuje vo vzťahu k spotrebiteľovi neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. Z uvedeného dôvodu mal za sporné vyhlásenie neplatné aj v tejto časti a de facto v celosti, nakoľko zmluvná pokuta vo výške 1.975,04 Eur, t.j. vo výške dojednanej zmluvnej odmeny bola dohodnutá pre každý z vyššie uvedených prípadov obsiahnutých v spornom vyhlásení. Uviedol, že neprimeranú zmluvnú pokutu moderovať nemožno, nakoľko s poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery nebola dojednaná platne.

19. K námietkam žalovaného uvedeným v jeho vyjadrení k možnému posúdeniu zmluvnej podmienky ako neprijateľnej uviedol, že povinnosť súdu skúmať prijateľnosť/neprijateľnosť zmluvných podmienok vyplýva priamo zo zákona a súd ju skúma z úradnej povinnosti. Pokiaľ žalovaný svoj nárok na zmluvnú pokutu odvodzoval od prílohy č. 1 zmluvy o sprostredkovaní, ktorej obsahom je sporné vyhlásenie záujemcu, uviedol, súdu nič nebráni vyhlásiť neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky v celosti, pokiaľ ju za neprijateľnú a teda neplatnú v celosti považuje. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný výklad právneho úkonu - vyhlásenia v prílohe č. 1 zmluvy o sprostredkovaní súdom, v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 54 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého v pochybnostiach platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Mal však za to, že o výklade obsahu sporného ustanovenia niet pochýb a poukázal na svoje vyššie uvedené skutkové a právne závery. Tvrdenia žalovaného vo vzťahu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 30.4.2013, mal za všeobecné, účelové a právne neodôvodnené, nemajúce oporu v zákone. Keďže nárok žalovaného na zmluvnú pokutu podľa neho vyplýva z neplatného zmluvného dojednania, žalovanému nárok na zmluvnú pokutu nevznikol, a to bez ohľadu na platnosť či neplatnosť odstúpenia od zmluvy žalobkyňou. Takýto výkon práva žalovaného v žiadnom prípade nepožíva právnu ochranu a žalovaný nemá nárok za zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý započítal proti nároku žalobkyne na vrátenie zálohy na províziu. K platnému započítaniu pohľadávky preto ani nedošlo. Na základe vyššie uvedených právnych záverov záloha na províziu vo výške 1.500 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne, ktoré získal z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže k naplneniu predmetu zmluvy a teda vzniku nároku žalovaného na zmluvnú odmenu nedošlo. Dospel tak k záveru, že žalovaný je povinný žalobkyni bezdôvodné obohatenie v plnej výške vydať.

20. K tvrdeniu žalovaného, že mu v dôsledku porušenia právnych povinností žalobkyňou vznikla škoda, mal za to, že v konaní nepreukázal, že zo strany žalobkyne k porušeniu zmluvných povinností vôbec došlo. Predmetom zmluvy nebola povinnosť žalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu na byt, ale dohoda, že žalovaný obstará pre žalobkyňu uzavretie kúpnej zmluvy a žalobkyňa poskytne žalovanému odmenu (v deň uzatvorenia zmluvy s treťou osobou). Hoci žalobkyňa k podpisu kúpnej zmluvy nepristúpila, v konaní nebolo preukázané, že by tým nejakú zo svojich zmluvných povinností uvedených v článku III. zmluvy o sprostredkovaní porušila, a teda, že by žalovanému vznikla škoda v príčinnej súvislosti ňou zavineným porušením zmluvných povinností. Považoval záver, že záujemca má na základe sprostredkovateľskej zmluvy povinnosť uzavrieť sprostredkovanú kúpnu zmluvu a pokiaľ tak neurobí, poruší svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o sprostredkovaní, za bezprecedentný zásah

do zmluvnej slobody žalobkyne a slobody vlastníckeho práva. Pokiaľ k naplneniu predmetu zmluvy nedošlo, a teda žalovanému nárok na zmluvnú odmenu nevznikol, ide o dôsledok podnikateľského rizika, ktorý je podľa neho každý podnikateľský subjekt povinný znášať, a nemôže ho prenášať na žalobkyňu v podobe uplatnenia nároku na náhradu škody. Mal tiež za to, že žalovaný sa neuhradením bezdôvodného obohatenia žalobkyni vo výške 1 500 Eur dostal do omeškania a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy ročne od 26.4.2010 až do zaplatenia.

21. Nakoľko spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, vyhlásil zmluvnú podmienky citovanú vo výrokovej časti tohto rozsudku za neplatnú.

22. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 726,46 Eur a za uhradený súdny poplatok v sume 90 Eur.

23. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré považoval za zmätočné, protirečivé, formulované s prílišnou mierou všeobecnosti, nevychádzajúce zo znenia, zmyslu a účelu zákona, ale skôr z bližšie neobjasnených predstáv a názorov súdu prvej inštancie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nedoplnil dostatočne dokazovanie, keď na pojednávaní len oboznámil vyjadrenia sporových strán k množnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve o sprostredkovaní a zamietol návrh jeho právnej zástupkyne na doplnenie dokazovania. Namietal nevykonanie listinných dôkazov a s tým spojené jeho právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a teda, ak súd prvej inštancie nevykonal napr. dôkaz listinou - odstúpením od zmluvy o sprostredkovaní, nemohol sa k nemu vyjadriť, pričom súd prvej inštancie z neho čerpal svoje skutkové zistenia. Za uspokojivé nepovažoval odôvodnenie súdu prvej inštancie čo sa týka jeho odmietnutia vykonania ďalších dôkazov a považoval ho za arbitrárne a nepresvedčivé. Mal za to, že bez vecne adekvátneho odôvodnenia odmietol ním navrhované ďalšie dokazovanie na objasnenie správania oboch sporových strán z hľadiska dodržiavania ich zákonných a zmluvných povinností, pričom prostredníctvom konateľa vystúpil pred súdom prvej inštancie len na pojednávaní dňa 24.9.2010 a na druhej strane súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o porušení povinností žalobkyňou. Výrok rozsudku o určení zmluvnej podmienky nepovažoval za zrozumiteľný a gramaticky správny. Považoval postup súdu prvej inštancie o vyslovení vo výrokovej časti rozsudku v neprijateľnosti všetkých troch zmluvných podmienok, resp. samostatných častí zmluvnej podmienky, obsiahnutých v prílohe č. 1 k zmluve o sprostredkovaní za procesne nesprávny a podľa neho mu ním bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy práve použitie tretej alternatívy prípadu dohodnutej zmluvnej podmienky („ak by záujemca nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy počas účinnosti tejto zmluvy“), nakoľko k dosiahnutiu predmetu zmluvy o sprostredkovaní vo význame uzavretia sprostredkovateľskej kúpnej zmluvy ani nedošlo. Pripustil, že súd je povinný skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok z úradnej povinnosti, čo zodpovedá právnej úprave, keďže pri neprijateľnej zmluvnej podmienke ide o absolútnu neplatnosť, ktorá sa skúma ex offo, avšak podľa neho z toho nemožno vyvodiť záver o možnosti či povinnosti súdu určovať vo výrokovej časti rozsudku za neprijateľné všetky zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve medzi účastníkmi, ktoré súd prvej inštancie ako neprijateľné posúdil. Nepovažoval za zodpovedajúce procesnému postupu podľa § 153 ods. 4 O.s.p., aby súd vyslovoval vo výroku rozsudku neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ak neexistuje príčinný vzťah medzi určitou zmluvnou podmienkou a záverom o dôvodnosti žaloby spotrebiteľa. Podľa neho súd prvej inštancie z procesného hľadiska potom mohol bez návrhu vo výroku svojho rozsudku konštatovať len prípadnú neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorej obsahom je záväzok záujemcu obsiahnutý v tretej vete prílohy č. 1 zmluvy o sprostredkovaní in fine, a to záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu, „ak by záujemca nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy počas účinnosti tejto zmluvy“. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval vo výroku neprijateľnosť aj tých zmluvných podmienok, ktorých použitie v danej veci neprichádzalo do úvahy, odňal mu tým právo konať pred súdom tým, že interpretoval a aplikoval výnimku z dispozičnej zásady obsiahnutú v § 153 ods. 4 O.s.p. v rozpore s jej zmyslom a účelom a v rozpore s právom na spravodlivý proces, pretože modifikoval predmet konania vymedzený žalobou spôsobom procesne neprípustným. Poukázal na čl. IV bod 4.2 zmluvy o sprostredkovaní, ktorý podmieňoval nárok na províziu (odmenu za sprostredkovanie)

pre neho až uzatvorením sprostredkúvanej zmluvy medzi žalobkyňou a treťou osobou, ktoré zmluvné dojednanie zodpovedá zákonnej úprave o sprostredkovateľskej zmluve v Občianskom zákonníku, ktorá úprava je však dispozitívna a strany sa od nej môžu odchýliť, pričom zo znenia čl. IV bod 4.3 zmluvy o sprostredkovaní je zrejmé, že právo na dohodnutú províziu v prípade neuzavretia sprostredkúvanej zmluvy žalovaný nemá bez ohľadu na to, z akého dôvodu k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde, čo je podľa neho značne v prospech žalobkyne. Za spôsob, akým sa sprostredkovateľ môže zabezpečiť proti takémuto riziku považoval dohodnutie zmluvnej pokuty so záujemcom, ktorú je záujemca povinný zaplatiť v prípade, ak zavinil, že predmet sprostredkovania dosiahnutý nebol. Bol toho názoru, že vzhľadom na ust. § 545 ods. 3 Obč. zák. mu mohol vzniknúť nárok na pokutu iba na základe zavineného porušenia povinnosti žalobkyne pristúpiť k podpisu sprostredkúvanej kúpnej zmluvy, preto znenie poslednej vety v prílohe č. 1 k zmluve o sprostredkovaní in fine, ktorá vyjadruje dohodu o zmluvnej pokute pre prípad, ak by žalobkyňa nepristúpila k podpísaniu kúpnej zmluvy, treba interpretovať ako dohodu o zmluvnej pokute pre prípad, že žalobkyňa zavinene nepristúpi k uzavretiu kúpnej zmluvy. Preto považoval zmluvnú pokutu dojednanú v tretej vete prílohy č. 1 k zmluve o sprostredkovaní pre prípad, že žalobkyňa zavinene nepristúpi k uzavretiu sprostredkúvanej kúpnej zmluvy (k zisteniu dôvodov ktorých navrhol aj ďalšie dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie odmietol vykonať) za platne dojednanú a nepredstavujúcu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bol toho názoru, že mu vznikol nárok na zmluvné pokutu od žalobkyne, preto mohol túto svoju pohľadávku započítať voči žalobkyni na zaplatenie zmluvnej pokuty na pohľadávku žalobkyne na vrátenie zloženej zálohy vo výške 1 500 Eur a že súd prvej inštancie nesprávnym výkladom zmluvných dojednaní nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Mal tiež za to, že aj v prípade, ak by išlo o neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute vznikol by mu voči žalobkyni nárok na náhradu škody. Žalobkyňa podľa neho zjavne svojim konaním, keď listom zo dňa 22.3.2010 odstúpila od zmluvy, pričom dôvody od platného odstúpenia podľa neho neboli dané, nielenže neprejavila vážny záujem o dosiahnutie predmetu sprostredkovania, ale aj porušila svoju povinnosť poskytovať mu súčinnosť potrebnú na dosiahnutie predmetu sprostredkovania. Vytýkal súd prvej inštancie, že sa bez vecného odôvodnenia odmietol vysporiadať s otázkou platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy o sprostredkovaní zo strany žalobkyne. Poukázal tiež na ďalšiu právnu povinnosť, ktorú mala žalobkyňa v zmysle ust. § 415 Obč. zák., ktorá svojim neopodstatneným a neplatným odstúpením od zmluvy o sprostredkovaní a odmietnutím ďalšej spolupráce s ním porušila prinajmenšom všeobecnú prevenčnú povinnosť.

24. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že žalovanému mal podľa zmluvy vzniknúť nárok na odmenu už uzavretím zmluvy, preto prípadné vyhlásenie odstúpenia od zmluvy o sprostredkovaní z jej strany za neplatné nemá podľa nej vplyv na povinnosť žalovaného vrátiť jej poskytnutú zálohu. Žalovaný pre ňu v podstate nevykonal žiadnu činnosť a nepredložil ani dôkaz o tom, že by sa nedostavila od podpisu zmluvy na žiadne dohodnuté stretnutie. Nepovažovala za pravdivé ani jeho tvrdenie, že k podpisu zmluvy o prevode vlastníctva k bytu nedošlo z dôvodov na jej strane, naopak z predložených mailov, ktoré žalovaný doložil, vyplýva, že dôvodom nepodpísania zmluvy o prevode vlastníctva bytu bolo konanie na strane žalovaného ako sprostredkovateľa, ktorý nebol súčinný, o sprostredkovanie sa aktívne nezaujímal, nevypracoval kúpnu zmluvu a v celej veci jednal výrazne v prospech predávajúcej, nie v prospech uskutočnenia predaja nehnuteľnosti. Z predložených mailov (mail od žalovaného zo dňa 22.3.2010) vyplýva, že žalovaný uviedol, že musí podať návrh na vklad v urýchlenom konaní (do 15 dní), v ktorom sa platí správny poplatok vo výške 265,50 Eur, pričom nemala dôvod podávať návrh na vklad v zrýchlenom konaní a znášať zvýšené náklady, s čím nesúhlasila a žalovaný ju do takéhoto konania tlačil. Mala za to, že nebola tiež povinná podpísať akékoľvek znenie kúpnej zmluvy, ktorej nesplnenie zapríčinil svojim konaním žalovaný. Uviedla, že vo všetkých svojich mailoch argumentovala záujmom uzatvoriť zmluvu s predávajúcou a práve ona poslala aj posledný mail, na jej mail zo dňa 22.3.2010 žalovaný nereagoval. Poukázala na to, že žalovaný počas konania menil svoju obranu prečo by jej nemal zaplatiť žalovanú sumu, ako aj na skutočnosť, že zmluva o sprostredkovaní vo svojom texte neobsahuje dohodu o zmluvnej pokute, ide teda o jednostranný právny úkon - vyhlásenie záujemcu bez súčasnej akceptácie podpisu druhej zmluvnej strany. Uviedla, že podpísala len prehlásenie, ktoré je jednostranným právnym úkonom, nejde o dohodu o zmluvnej pokute. Mala preto za to, že ani z tohto dôvodu nie je možné nárok žalovaného na započítanie zálohy na zmluvnú pokutu akceptovať, pričom poukázala na rozsudok NS ČR zo dňa 27.4.2006 sp.zn. 33Odo/938/2004, z ktorého vyplýva, že zmluvná pokuta musí byť dojednaná, t.j. založená dvojstranným právnym úkonom (zmluvou), pre ktorú zákon navyše predpisuje písomnú formu.

25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 8. októbra 2014 č.k. 4Co 440/2013-185 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. spočívajúcich v trovách na právnom zastúpení vo výške 79,18 Eur. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ako i s jeho právnym posúdením a v plnom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.

26. Na dovolanie žalovaného Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 12. júla 2017 č.k. 1Cdo 473/2015-225 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. októbra 2014 č.k. 4Co 440/2013-185 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 156/2014 publikovanom v Zvierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát R 8/2016 konštatoval, že v súlade s princípom „rovnosti zbraní“ (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) každá procesná strana musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane. V súlade s právom na kontradiktórne konanie musia mať procesné strany príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i oboznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Uviedol, že predmetný judikát poukázal tiež na to, že ESĽP vydal. 13. januára 2015 rozsudok vo veci M. proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. Nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účinnej možnosti odvolateľa vyjadriť sa k úkonu protistrany svojou replikou je, že mu bude vytvorená procesná možnosť vyhotoviť svoje stanovisko tak, aby medzi doručením vyjadrenia odvolateľovi a rozhodnutím odvolacieho súdu neuplynul čas kratší ako päť dní. Uviedol, že v danom prípade sa žalobkyňa vyjadrila k odvolaniu žalovaného v procesnom úkone z 15. júla 2013, v ktorom úkone podrobne skutkovo a právne argumentovala a polemizovala s uplatnenými odvolacími dôvodmi žalovaného, a predmetný procesný úkon zaslal odvolací súd žalovanému na vyjadrenie 29. septembra 2014, súčasne s tým, resp. bezprostredne na to, ako nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo odvolacím súdom žalovanému doručené 8. októbra 2014, t.j. v rovnaký deň ako odvolací súd vyhlásil svoj rozsudok, teda podľa neho nie v primeranej lehote, aby mal žalovaný vytvorenú možnosť vyjadriť sa k úkonu protistrany svojou replikou. Mal preto za to, že odvolací súd tak založil svojim postupom procesnú vadu konania považovanú v čase jeho rozhodovania za znemožňujúcu realizáciu procesných práv (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v znení do 30.6.2016).

27. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu namietanú dovolateľom, dovolací súd poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a ktorého právna veta znie: “Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241ods. 2 písm. b/ O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.“. Konštatoval, že v danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Uviedol, že z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.5.2013 č.k. 21C 100/2010-146, ako aj z potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.10.2014 č.k. 4Co 440/2013-185 je zrejmé, že žalovaný bol zaviazaný vrátiť žalobkyni sumu 1500 Eur s úrokom z omeškania od 26. apríla 2010 do zaplatenia, ktorá bola žalobkyňou 11. marca 2010 vyplatená žalovanému ako záloha za províziu z dôvodu, k naplneniu predmetu zmluvy o sprostredkovaní nedošlo a žalobkyňa žiadnu zo svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvy neporušila. Žalovaný bol tak zaviazaný vrátiť žalobkyni to, čo skutočne od nej fakticky dostal, čo ani nepoprel, lebo nárok na zmluvnú odmenu mu nevznikol, keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy na predmet sprostredkovania s treťou osobou nedošlo a na ponechanie si uvedenej sumy z titulu zmluvnej pokuty nemá nárok, pretože vyplýva z neplatného zmluvného dojednania pre neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené zistenia považoval dovolací súd za dostačujúce na odôvodnenie záverov vo veci konajúcich súdov, vrátane vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a nepredstavujúce extrémny prípad vybočenia z medzí na vec aplikovaných zákonných ustanovení, a teda takéto odôvodnenie podľa neho nepredstavovalo výnimočný prípad majúci intenzitu „justičného omylu“. Vyslovil, že rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho postup vo vzájomnej súvislosti a s konaním a rozsudkom prvostupňového súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom prípade odvolací súd nekonal procesne spôsobom zmätočným, ktorým by mal za následok vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. dovolací súd ani nezistil. K námietke žalovaného, že odvolací súd sa nevyjadril k dôvodom obsiahnutým v jeho

odvolaní, uviedol, že obsahovou zložkou každého odvolania sú odvolacie námietky, podstatu ktorých logicky a nevyhnutne tvorí vždy argumentácia odvolateľ, že postup súdu prvej inštancie alebo jeho rozhodnutie sú z toho -ktorého dôvodu nesprávne, a poukázal na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Uviedol tiež, že nezistil ani existenciu inej vady - tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).

28. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril.

29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) opätovne prejednal vec bez pojednávania postupom podľa § 219 ods. 3 C.s.p. rozsudok verejne vyhlásil, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

30. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

31. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.).

32. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

33. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie stranami sporu navrhnutými dôkazmi, výsledky ktorého aj správne vyhodnotil a svoje odôvodnenie aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, takže námietka žalovaného, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré považoval za zmätočné, protirečivé, neboli v žiadnom prípade dôvodná a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa odvolací súd aj v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

34. Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa (§ 774 Obč. zák.).

35. Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Jej charakteristickým znakom je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy uvedeným spôsobom, ale že sa dostaví aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa a je tiež zmluvou odplatnou, čiže sa dojednáva za odmenu. Keďže právo na odmenu je viazané na dosiahnutie výsledku sprostredkovateľskej zmluvy pričinením sprostredkovateľa, odmena sa stane splatnou až dosiahnutím výsledku. Toto právo na náhradu nákladov patrí sprostredkovateľovi len vtedy, ak to bolo v zmluve výslovne dohodnuté, teda či právo na náhradu nákladov patrí sprostredkovateľovi bez ohľadu na to, či má aj právo na odmenu, ktorá mu prislúcha len vtedy, ak bol dosiahnutý výsledok jeho pričinením, alebo keď výsledok sa dostavil. Z tohto hľadiska je dôležité znenie § 776 Obč. zák., podľa ktorého sprostredkovateľovi vznikne nárok na náhradu nákladov len vtedy, ak je to výslovne dohodnuté, pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

36. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

37. Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Obč. zák.).

38. Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.6.2016, teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

39. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná,(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané.

40. V spotrebiteľských veciach je súd povinný skúmať platnosť právnych úkonov a dbať o zabezpečenie ochrany tzv. slabšej strany sporu, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv priznávaných zákonom, ani si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Pokiaľ mali účastníci zmluvy dojednané sankcie - poplatok vo výške vyššej ako 10% z nesplatenej sumy postihujúci spotrebiteľa, potom „táto sankcia nemôže požívať súdnu ochranu“, keďže postavenie spotrebiteľa sa oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku zhoršuje (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dojednanie účastníkov zmluvy o tzv. zmluvnej pokute by bolo vzhľadom na to neplatné (§ 396 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie preto správne vo svojom výroku vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa vtedy platného ust. § 153 ods. 3 a 4 O.s.p., a to v zodpovedajúcom rozsahu, s ktorým sa aj odvolací súd stotožňuje, ako aj s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 C.s.p.) a na ktoré dôvody aj v podrobnostiach odkazuje. Odvolacie námietky žalovaného v tomto smere, ako aj ohľadom možnosti či povinnosti súdu určovať vo výrokovej časti rozsudku za neprijateľné všetky zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve medzi účastníkmi, ktoré súd prvej inštancie ako neprijateľné posúdil, tiež ako nezodpovedajúcemu postupu podľa § 153 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) považoval odvolací súd za nedôvodné.

41. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov. Je to dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín „zmluvná pokuta“, ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúcej z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečovaný. Zmluvnú pokutu nie je možné dojednať pre prípad odstúpenia od zmluvy. Dôvodné odstúpenie od zmluvy nepredstavuje porušenie povinnosti, ale výkon práva.

42. V predmetnej veci bolo nepochybné, že žalovaný ako sprostredkovateľ uzatvoril dňa 11.3.2010 so žalobkyňou ako záujemcom zmluvu o sprostredkovaní, ktorou sa žalovaný (sprostredkovateľ) zaviazal záujemcovi (žalobkyni) za odmenu obstarať uzavretie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti uvedenej v čl. I zmluvy v dohodnutom čase a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému poskytnúť odmenu v dohodnutej výške 1 975,04 Eur. V zmysle čl. IV bod 4.2. tejto zmluvy o sprostredkovaní mal žalovanému vzniknúť nárok na províziu v deň uzatvorenia zmluvy s treťou osobou a splatnosť provízie bol stanovený dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy. Rozhodujúcou pre vznik nároku žalovaného na odmenu (províziu) bola tak skutočnosť, či žalobkyňou došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na predmet sprostredkovania s treťou osobou, a že k jej uzavretiu nedošlo, nebolo medzi stranami sporu sporné. Preto keď žalobkyňa v zmysle čl. IV bod 4.3. zložila zálohu vo výške 1 500 Eur na províziu žalovanému a uzavretiu k sprostredkúvanej kúpnej zmluvy nedošlo, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré bol žalovaný povinný žalobkyni vydať (§ 451 ods. 1 Obč. zák.). Námietky žalovaného, že súd prvej inštancie nedoplnil dokazovanie, keď na pojednávaní len oboznámil s vyjadreniami strán sporu k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve o sprostredkovaní a zamietol návrh jeho právnej zástupkyne na doplnenie dokazovania, ako aj že nevykonal napr. dôkaz listinou -odstúpením od zmluvy o sprostredkovaní a nemohol sa k tomuto dôkazu vyjadriť, neboli dôvodné, nakoľko doplnenie dokazovania v ďalšom rozsahu nebolo pre rozhodnutie vo veci potrebné. Vzhľadom na vyššie uvedené nebola dôvodná námietka žalovaného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou odstúpenia žalobkyne od sprostredkovateľskej zmluvy, keď nárok na odmenu mal vzniknúť žalovanému dňom uzavretia kúpnej zmluvy a keďže jeho nárok na

zmluvnú pokutu vyplýva z neplatného zmluvného dojednania, nevznikol mu nárok na zmluvnú pokutu, teda v obidvoch prípadoch bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť odstúpenia od zmluvy žalobkyňou, preto ani k platnému započítaniu odmeny zaplatenej žalobkyňou nedošlo. Navyše okrem nesplnenia nároku žalovaného na odmenu za sprostredkovanie z dôvodu, že k uzavretiu sprostredkúvanej kúpnej zmluvy nedošlo a nedošlo ani k platnému započítaniu, zmluvné strany si dohodli aj časový limit pre uzavretie sprostredkúvanej zmluvy do 24.3.2010, v dôsledku čoho k zániku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu došlo uplynutím dohodnutej lehoty (zanikla s účinkami ex tunc, t.j. ku dňu 24.3.2010). Takže povinnosť žalovaného vrátiť žalobkyňou poskytnuté plnenie vo forme zálohy na províziu vo výške 1.500 Eur vznikla aj po zániku záväzkovo-právneho vzťahu medzi jeho účastníkmi ako stranami sporu, nakoľko k uzavretiu sprostredkúvanej kúpnej zmluvy nedošlo.

43. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 453 ods. 3 C.s.p. a priznal žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech vo veci a konečný úspech vo veci, nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).