Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/176/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: MED TRUST Slovakia s.r.o., Ferdiša Kostku 28, 900 31 Stupava, IČO: 46 633 448, zast. POTOMA & Co, s.r.o., advokátska kancelária/law firmf, Palisády 56, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Medi Cool s.r.o., Poľovnícka 6, 040 11 Košice, IČO: 36 603 317, zast. JUDr. Eva Geleneky Hencovská, Bajzova 2, Košice, o zaplatenie 31.868,17 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.1.2017, č.k. 33Cb/6/2015-214, v znení opravného uznesenia zo dňa 4.7.2017, č.k. 33Cb/6/2015-253 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Opravným uznesením podľa § 224 C.s.p. opravil záhlavie písomného vyhotovenia rozsudku tak, že k identifikačným údajom žalovaného uviedol aj jeho právneho zástupcu JUDr. Eva Geleneky Hencovská, Bajzova 2, Košice.

2. Uviedol, že žalobca si uplatnil zaplatenie 31.868,17 eur s 9,05 % úrokom z omeškania zo súm a za obdobie, ako sú uvedené v žalobe, titulom nezaplatenia kúpnej ceny. Žalobu odôvodnil tým, že dodal žalovanému tovar - zdravotnícke pomôcky, ktorý bol zo strany žalovaného riadne prevzatý a vyúčtovaný daňovými dokladmi. Žalovaný ani po výzvach uvedenú sumu nezaplatil.

3. Žalovaný s tvrdeniami žalobcu nesúhlasil. Nepopiera, že bol so žalobcom v obchodnom vzťahu, na základe ktorého žalobca dodával po vzájomnej dohode žalovanému konkrétny, v dohode špecifikovaný tovar. Žalobca v žalobe nešpecifikoval na základe akej konkrétnej dohody a objednávky zo strany žalovaného, fakturoval dodaný tovar.

4. Vzhľadom na nedostatočnosť preukázania uplatneného nároku a titul uplatnenej pohľadávky, vznikajú pochybnosti, na základe čoho žalobca vyslovil predložené faktúry. Za danej procesnej situácie navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalobca uviedol, že dostatočne a nepochybne preukázal existenciu žalovanej pohľadávky. So žalovaným bol v obchodnom vzťahu a pravidelne dodával žalovanému tovar, ktorý následne žalovaný predával svojim odberateľom. Faktúry vystavil z titulu dodania tovaru žalovanému, ktorý bol zo strany žalovaného riadne a preukázateľne prevzatý a predaný konečným odberateľom žalovaného, pričom je irelevantné či vôbec a akým spôsobom žalobca v žalobe špecifikoval objednávky žalovaného. V čase, keď predmetný tovar bol dodaný a vyfakturovaný žalovanému, konateľom žalobcu bola MVDr. H. L., ktorá bola zároveň konateľkou a spoločníčkou žalobcu a mala vedomosť o dodaní tovaru žalobcom žalovanému. Tovar žalovanému osobne vozila MVDr. L. a vie sa vyjadriť k tomu ako prebiehal obchod a audit spoločnosti, resp. inventarizácia a predpokladá, že sa to v konaní vie preukázať. Navrhol vypočuť MVDr. L..

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca si uplatnil peňažnú pohľadávku titulom nezaplatenia kúpnej ceny a predložil súdu fotokópie daňových dokladov - faktúr v celkovej sume 31.868,17 eur. Predložené daňové doklady obsahujú označenie strán, identifikačné údaje, dátum vystavenia a dátum splatnosti, označenie tovaru, množstvo a cenu. Nenachádzajú sa na nich žiadne podpisy a pečiatky a doklad o ich doručení žalovanému. Súčasťou každého daňového dokladu je výdajka k faktúre, ktorá obsahuje identifikačné údaje strán, dátum vystavenia bez uvedenia čísla a dátumu objednávky, označenia dodávky, množstvo a cenu. Na výdajkách absentuje podpis a pečiatka toho kto výdajky vystavil a kto ich prevzal ako aj dátumy prevzatia. Žalobca v priebehu konania nepredložil okrem uvedených fotokópii faktúr a výdajok iné listinné dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru.

7. Žalobca navrhol vypočuť MVDr. H. L.. Súd poukazuje na to, že MVDr. L. bola spoločníčkou žalovaného od 13.4.2012 do 19.11.2014 a konateľkou žalovaného od 20.11.2014 do 19.11.2014, údaje vyplývajú z obchodného registra. V období keď boli vystavované daňové doklady, MVDr. L. nebola spoločníčkou a konateľkou žalovaného.

8. Vypočutie MVDr. L. súd považuje za nadbytočné z dôvodu, že žalobca mal možnosť preukázať listinnými dôkazmi, ktoré predložil so žalobcom a vypočutie svedkyne by bolo irelevantné.

9. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi, že tovar žalovaný od žalobcu objednal, že žalobca tovar dodal žalovanému a žalovaný tovar prezval, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo účtovať žalovanému kúpnu cenu za prevzatý tovar.

10. Žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby. K právnej kvalifikácii súd poukazuje a cituje ust. § 409 ods. 1 a § 411 Obchodného zákonníka upravujúce kúpnu zmluvu.

11. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

12. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že: súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.); súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.).

13. Na preukázanie relevantných skutočností navrhol žalobca okrem iného aj preskúmanie účtovnej evidencie žalovaného a výsluch svedkyne MVDr. L., ktorá ako konateľka a spoločníčka žalobcu v rozhodnom období, bola osobne prítomná pri realizácii dodania sporného tovaru.

14. MVDr. H. L. bola spoločníčkou a konateľkou žalobcu od 13.4.2012 do 19.11.2014, teda v období, kedy žalobca dodal žalovanému tovar, zaplatenia ktorého sa domáha. Vzhľadom na to, že v čase keď žalobca dodal žalovanému tovar, mal žalobca minimálny počet zamestnancov, MVDr. L. ako konateľka žalobcu osobne zabezpečovala - vybavovala objednávky aj dodanie tovaru. Bolo bežnou praxou, že samotná MVDr. L. osobne naložila tovar do firemného auta a odviezla objednaný tovar zákazníkom žalovaného, v tom čase mala vedomosť o objednávkach a dodávkach tovaru.

15. Navyše v čase, kedy MVDr. L. vykonávala funkciu konateľky žalobcu, takmer pravidelne pri každej ceste na adresu jej trvalého pobytu do F., kde je aj sídlo žalovaného, MVDr. L. osobne doviezla tovar žalovanému, pričom administratívne činnosti, t.j. objednávky, faktúry, výdajky si zabezpečovala MVDr. L., resp. v spolupráci s ďalšou vtedajšou zamestnankyňou žalobcu. V období, keď žalobca dodal žalovanému sporný tovar, bola MVDr. L. zároveň spoločníčkou a konateľkou žalovaného, konala na strane žalobcu aj žalovaného.

16. Poukazuje na účelové a zavádzajúce tvrdenie žalovaného, na ktoré sa odvoláva aj súd prvej inštancie, že „náplňou jej činnosti nebola fakturácia, ani kontrola stavu tovaru na sklade a faktúry podpisovala úplne iná osoba a nevie toto predpokladať z titulu majetkovej účasti a z titulu funkcie, že o tomto tovare vedela.“

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nesporné, že MVDr. L. má vedomosť o dodaní sporného tovaru a vie sa vyjadriť k predmetu sporu.

18. Napriek uvedenému, súd prvej inštancie považoval vypočutie MVDr. L. za nadbytočné, pretože žalobca mal možnosť preukázať nárok listinnými dôkazmi, ktoré predložil. S týmto záverom nesúhlasí, nakoľko vzhľadom na bežnú prax u žalobcu MVDr. L. sa vie k dodaniu tovaru vyjadriť.

19. V odôvodnení napádaného rozsudku je uvedené, že MVDr. L. bola spoločníčkou a konateľkou od 20.11.2014 do 19.11.2014 a z toho je zrejmé, že v období, keď žalovaný vystavoval daňové doklady po 19.11.2014, už nebola spoločníčkou a konateľkou žalovaného. Údaje, na ktoré súd poukazuje sa týkajú žalobcu a nie žalovaného a nesprávne je uvedené obdobie, kedy mala byť MVDr. L. konateľkou žalobcu, t.j. od 13.4.2012 do 10.11.2014 a nie ako bolo uvedené od 20.11.2014 do 19.11.2014. Nie je mu zrejmé, z akého dôvodu súd poukazuje na obdobie po 19.11.2014, keďže všetky doklady boli vystavené do 10.11.2014. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. uvádza, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, je potrebné za súčasť práva na spravodlivý súdny proces, okrem práv uvedených v Ústave SR, považovať napr. aj právo na riadne vykonávanie dôkazov a právo na riadne odôvodnený rozsudok. Rozhodnutie, nech je akokoľvek prekvapivé, nemôže vychádzať z jurisdikačnej ľubovôle, ale z platného právneho poriadku a iba zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia podporené jasnými argumentmi opierajúcimi sa o preukázaný skutkový stav a naň sa vzťahujúcu právnu úpravu, vzbudzuje prirodzenú autoritu. Poukazuje na to, že v konaní bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie z dôvodov uvedených v odvolaní. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.

21. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. K namietanému procesnému postupu, keď prvoinštančný súd nevykonal navrhovaný dôkaz, podľa žalobcu dôležitý na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, poukazuje na § 185 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania, nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Pretože je to právo súdu, nemožno ho hodnotiť ako porušenie práva procesnej strany. Súd mal k dispozícií listinné dôkazy, na základe ktorých mohol rozhodnúť.

22. Žalobca napriek tomu tvrdí, že pre rozhodnutie vo veci bolo dôležité vypočuť v konaní MVDr. L., ktorá bola konateľkou a spoločníčkou žalobcu. Svoj návrh odôvodnil tým, že v dobe svojho pôsobenia u žalobcu mala vedomosť o objednávkach a dodávkach tovaru a svoj názor opiera len o tzv. „bežnú prax v spoločnosti žalobcu.“ Toto vyjadrenie nebolo podporené žiadnym dôkazom. Ide pritom o účelové a umelo vykonštruované vyjadrenie, nakoľko MVDr. L., toho času konateľka a spoločníčka žalovaného,

prehlásila, že jej úlohou nikdy nebola kontrola stavu tovaru ani fakturácia, faktúry podpisovala tretia osoba.

23. Pokiaľ žalobca tvrdí, že MVDr. L. musela mať vedomosť o dodaní tovaru, žalovaný má za to, že je povinný toto tvrdenie preukázať. V opačnom prípade neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, nesplnenie tejto povinnosti nemožno pripisovať na ťarchu procesného postupu súdu. Za účelom preukázania svojho nároku žalobca doručil do spisu faktúry, na ktorých absentuje podpis a pečiatka procesných strán. Na predložených listinách nie je dátum objednávky ani podpis a dátum prevzatia tovaru. Z predložených listín nevyplýva, že žalovaný tovar prevzal, žalobca neosvedčil uplatnený nárok. Odvolací dôvod žalobcu nemôže obstáť, nezakladá skutkovú vadu konania, tak ako ustanovuje § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p..

24. Žalobca ďalej namieta nesprávne skutkové zistenia súdu a konštatuje, že súd vychádzal z nesprávnych údajov pri uvedení obdobia, kedy mala MVDr. L. zastávať funkciu konateľky a spoločníčky žalobcu. Táto argumentácia je v danom prípade irelevantná, nakoľko smeruje len k návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom MVDr. L., ktorá už uviedla, že nemá vedomosť o vystavených faktúrach, ani o objednávaní a dodávaní tovaru, tak ako to popisuje žalobca. Jej výsluch je preto nadbytočný. MVDr. L., toho času konateľka a spoločníčka žalovaného, nepotvrdila domnienky žalobcu, ani dôkaz vo forme jej výsluchu, by nebol spôsobilý preukázať nárok žalobcu.

25. Skutočnosť, či MVDr. L. bola alebo nebola v rozhodnom čase konateľkou a spoločníčkou žalobcu, nie je z hľadiska vystavenia faktúr relevantný, pretože náplňou jej činnosti nebolo vystavovanie faktúr, ich podpisovanie, ani kontrola stavu tovaru. Po jej odvolaní žalobca nevykonal audit, ani súpis tovaru, preto popiera, aby žalobca evidoval chýbajúci tovar, ktorý ona prevzala. Žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti.

26. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhovaného dôkazu, žalovaný uvádza, že je v kompetencii súdu, aby rozhodol, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná. V tomto smere poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/153/2011 zo 14.9.2011 a na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 350/08 z 30.9.2010. Námietka žalobcu je neopodstatnená.

27. Podľa názoru žalovaného je neakceptovateľné, aby súd v civilnom konaní nahrádzal povinnosti žalobcu. Ak žalobca uplatnil svoj nárok, bolo jeho povinnosťou preukázať ho a predložiť nevyhnutné dôkazy. Žalobca predložil daňové doklady, v ktorých absentovali údaje svedčiace o tom, že žalobcovi bola žalovaným daná objednávka a že žalobca tovar doručil a žalovaný ho prevzal. Ak žalobca ním tvrdené skutočnosti nepreukázal, nie je vecou súdu vykonať navrhované dokazovanie, pokiaľ disponuje dôkazmi pre vydanie rozhodnutia.

28. Odvolacie dôvody uvedené žalobcom nie sú dané, navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

29. Žalobca vo svojom vyjadrení trvá na tom, že dôkazy, ktoré navrhol vykonať v rámci konania na súde, t.j. výsluch MVDr. L., preskúmanie účtovnej evidencie žalovaného, sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Vzhľadom na nevykonanie týchto dôkazov, považuje napádaný rozsudok za svojvoľný, arbitrárny a navrhuje ho zmeniť. Ďalej uvádza skutočnosti, ktoré uviedol v odvolaní proti rozsudku a že mu nie je zrejmé, na aké prehlásenie sa žalovaný odvoláva, nakoľko MVDr. L. v konaní nebola vypočutá a nebolo predložené jej prehlásenie. Trvá na dôvodoch odvolania.

30. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

31. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvedené žalobcom nie sú naplnené. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Správne a zákonu zodpovedajúce je aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

32. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 31.868,17 eur s 9,05% úrokom z jednotlivých fakturovaných súm od splatnosti faktúr, ktoré sú špecifikované v žalobe. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému dodal tovar - zdravotnícke pomôcky, ktorý bol zo strany žalovaného riadne prevzatý a ktorý vyfakturoval faktúrami uvedenými v žalobe, ktoré žalovaný nezaplatil.

33. K žalobe, ako dôkaz o dodaní a prevzatí tovaru, žalobca predložil fotokópie jednotlivých faktúr, ktorými tovar fakturoval a k faktúram pripojil výdajky o vydaní tovaru. V predložených faktúrach nie sú uvedené čísla objednávok a dátum, chýba údaj o tom, kto faktúru vystavil a pečiatka spoločnosti a tiež údaj o tom, kto faktúru prevzal a pečiatku spoločnosti, taktiež na pripojených výdajkách k faktúram chýbajú údaje o čísle a dátume objednávky, o tom kto výdajku vystavil a o tom, kto tovar prevzal vrátane pečiatok spoločnosti, aj keď žalobca v žalobe uviedol, že fakturovaný tovar bol zo strany žalovaného riadne prevzatý.

34. Žalovaný namietal, že aj keď so žalobcom bol v obchodnom vzťahu, na základe ktorého mu po vzájomnej dohode dodával tovar, žalobca však v žalobe nešpecifikoval na základe akej konkrétnej dohody - objednávky fakturoval predloženými faktúrami dodaný tovar. Číslo objednávky a dátum z predložených listín nevyplýva, nie je mu zrejmé, na základe čoho žalobca vystavil predložené faktúry, chýba aj doklad o dodaní tovaru.

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a predložené dôkazy s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nepreukázal, že žalovaný u neho objednal tovar, že mu objednaný tovar dodal a žalovaný tovar prevzal a tým vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie ceny dodaného tovaru.

36. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Predmetom dokazovania je to, čo má byť preukázané a súdu musí byť zrejmé, na preukázanie akej skutočnosti sa dôkaz vykonáva. Pri určení predmetu dokazovania súd vychádza zo žalovaných tvrdení a žalobného petitu. V rámci dokazovania platí zásada, že každý musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, musí preukázať to, čo tvrdí, žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí.

37. Žalobca na preukázanie svojho práva na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru predložil so žalobcom faktúry a výdajky, na ktorých chýbali údaje preukazujúce dodanie a prevzatie tovaru, súd prvej inštancie správne konštatoval, že predloženými dôkazmi žalobcu svoje právo na zaplatenie ceny nepreukázal.

38. Na preukázanie dodania tovaru žalobca ďalej navrhol vypočuť MVDr. Máriu L., ktorá bola v čase dodania tovaru spoločníčkou a konateľkou žalobcu a obvykle naložila tovar do firemného motorového vozidla, ktoré jej bolo pridelené žalobcom osobne odniesla objednaný tovar jednotlivým zákazníkom, mala vedomosť o objednávkach a dodávkach tovaru a na zistenie rozhodujúcich skutočnosti je potrebný jej výsluch. MVDr. H. L. bola v období od 13.4.2012 do 10.11.2014 konateľkou žalobcu a v súčasnosti je spoločníčkou a konateľkou žalovaného. Vo vyjadrení k žalobe, ako konateľka žalovaného, prostredníctvom právneho zástupcu, ktorého splnomocnila na zastupovanie v predmetnom konaní, uviedla, že nemá vedomosť o dodanom tovare, ako to prezentuje žalobca, pretože jej náplňou nebolo fakturovanie ani kontrola stavu tovaru. Po jej odvolaní z funkcie konateľa, žalobca nevykonal audit, ani súpis tovaru, a preto popiera, že by žalobca evidoval tovar, ktorý by bola prevzala.

39. Súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ktoré dôkazy vykoná je výlučne na súde, ale musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý môže preukázať rozhodujúcu skutočnosť.

40. MVDr. H. L., ako štatutárny orgán žalovaného, vo vyjadrení k žalobe poprela, že by mala vedomosť o tovare dodanom žalobcom žalovanému. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že MVDr. Bojčíková osobne odniesla tovar zákazníkom vo firemnom aute, ktoré jej bolo pridelené, ničím nepreukázal (napr. kniha jázd motorového vozidla, kartou majetku, či mzdovými listami, kde by sa uvedená skutočnosť musela

objaviť), súd prvej inštancie preto nepochybil, keď nevykonal navrhovaný dôkaz výsluchom MVDr. L., pretože tento vzhľadom na uvedené skutočnosti nebol spôsobilý preukázať uplatnený nárok žalobcu a nepochybil ani v tom, keď na základe predložených dôkazov, nevykonal navrhované preskúmanie účtovnej evidencie žalovaného.

41. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia chybne uvedené obdobie, v ktorom MVDr. L. vykonávala funkciu konateľa v spoločnosti žalobcu, nie je z hľadiska predmetu sporu, nesprávnym skutkovým zistením, zakladajúcim odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p..

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že nie sú naplnené žalobcom uvedené odvolacie dôvody a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).