Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-77-2018.pdf
PDF · 76.14 KB
Case nature
Subarea
17Co/77/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne: Mgr. X. U., bytom B., B. XXXX/X, proti žalovanému: N., a.s., so sídlom v V., W. ulica XX/XXXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou H. & P. s.r.o., so sídlom v V. V., F. XX, IČO: XX XXX XXX, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. decembra 2017, č.k. 4Csp/68/2017-43, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom konanie zastavil a druhým výrokom žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uznesenie vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanému domáhala určenia, že úver medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere a revolvingovom úvere zo dňa 02.07.2014 je bezúročný a bez poplatkov a taktiež sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 207,50 eur a náhrady trov konania. Keďže žalobkyňa vzala podanú žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas, súd rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobkyne s podanou žalobou konanie v zmysle ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, ktorá vzala žalobu späť, preto by mal súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému. Súd však žalovanému nárok na náhradu trov konania pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal, pričom tieto dôvody podľa súdu spočívali v povahe uplatneného nároku, ktorý je nárokom uplatneným spotrebiteľom zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd zdôraznil, že zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v § 3 ods. 5 upravuje právo spotrebiteľa domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva na súde proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom jeho ochrany. Priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému by bolo vo vzťahu k žalobkyni ako slabšej strane neprimerane tvrdé aj za stavu, keď žalobkyňa vzala žalobu späť a súd ňou uplatnený nárok neposudzoval.
2. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný. Poukázal na ust. § 256 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobkyňa nepochybne zavinila zastavenie konania, a preto by mala znášať trovy konania. Nesúhlasil s argumentáciou súdu a uviedol, že aj napriek spotrebiteľskému charakteru sporu mu vznikli v súvislosti s jeho procesným postavením účelne vynaložené trovy konania. V dôsledku konania žalobkyne považoval za potrebné sa nechať odborne zastúpiť advokátskou kanceláriou, čím mu vznikli náklady spojené s úhradou právneho zastúpenia. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
riadne neodôvodnil. Žiadal odvolací súd, aby uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že mu prizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, alebo aby napadnutý výrok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu žalovaným sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti. S odvolaním žalovaného vyjadrila nesúhlas, pričom spochybnila potrebu žalovaného dať sa zastúpiť advokátskou kanceláriou, nakoľko mala za to, že žalovaný disponuje právnym zastrešením. Žiadala odvolací súd, aby uznesenie v odvolaním napadnutej časti potvrdil.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému, je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
5. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku - o zastavení konania, odvolaním žalovaného napadnuté nebolo, preto v tejto časti je uznesenie súdu prvej inštancie právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté ( 367 ods. 2 CSP).
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby, a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ďalej je nutné uviesť, že platí, že ak pre správanie žalovaného žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, späť, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania.
8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
10. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také
okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 257 CSP vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 MCdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).
11. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v tejto časti zmeniť a priznať žalovanému podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Nemožno sa totiž stotožniť s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktorý dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP vzhliadol v povahe uplatneného nároku a v tom, že priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému by bolo voči žalobkyni (ako slabšej strane) neprimerane tvrdé aj za stavu, keď žalobkyňa vzala žalobu späť. Tieto dôvody sami o sebe podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dostatočné pre aplikáciu citovaného ust. § 257 CSP, nakoľko prioritne treba pri späťvzatí žaloby vychádzať z ust. § 256 ods. 1 CSP, pričom fakt, že žalobkyňa v konaní vystupovala ako spotrebiteľka, nemôže odôvodňovať dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. Náhrada trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP má tiež sankčný charakter a náhrada trov konania, ktoré pri jeho riadnom priebehu vznikli, musí byť rozhodnutím súdu uložená tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu, takže nemôže obstáť ani povaha uplatneného nároku, ktorý ako dôvod hodný osobitného zreteľa vzhliadol súd prvej inštancie, keď v súčasnosti sú spotrebiteľské spory spormi bežnými.
12. Na základe týchto skutočností odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa § 388 CSP z dôvodu, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP tým, že vzala žalobu späť, avšak nie pre správanie žalovaného a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).