Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_14C-166-2016.pdf
PDF · 89.36 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/166/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: O. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX H. U. XX, proti žalovaným v 1. rade: V. Y., D.. XX.X.XXXX, H. N. A. XX, A.v, právne zastúpená: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, v 2. rade: W. Y., D.. X.X.XXXX, H. N. A. XX, A., v konaní o zaplatenie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu, takto
rozhodol:
I. žalobu z a m i e t a ,
II. p r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Pôvodnou žalobou vedenou tunajším súdom pod sp. zn. 14C/341/2008 sa žalobca domáhal voči žalovaným zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj vydania bezdôvodného obohatenia (náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu), pričom súd v tejto veci rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Voči tomuto rozsudku, teda aj vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu, podal žalobca odvolanie, pričom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
2. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd okrem iného poukázal na to, že vzhľadom na rozdielny rozsah dokazovania v každom jednom uplatnenom nároku, upriamuje prvostupňový súd na možnú aplikáciu ustanovenia § 112 ods. 2 O.s.p., pričom prvostupňový súd uznesením zo dňa 21.04.2016 nárok žalobcu na zaplatenie finančnej náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vylúčil na samostatné konanie.
3. Odvolací súd v rámci zrušujúceho uznesenia poukázal na to, že : „nárok žalobcu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ, v spojení s ustanovením § 139 OZ, nie tak, ako to nakoniec uviedol správne prvostupňový súd, z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka“. Ďalej odvolací súd poukázal na to, že v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami ( § 137, 139 OZ) preto platí, že za užívanie nehnuteľnosti, z ktorého užívania je úplne (ako v tejto veci) alebo aj sčasti vylúčený ďalší spoluvlastník, ktorý sa o takomto spôsobe spoluužívania s ostatnými spoluvlastníkmi nedohodol inak, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. Spoluvlastník používajúci vec nad rámec svojho podielu v tomto prípade neužíva vec bez právneho dôvodu, preto jej užívaním nemôže získať bezdôvodné obohatenie, pretože žiadna skutková podstata uvedená v ust. § 451 OZ na tento prípad nedopadá. Má právo však na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu
zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Toto právo vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu.
4. V súvislosti s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku súd poukazuje na to, že už aj v pôvodnom rozsudku zo dňa 10.12.2014 jednoznačne konštatoval, že tento nárok je možné uplatniť iba s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. OZ), keďže pre takýto prípad nie je možné aplikovať žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa jedná o užívanie z titulu spoluvlastníctva a nie užívanie veci bez právneho dôvodu.
5. Prvostupňový súd taktiež v pôvodnom rozsudku konštatoval, že nemal za preukázané, aby bol žalobca, okrem podanej žaloby, nejakým spôsobom žalovaných (resp. ich zákonných zástupcov) vyzýval, že chce a žiada, aby mu bolo umožnené užívanie nehnuteľností, resp. aby sa vôbec nejakým spôsobom zaujímal o samotnú nehnuteľnosť, teda súd nemal za preukázané, aby sa žalobca domáhal užívania predmetných nehnuteľností a na druhej strane ani to, aby mu v tom žalovaní nejakým spôsobom bránili, preto sa za tohto stavu nemôže s úspechom domáhať náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu, nakoľko by takéto konanie bolo minimálne v rozpore so zásadou dobrých mravov. V tejto súvislosti tiež uviedol, že aj keď je jedným zo základných práv podielového spoluvlastníka užívanie nehnuteľností, dobrovoľná nerealizácia tohto oprávnenia nemôže zakladať nárok na náhradu za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
6. Z výsluchu žalovaných v pôvodnom konaní vyplynulo, že títo žalobcu vôbec nepoznajú a nikdy ho nevideli. Obaja žalovaní zhodne poukázali, že žalobca od nich nikdy nepýtal žiadne náhrady za užívanie domu, nikdy sa o nič nezaujímal a o dom nikdy nestaral. V čase, keď boli žalovaní maloletí, zastupoval ich zákonný zástupca, P. M. Y.Ý., D.. XX.XX.XXXX, ktorý v rámci svojho výsluchu poukázal na to, že dom udržiavajú a zveľaďujú 40 rokov a žalobca sa oňho vôbec nezaujíma, nikdy nežiadal sprístupniť napr. polovicu domu, ani sa nedomáhal užívania domu, akurát v roku 2007, resp. 2008 poslal nejakú výzvu, v rámci ktorej žiadal platiť nájomné vo výške 5.000 Sk,-, pričom to nebola žiadna zmluva a nevedel sa vyjadriť, odkiaľ žalobca túto sumu nabral. Uviedol, že žalobcu videl iba raz pred pojednávaním a pôsobil naňho ako slušný a ochotný človek, pričom sa vyjadril tak, že dom môžu užívať, že im v tom nebude brániť a nikdy sa nevyjadroval, že by mu mali platiť nejaké nájomné, preto ostal prekvapený, že žalobca žiada nejaký nájom za obdobie spätne, keďže sa o tom vôbec nezmienil, iba uviedol, že dom môžu užívať a že to nejako vysporiadajú, aby to mal z krku. Taktiež poukázal na to, že robili nejaké menšie úpravy domu, konkrétne výspravky, pretože im zatekalo zo strechy, maľovali a každoročne sú nútení opravovať strechu, pretože na novú strechu nemajú, preto je potrebné zakúpiť asfaltovú hmotu na opravu strechy. Zákonná zástupkyňa žalovaných, O. M. Y., D.. XX.XX.XXXX vypovedala, že žalobcu nepozná a nikdy ho nestretla, ani nevidela, ani keď sa odpredávala polovica domu tak tam nebol a skutočne nevie, o koho sa jedná. Ďalej uviedla, že sa nikdy nedomáhal žiadneho nájomného alebo nejakých iných platieb. Uviedla, že o dom sa starali vždy ako o celok, nie ako o polovicu domu a samozrejme, že dom musia vykurovať, robiť bežnú údržbu, pričom napr. dom maľovali, opravovali oplotenie a udržiavali celú záhradu.
7. Žalobca v rámci výsluchu pred dožiadaným súdom v Poprade poukázal na to, že odkedy žalovaní užívajú jeho spoluvlastnícky podiel, teda od 17.05.2007 si uplatňuje sumu 168 EUR, keďže túto považuje za štandardnú pri bežnom prenájme bytu, a to z dôvodu, že je majiteľ podielu, teda podielový spoluvlastník.
8. Uznesením zo dňa 21.03.2016 súd okrem iného pripustil zmenu žaloby v tomto znení: „žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi finančnú náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 17.5.2007 do 31.12.2007 1.406,98 EUR, za obdobie r. 2008 2.307,24 EUR, za obdobie od 1.3.2010 do 31.12.2010 2.060,60 EUR, za obdobie r. 2011 2.482,68 EUR, za obdobie r. 2012 2.583,48 EUR, za obdobie r. 2013 2.679,96 EUR, za obdobie r. 2014 2.679,96 EUR, za obdobie r. 2015 2.679,96 EUR, spolu 18.881,86 EUR, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“
9. Žalobca v rámci podania súdu doručeného 19.03.2018 uviedol, že z doterajších dôkazov a aj súdu je známe, že žalovaní spolu so svojimi rodičmi užívajú celý rodinný dom, teda nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu 1, a preto vzniká im povinnosť za užívanie druhej polovice domu, ktorá patrí žalobcovi zaplatiť peňažné vyrovnanie, výška ktorého je vyčíslená v rozsudku.
10. Žalovaná v 1. rade v rámci pojednávania konaného dňa 28.03.2018 poukázala na to, že v súvislosti s jej vyjadreniami nedošlo k žiadnym zmenám, žalobca sa o dom nikdy nezaujímal, nikdy ani nežiadal, aby mohol užívať nejakú časť domu a s ňou osobne ani nikdy nerozprával a osobne ho nikdy nevidela. Uviedla, že v dome vždy nebývala, posledný rok tam nebýva, predtým tam 3 roky bývala a aj predtým tam nejaký časť nebývala. Taktiež uviedla, že v dôsledku toho, že zatekala strecha sa horné poschodie v podstate ani nedalo užívať. Dala sa užívať iba jedna izba, ďalšie dve izby neužívali, pretože tam zatekalo, a tiež zatekalo na chodbu. Poukázala na to, že víchrica im zobrala strechu, preto sa robila nová strecha s tým, že peniaze im dala babka a nová strecha je už urobená, ale horné izby nie sú zrekonštruované.
11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 137 ods. 2 OZ, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Podľa § 139 ods. 3 OZ, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
12. Na základe vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, aby žalovaní užívali celý dom, ktorý je predmetom tohto konania. Aj keď sa žalobca vyjadril, že žalovaní spolu so svojimi rodičmi užívajú celý dom, čo má vyplývať z doterajších dôkazov a aj súdu to ma byť známe, v tomto ohľade neprodukoval žiadne dôkazy, a teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie týchto tvrdení, teda že žalovaní užívajú celý rodinný dom, pričom súd poukazuje aj na to, že predmetom konania nie je iba rodinný dom, ale aj ďalšie parcely vo vzťahu, ku ktorým sa žalobca vôbec nevyjadril. Súd taktiež poukazuje na to, že z výsluchu žalovanej v 1. rade nepochybne vyplynulo, že v dôsledku zatekania strechy, horné podlažie nebolo dlhodobo obývateľné, a tento stav pretrváva doposiaľ, pričom aj keď už bola vymenená strecha, neboli zrekonštruované izby na hornom podlaží. Navyše žalovaná v 1. rade v súčasnosti býva so svojim partnerom a so svojimi deťmi a predmetný dom ani neužíva.
13. Súd opätovne poukazuje na to, že nárok žalobcu by bolo možné posúdiť iba na základe ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorého nevyhnutným predpokladom je užívanie veci ostatnými spoluvlastníkmi nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu, pričom takýto nárok nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/184/2010).
14. Súd zároveň poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním mal za jednoznačne a nepochybne preukázané, že žalobca sa vo vzťahu k žalovaným nikdy nedomáhal užívania spoločnej nehnuteľnosti a podstate ani nárokov z titulu užívania nehnuteľnosti nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca zaslal písomnú výzvu iba rodičom žalovaných a vo vzťahu k žalovaným sa vyjadroval iba v rámci písomnej korešpondencie, pričom napriek tomu, že vo veci bolo vytýčených viacero pojednávaní, zúčastnil sa iba jedného na ktorom sa žiadnym spôsobom nevyjadril k veci samej, hoci v rámci písomných vyjadrení vždy rázne argumentoval, iba súhlasil s odročením pojednávania z dôvodu mimosúdnej dohody. Na súd sa nedostavil ani na základe opakovaných predvolaní a vypočutý bol až dožiadaným súdom v Poprade. Ani z písomných vyjadrení žalobcu však nikdy nevyplynulo, aby sa nejakým konkrétnym spôsobom domáhal užívania predmetných nehnuteľností, resp. aby akýmkoľvek spôsobom preukázal, že mu žalovaní bránia v užívaní nehnuteľnosti. Práve naopak, z výsluchu zákonného zástupcu (otca žalovaných) vyplynulo, že žalobca sa pred jediným pojednávaním, ktorého sa zúčastnil, vyjadril tak, že nemá problém s tým, aby žalovaní užívali celú nehnuteľnosť, čo však v konaní ani nebolo preukázané, s tým, že tieto veci sa už nejako doriešia. Súd teda nemal preukázané, aby žalovaní nejakým spôsobom bránili žalobcovi v užívaní
nehnuteľnosti a v takomto prípade sa žalobca nemôže s úspechom domáhať náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu, nakoľko takéto konanie by bolo minimálne v rozpore so zásadou dobrých mravov (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/432/2005 zo dňa 06.11.2006). V prejednávanej veci súd nemal za preukázané a žalobca v tomto ohľade neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že strany sporu mali uzavretú dohodu o užívaní rodinného domu, resp. absolútne nebolo preukázané, aby žalobca prejavil záujem o užívanie rodinného domu, pričom dobrovoľná nerealizácia tohto oprávnenia, teda oprávnenie užívať rodinný dom, vrátane priľahlých parciel, nemôže zakladať nárok na náhradu voči žalovaným, navyše keď nebolo preukázané, aby žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti nad rozsah veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu, pričom preukázanie tejto skutočnosti, teda dôkazné bremeno, bolo nepochybne na žalobcovi. Pokiaľ odvolací súd konštatoval, že sa jedná o „vylúčeného spoluvlastníka“, tak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby bol žalobca vylúčený z užívania nehnuteľnosti, keďže ho nikto nikdy z užívania nevylúčil, avšak ako už bolo konštatované, žalobca sa ani nikdy nedomáhal užívania nehnuteľnosti a o nehnuteľnosť sa nikdy nezaujímal.
15. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda pokiaľ by medzi stranami sporu vzhľadom na to, že žalobca aj žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi v rovnakom podiele 1 nedošlo k dohode o užívaní nehnuteľnosti, mohol žalobca podať na súd žalobu ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, čo sa však nestalo a žalobca iba požadoval finančnú náhradu bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom domáhal užívania predmetných nehnuteľností.
16. Za daného skutkového stavu, teda skutočnosti, že žalobca nepreukázal, aby žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu, aby sa bol domáhal užívania predmetnej nehnuteľnosti, resp. chcel sa dohodnúť na jej užívaní, resp. v prípade pokiaľ by sa strany nedohodli, podal by návrh týkajúci sa užívania nehnuteľnosti, súd žalobu zamietol a má za to, že také rozhodnutie je nepochybne v súlade s princípom spravodlivosti, ktorý má byť jednoznačne zastrešujúcim princípom rozhodovania súdu. Navyše z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa nikdy žiadnym spôsobom nepodieľal na udržiavaní a údržbe, resp. opravách predmetných nehnuteľností. V dôsledku živelnej udalosti došlo k tomu, že na rodinnom dome došlo k strhnutiu strechy a výlučne žalovaní, resp. ich rodičia, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii, odstránili tento havarijný stav (podľa vyjadrenia žalovanej v 1. rade peniaze na novú strechu poskytla v prevažnej miere jej babka), teda nebolo preukázané, aby sa žalobca bol niekedy, resp. akýmkoľvek spôsobom podieľal na údržbe, opravách, resp. rekonštrukcii rodinného domu, resp. udržiavaní priľahlých parciel.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).