Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/426/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou, v právnej veci žalobcov: 1/ Z.. D. E., Q.. XX.X.XXXX, W. U. U., R. XX, 2/ J.. W. E., Q.. XX.X.XXXX, W. U. U., U. XX, 3/ Z.. R. E., Q.. X.X.XXXX, W. U. U., J. XX, všetci žalobcovia právne zastúpení: Mgr. Peter Gemeran, advokát, so sídlom Bratislava, Kalinčiakova 27 proti žalovaným:1/ J. E., Q..XX.X.XXXX, W. U. U., X. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Novotná Figurová, s.r.o., IČO:47 253 061, so sídlom Bratislava, Kozmonautická 1, 2/ M. H., Q.. XX.X.XXXX, W. U. Y. Q. T., N. XX/XX o určenie, že listina o vydedení je neplatná a o určenie, že dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení nie je daný, vo vzťahu ku každému zo žalobcov1/,2/,3/ takto

rozhodol:

I.Žalobný návrh žalobcov 1/,2/,3/ na určenie, že listina o vydedení spísaná do notárskej zápisnice dňa 17.2.2000 pod č. Q. XX/XXXX, Q. XX/XXXX, registrovanej v Notárskom centrálnom registri závetov pod č. Q. XXXX/XXXX, poručiteľom: Z.. M. E., D.W. Q.: XX.X.XXXX, N. Č.: XXXXXX/XXX, M.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: R. X.Z. XXXX/XX, XXX XX U., je neplatná, sa z a m i e t a.

II.Súd určuje, že dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení spísanej do notárskej zápisnice dňa 17.2.2000 pod č. Q. XX/XXXX, Q. XX/XXXX, registrovanej v Notárskom centrálnom registri závetov pod č. Q. XXXX/XXXX, poručiteľom: Z.. M. E., D. Q.: XX.X.XXXX, N. Č.Y.: XXXXXX/XXX, M.. XX.XX.XXXX, Q. U.: R. X. XXXX/XX, XXX XX U., n i e j e d a n ý, a to vo vzťahu k žalobcovi v 1/. žalobcovi v 2/, ako aj žalobcovi v 3/.

III.Žalovaným 1/, 2/ sa každému priznáva v žalobnom návrhu I. nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/,2/,3/ v plnej výške nároku.

IV.Žalobcom 1/,2/,3/ sa každému priznáva v žalobnom návrhu II. nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/,2/ v plnej výške nároku.

V.O výške náhrady trov konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia 1/,2/,3/ sa žalobou podanou súdu dňa 4.8.2015 domáhali určenia, že:

a/ listina o vydedení spísaná do notárskej zápisnice dňa 17.2.2000 pod č. Q. XX/XXXX, Nz XX/XXXX, registrovanej V Notárskom centrálnom registri závetov pod č. Q. XXXX/XXXX, poručiteľom Z.. M.Q. E., Q.. XX.X.XXXX M.. XX.XX.XXXX, Q. U. U., R. X. XX, je neplatná.

b/dôvod vydedenia, uvedený v listine o vydedení spísanej do notárskej zápisnice dňa 17.2.2000 pod č. Q. XX/XXXX, Q. XX/XXXX, registrovanej V Notárskom centrálnom registri závetov pod č. Q. XXXX/ XXXX, poručiteľom Z.. M. E., Q.. XX.X.XXXX M.. XX.XX.XXXX, Q. U. U., R. X. XX nie je daný a to vo vzťahu k žalobcovi 1/, žalobcovi 2/, žalobcovi 3/, ďalej žiadali náhradu trov konania.

2.V dôvodoch žaloby uviedli, že sú ako zákonní dedičia účastníkmi dedičského konania vo veci po poručiteľovi Z.. M.Q. E., M.. XX.XX.XXXX. Poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení, spísané do notárskej zápisnice, pričom táto nezodpovedá zákonom požadovaným obsahovým náležitostiam a súčasne nebol daný dôvod vydedenia vo vzťahu ku žiadnemu zo žalobcov. Uznesením okresného súdu boli odkázaní na podanie žaloby o určenie, že dôvod vydedenia nie je daný. Namietli, že listina neobsahuje odôvodnenie vydedenia, ktoré je neurčité, vecne nezodpovedá zák. dôvodu vydedenia podľa §469a písm. b/ OZ, dôvod vydedenia nešpecifikuje osobitne voči každému žalobcovi osobitne.

Potvrdili, že bezprostredne pred spísaním listiny o vydedení došlo medzi nimi a poručiteľom ku vzájomným nezhodám na niektorých spoločných záležitostiach rodiny a k určitému narušeniu normálnych rodinných vzťahov. Až do leta 1999 boli ich vzájomné vzťahy normálne, poručiteľ viedol aktívny život, veľa času trávil na chalupe so synmi, od r. 1995 bol ubytovaný v domove dôchodcov, kde mal zabezpečené všetky služby, a preto nebol odkázaný na osobitnú starostlivosť, pomoc, opateru, poručiteľ pracoval u žalobcu 1/ vo firme do júna 1999.

3.V ďalšom popísali podstatné okolnosti predaja bytu č. 4 v Bratislave, na X. XX, patriaci pôvodne poručiteľovi, nakoľko tieto okolnosti považovali za podstatné pre posúdenie dôvodu vydedenia:

Dňa 2.2.1999 odpredal poručiteľ predmetný byt žalovanému 1/ s manželkou za kúpnu cenu cca 209.000 eur v hotovosti, pričom v zmluve neboli napr. zák. ust. o práve doživotného bývania poručiteľa v danom byte. Dňa 10.2.1999 podpísali strany zmluvy dodatok ku zmluve - Dohoda o podmienkach odstúpenia od zmluvy, ktorá odkazovala na budúcu dohodu s ďalšími 3 synmi a na ich súhlas s prevodom nehnuteľnosti, ale bola prijatá bez ich vedomia. Kúpna cena vychádzala z nadobúdacej ceny pri odkúpení od štátneho podniku, nezohľadňujúc jej trhovú cenu - cca 3.000.000 Sk. Nehnuteľnosť tvorila podstatnú časť majetku poručiteľa. Žalobcovia sa o prevode bytu dozvedeli v auguste 1999 náhodou od inej osoby. Žalobcovia po oboznámení s dokumentami v septembri 1999, mali pochybnosti o vyplatení kúpnej ceny poručiteľovi, tiež mali pochybnosti, vzhľadom na vek a zdravotný stav poručiteľa

- po dvoch infarktoch, či nekonal pod nedovoleným nátlakovom, či dostatočne zvážil a bol si vedomý následkov z kúpnej zmluvy mu plynúcich. Žalobcovia iniciovali následne spoločné rokovanie všetkých, vyjadrili nesúhlas s realizáciou prevodu a podmienkami v zmluve. Navrhli poručiteľovi prehodnotenie tohto úkonu a alternatívy riešenia, s prihliadnutím na záujmy všetkých synov, čo poručiteľ odmietol. Vzhľadom na jeho postoj postupovali žalobcovia ďalej relevantne právnymi prostriedkami a spoločne podali žalobu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy 2.2.2000 - dva týždne pred spísaním závetu a listiny o vydedení a návrh na vydanie predbežného opatrenia 12.11.1999. Súdne konania v daných veciach podľa nich s trvalým neprejavovaním záujmu o poručiteľa nemali nič spoločné, neboli vedené v úmysle poškodiť poručiteľa. Naďalej chceli s otcom urovnať veci osobnou dohodou a komunikáciou, udržiavať styk, pokúšali sa ho navštíviť. Bol to poručiteľ, ktorý po vyjadrení nesúhlasu žalobcov s jeho rozhodnutím s nimi obmedzil komunikáciu a túto výlučne v písomnej forme, po spísaní listiny o vydedení zastavil aj písomnú korešpondenciu túto ponechal len cez právneho zástupcu, predložil návrh užívania nehnuteľnosti chalupy od júna 2000, kde sa vyjadril, že si nepraje, aby ho navštevovali, neprial si stretávať sa s nimi na chalupe, za chalupou vyčlenil a fyzicky oddelil svoju časť. Napriek odmietavému postupu pri snahe nájsť kompromis v riešení sporných majetkových otázok, pokúšali sa o zachovanie aspoň určitej úrovni osobnej komunikácie.

4.Na preukázanie svojich tvrdení predložili/označili nasledovné listinné dôkazy: kúpna zmluva, záväzná dohoda o podmienkach odstúpenia bytu, návrh na vydanie predbežného opatrenia, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV 4C135/99 a daný spis, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV 6C16/00 a daný spis, odvolanie, rozsudok Krajského súdu v Bratislave 3Co 167/03, listy žalobcov z 17.3.2000, 16.6.2000, 28.6.2000, 10.7.2000, vianočné pozdravy žalobcov 1/,3/ z 20.12.2000, S. H.. Y. z 11.5.2001 a 13.7.2001, list žalobcov 5.7.2001, 9.8.2001, výsluchy žalobcov 1/,2/,3/.

V doplňujúcom podaní z 18.11.2016 predložili listinné dôkazy: dodatok č. 3 ku zmluve o nájme hrobového miesta č. XXX,Č.. XXX M. XX.X.XXXX a doklad o úhrade z 13.3.2012, v podaní z 26.9.2017 doložili listiny žiadosť o zmenu členstva ZO SZZ, zmluva o odovzdaní pozemku.

5.Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že považuje za svoju morálnu povinnosť brániť poslednú vôľu svojho otca, ako výraz poslednej úcty k otcovi. O listine o vydedení sa dozvedel pri riešení pozostalosti otca. Vyjadril sa tiež zo svojho pohľadu ku nadobudnutiu bytu od otca. Otec im byt predal 2.2.1999, rok pred spísaním listiny o vydedení, teda už rok pred spísaním listiny o vydedení prestali žalobcovia prejavovať resp. predstierať záujem o otca, už predtým bol ich záujem chabý, nebol opravdivý. Stratili k nemu poslednú slušnosť, čo otec ťažko niesol. Otec všetkým žalobcom zabezpečil vzdelanie, prvé zamestnanie, podnikové byty. Bratia chalupu v Priepastnom len užívali, ale bol to žalovaný 1/ a otec, ktorý ju aj udržiavali. Otec im tiež koncom 80. rokov dal do užívania záhradu T. F., kde mal zriadené užívacie právo, ktorú bolo tiež treba nielen užívať, ale aj udržiavať, čo mu prisľúbili, ale nedodržali. Otec sa vo veku už nevládal o ňu starať. Otec požičal žalobcom každému sumu peňazí, všetkých bratov v decembri 1999 vyzval na ich vrátenie, žiadal žalobcu 2/ aj o výplaty mzdy za rok 1999, ktorú mu žalobca 2/ prestal od 2/2000 vyplácať ako reakciu na odpredaj bytu. Ani jeden brat otcovi pôžičku nevrátil, list bol datovaný 14.1.2000.

6.Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil/označil listinné dôkazy: upozornenie na neplnenie povinnosti od SZZ, rozhodnutie z 25.1.2000, list žalobcu z 25.2.2000, list žalobcov z 17.3.2000, rozhodnutie o zrušení užívacieho práva, listy poručiteľa z 16.4.2000, 31.5.2000, 12.12.1999, podacie lístky k listu 12.12.1999, list poručiteľa z 14.1.2000 a podacie lístky k nemu, vrátená zásielka žalobcovi 3/, list poručiteľa adresovaný 9.2.2000, a podacie lístky 9.2.2000, navrhol výsluch žalovaného 1/ ako strany sporu a výsluchy svedkov W. R. G. D.. P. N..

7.Žalovaná 2/ zostala v spore nečinná, k veci sa písomne nevyjadrila, nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.

8.Súd vykonal vo veci všetky stranami predložené/označené dôkazy.

Zistený skutkový stav

9.Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 65D 789/2014 v dedičskej veci po poručiteľovi Z.. M. E., Q.. XX.X.XXXX súd zistil, že:

10.Dňa 21.11.2014 zomrel Z.. M. E. o čom svedčí úmrtný list vydaný dňa 25.11.2014 v Bratislave - Karlova Ves. Dedičské konanie je vedené pod sp. zn. 65 D 789/2014 na tunajšom súde, a zákonnými dedičmi sú žalobcovia 1/,2/,3/ a žalovaný 1/ ako deti -zákonní dedičia poručiteľa a žalovaný 2/ -sestra poručiteľa ako závetný dedič.

11.V dedičskom konaní bolo zistené, že vo forme Notárskej zápisnice N 44/2000 napísanej 17.2.2000 notárkou H.. K. A. bol spísaný právny úkon poručiteľa - listina o vydedení v nasledovnom znení:

„Ja, Z.. M. E., Q. XX.X.XXXX, U. X. XX, U., vydeďujem svojich potomkov Z.. R. E., Q..X.X.XXXX, U. J. XX, U., Ing. D. E., Q..XX.X.XXXX, U. A. XX, U. a J.. W.G. E., Q..XX.X.XXXX, U. U. XX, U. a to z dôvodu, že trvalo o mňa neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako moji potomkovia mali prejavovať. Ich záujem o moju osobu skončil akonáhle sa dozvedeli, že som svojmu synovi J. E. a jeho manželke Ivane, odpredal svoj byt na X. I. T. U.. Domnievam sa, že za svojho života môžem nakladať slobodne so svojim majetkom. Akonáhle sa však dozvedeli, že som tento byt odpredal nahnevali sa na mňa a musel som absolvovať tvrdé rodinné rokovania. Ich zištný záujem išiel až tak ďaleko, že návrhom zo dňa 25.10.1999 sa domáhali na Okresnom súde Bratislava IV. neplatnosti kúpnej zmluvy. Súdne konanie je vedené na tomto súde pod 4C 135/99. To, že všetci traja siahli až k takémuto krajnému riešeniu ma utvrdzuje len i ch zištnom záujme o moju osobu. Svoj názor utvrdzujem i tým, že od novembra roku 1999 sa so mnou nestýkajú napriek tomu, že som im nezakázal ma kontaktovať a nevyhýbam sa stretnutiu s nimi. Ani na vianočné sviatky v minulom roku sa so mnou osobne nekontaktovali. Toto ich správanie ma, ako ich už jediného žijúceho rodiča, veľmi trápi a bolí. Dôsledky vydedenia vzťahujem aj na potomkov mojich troch horeuvedených synov.“

a právny úkon poručiteľa závet v nasledovnom znení:

„Ja, Z.. M. E., Q. XX.X.XXXX, U. X. XX, U., odkazujem sumu 30.000,-Sk z mojich úspor svojej sestre M. H., U. N. XX/XX, Y. Q. T.. Pre prípad, že by sa nedožila mojej smrti, alebo by z akéhokoľvek dôvodu nededila, ustanovujem ako náhradného dediča svojho syna J. E., Q.. XX.X.XXXX, U. X. XX, U.. Ostatný všetok svoj majetok i ten, o ktorom v súčasnosti nemám žiadnu vedomosť a ktorý budem vlastniť ku dňu svojej smrti odkazujem svojmu synovi J. E., Q..XX.X.XXXX, U. X. XX, U.. Pre prípad, že by sa nedožil mojej smrti, alebo by z akéhokoľvek dôvodu nededil ustanovujem ako náhradných dedičov jeho potomkov a to každého z nich rovným dielom. Bol som poučený, že akékoľvek podmienky pripojené k závetu sú neplatné ale aj tak žiadam svojho závetného dediča syna Mareka, aby z finančných prostriedkov ktoré nadobudne dedením vyčlenil sumu 30.000,-Sk ktoré použije na údržbu hrobov môjho i mojej manželky v Slávičom údolí. Toto svoje rozhodnutie som urobil po zrelej úvahe a nikým neovplyvnený. Toto je moja posledná vôľa, môj závet. Porúčam a žiadam svojich potomkov, aby akceptovali moje rozhodnutie v plnom rozsahu.“ O tomto právnom úkone bola spísaná táto notárska zápisnica, účastníkovi právneho úkonu prečítaná a vysvetlená, ním schválená a na znak súhlasu podpísaná. Túto notársku zápisnicu podpísala tiež notárka a opatrila pečaťou.

12.Uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 5.6.2015 sp. zn. 65D 789/2014-56 súd odkázal žalobcov 1/,2/,3/ aby svoje právo uplatnili na súde v ochote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, žalobou o určenie, že dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení, spísanej spolu so závetom do notárskej zápisnice dňa 17.2.2000 pod Q., Q. XX/XXXX registrovanej v Notárskom centrálnom registri závetov, nie je daný. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.7.2015. Žaloba bola podaná v 30 dňovej lehote.

Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že po oboznámení sa s obsahom a formou závetu poručiteľa a listiny o vydedení, synovia poručiteľa Z.. R. E., Z.. D. E., J.. W. E. vyhlásili, že namietajú platnosť dôvodu vydedenia uvedeného v listine o vydedení a relatívnu neplatnosť závetu.

13.Žalobca 1/ vo výsluchu ako strana uviedol, že akt vydedenia považuje za nespravodlivý, lebo s otcom udržiavali aj pred vydedením výborné vzťahy, preto nesúhlasí, že neprejavovali záujem. Dozvedeli sa, že otec uzavrel so žalovaným 1/ nejaké dohody o predaji bytu s tým, že tvrdil, že s tým súhlasili, čo ale nebola pravda, hoci otec sa tak vyjadroval. Ku žiadosti poručiteľa o vrátenie pôžičky uviedol, že to bol príspevok na bývanie a nie pôžička. O prevode sa dozvedeli v auguste 1999, dovtedy mali normálne vzťahy.

14.Žalobca 2/ vo výsluchu ako strana uviedol, že boli normálna rodina dovtedy, keď sa dozvedeli o kúpnopredajnej zmluve. Vtedy sa vzťahy narušili. Po smrti matky v 1984 ostali v rodine otec a 4 bratia; otec vtedy zaviedol tradíciu tzv. rodinnú radu, ktorú všetci akceptovali ako komunikáciu v rodine. Tradícia bola založená na tom, že hlavou rodiny bol otec a všetci boli informovaní o veciach v rodine, každý mohol povedať názor, vyjadriť sa. Toto všetci dodržovali a preto kroky, ktoré nasledovali s prevodom bytu boli porušením týchto zásad, ktorí im nebolo vysvetlené.

15.Žalobca 3/ vo výsluchu ako strana uviedol, že v auguste 1999 sa dozvedel od rodiny, počas návratu z dovolenky, že byt zmenil majiteľa, ale bratia o tom nemali vedomosť. Následne sa traja bratia dohodli, že sa obrátia na otca šetrne vzhľadom na zdravotný stav. Dozvedeli sa že čo sa stalo, ale nič bližšie, potom mu bola doručená obálka s listinami, keď sa dopytovali brata a otca, prečo sa to takto stalo, a neinformovali ich o tom, vzájomne sa doberali, že o mal urobiť ten druhý. Odvtedy sa začali v rodine nezhody. Na vyriešenie veci im chýbali partneri, preto vec riešili súdnou cestou. Poprel, že by na otca vyvíjali tlak. Otec im každému poskytol príspevok na bývanie, ale pohľad otca sa na to zmenil a tvrdil, že to bola už pôžička.

16.Žalovaný 1/ vo výsluchu ako strana uviedol, že o listine sa dozvedel až po otcovej smrti, ak by o tom vedel, snažil by sa otca od uvedeného odhovoriť. V roku 1998 ho otec oslovil, či má záujem o kúpu bytu, v tom čase žil na Kramároch. Otec mu povedal, že to ponúkol aj bratom, ale nemali záujem, právnička spísala zmluvu. Pýtal sa otca, či má informovať bratov a otec povedal, že to urobí sám. Otec si pri rokovaní vyhradil, že bratov bude informovať on.

17.Svedok D.. X. F. uviedla, že strany sporu sú jej synovci, najbližší kontakt mala so žalovaným 1/. Mohla sa vyjadriť len ku poinfarktovému stavu poručiteľa, že keď robil dôležité rozhodnutia. Hovoril, že žalobca Peter a Dano ho často navštevujú a tlačia na neho, aby zrušil kúpnu zmluvu, čo on nechcel. Keď bolo toho veľa povedal, že ho už budú kontaktovať, len ak mu vrátia peniaze. Písali mu potom listy, ktoré im vracal, písali pohľadnice, podpísané od vnúčat, čo bolo citové vydieranie. Tiež sa dozvedel, že u syna Daniela bol prijatý vo firme z milosti, pol roka mu syn nevyplatil mzdu. Keď si toto všetko dal dohromady, rozhodol sa, že ich že troch synov vydedí.

18.Svedok Z.. W. prvý uviedol, že strany sú jeho kolegovia, veľmi ich osobne nepozná, veľmi dobre sa poznal s poručiteľom. Stretávali sa s poručiteľom aj po tom, ako boli penzisti, v rámci toho mu povedal aj niektoré vnútorné záležitosti, ktoré ale svedok nechcel ďalej provokovať. Chápal situáciu a ľutoval ho, detaily neanalyzovali.

19.Listom z 12.12.1999 poručiteľ každému žalobcom oznámil, že majú u neho dlhy z pôžičky, pričom peniaze im požičal a potrebuje ich. Žiadal o ich vrátenie do 31.1.2000, žiadal o vyúčtovanie jeho práce za tri mesiace roka 1999 u žalobcu 1/.

20.Listom z 14.1.2000 poručiteľ žalobcom zaslal žalobcovi 1/ vkladnú knižku na účel vrátenia pôžičiek žalobcov vkladom na ňu.

21.Listom z 9.2.2000 poručiteľ žalobcom z 9.2.2000 ich upomínal na vrátenie pôžičiek, nakoľko zásielka s vkladnou knižkou sa mu vrátila neprevzatá.

22.Listom ZO SZZ z 21.1.2000 poručiteľovi bol upozornený na neplnenie ustanovení stanov SZZ a zmluvy o dočasnom užívaní pozemku v r. 1997,1998,1999 - pozemok nie je trvale obrábaný.

23.Rozhodnutím ZO SZZ z 25.2.2000 uložili poručiteľovi uviesť pridelenú záhradku do náležitého pestovateľského stavu.

24.Listom žalobcu 3/ poručiteľovi z 17.3.2000 odpovedali na jeho list, zaslaný spolu s aj s upozornením od ZO SZZ, ohľadom užívania záhrady v F., zaviazali sa záhradu uviesť do požadovaného stavu do 30.4.2000.

25.Listom poručiteľa žalobcom z 16.4.2000 im zaslal na vedomie listiny zo členskej schôdze ZO SZZ a vyzval na riešenie veci a listom z 31.5.2000 im oznámil, že bolo vydané rozhodnutie ZO SZZ o zrušení užívacieho práva.

26.Rozhodnutím ZO SZZ z 3.5.2000 bolo poručiteľov zrušené užívateľské právo ku záhradke v Hamuliakove , niekoľko rokov je neobrábaná.

27.Listom žalobcov poručiteľovi z 3.5.2000 navrhli časové využívanie chalupy v roku 2000 podľa spoluvlastníckych podielov.

28.Listom žalobcu 3/ poručiteľovi z 16.6.2000 oslovil poručiteľa s návrhom na dohodu ohľadom užívania chalupy v Priepastnom na leto 2000.

29.Listom právneho zástupcu poručiteľa H.. Q. z 28.6.2000 žalobcovi 3/ boli zo strany poručiteľa predložené Pravidlá a podmienky používania podielu nehnuteľnosti v Priepastnom pre žalobcov na rok 2000.

30.Listom žalobcov 1/,2/,3/ poručiteľovi z 10.7.2000 oznámili termín návštevy na chalupe - 12.8.2000 ku jeho narodeninám..

31.Žalobcovia 1/,3/ poslali v decembri 2002 poručiteľovi pohľadnice ku Vianociam.

32.Listom právneho zástupcu poručiteľa H.. Y. z 11.5.2001 žalobcovi 3/ boli zo strany poručiteľa predložené žalobcovi 3/ Pravidlá a podmienky používania podielu nehnuteľnosti v Priepastnom pre

žalobcov na rok 2001, vyzval žalobcov na vyjadrenie ku návrhu na zrušenie a vyporiadanie nehnuteľnosti v Priepastnom, oznámil, že korešpondencia bude s poručiteľom realizovaná len cez právnu kanceláriu.

33.Listom žalobcov poručiteľovi z 5.7.2001 mu navrhli pokus o riešenie užívania chalupy pre všetkých vlastníkov.

34.Listom právneho zástupcu poručiteľa H.. Q. z 13.7.2001 žalobcovi 3/ boli zo strany poručiteľa oznámené preberanie nasledovnej korešpondencie cez právnu kanceláriu.

35.Listom žalobcov z 9.8.2001 poručiteľovi navrhli termín stretnutia za účelom stretnutia a riešenia ich vzťahov a užívania chalupy.

36.Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 4C 135/99 súd zistil, že žalobcovia 1/,2/,3/ ( v procesnom postavení navrhovateľov) podali proti žalovanému 1/ a jeho manželke a poručiteľovi (v procesnom postavení odporcov) podali dňa 12.11.1999 návrh na vydanie predbežného opatrenia akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou bytom č. X T. U., X. XX vychádzajú c z dôvodu, že kúpnu zmluvu ktorou otec previedol byt na manželov považovali za neplatnú .Návrh bol poručiteľovi doručený 7.12.1999, k návrhu sa vyjadril 13.12.1999, o.i. uviedol, že nie je pravda, že by sa prestal starať o svoj majetok, od júna 1999 bol 3 mesiace na chalupe, mal v opatere i dvoch synov žalobcu 2/ a jedného synovca. Po infarkte v auguste 1998 ostal v nemocnici do 9.9.1998 a od 1.10.1998 nastúpil do práce až do 31.3.1999 v spoločnosti žalobcu 1/. Súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol 25.2.2000 tak, že ho zamietol, uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi odporcov 13.3.2000. Dňa 28.2.2000 došlo ku späť vzatiu návrhu na vydanie predbežného opatrenia, bez udania dôvodu. Uznesením odvolacieho súdu 29.9.2000 pripustil späťvzatie návrhu a konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.1.2001.

37.Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 6C 16/2000 súd zistil, že dňa žalobcovia 1/,2/,3/ (v procesnom postavení navrhovateľov ) podali proti žalovanému 1/, jeho manželke a poručiteľovi (v procesnom postavení odporcov ) návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 2.2.1999 medzi odporcami vzájomne z dôvodu, že je od počiatku neplatná pre obchádzanie zákona. Dňa 9.3.2000 podali v danej veci aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým bol súdom zamietnutý 23.3.2000, doručený poručiteľovi 30.3.2000.Súd rozhodol o návrhu vo veci samej tak, že tento zamietol dňa 6.2.2003 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a rozhodnutím odvolacieho súdu z 24.6.2004 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

Žalobný návrh na určenie, že listina o vydedení spísaná do notárskej zápisnice dňa 17.2.2000 pod č. Q. XX/XXXX, Q. XX/XXXX, registrovanej v Notárskom centrálnom registri závetov pod č. Q. XXXX/XXXX, poručiteľom: Z.. M. E., D. Q.: XX.X.XXXX, N. Č.Y.: XXXXXX/XXX, M.. XX.XX.XXXX, Q. U.: R. X. XXXX/ XX, XXX XX U., je neplatná.

38.Žalobcovia 1/,2/,3 si žalobným návrhom uplatnili nárok na určenie neplatnosti listiny o vydedení spísanej do notárskej zápisnice dňa 17.2.2000 poručiteľom Z.. M. E.. Naliehavý právny záujem na danom určení odôvodňovali tým, že im tento vyplýva priamo z povahy veci. Žalobcovia sú priami potomkovia poručiteľa, sú neopomenuteľnými dedičmi a na uvedené nadväzuje aj druhý žalobný návrh.

39.Podľa § 80c/ OSP v čase podania žalobného návrhu, Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

40.Podľa § 137 CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)splnení povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

41.Právna úprava zakotvená v OSP neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti pripúšťali, ak žalobca preukázal na danej právnej skutočnosti právny záujem. Samotná listina

- notárska zápisnica nie je právnym úkonom.

42.Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia a existencia naliehavého právneho záujmu na danom určení. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo, keby sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právo neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená, keď možno žalovať na plnenie povinnosti. Určovacia žaloba má preventívny charakter, bude opodstatnená teda v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Aj v takých prípadoch, ak ku porušeniu práva už došlo, naliehavý právny záujem bude daný vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi stranami sporu. Naopak v prípadoch, keby požadované určenie existencie alebo neexistencie práva, čo právneho vzťahu medzi stranami malo charakter prejudiciálnej otázky len k inému sporu medzi stranami, nebude daný naliehavý právny záujem na danom určení.

43.Uznesením súdu žalobcovia 1/,2,/3/ neboli odkázaní na podanie žalobného návrhu na určenie neplatnosti listiny o vydedení z 17.2.2014. Žalobcovia v žalobnom návrhu síce poukazovali na vady listiny, ktoré zakladajú podľa nich jej absolútnu neplatnosť, ktoré skutočnosti však súd môže riešiť ako otázku predbežnú vo vzťahu ku druhému žalobnému návrhu. Vzhľadom k uvedenému súd dospel ku záveru, že žalobcovia na určení neplatnosti listiny o vydedení nepreukázali naliehavý právny záujem a súd žalobný návrh v danej časti preto zamietol. Samotná listina - notárska zápisnica nie je právnym úkonom.

Žalobný návrh na určenie, že dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení spísanej do notárskej zápisnice dňa 17.2.2000 pod č. Q. XX/XXXX, Q. XX/XXXX, registrovanej v Notárskom centrálnom registri závetov pod č. Q. XXXX/XXXX, poručiteľom: Z.. M. E., D. Q.: XX.X.XXXX, N. Č.: XXXXXX/XXX, M.. XX.XX.XXXX, Q. U.: R. X. XXXX/XX, XXX XX U., nie je daný, a to vo vzťahu k žalobcovi 1/,žalobcovi 2/, ako aj žalobcovi 3/.

44.V posudzovanom prípade poručiteľ Z.. M. E., D. XX.X.XXXX vo forme notárskej zápisnice vyhotovil listinu vo forme notárskej zápisnice, označenú ako vydedenie, ktorými vydedil žalobcov 1/,2/,3/. V uvedenej v listine o vydedení uviedol, že žalobcov 1/,2/,3/ vydeďuje podľa § 469a písm. b /OZ z dôvodu, že o neho ako o poručiteľa trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Žalovaný 1/ žiadal žalobný návrh zamietnuť z dôvodu, že dôvody vydedenia sú dôvodné. Uvedené bolo medzi stranami sporu sporné.

45.Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že poručiteľ Z.. M. E. mal štyroch potomkov - žalobcovia a žalovaný 1/; žalovaná 2/ je sestrou poručiteľa. Zo žalobného návrhu aj výsluchu žalobcov, nenamietaných žalovaným 1/ vyplynulo, že po smrti manželky poručiteľa v r. 1984, poručiteľ ďalej udržiaval kontakt so všetkými potomkami, v rodine zaviedli na jeho návrh tradíciu tzv. rodinnej rady - bola to forma komunikácie otca so synmi pri riešení všetkých vecí v rodine, kde si veci vysvetlili, vydiskutovali, hľadali spoločný názor na riešenie veci, pričom boli v rámci rodiny o veciach v nej informovaní. Poručiteľ bol zamestnaný do r. 1995, kedy odišiel do dôchodku, poručiteľ tiež veľa voľného času trávil na spoločnej chalupe v R.. Dovtedy, do r. 1995, a aj potom, poručiteľ viedol aktívny, pracovný spoločenský, rodinný, bol samostatný a sebestačný. Žalobca 1/ ho zamestnal na plný úväzok od r. 1995 do r.1998 vo svojej firme. Z hľadiska zdravotného stavu mal poručiteľ dva infarkty, naposledy v lete 1998, kde v rámci akútnej pomoci, aj následnej starostlivosti mu boli nápomocní aj žalobcovia. Po stabilizácii zdravotného stavu v r. 1998 sa poručiteľ vrátil do aktívneho pracovného života a pracoval podľa jeho vyjadrenia do marca 1999.

46.Ďalej bolo zistené, že poručiteľ bol do r. 1999 vlastníkom bytu na X. XX, U., získaný od jeho zamestnávateľa; ale od r. 1995 poručiteľ býval fakticky v Penzióne pre dôchodcov v Bratislave-Dúbravke; tu mal zabezpečenú stravu, služby starostlivosť, opateru, bol samostatný, zapájal sa do života, vrátil sa ku aktivitám. Byt v Bratislave, na X. obýval v priebehu 90.tych rokov so svojou rodinou žalovaný 1/. Žalobcovia o uvedenom boli informovaní, boli s daným stavom stotožnení. Žalobcovia, ako vyplynulo z ich výsluchu,

sa až v sprostredkovane v auguste 1999 dozvedeli od inej osoby o prevode bytu poručiteľa na žalovaného 1/. Vzhľadom na doposiaľ zavedený spôsob fungovania a riešenia spoločných vecí v rodine, uvedené zistenie prevodu bytu v auguste 1999 bez ich informovania zo strany otca, považovali za neštandardné, domáhali sa od poručiteľa aj žalovaného 1/ vysvetlenia. Žalobcovia mali s poukazom na zdravotný stav otca, a závažnosť takéhoto úkonu pre osobu poručiteľa do budúcnosti, pochybnosti o korektnosti tohto prevodu, najmä, či ku prevodu nedošlo za nevýhodných podmienok pre otca, či kúpna cena bola aj v skutočnosti vyplatená, túto považovali za nízku vzhľadom na trhovú hodnotu bytu. Preto iniciovali od jesene 1999 spoločné stretnutia so poručiteľom, kde žiadali vysvetlenie, viedli rokovania, tu vyjadrili pochybnosti, ktoré im neboli dostatočne vysvetlené, pričom navrhli prehodnotenie, s čím zas otec nesúhlasil. Situácia preto vyvrcholila podaním návrhu žalobcov v novembri 1999 na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby v februári 2000 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré oba návrhy boli súdom zamietnuté. Postup žalobcov v reakcii na prevod bytu sa poručiteľa hlboko dotklo a následne viedlo ku narušeniu celkových vzťahov v rodine. Poručiteľ nato reagoval obmedzením komunikácie so žalobcami, ktorú zredukoval na písomnú formu, žiadal žalobcov o vrátenie pôžičiek v decembri 1999. Po februári 2000 sa komunikácia medzi žalobcami a poručiteľom viedla aj v rovine ďalšej témy - rozsahu a spôsobu užívania spoločnej chalupy v Priepastnom a užívania záhradky od ZO SZZ v F.. Svedkyňa F. potvrdila, že poručiteľ ťažko znášal stav, kedy synovia na neho pôsobili so zámerom dosiahnuť zmenu jeho rozhodnutia, pri prevode bytu po druhom infarkte poručiteľa. Uvedené bolo podľa nej aj popudom pre poručiteľa na riešenie veci vydedením a spísaním závetu. Svedok J. sa bližšie k situácie v rodine nevyjadril.

47.Podľa § 460 OZ, Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

48.Podľa § 461 ods. 1 OZ, (1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

49.Podľa § 469a ods. 1 OZ, (1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. (2)Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>. (3)O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701> a 480 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

50.Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 OZ, taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení.

Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách b/ vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia. Inak by bolo vydedenie neplatné. K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Pôjde predovšetkým o otázku skutkovú a posúdenie okolnosti konkrétneho prípadu.

51.Listina o vydedení môže byť napísaná aj vo forme notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je forma zaznamenania právneho úkonu notárom, vyhotovuje ju notár a z toho dôvodu sa predpokladá, že bude obsahovať všetky náležitosti, či už formálne alebo materiálne, ktoré ukladá zákon pre jej platnosť, predstavuje najkvalifikovanejšiu formu pre vyhotovenie právneho úkonu z hľadiska jeho náležitostí.

52.Povinné náležitosti notárskej zápisnice upravuje ust. § 47 Notárskeho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia musí notárska zápisnica obsahovať (1) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, (2) meno, priezvisko a sídlo notára, (3) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko fyzickej osoby alebo právnickej osoby, s ktorým sa spisuje notárska zápisnica (ďalej len „účastník"), ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, (4) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, (5) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, (6) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, (7) obsah právneho úkonu, (8) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, (9) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis a (10) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Notár zodpovedá za formálne a obsahové náležitosti závetu a listiny o vydedení.

53.Ak listina neobsahuje všetky vyššie popísané formálne náležitosti, je neplatná. Takisto je neplatná, ak neobsahuje i materiálne náležitosti, ktoré musí spĺňať. Podľa názoru súdu predstavuje listina o právnom úkone spísaná vo forme notárskej zápisnice najkvalifikovanejšiu formu z hľadiska jej náležitostí.

54.V prejedávanej veci listina o vydedení spísaná vo forme notárskej zápisnice notárom spĺňala všetky formálne náležitosti, túto z daného pohľadu súd považoval za platnú. Z hľadiska obsahu - materiálnych náležitostí poručiteľ vymedzil dôvody vydedenia konkrétne v tom, že : jeho potomkovia - žalobcovia trvalo o neho neprejavujú opravdivý záujem. Ich záujem o jeho osobu sa skončil, akonáhle sa dozvedeli, že synovi J. E. a jeho manželke Z. odpredal byt na X. I.. T. U.. Domnieval sa, že za svojho života môže nakladať slobodne so svojim majetkom. Akonáhle sa dozvedeli o odpredaji bytu, nahnevali sa na neho a musel absolvovať tvrdé rodinné rokovania. Ich zištný záujem šiel až tak ďaleko, že návrhom 25.10.1999 sa domáhali na súde Bratislava IV neplatnosti zmluvy. Súdne konanie je vedené 4C 135/99. To, že siahajú až k takémuto krajnému riešeniu ho utvrdilo v len v ich zištnom záujme o jeho osobu. Uvedené ho utvrdilo aj tým, že od novembra 1999 sa s ním nestýkajú napriek tomu, že im nezakázal ho kontaktovať a nevyhýba sa ich stretnutiu. Ani na vianočné sviatky v minulom roku sa so mnou osobne nekontaktovali. Toto ich správanie ma, ako ich už jediného žijúceho rodiča, veľmi trápi a bolí. Dôsledky vydedenia vzťahujem aj na potomkov mojich troch horeuvedených synov.“

55.Súd posudzoval dôvody vydedenia uvedené poručiteľom z hľadiska náležitostí podľa § 469a ods.1 písm. b/OZ, kedy poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Tieto dôvody uvedené v listine súd považoval za dostatočne určité z časového, miestneho hľadiska, z hľadiska vecného odôvodnenia a to aj vo vzťahu ku každému zo žalobcov. Časové, miestne hľadisko prejavovania záujmu bolo ohraničené vedomosťou žalobcov o odpredaji bytu v Bratislave žalovanému 1/, ktoré prebehlo v r. 1999, a vecné hľadisko u každého zo žalobcov súviselo s prevodom bytu poručiteľa v U., X. XX na žalovaného, s ktorým prevodom žalobcovia nesúhlasili. Súd nepovažoval za neurčité nedostatok vymedzenia dôvodov vo vzťahu ku každému zo žalobcov osobitne, nakoľko dôvod vydedenia bol spoločný v správaní sa žalobcov ku poručiteľovi, ktorí postupovali v a správali sa zhodne a jednotne. 56.Skutočnosť, či potomok o poručiteľa neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, je čisto subjektívnym dôvodom, potrebným skúmať a hodnotiť jednotlivo, podľa konkrétnych prípadov. 57.V zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ OZ, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>súd považoval za významné posúdenie, či vzťah medzi poručiteľom a potomkami

- žalobcami, mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod..

V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy v rodine poručiteľa boli normálne, rodina sa osobne stretávala podľa okolností, rodinných príležitostí, osláv sviatkov, zdieľali bežné veci a trávili spoločne chvíle, riešili veci vrámci rodiny pôžičky/príspevky na bývanie žalobcom, zamestnávanie poručiteľ v obchodnej spoločnosti u žalobcu 1/, aj spoločné pobyty na chalupe. Možno z uvedeného vyvodiť, že medzi žalobcami ako synmi a poručiteľom boli vytvorené skutočné vnútorné vzťahy, že sa nejednalo o predstierané vzťahy. Takýto stav pretrvával dlhodobo - od smrti

matky a manželky v r. 1984. Z uvedeného preto vychádza súdu, že do augusta 1999 vzťahy v rodine fungovali, a nemožno tvrdiť, že žalobcovia o poručiteľa neprejavovali trvalý opravdivý záujem. Opaku nič nenasvedčuje, lebo strany ani netvrdili a ani v konaní nepreukázali, že poručiteľ by do augusta 1999 pociťoval vážny nesúlad v rodine, namietal, a poukazoval na to, či už osobne alebo písomne - listami žalobcom, že sa o neho synovia trvalo neprejavujú záujem. V rozpore s tým, by bola inak aj skutočnosť, že poručiteľ bol zamestnaný do jari 1999 v obchodnej spoločnosti žalobcu 1/ a že poručiteľ trávil leto 1999 na chalupe v spoločnosti príbuzných žalobcov.

58.Pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkom v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomkov nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Takéto skutočnosti z dokazovania súd nezistil. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu.

59.Súd výsledkami vykonaného dokazovania výsluchmi žalobcov, svedkyne F. mal preukázané, že ku narušeniu vzťahov a rodine došlo cca od augusta - septembra 1999 v súvislosti so zistením žalobcov, že otec previedol byt na žalovaného 1/ s manželkou, pričom napriek nimi zavedenému pravidlu rodinnej rady ich o tomto nik zo zúčastnených neinformoval. Dané zistenie vyvolalo v rodine napätie, ktoré sa nepodarilo prekonať. Zásadný spôsob ako žalobcovia vec riešili, kedy žalobcovia trvali na osobnom vysvetlení od poručiteľa, ako aj následná forma ich riešenia - návrh na súd, poručiteľ niesol vnútorne ťažko. V dôsledku týchto nezhôd sa obmedzila aj vzájomná osobná komunikácia medzi poručiteľom a žalobcami na konci roka 1999/2000, poručiteľ so žalobcami písomne od decembra 1999 sa domáhal vrátenia údajných pôžičiek od žalobcov, potom vyplatenia mzdy a od februára 2000 - po spísaní listiny o vydedení aj závetu, navrhol aj iné usporiadania užívania spoločnej chalupy priebehu roka a leta 2000.

60.Súd po zhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnom súhrne dospel ku záveru, že dôvody na vydedenie každého jednotlivého žalobcu poručiteľom, nie sú dané. Poručiteľ sám zmenil postoj ku každému zo žalobcom 1/,2/,3/, v súvislosti s ich reakciou po prevode bytu, kde vo vzťahu ku nim sa vymedzil, nakoľko ho ich potup ako rodiča zranil, prerušili sa prirodzené vzťahy medzi nimi. Žalobcovia sa v danom období prejavovania záujmu o poručiteľa zamerali najmä na riešenie uvedeného problematického prevodu, aj právnou cestou, nakoľko to považovali za vzájomný nevyriešený problém v komunikácii s otcom. Uvedené správanie sa žalobcov ale bez ďalšieho nemožno považovať za to, že ich záujem o poručiteľa sa skončil a mali len zištnú motiváciu. Ich záujem na riešení danej situácie vyplýval z dovtedajšej rodinnej tradície, riešiť a rozoberať veci v rámci ich rodiny spoločne cestou rodinnej rady tak, ako to mali zavedené. Je tiež dôvodné tvrdenie žalobcov, že žalobca nesprávne uviedol v listine o vydedení údaj o podaní žaloby na súd 25.10.1999 na neplatnosť kúpnej zmluvy. V daný deň takáto žaloba s takýmto predmetom konania pod danou spisovou značkou nebola podaná, a preto dôvod vydedenia v tomto neobstojí. Tiež súd nevyhodnotil ako trvale neprejavovanie opravdivého záujmu žalobcov nekontaktovanie sa a neposielanie vianočných pozdravov o poručiteľa o jeho osobu od novembra 1999, čo súviselo s riešením vyššie uvedených veci. Toto obdobie niekoľkých mesiacov nemožno hodnotiť ako trvalo stav neprejavovania záujmu.

61.Následný popis sporových strán ohľadom vývoja vzájomnej komunikácie v rodine medzi poručiteľom a žalobcami ohľadom užívacích práv ku nehnuteľnostiam v priebehu roka 2000 a 2001 súd nevyhodnocoval z hľadiska obsahu žalobného návrhu, pretože sa jedná o obdobie , ktoré vecne nesúvisí s prejedávaným sporom. Rovnako aj nevyplatenie mzdy poručiteľovi, a nevrátenie pôžičky žalobcami poručiteľovi, tieto skutočnosti neboli uvádzané ako zištné skutočnosti v listine o vydedení, preto ich súd neposudzoval a nevyhodnocoval.

62.Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení poručiteľom neboli preukázané, že správanie sa žalobcov ku poručiteľovi podľa dôvodov uvedených v listine o vydedení nemožno hodnotiť ako trvalo neprejavovanie opravdivého záujmu potomkov, ktorý

mali prejavovať poručiteľovi a preto vyslovil, že .tieto nie sú dané. Z uvedeného dôvodu súd v plnom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu II. žalobcov.

63.O trovách konania v časti žalobného návrhu I. súd rozhodol podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/,2/ boli proti žalobcom 1/,2/,3/ v spore plne úspešní. Súd im preto priznal každému nárok na náhradu trov konania v plnej výške nároku proti žalobcom1/,2/,3/.

64.O trovách konania v časti žalobného návrhu II. súd rozhodol podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia 1/,2/,3/ boli každý v žalobnom návrhu proti žalovaným 1/,2/ úspešní. Súd im preto priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/,2/ v plnej výške.

65.O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č. 233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§29 zák. č. 233/1995 Z.z.).