Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-121-2017.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/121/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobkyne Bc. Q. S., bytom S., T. č. XXXX/ XX, právne zastúpenej JUDr. H. N., advokátkou so sídlom M., G. A. č. X/A, proti žalovanej B. A., bytom T. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. W. N., advokátom so sídlom M., N. č. 3, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. januára 2017, č. k. 13C/96/2014-447, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobkyne zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovanej vydania 1 z nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu M. na LV č. XXXX pre kat. úz. T., a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. CKN č. XXX/X a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že uzavrela spolu so svojim neb. bratom W. A. a žalovanou darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa a neb. brat ako darcovia darovali žalovanej ako obdarovanej predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej. Predmetnou žalobou sa domáhala od žalovanej vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, keďže sa žalovaná ako obdarovaná voči žalobkyni ako darkyni správala tak, že porušovala dobré mravy. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha vrátenia daru, je nedôvodná. Súd považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa nepreukázala také hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej voči žalobkyni, či členom jej rodiny, ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov s ohľadom na princíp vzájomnosti. To znamená, že súd zohľadnil aj správanie žalobkyne ako darkyne voči žalovanej ako obdarovanej a zistil, že táto sa sama správala voči žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a práve aj jej správanie bolo jednou z príčin nevhodného správania sa obdarovanej voči nej. Súd zdôraznil, že by nebolo správne a spravodlivé, aby súd hodnotil správanie žalovanej voči žalobkyni bez toho, aby nevzal do úvahy aj správanie žalobkyne voči žalovanej a tiež vzájomné vzťahy narušené sporom o majetok po nebohom bratovi žalobkyne a ujovi žalovanej, dominanciu žalobkyne, či narušené vzťahy medzi žalobkyňou a matkou žalovanej, sestrou žalobkyne. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že neboli naplnené zákonné predpoklady na vrátenie daru žalovanou žalobkyni podľa § 630 Občianskeho zákonníka, keďže správanie sa žalovanej (obdarovanej) voči žalobkyni (darkyni) nespĺňalo požiadavku hrubého porušenia dobrých mravov vzhľadom na vzájomné vzťahy, komunikáciu a správanie sa strán sporu navzájom. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni.
2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Súdu prvej inštancie vytýkala, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Úvodom poukázala na vzájomné vzťahy so žalovanou, pričom zdôraznila, že nehnuteľnosť nadobudla po poručiteľovi závetom. Upozornila súd na nesprávny časový údaj ohľadom montovania kamerového záznamu. Namietala, že jej tvrdenia boli preukázané ako pravdivé, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutočnosti, ktoré uviedla ako dôvody na vrátenie daru, sa naozaj stali. Ďalej poukázala na svedecké výpovede v konaní a na závery z nich plynúce. Zdôraznila, že výpoveď svedka M. N. je možné považovať za nevierohodnú, nakoľko tento svedok utrpel ťažký úraz hlavy a má problémy s pamäťou, pričom bol uznaným za invalidného a tiež z dôvodu, že počas výpovede na pojednávaní mu žalovaná hlasno napovedala odpovede. V ďalšom namietala nepravdivosť výpovede tohto svedka. Tiež uviedla, že je toho názoru, že správanie žalovanej je možné považovať za správanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom s ohľadom na všetky okolnosti toto správanie možno kvalifikovať ako sústavné, hrubé porušovanie dobrých mravov. Upriamila pozornosť súdu na správanie žalovanej v prípadoch, kedy ona prichádza k predmetnej nehnuteľnosti, a to konkrétne na to, že žalovaná opakovane kontaktuje políciu, uráža ju, bráni jej vstúpiť do predmetnej nehnuteľnosti a napáda ju. Zhrnula, že nikdy sa voči žalovanej nedopustila nijakého nevhodného, resp. necitlivého správania, ktoré by mohlo u žalovanej vyvolať nevraživosť voči nej. Súdu vytýkala, že jej správanie voči žalovanej bolo nesprávne vyhodnotené, pričom nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by sa správala voči žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Upozornila ďalej súd, že nesprávne vyhodnotil dôkazy ohľadne zlatých šperkov, nakoľko táto vec, vedená pred Okresným súdom M., ešte nie je právoplatne rozhodnutá. Tiež spochybnila reakciu súdu na jej správanie týkajúce sa trestného oznámenia na žalovanú, ktoré súviselo s jej prostitúciou, pričom poukázala na to, že žalovaná odcestovala do zahraničia s tým, že o jej syna sa nemal kto postarať. Záverom tvrdila, že porušovaniu dobrých mravov zo strany žalovanej nepredchádzalo jej nevhodné správanie. Na základe uvedeného preto odvolací súd žiadala, aby napadnuté rozhodnutie zmenil a jej návrhu vyhovel a uplatnila si tiež trovy odvolacieho konania.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné a navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal jej trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Stotožnila sa s právnymi i skutkovými závermi súdu prvej inštancie. V ostanom vyvrátila tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní, pričom poukázala na viaceré priestupkové konania. Upozornila súd na prepis telefonickej komunikácie so žalobkyňou.
4. K podanému vyjadreniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Zotrvala na tvrdeniach prezentovaných v odvolaní. Dodala, že čo sa týka závetu po jeho bratovi, na osvedčení zo dňa 15.11.2016, ktorým nadobudla celý majetok jeho dcéra B. A., ona bola z dedičstva vylúčená.
5. K podanému vyjadreniu žalobkyne sa písomne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyjadrila žalovaná, pričom zotrvala na svojich vyjadreniach k podanému odvolaniu.
6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť, pričom v zmysle § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje a len na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
7. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
8. Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by
bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (zhodne tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 108/2007).
9. Ak súd v spore o vrátenie daru v rámci hodnotenia dôkazov nezohľadní výsledky vykonaného dokazovania svedčiace aj proti žalobkyni (darkyni), jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní (R XXX/XXXX).
10. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R XX/XXXX).
11. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia plne stotožňuje so skutkovými aj s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Bolo správne zohľadniť, postupujúc v súlade s rozhodovacou praxou súdov, i správanie žalobkyne, nakoľko táto sa sama voči žalovanej správala v rozpore s dobrými mravmi, pričom toto sa preukázalo z konkrétnych svedeckých výpovedí (či už samotnej žalobkyne, alebo aj svedkov v konaní) a zo spisov z priestupkových konaní. Žalobkyňa sa nevhodne, a spôsobom porušujúcim dobré mravy, správala k žalovanej, či už verbálnymi alebo fyzickými útokmi (vzájomné trhanie vlasov, ohrozenie kovovou tyčou, kaserom, atď.), pričom nutné je upozorniť aj na žalobkyňou podávané trestné oznámenia na žalovanú, ktoré boli skončené ako nedôvodné (napr. trestné oznámenie zo dňa 10.03.2014 za zanedbávanie výchovy syna žalovanej o.i. s tvrdením žalobkyne, že v zahraničí zrejme žalovaná vykonáva prostitúciu, pričom toto trestné oznámenie bolo odmietnuté ako nedôvodné), čo tiež pri zohľadnení tohto prípadu sa považuje za správanie v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd však dodáva, že i správanie žalovanej bolo v rozpore s dobrými mravmi, no nakoľko podľa princípu vzájomnosti musí byť posudzované porušovanie dobrých mravov v zmysle § 630 OZ aj na strane darcu, ergo žalobkyne, nemožno toto súdu prvej inštancie vytýkať, ale naopak, je treba konštatovať, že postupoval správne a súladne so zákonom. Pre vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že neboli splnené zákonné predpoklady na vrátenie daru žalovanou žalobkyni podľa § 630 Občianskeho zákonníka a žalobu zamietol, a preto neobstoja ani odvolacie námietky žalobkyne ohľadom poukazovania na správanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, keďže treba skúmať i správanie žalobkyne ako darkyne.
12. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na nedôveryhodnú výpoveď svedka M. N., je namieste uviesť, že v civilnom sporovom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z čl. 15 CSP a tiež z § 191 CSP, ktorý stanovuje, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca spraví o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom ku správam získaným z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania, musí sudca už od samého začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodujúce z hľadiska hmotnoprávnej normy, ktorú plánuje na skutkové tvrdenia účastníkov aplikovať. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má sudca za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Pre vyššie uvedené nemožno vidieť v postupe súdu prvej inštancie pochybenia, nakoľko vykonal rozsiahle dokazovanie, nevychádzal iba z jedného dôkazu, dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie ustálil skutkový základ pre rozhodnutie z množstva dôkazov (bod 3. rozsudku súdu prvej inštancie), z ktorých jasne plynie záver o zamietnutí žaloby kvôli nenaplneniu hypotézy právnej normy stanovenej v § 630 Občianskeho zákonníka.
13. Vzhľadom na to, že ďalšie odvolacie námietky žalobkyne vzťahujúce sa k výroku I. napadnutého rozsudku sa týkali skutkov, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil a vysporiadal sa s nimi v rámci svojho rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil s tým, že sa zaoberal sa i výrokom II., ktorý bol tiež napadnutý odvolaním žalobkyne, avšak vzhľadom na vecnú správnosť výroku I. treba konštatovať vecnú správnosť aj tohto výroku, nakoľko podľa § 255 ods. 1 CSP bola v konaní plne úspešná žalovaná, a preto jej patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, tak ako rozhodol súd prvej inštancie.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).