Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/246/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpeného advokátskou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: W. W., nar. XX. XX. XXXX, E. XX, I. - X., zastúpená právnym zástupcom: JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát, Štúrova 43, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 20. 10. 2016 proti rozhodnutiu

- oznámeniu žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/032605-2 Vo 54/2016-2 zo dňa 16. 08. 2016 a rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5457/2015-18 zo dňa 09. 03. 2016, takto

rozhodol:

Súd žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia - oznámenia žalovaného č. OU-NR- OOP5-2016/032605-2 Vo 54/2016-2 zo dňa 16. 08. 2016 z a m i e t a .

Súd žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5457/2015-18 zo dňa 09. 03. 2016 o d m i e t a .

Žalovanému a pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu vedeného pod sp. zn. V 5457/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa 08. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 07. 07. 2015 (podaný žalobcom ako kupujúcim, ktorý mal zastupovať i predávajúcu W. W.) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/7/Luž/2889 zo dňa 07. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou - W. W. a kupujúcim - žalobcom, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., evidovanej na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. 2889 - orná pôda vo výmere 3528 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1.

2. Dňa 06. 07. 2015 vydala obec Y. vyjadrenie (územnoplánovacia informácia) adresované žalobcovi, v zmysle ktorého podľa územného plánu obce Y. schváleného uznesením obecného zastupiteľstva v Y.. 168/2008 a jeho zmien a doplnkov č. 1 schválených uznesením obecného zastupiteľstva v Y.. 148/2009 a zmeny a doplnky č. 2, schválené uznesením obecného zastupiteľstva č. 54/2012, tam uvedené parcely (medzi nimi i parcela č. 2889) ku dňu podania žiadosti zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný park. Územie je predmetom spracovania zmien územného plánu obce Y. - zmeny a doplnky č. 3. Územnoplánovacia informácia nenahrádza následné záväzné stanovisko

obce k investičnej činnosti podľa ust. § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

3. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) po doplnení návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu podaním zo dňa 20. 07. 2015 vydal rozhodnutie pod č. V 5457/15-10 zo dňa 30. 07. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 30. 07. 2015.

4. Okresná prokuratúra Nitra podala proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností protest prokurátora pod č. Pd 189/15/4403-3 zo dňa 12. 10. 2015, v ktorom navrhla toto rozhodnutie zrušiť. Prokuratúra v proteste uviedla, že predmetom vkladového konania bola zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to pozemku registra C KN parc. č. 2889, orná pôda vo výmere 3526 m2 zapísaného na LV číslo XXXX, pričom sa jedná o pozemok mimo zastavaného územia obce. Ku vkladovému konaniu bola doplnená územnoplánovacia informácia podaná starostom obce Y. zo dňa 06. 07. 2015. Z doplnenej informácie vyplýva, že tam uvedené parcely zaberajú plochu, ktorá je rozvojovo schválená na priemyselný park, ale nevyplýva z nej, že sa jedná o územie určené platným územným plánom obce na zastavanie. Z tejto územnoplánovacej informácie vyplýva, že obec Y. nemala pre územie, kde sa nachádza i parcela č. 2889 schválený územný plán obce, a teda sa jedná o ornú pôdu v lokalite, ktorá nebola v čase podpisu zmluvy a povoľovania vkladu práva do katastra nehnuteľností určená na zastavanie. V prípade, ak existovala pochybnosť, či sa jedná o poľnohospodársky pozemok v zmysle zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo nie, tak príslušným orgánom na podanie takejto informácie bolo ministerstvo a okresný úrad, nie obec. Pokiaľ katastrálny orgán považoval za relevantné informácie poskytnuté nepríslušným správnym orgánom, rozhodol v rozpore s ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov. Pozemok tvoriaci predmet zmluvy nemohol byť určený na iné ako poľnohospodárske využitie i z toho dôvodu, že len dňa 13. 07. 2015 udelil príslušný správny orgán súhlas k možnému budúcemu využitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Predmetom prevodu vlastníckeho práva bola teda orná pôda vo výmere väčšej ako 2000 m2 nachádzajúca sa v extraviláne obce Y. v lokalite neupravenej územným plánom obce. Nadobúdateľom tejto pôdy bol žalobca, ktorý nemá v predmete svojej činnosti zahrnutú poľnohospodársku výrobu. Správny orgán prvého stupňa mal skúmať, či zmluva neodporuje zákonu č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko predmetom kúpnej zmluvy č. 2015/7/7Luž/2889 je poľnohospodársky pozemok podľa ust. § 2 ods. 1 vyššie citovaného zákona a na jeho nadobúdanie sa vzťahuje úprava ustanovenia § 3 tohto zákona. Zákonom stanovený postup pri prevode poľnohospodárskeho pozemku musí byť dodržaný tak, ako je upravený v citovanom zákone a bolo teda povinnosťou katastrálneho orgánu skúmať splnenie podmienok upravených v tomto zákone. K prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku nebolo doložené osvedčenie vydané okresným úradom, a preto došlo k porušeniu vyššie citovaného zákona. Katastrálny úrad v rámci konania vedeného pod sp. zn. V 5457/15 nepostupoval v súlade s ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov, pretože nepreskúmal zmluvu z hľadiska jej súladu so zákonom č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a povolil vklad práva do katastra nehnuteľností, napriek tomu, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Vláda Slovenskej republiky uznesením dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorá mala byť umiestnená i v katastrálnom území Y. a dňom schválenia tohto návrhu vzniklo zo zákona predkupné právo štátu k pozemkom a stavbám na nich, na ktorých sa má realizovať významná investícia. Na túto skutočnosť mal katastrálny orgán prihliadať. Konanie malo byť podľa ust. § 31a písm. c/ katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona. Konanie o proteste prokurátora sa viedlo pred správnym orgánom prvého stupňa pod sp. zn. UP 11/2015.

5. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. UP 11/2015-12 dňa 02. 11. 2015, ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 12. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa 30. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

6. Žalobca podal proti citovanému rozhodnutiu zo dňa 02. 11. 2015 odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím pod č. UPo 10/2015-4/Br OU-NR-OOP-2016/003446-4 k: Pd 189/15/4403-3 V 5457/2015 zo dňa 11. 01. 2016. Toto rozhodnutie žalovaného podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 02. 2016 a tým bolo konanie o proteste prokurátora vedené na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. UP 11/2015 právoplatne skončené.

7. Následne správny orgán prvého stupňa pokračoval v konaní vedenom pod sp. zn. V 5457/2015 (konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) a rozhodnutím pod č. V 5457/2015-13 zo dňa 10. 02. 2016 prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil. Vyzval účastníkov konania, aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie zastaví podľa ust. § 31b katastrálneho zákona.

8. K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadrila predávajúca v podaní zo dňa 19. 02. 2016 a uviedla, že v podaní zo dňa 05. 02. 2016 oznámila správnemu orgánu prvého stupňa, že nehnuteľnosť neponúkla štátu a žiadala konanie zastaviť.

9. Dňa 09. 03. 2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie pod č. V 5457/2015-18, ktorým zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností. Je povinnosťou správneho orgánu na túto skutočnosť prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje predkupné právo. Z toho dôvodu bolo konanie prerušené a správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov konania na preukázanie skutočnosti, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Predávajúca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila, že nehnuteľnosť neponúkla štátu a kupujúci na rozhodnutie o prerušení konania nereagoval. Účastníci konania teda nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil, v dôsledku čoho správny orgán prvého stupňa konanie zastavil, nakoľko účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

10. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5457/2015-18 zo dňa 09. 03. 2016 bolo žalobcovi doručované doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručovaním a konateľ žalobcu rozhodnutie osobne prevzal dňa 17. 03. 2016. Predmetné rozhodnutie podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 04. 2016.

11. Žalobca podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 03. 2016 odvolanie zo dňa 31. 03. 2016, ktoré podľa pripojenej poštovej obálky podal na poštovú prepravu dňa 29. 06. 2016 a podľa prezentačnej pečiatky bolo odvolanie dňa 30. 06. 2016 doručené správnemu orgánu prvého stupňa.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia - oznámenia

12. Žalovaný v podaní pod č. OU-NR-OOP5-2016/032605-2 Vo 54/2016-2 zo dňa 16. 08. 2016 označenom ako „odvolanie zo dňa 31.3.2016 - oznámenie o vybavení podania“ žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 09. 03. 2016 bolo podané oneskorene. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. V 5457/2015-18 zo dňa 09. 03. 2016 o zastavení katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo adresované obom účastníkom konania doporučene do vlastných rúk, pričom bolo fyzicky prevzaté žalobcom dňa 17. 03. 2016. Poukázal na ust. § 54 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konania v znení neskorších predpisov s tým, že lehota na podanie odvolania uplynula dňom 01. 04. 2016 a najneskôr v tento deň bolo možné podať proti nemu odvolanie osobne na príslušný správny orgán alebo odovzdať na poštovú prepravu. V oznámení ďalej žalovaný uviedol, že dňa 30. 06. 2016 (štvrtok) žalobca podal na poštovú prepravu odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 09. 03. 2016. Zo všetkých uvedených okolností vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 09. 03. 2016 bolo podané oneskorene, pretože bolo adresované správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a dané na poštovú prepravu po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. V závere oznámenia žalovaný uviedol, že preskúmal podané odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 09. 03. 2016 v zmysle ust. § 60 správneho poriadku a dospel k záveru, že podanie oneskoreného odvolania zo dňa 31. 03. 2016 doručené správnemu orgánu dňa 30. 06. 2016 neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

13. V ďalšej časti (I.) svojho oznámenia zo dňa 16. 08. 2016 žalovaný podrobne popísal priebeh administratívneho konania na správnom orgáne prvého stupňa tak, ako je uvedený v bodoch 1 až 11 tohto rozsudku, ktoré bolo ukončené dňa 09. 03. 2016 vydaním rozhodnutia o zastavení konania. V ďalšej časti z oznámenia (II.) žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 03. 2016 o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je zákonné, pretože v čase vydania tohto rozhodnutia neboli odstránené vytknuté nedostatky podania a jeho príloh, pričom účastníci konania boli o následkoch včasného a úplného neodstránenia nedostatkov poučení. S poukazom na uvedené, boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa ust. § 31b písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Zdôraznil, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 07. 07. 2015 bola nehnuteľnosť zapísaná ako parcela registra C KN č. 2889 - orná pôda vo výmere 3528 m2 v katastrálnom území Y.. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť o zápis predkupného práva zo strany Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-35060 zo dňa 20. 07. 2015, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. Z 5113/2015 a jej prílohou bola overená kópia osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015. Medzi nehnuteľnosťami uvedenými v prílohe č. 1 k tomuto osvedčeniu bola aj parcela č. 2889 - orná pôda vo výmere 3528 m2, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 07. 07. 2015. V čase rozhodovania o návrhu na vklad musí správny orgán rozhodujúci o tomto návrhu prihliadať na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a uvedená právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom je povinnosťou správneho orgánu naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje predkupné právo využil. V ďalšej časti svojho žalobou napadnutého oznámenia zo dňa 16. 08. 2016 žalovaný citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka a zaoberal sa otázkou absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Bol toho názoru, že právny úkon, ktorý nie je v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nepochybne odporuje zákonu a bolo potrebné posúdiť, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s uvedenou právnou úpravou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo iného osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, pričom v predmetnej veci sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nakoľko bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v predmetnej veci nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka a nebolo možné aplikovať ust. § 603 Občianskeho zákonníka.

V súvislosti s ust. § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný poukázal na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza „navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona“. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je teda zrejmý zámer zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii a predmetné ustanovenie sa týka problematiky osvedčenia o významnej investícii. Nie je teda možné aplikovať ust. § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný bol toho názoru, že v čase posudzovania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v predmetnej veci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07. 07. 2015 neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V závere svojho oznámenia žalovaný konštatoval, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by preukázali opak, resp. vyvrátili vyššie uvedené skutočnosti zistené žalovaným ako odvolacím správnym orgánom v konaní vedenom pod sp. zn. Vo 54/2016.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

14. V podanej žalobe zo dňa 20. 10. 2016 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie - oznámenie žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/032605-2 Vo 54/2016-2 zo dňa 16. 08. 2016, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5457/2015-18 zo dňa 09. 03. 2016. Uviedol, že obsahom oznámenia bolo vyrozumenie o tom, že odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 03. 2016 o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo podané oneskorene, pretože bolo správnemu orgánu prvého stupňa zaslané na poštovú prepravu a doručené po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty. Žalovaný teda ustálil, že odvolanie bolo podané oneskorene, v dôsledku čoho rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nie je proti nemu možné podať riadny opravný prostriedok. Zároveň žalovaný vo svojom oznámení uviedol, že preskúmal i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, prípadne zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Skonštatoval, že skutočnosti uvedené v odvolaní neodôvodňujú obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Neexistuje teda iná možnosť pre žalobcu, ako brániť svoje práva a najmä ako preveriť zákonnosť a správnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu než podať žalobu. Žalobca teda napáda v celom rozsahu oznámenie žalovaného ako i rozhodnutie zo dňa 09. 03. 2016. Závery žalovaného, uvedené v jeho oznámení, žalobca nepovažuje za správne a nestotožňuje sa s nimi. Napadané rozhodnutie správneho orgánu musí odpovedať na tie námietky, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom napadnuté rozhodnutie tejto požiadavke nezodpovedá, a je preto nezákonné. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa ustanovil nový právny inštitút - predkupné právo štátu na pozemkoch, na ktorých sa má realizovať významná investícia. Táto nová právna úprava bola zavedená zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 175/1999 Z. z. a ktorý nadobudol účinnosť dňa 07. 07. 2015. Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015. V nadväznosti na uvedené následne Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vydalo osvedčenie o významnej investícii dňa 13. 07. 2015. Súčasťou návrhu osvedčenia bol aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba. Kúpna zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva bola uzavretá dňa 07. 07. 2015. Ak teda účinnosť samotného zákona vznikla dňa 07. 07. 2015 a predkupné právo vzniklo dokonca ešte o deň neskôr, je zrejmé, že v čase podpisu kúpnej zmluvy nešlo o pozemky, na ktorých sa má realizovať významná investícia, a teda ani žiadne predkupné právo štátu v rozhodnom čase nemohlo existovať a ani na kúpnu zmluvu sa nemôžu vzťahovať ustanovenia neskoršieho právneho predpisu. V ďalšej časti žaloby sa žalobca zaoberal pojmami pravej a nepravej retroaktivity. Pravá retroaktivita vyvoláva právne účinky na vzťahy už existujúce predtým, ako daný retroaktívny prameň nadobudol platnosť a od adresátov vyžaduje, aby svoje správanie usmernili v zmysle budúcej, v tom čase ešte neexistujúcej úpravy. V Slovenskej republike je všeobecne pravá retroaktivita zakázaná. Nemožno od

právnych subjektov očakávať, aby vopred poznali budúcu právnu úpravu a zároveň im nemožno niečo prikazovať alebo zakazovať spätne, keď už nemajú možnosť svoje správanie zmeniť tak, aby bolo v súlade so zákonom. V jednom z novších nálezov Ústavného súdu SR je konštatované, že aj nepravá retroaktivita môže byť v rozpore s princípom ochrany právnej istoty, ak výrazne do budúcnosti zhoršuje doterajšiu právnu pozíciu jednotlivca bez adekvátneho verejného záujmu. Podľa názoru Ústavného súdu SR v prípade pravej i nepravej retroaktivity je nevyhnuté si všímať nadobudnuté práva, ktoré by mali byť pre budúcnosť zlepšované, a nie rušené, prípadne zhoršované. Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovil generálny právny rámec pre významnú investíciu, ktorej bližšie podmienky podliehajú v zmysle ust. § 3 schváleniu vládou SR, resp. Ministerstvom hospodárstva SR. Samotný rozsah dotknutého územia však musí byť presne špecifikovaný, čo bolo potvrdené postupom vlády SR pri schvaľovaní uznesenia č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 a č. 413 zo dňa 21. 07. 2015. Obligačný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim založený kúpnou zmluvou vznikol dňa 07. 07. 2015, t. j. pred vznikom zákonného predkupného práva štátu. V čase pred vznikom obligačno-právneho vzťahu teda neexistovalo predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam a neexistovala preto povinnosť na strane predávajúceho vyzvať štát na uplatnenie predkupného práva. Žalovaný spája ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 07. 07. 2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo dňa 08. 07. 2005 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti) uzatvoreného dňa 07. 07. 2015. V tejto súvislosti sa žalobca zaoberal definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp. absolútnej neplatnosti. V predmetnej veci je podľa žalobcu významným momentom tá skutočnosť, že právny úkon vznikol dňa 07. 07. 2015, t. j. v čase, kedy žiadne predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti neexistovalo. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prebieha v tzv. intabulačnom režime nadobúdania vlastníckeho práva. K titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. k zmluve musí pristúpiť i modus, t. j. zápis do príslušného registra, v ktorom sa evidujú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Obligačná zmluva je to, čo zakladá právny vzťah medzi predávajúcim a nadobúdateľom. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy (17. 06. 2015) neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná, nakoľko v tom čase neexistovalo predkupné právo štátu. Predávajúci v čase uzavretia zmluvy nebol povinný (a ani nemohol, nakoľko v čase uzavretia zmluvy neexistovalo) uplatniť predkupné právo štátu, pričom túto povinnosť, vzhľadom na viazanosť svojím obligačným prejavom nemal ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by podľa názoru žalobcu predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky. Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením „inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo). Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo, žalobca považoval za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje. Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať vecnoprávny alebo záväzkovoprávny charakter. Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na zodpovednosť štátu a na jeho pochybenie, keď bezodkladne po vzniku predkupného práva neinformoval Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor a nepožiadal o jeho

zápis tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tým teda relevantným spôsobom spochybnil právnu istotu svojich občanov a narušil princíp hodnovernosti údajov katastra. Na podporu svojej argumentácie žalobca dal do pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37. V nadväznosti na uvedené nepovažoval žalobca dôvody žalovaného správneho orgánu za dostatočné. Bol toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné a spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. V záverečnej časti žaloby (intertemporalita) sa žalobca zaoberal prechodnými ustanoveniami zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 6b ods. 2. Bol toho názoru, že vychádzajúc z logického a gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všetky druhy konaní, samozrejme aj tie, ktoré súvisia so žiadosťou o vydanie osvedčenia o významnej investícii, tak ako uvádza dôvodová správa. Vzhľadom k tomu, že vznik predkupného práva štátu podľa zákona č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa zapisuje do katastra nehnuteľností, tak prechodné ustanovenia sa nesporne vzťahujú i na tieto správne konania. Z daného podľa názoru žalobcu teda vyplýva, že ak pred účinnosťou novely existovali podania na katastri, tak všetky začaté konania sa dokončia podľa právnych predpisov dovtedy platných, t. j. bez ohľadu na fakt vzniku predkupného práva štátu, ktoré vzniklo až po začatí správneho konania. Predkupné právo je inštitútom síce zakotveným v Občianskom zákonníku, ale je všeobecným inštitútom platným pre celú oblasť právneho poriadku. Pri výklade právnej normy je nutné poznať teoretické východiská a v nadväznosti na to správne vykladať zákonné ustanovenia, pretože len tak možno dospieť k ústavne konformnému výkladu. Vyvstáva legitímna otázka, pod aký režim spadá právna úprava zákonného predkupného práva. Obsah zákonného predkupného práva sa bude spravovať vždy len Občianskym zákonníkom a osobitné zákony môžu stanoviť odchýlky, pričom podstata inštitútu však principiálne musí zostať rovnaká. Predmetná kúpna zmluva neodporuje zákonu v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, pretože pod pojem „odporovanie zákonu“ možno subsumovať také situácie, keď právne úkony nespĺňajú napr. formálne náležitosti stanovené zákonom. Rovnako neobstojí ani argument žalovaného, že žalobca neodstránil nedostatky podania vytknuté Okresným úradom, katastrálnym odborom v rozhodnutí o prerušení konania, pretože žiadny predpis nestanovuje povinnosť predložiť listinu o preukázaní, že predkupné právo štát využil alebo nie. Správny orgán ide v tomto ohľade nad rámec zákonom stanovených právomocí a nekoná v rámci Ústavou SR ohraničeného rámca. Jedná sa o svojvoľnú aplikáciu práva, a to v prospech štátu. V tomto smere teda zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predstavuje normu lex specialis k všeobecnejším právnym predpisom, napr. zákon č. 162 /1995 Z. z. (lex generalis). Zákonodarca mal v úmysle, aby konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončili podľa doterajších predpisov a tým sledoval ochranu všetkých subjektov v jednotnosti právnej úpravy, na základe ktorej začali všetky konania tak, aby za účelom právnej istoty bola táto právna úprava zachovaná počas celých týchto konaní, a to až do ich právoplatného ukončenia. Správny orgán musí aplikovať prechodné ustanovenia tak, že bude postupovať podľa doterajších predpisov, t.j. nebrať do úvahy predkupné právo štátu. V prípade, ak nejaký právny predpis umožňuje viacero výkladov, správny je ten, ktorý v sebe zahŕňa náležitú ústavnú konformitu. Túto konformitu, resp. súlad možno v danej veci vyabstrahovať z ust. čl. 20 Ústavy SR chrániaceho vlastníctvo (majetok). Dôvody žalovaného uvedené v napadnutom oznámení a rozhodnutí žalobca nepovažoval za dostatočné a bol toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné, nesprávne a teda i nezákonné. V podanej žalobe žalobca poukázal i na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp. zn. 2Cdo/184/2005, 5 Oboer 29/2013, 1 Sžr/15/2015, 6 Cdo 107/2011), resp. i Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 30 Cdo 2371/2010).

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 01. 2017 k podanej žalobe poukázal na odôvodnenie svojho žalobou napadnutého oznámenia, ktoré považoval za vecne správne a zákonné. Zdôraznil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo doručené žalobcovi dňa 17. 03. 2016, pričom žalobca

jednoznačne podal odvolanie proti nemu oneskorene, pretože tak urobil až dňa 29. 06. 2016. Napriek tomu žalovaný podaný odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že podanie oneskoreného odvolania neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadne predkupného práva štátu mal žalovaný preukázané, že dňa 08. 07. 2015 bol uznesením Vlády SR č. 401 schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku. Uvedeným dňom teda vzniklo predkupné právo štátu. Bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa postupovať pri rozhodovaní v konaní o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V čase opätovného rozhodovania o návrhu na vklad (po právoplatnom rozhodnutí o vyhovení protestu prokurátora voči rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v tejto veci) musel v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť, pretože sa jedná o právne významnú skutočnosť, ktorá mala vplyv na povolenie vkladu. Bolo teda potrebné v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo, bez ohľadu na to, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností. V ďalšej časti svojho vyjadrenia k podanej žalobe žalovaný (rovnako ako v odôvodnení svojho žalobou napadnutého oznámenia) citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka a zaoberal sa otázkou absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Bol toho názoru, že právny úkon, ktorý nie je v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nepochybne odporuje zákonu a bolo potrebné posúdiť, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s uvedenou právnou úpravou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo iného osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, pričom v predmetnej veci sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nakoľko bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v predmetnej veci nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka; štát totiž v predmetnej právnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda ide o úplne odlišnú právnu a skutkovú situáciu. Podľa žalovaného v danom prípade nebolo možné aplikovať ust. § 603 Občianskeho zákonníka. Je potrebné prihliadnuť aj na účel ustanovenia predkupného práva štátu, ktorým je usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou v nadväznosti na dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý má záujem o prevod vlastníckeho práva. Žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania účastníka katastrálneho konania W. W. a aby žalobcom podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

16. Uznesením zo dňa 31. 01. 2017 č. k. 11S/246/2016-40 súd pribral do konania účastníka administratívneho konania, a to W. W., ktorú vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadrila s tým, že ak tak neurobí, súd môže konať vo veci ďalej. Právny zástupca pribratej účastníčky konania v obsiahlom vyjadrení zo dňa 04. 04. 2017 citoval príslušné ustanovenia zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného obsiahnutým v jeho vyjadrení zo dňa 20. 01. 2017 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 03. 2016 o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva považuje za správne a zákonné. Za takéto považuje i preskúmavané rozhodnutie - oznámenie žalovaného. V ďalšej časti svojho vyjadrenia právny zástupca pribratej účastníčky konania popísal okolnosti predaja pozemku žalobcovi s poukazom na cenu, ktorú jej ponúkol žalobca a ktorú jej ponúkla spoločnosť MH Invest, s.r.o. Predmetom katastrálneho konania bol predaj poľnohospodárskej (ornej) pôdy s výmerou nad 2000 m2 a je jednoznačné, že pri prevode vlastníckeho práva sa malo postupovať podľa zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo sa nerealizovalo. Pozemok, ktorý bol predmetom predaja a kúpy je poľnohospodárskym pozemkom a žalobca nesplnil a nespĺňa ani jednu zo zákonných podmienok uvedených vo vyššie citovanom zákone. Žalobca nemá a nikdy ani nemal ako predmet svojej podnikateľskej činnosti uvedenú poľnohospodársku výrobu, a teda nemohol byť nadobúdateľom akéhokoľvek poľnohospodárskeho pozemku. V zmysle príslušných ustanovení vyššie citovaného zákona bol žalobca povinný po ukončení ponukového konania, ktoré sa vôbec neuskutočnilo,

ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy podať príslušnému okresnému úradu žiadosť o overenie podmienok na nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Žalobca nerealizoval ani túto zákonnú podmienku, v dôsledku čoho vznikol protiprávny stav, ktorý nemožno ani dodatočne odstrániť a kúpna zmluva je absolútne neplatná pre porušenie zákonných ustanovení. Predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom a preskúmavané rozhodnutie je z tohto hľadiska v súlade so správnym výkladom zákonných ustanovení. Katastrálny orgán nemal za preukázané, že štát svoje predkupné právo využil, keďže sa tak ani nestalo, čo bolo dôvodom na zastavenie katastrálneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku. Aj v prípade nemožnosti využiť predkupné právo zo strany štátu ide jednoznačne o absolútne neplatný právny úkon (kúpna zmluva), z ktorého nemôžu vzniknúť žiadne hmotnoprávne účinky. V ďalšej časti svojho vyjadrenia právny zástupca pribratej účastníčky konania poukázal na neexistenciu územného plánu obce Y. a na to, že sa jednalo o ornú (poľnohospodársku) pôdu v lokalite, ktorá nebola v čase podpisu kúpnej zmluvy a povoľovania vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností určená na zastavanie. Toto potvrdzuje aj potvrdenie Poľnohospodárskeho družstva Čakajovce a Dražovce o užívaní pozemku. Pozemok, ktorý tvoril predmet zmluvy, nemohol byť určený na iné ako poľnohospodárske využitie i z toho dôvodu, že ešte len dňa 13. 07. 2015 udelil Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva pod č. OU-NR-OOP4-2015/028007 súhlas k možnému budúcemu využitiu poľnohospodárskej pôdy vrátane pozemku na nepoľnohospodárske účely. Pozemok je tak poľnohospodárskym pozemkom, v dôsledku čoho je potrebné konštatovať, že predmetom prevodu bolo vlastnícke právo k ornej pôde vo výmere väčšej ako 2000 m2 nachádzajúcej sa v extraviláne obce Y. v lokalite neupravenej územným plánom obce, a teda rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania o vklade vlastníckeho práva k pozemku, aj vzhľadom na argumenty žalovaného, je v súlade s právnym stavom. Kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore s viacerými zákonnými normami a nespĺňa zákonné náležitosti, pretože žalobca ako nadobúdateľ nie je osobou podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prevodu vlastníckeho práva k pozemku nepredchádzalo ponukové konanie, žalobca nepodal pred uzavretím kúpnej zmluvy žiadosť o overenie podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku, Okresný úrad v Nitre nevydal žalobcovi osvedčenie o splnení podmienok na nadobudnutie vlastníctva k pozemku, prílohou kúpnej zmluvy v rozpore s ust. § 6 ods. 7 písm. a/ vyššie citovaného zákona nebolo osvedčenie o splnení podmienok na nadobudnutie vlastníctva k pozemku vydané príslušným okresným úradom, žalobca nemal ako predmet podnikania uvedenú poľnohospodársku výrobu a katastrálny orgán nemal za preukázané využitie predkupného práva štátom. S poukazom na uvedené konštatovania je kúpna zmluva absolútne neplatný právny úkon pre jej rozpor s ust. § 4, § 5 a § 6 uvedeného zákona ako i pre rozpor s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Právny zástupca pribratej účastníčky konania taktiež uviedol, že kúpna zmluva je okrem iných uvedených dôvodov absolútne neplatná i v zmysle ust. § 39a Občianskeho zákonníka. Žalobca využil jej neskúsenosť a dôverčivosť za účelom získania neoprávneného prospechu, pričom jeho konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi, a teda je zjavne právne neprijateľné.

17. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 20. 01. 2017 a vyjadreniu pribratej účastníčky konania zo dňa 04. 04. 2017 sa vyjadril právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 14. 06. 2017. Uviedol, že správny orgán nesprávne vec právne posúdil s tým, že ust. § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať vo väzbe na ust. § 30 ods. 5 písm. a/ tohto zákona. Správny orgán nesprávne právne posúdil i obsah a oprávnenia z predkupného práva, neaplikoval všetky relevantné všeobecne záväzné právne predpisy, predovšetkým Občiansky zákonník. Podľa názoru žalobcu bolo potrebné vychádzať z koncepcie a účelu inštitútu predkupného práva ako takého, pretože zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzuje len spôsob vzniku predkupného práva, ktoré je občianskoprávnym inštitútom a je komplexne vymedzený v Občianskom zákonníku, pričom v tejto súvislosti poukázal na ust. § 853 Občianskeho zákonníka. Bol toho názoru, že z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu je potrebné aj na zákonné predkupné právo vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve podľa ustanovení § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka.

Takýto názor žalobcu vychádza z judikatúry Ústavného súdu ČR (sp. zn. I ÚS 156/05) a Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 22 Cdo 2821/2014) ohľadne predkupného práva. Vyššie citovaný zákon (t.j. zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje špecifickú úpravu predkupného práva a nie je dôvod odkloniť sa od logických argumentov uvádzaných v judikátoch, v ktorých boli prejednávané skutkovo obdobné veci. Správny orgán sa nesprávnym právnym posúdením veci nedôvodne postavil na stranu štátu, a to konštatovaním, že predmetná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným. I keby nepripadala do úvahy relatívna neplatnosť právneho úkonu, nemožno od toho automaticky odvodzovať, že sa jedná o neplatnosť absolútnu. V závere svojho vyjadrenia právny zástupca žalobcu poukázal na to, že definícia poľnohospodárskej pôdy vyplýva zo zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa negatívnej legálnej definície poľnohospodárskym pozemkom nie sú pozemky v zastavanom území obce, ani niektoré špecifické pozemky mimo zastavaného územia obce. V nadväznosti na dlhodobú prax katastrov v prípadoch prevodov poľnohospodárskej pôdy je zrejmé, že územnoplánovacia informácia je v súčasnosti popri informácii o statuse poľnohospodárskej pôdy relevantným dokladom preukazujúcim, že územie je určené na zastavanie a tým je možné uplatniť výnimku zo zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom tento záver vyplýva aj z odbornej literatúry. Žalobca bol toho názoru, že pozemok je určený na iné, ako poľnohospodárske využitie a nepodlieha režimu uvedeného zákona.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09. 01. 2018 uviedol, že predmetnej veci bolo odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nepochybne a preukázateľne podané oneskorene, pričom nebola uplatnená ani fikcia doručenia zo strany žalovaného. Žalobca v podanej žalobe ani netvrdil, že odvolanie nebolo bolo podané oneskorene a žalobnými dôvodmi žalobcu boli v podstate odvolacie dôvody proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. V ďalšej časti svojho podania zo dňa 09. 01. 2018 žalovaný poukázal na dôvodnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 03. 2016, ktorým bolo zastavené konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Správne orgány v predmetnej veci postupovali v súlade s právnym názorom vyjadreným v protestoch prokurátora v iných porovnateľných veciach, pričom tento postup považovali za správny a zákonný. Bol toho názoru, že v predmetnej veci nie sú dané okolnosti na vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa a ani žalovanému na ďalšie konanie. V tejto súvislosti poukázal na zmeny, ku ktorým došlo v katastri nehnuteľností s tým, že predmetná nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve spoločnosti MH Invest, s.r.o. a žalobca ani pribratá účastníčka konania W. W. už nie sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Taktiež došlo i k zmene druhu pozemku. Súčasný vlastník predmetných nehnuteľností nie je účastníkom tohto konania a rozhodnutie pre neho nie je záväzné. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

19. Ďalšie vyjadrenie zo dňa 12. 01. 2018 podal právny zástupca pribratej účastníčky konania. Argumentáciu žalobcu ohľadne potreby použitia ustanovení o predkupnom práve považoval za neopodstatnenú, keďže v prípade ust. § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o vedľajšie dojednanie ku kúpnej zmluve, na základe ktorého si predávajúci vyhradzuje, že ak by kupujúci chcel v budúcnosti predmet kúpy predať, vznikne mu povinnosť ponúknuť vec najprv predávajúcemu. Inštitút ust. § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže byť použitý na predkupné právo štátu, pretože žalobca s účastníkom si takéto dojednania nedohodli a taktiež nemožno použiť ani úvahu žalobcu o oprávnení štátu v zmysle ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že štátu prislúcha predkupné právo zo zákona a nie na základe dojednania medzi zmluvnými stranami. Judikatúra, na ktorú poukazuje žalobca, sa zaoberá aplikáciou predkupného práva podľa ust. § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka iba na predkupné právo podielových spoluvlastníkov. Žalobca, ani účastník konania neboli v postavení podielových spoluvlastníkov k pozemku a nemožno preto uvažovať o použití predkupného práva podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka na daný vzťah medzi účastníkom a žalobcom, resp. štátom. Právny zástupca pribratej účastníčky konania bol toho názoru, že sa jedná o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka a navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

20. Všetky vyššie uvedené vyjadrenia boli doručované účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 SSP a po vyčerpaní postupu podľa tohto ustanovenia im boli doručované na vedomie.

21. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu pribratej účastníčky konania.

22. Na pojednávaní v predmetnej veci sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu, zástupkyňa žalovaného a právny zástupca pribratej účastníčky v zmysle svojich vyššie podrobne uvedených písomných vyjadrení.

VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

23. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 16. 08. 2016 na pojednávaní konanom dňa 28. 03. 2018, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu - oznámeniu nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. Žalobca sa podanou žalobou taktiež domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, t. j. rozhodnutia pod č. V 5457/2015-18 zo dňa 09. 03. 2016 (ktorým správny orgán prvého stupňa v zmysle ust. § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. zastavil katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/7/luž/2889 uzavretej medzi W. W. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim), pričom v tejto časti bolo potrebné žalobu odmietnuť podľa ust. 98 ods. 1 písm. g/ SSP ako neprípustnú.

24. Podľa § 22 ods. 1, 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. _______________________ 7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ().

25. Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 (teda i v čase rozhodovania správneho orgánu správneho orgánu prvého stupňa) a až do 30. 06. 2017, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 25 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Podľa § 27 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon. Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota

posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. Podľa § § 53 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. Pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Podľa § 60 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

26. Podľa § 3 ods. 1, písm. a/, b/, c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. Podľa § 98 ods. 1, písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak g/ je neprípustná, Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a/ ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), b/ rozhoduje podľa § 192. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia - oznámenia žalovaného vydaného pod č. OU-NR-OOP5-2016/032605-2 Vo 54/2016-2 zo dňa 16. 08. 2016, označeného ako „odvolanie zo dňa 31.03.2016 - oznámenie o vybavení podania“. Týmto podaním žalovaný ako odvolací správny orgán oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie zo dňa 31. 03. 2016 (podané na poštovú prepravu dňa 29. 06. 2016) proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa pod č. Vo 5457/2015-18 zo dňa 09. 03. 2016 bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, teda oneskorene a nezistil ani dôvod na uplatnenie postupu podľa ust. § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda na obnovu konania alebo zmenu, príp. zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či takýto postup žalovaného (vydanie oznámenia o oneskorene podanom odvolaní) bol v súlade so zákonom. S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 16. 08. 2016.

28. V prejednávanej veci z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. V 5457/2015-18 zo dňa 09. 03. 2016 (ktorým správny orgán prvého stupňa zastavil katastrálne konanie vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy č. 2015/7/7/Luž/2889 uzavretej medzi W. W. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, a to podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov) vyplýva, že zásielka s týmto rozhodnutím bola doručovaná žalobcovi opakovane doporučene do vlastných rúk, pričom dňa 16. 03. 2016 bola uložená na pošte. Dňa 17. 03. 2016 si zásielku s rozhodnutím prevzal konateľ žalobcu osobne, čo potvrdil svojim podpisom. Rozhodnutie obsahuje správne poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, prostredníctvom Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru. Nasledujúci deň (t.j. 18. 03. 2016) po doručení rozhodnutia, začala žalobcovi plynúť lehota 15 dní na podanie odolania, ktorá márne uplynula dňom 01. 04. 2016, pretože žalobca odvolanie v tejto lehote nepodal. Uvedené znamená, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a správny orgán túto vyznačil dňom 01. 04. 2016.

29. V predloženom administratívnom spise sa nachádza odvolanie žalobcu zo dňa 31. 03. 2016, ktoré bolo podľa pripojenej poštovej obálky podané na poštovú prepravu dňa 29. 06. 2016 a podľa prezentačnej pečiatky bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 30. 06. 2016. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že ho podáva v zákonom stanovenej lehote a jeho námietky smerujú proti meritu samotného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 03. 2016 o zastavení katastrálneho konania. Žalobca namietal rozpor tohto rozhodnutia s ust. § 3 ods. 1, 5, § 32, § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozpor s ust. § 3, § 5 a § 6b zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov a rozpor s čl. 1 ods. 1, čl. 20 Ústavy SR, ako i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

30. Správny súd posudzoval, či odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo skutočne podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a či žalovaný postupoval v súlade so zákonom (ust. § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, resp. až do 30. 06. 2017), keď žalobcovi neformálnym podaním zo dňa 16. 08. 2016 oznámil, že jeho odvolanie zo dňa 31. 03. 2016 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 03. 2016 bolo podané oneskorene, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie a podané odvolanie neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa názoru správneho súdu v administratívnom spise je jednoznačne a nepochybne zadokumentované, že žalobca svoje odvolanie zo dňa 31. 03. 2016 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 03. 2016, ktoré mu bolo doručené dňa 17. 03. 2016, podal na poštovú prepravu dňa 29. 06. 2016, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. Právnym dôsledkom oneskorene podaného odvolania žalobcu je skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a žalovaný potom dôvodne pristúpil k vydaniu oznámenia zo dňa 16. 08. 2016, ktorým žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie bolo podané oneskorene a nezistil dôvody na obnovu konania (vedeného na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. V 5457/2015, ktoré bolo

právoplatne skončené v dôsledku márneho uplynutia lehoty na podanie odvolania), ani dôvody na zmenu alebo zrušenie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

31. Nemožno spochybniť i s poukazom na ustálenú judikatúru (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf/29/2010, 5Sžp/5/2011, 5Sžf/1/2011), že predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Súdna prax teda ustálila, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môžu byť i podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Je nepochybné, že oznámenie žalovaného zo dňa 16. 08. 2016 takýto charakter má, nakoľko z neho vyplýva, že žalovaný takto formálne vybavil oneskorene podané odvolanie žalobcu zo dňa 31. 03. 2016 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. V 5457/2015-18 zo dňa 09. 03. 2016 (ktorým správny orgán prvého stupňa zastavil katastrálne konanie vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. 2015/7/7/Luž/2889 uzavretej medzi W. W. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim). Žalovaný sa teda podaným odvolaním nemienil zaoberať a vo veci ďalej konať, nakoľko toto bolo nepochybne podané oneskorene a katastrálne konanie je teda právoplatne skončené. Oznámenie žalovaného zo dňa 16. 08. 2016 vydané v zmysle ust. § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov je teda spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

32. Ustanovenie § 60 vyššie citovaného zákona je právnym vyjadrením zásady materiálnej pravdy, ako aj povinnosti chrániť záujmy fyzických a právnických osôb, ktoré obligatórne ukladá odvolaciemu orgánu povinnosť preskúmať aj oneskorene podané odvolanie alebo neprípustné odvolanie. Cieľom tohto preskúmania je posúdenie možnosti uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov v situácii, keď je prvostupňové rozhodnutie právoplatné. Podané odvolanie sa v tomto prípade v podstate považuje iba za podnet účastníka sui generis, ktorý má povahu podnetu na nariadenie obnovy konania, resp. podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ak budú v prípade oneskoreného odvolania splnené podmienky na obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, začne druhostupňový správny orgán takéto konanie z vlastného podnetu. V opačnom prípade oneskorené odvolanie vybaví neformálnym spôsobom, ako tomu bolo v tomto prípade.

33. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 16. 08. 2016 správny súd zistil, že žalobca svoje odvolanie zo dňa 31. 03. 2016 podal skutočne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, a teda žalovaný nepochybil, keď skúmal včasnosť podaného odvolania a po zistení, že bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, túto skutočnosť oznámil žalobcovi. Takýto jeho postup bol plne v súlade s ust. § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a ani správny súd nezistil dôvod na zrušenie oznámenia žalovaného zo dňa 16. 08. 2016 o oneskorene podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko žalobca v dôsledku tohto oznámenia nebol ukrátený na svojich subjektívnych právach, resp. právom chránených záujmoch. Nevykonanie odvolacieho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalovaným a potrebu vydania oznámenia žalovaného zo dňa 16. 08. 2016 spôsobil sám žalobca, a to tým, že odvolanie podal po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, teda oneskorene.

34. V podanej žalobe, ktorej dôvodmi a rozsahom je správny súd viazaný, žalobca žiadnym spôsobom nenamietal nezákonnosť, resp. nedôvodnosť a nesprávnosť oznámenia žalovaného o oneskorene podanom odvolaní. Netvrdil ani to, že ako účastník administratívneho konania bol týmto oznámením žalovaného ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Súčasťou oznámenia žalovaného je i jeho konštatovanie, že preskúmal oneskorene podané odvolanie žalobcu v zmysle ust. § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na obnovu konania, ani na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalobca v podanej žalobe nenamietal ani toto zistenie žalovaného a dôvody jeho žaloby výlučne smerujú proti meritu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 03. 2016 o zastavení konania, nakoľko so zastavením konania nesúhlasil, tvrdiac že na to neboli splnené podmienky. V súvislosti so súdnym prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného vydaného v zmysle ust. § 60 vyššie citovaného zákona, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 01. 2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1

S 43/2014-35 zo dňa 26. 03. 2015, z ktorého vyplýva, že takéto rozhodnutie je rozhodnutím „len z toho hľadiska, či išlo skutočne o oneskorené, alebo o neprístupné odvolanie a či bol žalobca ukrátený na svojich právach nevykonaním odvolacieho prieskumu v správnom konaní. Preskúmaniu správnym súdom nepolieha tá časť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu (oznámenia žalovaného), ktorým bolo odvolanie žalobcu podľa § 60 SP vybavené ako oneskorené alebo neprípustné, v ktorej odvolací správny orgán žalobcovi oznamuje, prečo nevidí dôvody pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani pre nariadenie obnovy konania (sp. zn. 5 As 105/2008)“.

„Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je podľa odvolacieho súdu potrebné posudzovať ako prostriedok tzv. dozorového práva. Na výkon tohto dozorového práva nemajú účastníci správneho konania právny nárok. Odložením podnetu ako nedôvodného, a teda nezrušením rozhodnutia, proti ktorému podnet smeruje, nezasahuje správny orgán do sféry subjektívnych práv účastníka konania, tie zostávajú týmto negatívnym výsledkom vybavenia podnetu nedotknuté. Taktiež správny akt, ktorým bolo účastníkovi konania oznámené vybavenie tohto podnetu, nie je preskúmateľný v správnom súdnictve. Charakter výkonu dozorového práva má aj záver správneho orgánu, že nezistil dôvody, pre zrušenie alebo zmenu rozhodnutia napadnutého oneskoreným odvolaním podľa § 60 SP.“

35. Z vyššie uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že nie je možné v správnom súdnictve preskúmať záver žalovaného o naplnení, resp. nenaplnení podmienok pre nariadenie obnovy konania alebo podmienok na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle ust. § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci žalovaný bližšie nezdôvodnil svoj záver o tom, že oneskorene podané odvolanie žalobcu neodôvodňuje nariadenie obnovy konania, alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ale podrobne popísal postup správneho orgánu prvého stupňa v katastrálnom konaní, svoj postup po podaní oneskorene podaného odvolania (z ktorého je zrejmé, že skúmal včasnosť podania odvolania) a taktiež sa podrobne zaoberal dôvodmi rozhodnutia o zastavení katastrálneho konania, ktoré podľa jeho názoru bolo v súlade so zákonom. Je potrebné zdôrazniť, že ani žalobca v podanej žalobe (ktorej rozsahom a dôvodmi je správny súd v predmetnej veci viazaný) netvrdil existenciu dôvodov na obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a nenamietal ani zistenie žalovaného, že odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania podal oneskorene. Podrobne však namietal proti rozhodnutiu o zastavení konania správnym orgánom prvého stupňa a dôvodom tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že týmito dôvodmi a teda zákonnosťou zastavenia katastrálneho konania sa nemohol v tejto veci zaoberať, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 03. 2016 o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť inak, ako v dôsledku využitia riadnych opravných prostriedkov. Nedôvodná je preto námietka právnej zástupkyne žalobcu vznesená na pojednávaní, že v iných veciach tunajší súd zrušil rozhodnutie o zastavení konania. Na tunajšom súde prebiehalo, resp. prebieha viacero konaní na základe žalôb podaných fyzickou osobou (ktorú zastupuje ten istý právny zástupca ako žalobcu) proti žalovanému a zodpovedá skutočnosti, že v prípade, ak správny orgán prvého stupňa zastavil katastrálne konanie (ako v tomto prípade) a žalovaný (ktorý vo veci rozhodoval na základe včas podaného odvolania účastníka konania) toto jeho rozhodnutie potvrdil, tak na základe podanej žaloby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko bol toho názoru, že na zastavene konania neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V predmetnej veci je ale celkom iná skutková situácia, pretože predmetom správnej žaloby nebolo rozhodnutie žalovaného v merite veci (ktorým by žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania), ale predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie - oznámenie žalovaného o oneskorene podanom odvolaní. Nie je preto dôvodné poukazovať na iné konania a rozhodnutia tunajšieho súdu, nakoľko skutková situácia nie je totožná, resp. ani obdobná.

36. S poukazom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď oznámil žalobcovi žalobou napadnutým rozhodnutím - oznámením zo dňa 16. 08. 2016, že odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 03. 2016 o zastavení konania podal po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, teda oneskorene a žalovaný nezistil ani dôvody na obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V konaní žalovaného súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu a rozhodnutie - oznámenie žalovaného je vecne správne a zákonu zodpovedajúce.

37. K námietkam žalobcu v podanej žalobe a vyjadrení, námietkam žalovaného a pribratej účastníčky konania obsiahnutým v písomných vyjadreniach podávaných v priebehu súdneho konania (ohľadne predkupného práva štátu, platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, prechodných ustanovení zákona, výmery pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy) správny súd uvádza, že v tomto súdnom konaní sa týmito námietkami nemohol zaoberať a zaujať k nim právny názor, nakoľko relevantným predmetom správnej žaloby v predmetnej veci bolo rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 16. 08. 2016 o tom, že odolanie podané žalobcom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania bolo podané oneskorene.

38. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 16. 08. 2016 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba proti tomuto rozhodnutiu - oznámeniu nie je dôvodná, a preto ju v tejto časti rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

39. Žalobca sa podanou žalobou domáhal i preskúmania a zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru) pod č. V 5457/2015-18 zo dňa 09. 03. 2016. V tejto časti správny súd žalobu odmietol podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g/ SSP ako neprípustnú, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť inak (márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania proti nemu), ako v dôsledku vyčerpania riadneho opravného prostriedku, teda odvolania.

40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu v časti zamietol a v časti odmietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu (pribratému) účastníkovi konania W. W., a to s poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením zo dňa 31. 01. 2017 č. k. 11S/246/2016-40 pribral do súdneho konania túto účastníčku administratívneho konania, ale neuložil jej žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by jej vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 20. 03. 2017, aby sa k podanej žalobe vyjadrila s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).

41. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.