Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-38-2022.pdf
PDF · 89.32 KB
Case nature
Subarea
5Co/38/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej vo veci žalobcu: F.. O. H., J.. XX.XX.XXXX, G. W. XD, G., proti žalovanému: F.. F. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX, G., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53C/3/2022-16 zo dňa 04.02.2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.01.2022 domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil odporcovi, aby (I) nenakladal s hnuteľnými vecami patriacimi do dedičstva po S. H., J.. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX, ktoré sa nachádzajú v byte Č.. XX na E. W.. Č.. XX I. G. tým spôsobom, že by ich predal, daroval alebo premiestnil z uvedeného bytu; (II) nenakladal s osobnými vecami navrhovateľa nachádzajúcimi sa v byte Č.. XX na E. W.. Č.. XX I. G. tým spôsobom, že by ich predal, daroval alebo premiestnil z uvedeného bytu; (III) sprístupnil G. Č.. XX na E. W.. Č..XX I. G. za účelom prístupu navrhovateľa k jeho osobným veciam nachádzajúcich sa v uvedenom byte a k hnuteľným veciam patriacich do dedičstva po zomrelom S. H..
3. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani z obsahu navrhovateľom predložených dôkazov však podľa názoru súdu nevyplýva, že by v predmetnom prípade skutkové okolnosti spĺňali podmienku bezodkladnej potreby upraviť pomery strán. Navrhovateľ nielenže neosvedčil nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ale tieto skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, v návrhu ani netvrdí, resp. žiadnym bližším spôsobom nekonkretizuje.
4. Dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom bola skutočnosť, že odporca nie je ochotný sprístupniť predmetný byt a teda navrhovateľ žiadal byt sprístupniť za účelom evidencie a ocenenia hnuteľných vecí patriacich do dedičstva po poručiteľovi nachádzajúcich sa v
uvedenom byte a tiež z dôvodu, že navrhovateľ sa chce dostať k svojim osobným veciam, ktoré sa nachádzajú v uvedenom byte. Zároveň navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi, aby nenakladal s hnuteľnými vecami patriacimi do dedičstva po poručiteľovi, ako aj s osobnými vecami navrhovateľa nachádzajúcimi sa v uvedenom byte tým spôsobom, že by ich predal, daroval alebo premiestnil z uvedeného bytu. Najmä vo vzťahu k uloženiu povinnosti odporcovi nenakladať s hnuteľnými vecami patriacimi do dedičstva po poručiteľovi a s osobnými vecami navrhovateľa súd konštatuje absenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, keď navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil a ani netvrdil, že by navrhovateľ mal dôvodné obavy, že odporca má v úmysle nakladať s predmetnými vecami tým spôsobom, že by ich predal, daroval alebo premiestnil z uvedeného bytu. V súvislosti s absenciou potreby neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX a teda v predmetnom prípade sa jedná o stav, ktorý trvá viac ako 20 rokov. S ohľadom na uvedené tak súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebola osvedčená nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.
5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že v posudzovanej veci neboli navrhovateľom splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzajúc z navrhovateľom uvádzaných dôvodov, ako aj z ním predložených listinných dôkazov súd zastáva názor, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko neosvedčil a ani netvrdil, že by odporca vyvíjal akékoľvek úkony smerujúce k predaju, darovaniu, premiestneniu alebo inému nakladaniu s predmetnými vecami. V tejto súvislosti súd uvádza, že účelom neodkladného opatrenia je síce poskytnúť oprávnenej strane dočasnú ochranu jej práv na základe jej tvrdení, avšak je potrebné hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku ako aj o dôvodnosti potreby neodkladnej úpravy pomerov. Vo všeobecnosti platí, že ani samotná obava navrhovateľa nemôže automaticky zakladať dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov strán a k nariadeniu neodkladného opatrenia musia existovať objektívne dôvody, ktoré by zakladali dôvod na jeho nariadenie. Nakoľko v predmetnom prípade navrhovateľ ani netvrdil, že má dôvodné obavy, že odporca má v úmysle nakladať s predmetnými vecami, súd nepovažoval na základe tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v návrhu, za dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže na ich základe nebolo možné vyhodnotiť návrh z objektívneho hľadiska za presvedčivý a osvedčený. Navrhovateľ neosvedčil všetky skutočnosti, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.
6. V prejednávanej veci tak súd po zohľadnení obsahu spisu konštatuje nesplnenie zákonnej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ktorá je jednou zo zákonných podmienok pre možný úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 1 C.s.p. Absencia potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako základnej podmienky pre úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, tak má za následok zamietnutie návrhu.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z uvedeného dôvodu súd návrhu vyhovieť nemohol, a preto návrh zamietol.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. Tým, že súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, úspešným v tomto konaní je odporca, ktorému však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
9. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada o nariadenie neodkladného opatrenia. Podstatou návrhu neodkladného opatrenia je sprístupnenie bytu Č.. XX na E. XX I. G., za účelom evidencie a ocenenia hnuteľných vecí patriacich do dedičstva. Taktiež sa žalobca chce dostať k osobným veciam nachádzajúcim sa v byte. Žalobca nesúhlasí s tým, že neosvedčil dôvodnosť návrhu. Žalobca uvádza, že nakoľko sa predmetné veci nachádzajú v byte ku ktorému nemá prístup a žalovaný ho neinformoval, či s týmito vecami nejakým spôsobom nenakladal, nemôže súdu v tejto veci predložiť dôkaz.
10. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.
12. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení CSP. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
13. Pri nariadení neodkladného opatrenia, obsah výroku nesmie porušovať žiadne ústavou zaručené právo strany alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi stranami. Medzi stranami musí jestvovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Rovnako musí žalobca v návrhu preukázať, že má právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov strán. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, táto neodkladná úprava je potrebná a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami.
14. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrením zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a nariadenia pojednávania.
15. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. V konaní hoci na ňom spočívalo dôkazné bremeno, neoznačil dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení, že by bez nariadenie neodkladného opatrenia bola exekúcia ohrozená, resp. že by exitoval nárok ktorý je potrebný dočasne chrániť.
16. Ak žalobca žiada o nariadenie neodkladného opatrenia, aby žalovaný sprístupnil byt č. XX na E. W.. Č.. XX I. G. za účelom prístupu navrhovateľa k jeho osobným veciam nachádzajúcich sa v uvedenom byte a k hnuteľným veciam patriacich do dedičstva po zomrelom S. H., neosvedčil dôvodnosť tohto nároku. Uvedený byt nie je vo vlastníctve žalovaného, ani nebolo v konaní preukázané, že by to bol práve žalovaný, kto bráni žalobcovi v prístupe do tohto bytu, ktorý je predmetom dedičského konania. Taktiež aj z oznámenia o ukončení objasňovania spisového materiálu ORP-P-565/BAII-OPP2-2021 - Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II vyplýva, že nebolo vyhodnotené spáchanie priestupku žalovaným proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/90 Zb. a teda spis bol odložený. Odvolací súd poukazuje aj na to, že dedičské konanie po zomr. S. H. (zomrel XX.XX.XXXX) sa vedie už vyše dvadsať rokov a teda nie je zrejmé, prečo je nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie za účelom prístupu k veciam patriacim do dedičstva až teraz, po niekoľkoročnom odstupe.
17. V súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, aby žalovaný nenakladal s hnuteľnými vecami patriacimi do dedičstva po S. H., odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené, teda že aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Na nariadenie neodkladného opatrenia nie je teda dostatočný len pocit a obava žalobcu, že by žalovaný teoreticky mohol veci nachádzajúce sa v predmetnom byte darovať, scudziť alebo inak zaťažiť alebo previesť na inú tretiu osobu, je potrebné aby žalobca v konaní preukázal aspoň oprávnenú obavu, teda zakladajúcu sa na objektívnych, súdom overiteľných základoch.
18. Ohľadom osobných vecí žalobcu nachádzajúcich sa v predmetnom byte, odvolací súd opätovne uvádza, že nebolo preukázané, že je to žalovaný, ktorý bráni žalobcovi v prístupe do tohto bytu. Taktiež nie je súdu zrejmé, prečo ak žalobca má svoje osobné veci v dome vo vlastníctve zomr. S. H., sa prístupu k nim prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha až v roku 2022, teda takmer 23 rokov po smrti vlastníka bytu v ktorom sa majú jeho osobné veci nachádzať.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú a teda súd mu ich náhradu s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania nepriznal (v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).