Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/16/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, pobočka Topoľčany, IČO: 30 807 484, proti povinnému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XX, zomr. XX.XX.XXXX, o vymoženie sumy X.XXX,XX eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 7Er/479/2012 - 40 zo dňa 30. novembra 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd odvolanie oprávnenej proti výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenej o d m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov exekučného konania nemá n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I.) a súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi priznal voči oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie (výrok II.) O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanoveniami § 61, § 62, § 67 a § 161 odsek 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj ustanovením § 7 odsek 1, 2 veta prvá Občianskeho zákonníka. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 odsek 2 Exekučného poriadku, s tým, že o výške trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle § 262 odsek 2 CSP. Súd prvej inštancie uviedol, že lustráciou v registri obyvateľov a tiež z inej rozhodovacej činnosti zistil, že povinný dňa 21.11.2015 zomrel a dedičské konanie po nebohom povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť. Ďalej konštatoval, že uznesením č. k. 7Er/479/2012 - 15 zo dňa 25.10.2016 exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z uznesenia Okresného súdu Topoľčany č.k. 3D/947/2015- 42 zo dňa 16.2.2016 mal za preukázané, že povinný zomrel dňa 21.11.2015 a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a že povinný nedisponoval majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenej a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie oprávnená, ktoré odôvodnila tým, že nie je dôvod na zastavenie exekučného konania a postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko pohľadávka oprávneného bola v plnom rozsahu uhradená dňa 7.4.2015, o čom doložila doklad - saldo konto. O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Nitre Uznesením č.k. 7CoE/272/2016 - 23 zo dňa 30.12.2016 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné. Preto, ak povinný nezaplatil trovy exekúcie, nemožno použiť pravidlo o upustení od vykonania exekúcie a bude potrebné tieto skutočnosti preveriť a ustáliť, či sú dané podmienky na upustenie od vykonania exekúcie alebo je tu iný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného podľa § 57 odsek 1 písmeno h) Exekučného poriadku. Za týmto účelom uložil súdu prvej inštancie, aby vyzval súdneho exekútora, aby uviedol, či vymohol pohľadávku od povinného, v akej výške a či sú uhradené aj trovy exekúcie. Až po ustálení a zistení týchto skutočností, súd prvej inštancie sa bude zaoberať tým, či sú naďalej dané dôvody na zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku alebo súdny exekútor mal upustiť od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku.

2. Súd prvej inštancie mal z uznesenia Okresného súdu Topoľčany č.k. 3D/947/2015- 42 zo dňa 16.2.2016 za preukázané, že povinný zomrel dňa 21.11.2015 a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. V súlade s intenciami Krajského súdu v Nitre vyzval súdneho exekútora, aby uviedol, či vymohol pohľadávku od povinného, v akej výške a či sú uhradené aj trovy exekúcie a vyzval oprávnenú, aby preukázala uhradenie celej pohľadávky povinným a to aj pokiaľ išlo o účelne trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi a po vykonanom dokazovaní zistil z vyjadrenia súdneho exekútora, že pohľadávka bola povinným uhradená priamo oprávnenej v plnej výške, teda v sume 1.053,37 eur dňa 7.4.2015 a trovy exekúcie neboli uhradené ani čiastočne. Z vyjadrenia oprávnenej súd prvej inštancie zistil, že dňa 7.4.2015 došlo k úhrade od povinného do pokladne Sociálnej poisťovne vo výške 1.053,37 eur, o čom doložila doklad. K úhrade trov exekučného konania sa vyjadriť nevedela, nakoľko povinný uhrádzal exekučné trovy priamo na účet exekútorského úradu. K vyjadreniu oprávnenej, že exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky a podľa § 46 Exekučného poriadku mal súdny exekútor upustiť od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie, súd prvej inštancie uviedol, že po zistených skutočnostiach, z ustanovenia § 46 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že upustenie od vykonania exekúcie je podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Patrí sem aj náhrada trov exekúcie, vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia. Ak povinný nezaplatí trovy exekúcie, nemožno použiť pravidlo správania o upustení od vykonania exekúcie. Inak by sa exekučné konanie zbytočne predlžovalo alebo by sa vykonávalo duplicitne, len na trovy exekúcie, čo by znamenalo vznik ďalších trov novej exekúcie. Upustenie od vykonania exekúcie nie je skončením exekúcie, ale osobitným prípadom skončenia exekučného konania. Ak povinný nezaplatil trovy exekúcie, nemožno použiť pravidlo o upustení od vykonania exekúcie, a preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil (vo výroku I.)v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

3. Súd prvej inštancie poznamenal, že výrokom II. rozhodol o trovách exekúcie tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenej s poukazom na § 203 odsek 2 Exekučného poriadku, pričom o výške trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník. O trovách konania súd rozhodol výrokom III. analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

5. Oprávnená v odvolaní uviedla, že namieta zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017) Oprávnená dodala, že pohľadávka oprávneného bola v plnom rozsahu uhradená dňa 07.04.2015, teda dávno pred tým, ako povinný zomrel. Povinný smrťou dňa 21.11.2015 stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Táto skutočnosť sama o sebe zakotvuje povinnosť súdu v zmysle ustanovenia § 57 odsek 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017) aj bez návrhu zastaviť exekúciu, s poukazom na ustanovenie § 63 odsek 1 Civilného sporového poriadku. Oprávnená ďalej poznamenala, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože povinný smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, preto nie je možné s ním pokračovať v exekúcii a je potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 odsek 1 písmeno g) Exekučného poriadku. Uviedla, že skutočnosť, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť nie je v tomto prípade dôvodom aj na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Poukázala na to, že pokiaľ by súd posudzoval dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 odsek 1 písmeno h) Exekučného poriadku (účinného 31.03.2017), tento dôvod by musel byť daný v čase, keď ešte existoval povinný, teda za jeho života. Pri zastavení exekúcie podľa § 57 odsek 1 písmeno g) Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017) by nevznikla povinnosť na náhradu trov exekúcie oprávnenému,

nakoľko procesne nezavinil zastavenie exekúcie, pretože pri dôvodne podanom návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať smrť povinného. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora, nie je dôvod, aby bol oprávnený zaviazaný na úhradu trov súdnemu exekútorovi, keďže ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi uhrádza povinný. Oprávnená navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušil.

6. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

8. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.04.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.05.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 17.05.2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, vyšpecifikovaného v žiadosti o udelenia poverenia. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.05.2016 súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie na sumu 33,19 eur, nakoľko mu súd prvej inštancie oznámil, že povinný zomrel a zároveň ho vyzval na vyčíslenie trov exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal uznesenie č. k. 7Er/479/2012-15 zo dňa 25.10.2016, ktorým súd rozhodol o zastavení exekúcie (výrok I.) a súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi priznal voči oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie (výrok II.) O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote odvolanie. O odvolaní oprávnenej odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie nové rozhodnutie. Zároveň uložil súdu prvej inštancie, aby preskúmal, či je v danej veci dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 odsek 1 písmeno h) Exekučného poriadku alebo súdny exekútor mal upustiť od vykonania exekúcie podľa § 46 odsek 3 Exekučného poriadku.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

15. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

16. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že oprávnená vo svojom odvolaní namieta predovšetkým nesprávne zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

18. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.

19. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o zastavení exekúcie vecne potvrdil ako správne, nakoľko v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle ktorého v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2011).

21. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd dopĺňa, že v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 odsek 1 písmeno h) Exekučného poriadku, trovy exekúcie znáša oprávnený (oprávnená). Tento právny názor je konformný aj s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého, ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O. s. p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať[§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku], ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku]; v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2011).

22. Vo vzťahu k odvolaniu voči trovám exekúcie odvolací súd poznamenáva, že ide o osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ odmietol. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že voči výroku o trovách exekúcie je prípustné odvolanie.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. O trovách konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia

a to, že žiaden z účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 256 a contrario).

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .