Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-188-2017.pdf
PDF · 98.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/188/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: SPP - Distribúcia a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/B, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom v Žiline, Hruštiny 602, proti žalovanému: Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., M. XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zbrojničná 12, o zaplatenie 3.255,92 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4.10.2016 č.k. 39C 179/2008-310 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.255,92 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 54, § 59 ods. 1 písm. d/ ods. 2 zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 656/2004“), § 1 vyhl.č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 8, § 15, § 18 zák.č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platného v čase vzniku škody dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.255,92 eur titulom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, je dôvodná.
3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste Q. O.G., M. XX ako fyzická osoba - domácnosť prostredníctvom žalobcu, ktorý zabezpečuje distribúciu zemného plynu cestou svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, pripojeným k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. V konaní bolo preukázané, že na plynomeri - meradle č. XXXXXXX bola porušená overovacia značka na číselníku plynomeru (plomba počítadla), čo bolo zistené pri odpočte meradla pracovníkmi žalobcu dňa 5.9.2006. Žalovaný v priebehu konania potvrdil, že do priestorov, v ktorých sa nachádzal plynomer mohol vstúpiť okrem neho aj niekto iný, pokiaľ mu dal kľúče. Násilný vstup do predmetných priestorov inou osobou, ktorá by mohla poškodiť plynomer preukázaný nebol, čo vyplynulo aj z odôvodnenia uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach I č. ČVS: ORP-3785/1-OSD- K1-2006 z 25.11.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2006, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie Y. O. (žalovaný) týkajúce sa podozrenia zo spáchania prečinu krádeže. Predmetný plynomer bol vyhodnotený ako nevyhovujúci z dôvodu poškodenia plomby počítadla a možnej manipulácie s číselníkom, z ktorého dôvodu nevyhovoval
technickým a metrologickým požiadavkám. Predmetné meradlo bolo vyrobené v roku 1993, posledné overenie bolo v roku 1996, platnosť overenia do 31.12.2006 a pri žiadnej kontrole meradla, resp. jeho odpočtu nebolo zistené, že by toto meradlo bolo akýmkoľvek spôsobom poškodené, či nefunkčné až do dňa 5.9.2006. K poslednému riadnemu odpočtu na meradle došlo dňa 31.12.2005, kedy bol zistený stav meradla 73477 a spotreba 3469 m3. V tento deň nebolo zistené poškodenie plynomeru. Jeho poškodenie bolo zistené až dňa 5.9.2006, kedy bol vykonaný odpočet plynomerov, čo vyplynulo zo zápisu z kontroly odberateľa zemného plynu, podpísaného aj žalovaným a ktoré skutočnosti potvrdil svedok M.. Na tomto plynomeri bol v uvedený deň zistený skutočný stav na číselníku 77333, čo znamená, že spotreba bola zvýšená oproti poslednému zápisu z kontroly dňa 31.12.2005. Vzhľadom na poškodené meradlo nebolo možné zistiť skutočnú spotrebu, preto vo vyúčtovacej faktúre SPP a.s. zo dňa 25.10.2006 bol uvedený stav meradla 73477 rovnako ako 31.12.2005. Žalovanému za toto obdobie vznikol preplatok za zálohové platby u SPP a.s.. Tvrdenia žalovaného, že za odobratý plyn riadne zaplatil preto zostali nepreukázané. Pokiaľ za obdobie od 1.1.2006 do 4.9.2006 žalovaný uhradil zálohové platby na účet SPP a.s., táto skutočnosť je v danom prípade irelevantná, keďže v tomto konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému titulom neoprávneného odberu.
4. V danom prípade bolo dostatočne podľa názoru súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber) meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, preto vznikla žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi uplatnenú škodu.
5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný mal na poškodené meradlo napojený nielen plynový kotol na vykurovanie, ale aj plynový boiler na ohrev teplej vody. Nakoľko za dané obdobie nebolo možné zistiť spotrebu plynu žalovaného (od 1.1.2006 do 4.9.2006) a žalovaný v konaní nepreukázal, že by plyn na danom odbernom mieste v tomto období neodoberal, práve naopak sám potvrdil, že plyn odoberal, súd mal za preukázanú výšku škody uplatnenú žalobcom s poukazom na § 59 ods. 3 zák.č. 656/2004 Z.z. v spojení s vyhl.č. 155/2005 Z.z. a použitím metodiky stanovenej touto vyhláškou túto ustálil na 3.255,92 eur. Tá pozostáva z náhrady škody za neoprávnený odber za dané obdobie vo výške 3.156,84 eur pri spotrebe 6.595,20 m3 a nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 99,08 eur.
6. Pokiaľ ide o závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, podľa ktorých bola spotreba plynu za dané obdobie stanovená na 5464,73 m3, tento výpočet podľa súdu prvej inštancie nebol vykonaný správne, nakoľko znalec pri výpočte použil vyhl.č. 449/2012 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až 1.1.2013. Ku škode došlo ešte v roku 2006, preto bolo potrebné škodu vyčísliť v zmysle vyhl.č. 155/2005 Z.z..
7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.
8. O trovách štátu rozhodol v súlade s ust. § 259 C.s.p. s použitím článku 4 C.s.p. tak, že na ich náhradu zaviazal neúspešného žalovaného.
9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo žalobu v celom rozsahu zamietol. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že Slovenská legárna metrológia posudkom č. 331.9/06-332 zo dňa 9.10.2006 potvrdila poškodenie meradla, a to poškodenie plomby počítadla, resp. možnú manipuláciu s číselníkom. Z ust. § 59 ods. 1 písm. c/ zák.č. 656/2004 Z.z. pritom vyplýva, že zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber je podmienená jeho neoprávneným zásahom do meradla. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný vykonal aktívny zásad do odberného zariadenia. Nedostatok preukázania tejto skutočnosti má za následok, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za konanie a vzniknutú škodu, ktorú nezavinil. Do priestoroch nehnuteľností, v ktorých bolo meradlo umiestnené, žalovaný vstupoval len výnimočne. Žalobca nepreukázal zavinené konanie žalovaného, ktorým by došlo k poškodeniu plynomera a bola vyslovená len domnienka, že došlo k možnej manipulácii s číselníkom. V súvislosti s ust. § 54 ods. 1 zák.č. 656/2004 Z.z. poukázal na to, že žalovaný navrhol
doplniť dokazovanie znaleckým skúmaním znalcom z odboru energetiky, odvetvie plynárenstvo, ktorým by bolo potvrdené prehlásenie žalovaného o nezasahovaní do meradla a vyvrátené tvrdenia žalobcu o čiernom odbere. Tiež poukázal na to, že zo záverov znaleckého posudku Slovenskej legárnej metrológie NO meteorologické pracovisko Košice (bod 2.2) nie je možné jednoznačne určiť, či na predmetnom plynomeri bola vykonaná neoprávnená manipulácia s číselníkom, resp. iná manipulácia na uvedenom plynomeri. S poukazom na dobré mravy považuje žalovaný predmetný nárok žalobcu za neetický a arogantný, škoda je založená len na domnienke. Poukázal tiež na to, že žalovaný nemal žiadny dôvod ani snahu zasahovať do plynomeru, z ktorého dôvodu podal aj návrh na začatie trestného stíhania voči neznámemu páchateľovi. Poukázal na neopodstatnenosť sankčnej faktúry v uplatnenej výške. Žalovaný uviedol, že nemá trvalú prácu, trvalý príjem a existuje iba na brigádnických prácach. Je evidovaný na úrade práce a nevlastní žiaden majetok. V odvolaní poukázal na rozsudok NS SR č. R 76/1999 a rozhodnutie Okresného súdu Košice-okolie sp.zn 15C 41/2007.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že v zmysle § 59 ods. 1 písm. d/ zák.č. 656/2004 Z.z. je daná objektívna zodpovednosť žalovaného bez ohľadu na jeho zavinenie. Predmetom konania nebolo zisťovanie, či žalovaný alebo niekto iný zasiahol do meradla, pričom žalovaný nesprávne poukazuje v svojom odvolaní na ust. § 59 ods. 1 písm. c/ spomínaného zákona, v zmysle ktorého žalobca neuplatňoval v tomto konaní svoj nárok. Momentálne osobné a majetkové pomery žalovaného ho nezbavujú zodpovednosti za neoprávnený odber. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
11. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu opätovne poukázal na to, že jeho tvrdenie o tom, že nezasahoval do meradla bolo potvrdené aj znaleckým posudkom. Objektívna zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k žalobcovi je nemorálna.
12. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej doterajšej argumentácii.
13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.3.2018 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.3.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p..
16. Žalovaný namieta v odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
19. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
20. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní. Tento pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
21. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva následovné:
22. Podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zák.č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2008 neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
23. Podľa § 59 ods. 2 cit. zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
24. V zmysle § 59 ods. 3 cit. zákona spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom plynu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
25. Správne súd prvej inštancie posudzoval zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu v zmysle spomínaných zákonných ustanovení zák.č. 656/2004 Z.z.. V zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. d/ cit. zákona neoprávneným odberom plynu je odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Spomínaný zákon teda vychádza z objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu (bez zreteľa na zavinenie) za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
26. V danom prípade boli naplnené všetky znaky zodpovednosti žalovaného, ktorým je protiprávne konanie (porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na meradle plynu), škoda a príčinná súvislosť medzi týmto protiprávnym konaním a škodou, preto správne súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
27. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že na danom plynomeri bola poškodená plomba počítadla, teda že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. K tomuto skutkovému záveru možno dospieť jednoznačne z výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, predovšetkým z posudku na meradlo č. 331.9/06-332 Slovenskej legálnej metrológie NO, ktorý ako listinný dôkaz predložil žalobca a z ktorého vyplynulo, že na danom meradle bola poškodená plomba počítadla a zároveň bola vyslovená možná manipulácia s číselníkom. Na tomto závere nemení nič ani odpoveď Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzite v Žiline na otázku súdu, či na predmetnom plynomeri bola vykonaná neoprávnená manipulácia s číselníkom, resp. iná manipulácia na tomto plynomeri vyplývajúca zo znaleckého posudku č. 311/2004, ktorý uviedol, že podľa zistených skutočností nie je možné jednoznačne určiť, či na predmetnom plynomeri bola vykonaná neoprávnená manipulácia s číselníkom, resp. iná manipulácia na uvedenom plynomeri.
28. Ako vyplynulo z vyššie cit. zákonných ustanovení, samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenej manipulácii s číselníkom, resp. inej manipulácii na plynomeri nie je pre posúdenie nároku na náhradu škody významná, nakoľko tak, ako už bolo uvedené vyššie, ide o objektívnu zodpovednosť, vyplývajúcu z preukázania tej skutočnosti, že na plynomeri bolo preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
29. Z týchto dôvodov neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že v danom prípade nebolo preukázané, že by z jeho strany došlo k manipulácii s daným plynomerom, nakoľko nejde o takú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť rozhodnutie vo veci v prospech žalovaného.
30. Citovaný zákon vychádza z objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s tým, že § 1 vyhl.č. 155/2005 Z.z. stanovuje výpočet množstva neoprávnene odobratého plynu pri neoprávnenom odbere plynu pre domácnosť v prípade, ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, v ktorom prípade sa odber plynu účtuje odo dňa posledného od počtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu. Správne súd prvej inštancie k účtovanému odberu plynu v zmysle spomínanej vyhlášky pripočítal aj náklady plynárenského podniku, ktoré vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu (§ 1 ods. 9 cit. vyhl.).
31. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý poukazoval na to, že Ústav súdneho inžinierstva v znaleckom posudku č. 311/2014 stanovil iný výpočet odberu plynu, odvolací súd dodáva, že otázka právneho posúdenia veci a aplikácie príslušnej normy je vecou súdu, nejde o odbornú otázku, ktorú by mohol zodpovedať znalec, resp. znalecký ústav. Preto v tomto smere súd nebol viazaný názorom vysloveným ústavom súdneho inžinierstva v znaleckom posudku č. 311/2014.
32. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výškou škody vyčíslenou podľa vyhl.č. 155/2005 Z.z., ktorá bola účinná v čase rozhodnom pre vyúčtovanie neoprávneného odberu, teda odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu, keďže v danom prípade nebolo možné presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu.
33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny.
34. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, ktorý s poukazom na § 3 Obč. zákonníka a odkazom na dobré mravy navrhol odvolaciemu súdu, aby prehodnotil nárok žalobcu, odvolací súd dodáva, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia v danom prípade neprichádza do úvahy. Postup žalobcu, ktorý uplatňuje v danom prípade nárok na náhradu škody za neoprávnený odber v zmysle zákona nemožno považovať za taký, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní odvolací súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v celom rozsahu tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).