Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-205-2017.pdf
PDF · 98.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/205/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, O., o zaplatenie 1.217,01 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/86/2014-85 zo dňa 24.1.2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania stranám sporu.
II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy zamietol, pripustil späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a v uvedenej časti konanie zastavil a zároveň vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) a domáhal sa zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1.217,01 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.217,01 eur od 1.1.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.217,01 eur od 28.2.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 4,06 eur a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom dňa 8.8.2014 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.271,01 eur (správne má znieť 1.217,01 eur) so 6 % ročným úrokom odo dňa 11.6.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 4,06 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. Proti predmetnému rozsudku v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o nepriznaní náhrady trovy trov konania žalobcovi podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odvolací súd v tomto výroku a vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby postupoval v konaní podľa Nariadenia.
4. Odvolací súd považoval v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,
že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4 tohto Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Podľa čl. 5/1 tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie rozsudku, môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.
5. Vzhľadom k tomu, že po vrátení veci odvolacím súdom žalobca podaním zo dňa 21.12.2015 zobral žalobu čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatnil v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne, súd konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
6. V súlade s právnymi závermi odvolacieho súdu vyplývajúcimi z jeho uznesenia (uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/966/2014-62 zo dňa 30.11.2015) súd prvej inštancie doručil žalobcovi tlačivo „B“, v ktorom ho vyzval na predloženie listinných dôkazov alebo iných dôkazov svedčiacich o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, pretože zmenka nie je postačujúcim listinným dôkazom v tomto konaní.
7. Súd prvej inštancie citujúc čl. 2 ods. 1 Nariadenia, čl. 4 bod 1, čl. 4 ods. 4 Nariadenia konštatoval, že žalobca na vyššie uvádzanú výzvu súdu na základe tlačiva „B“ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 nijakým spôsobom nereagoval, a preto súd žalobu v súlade s čl. 4 ods. 4 poslednej vety Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zamietol.
8. Súd prvej inštancie zároveň aj s poukazom na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 8/2015 pod č. 93) uviedol, že súd môže aj v prípade, ak nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd skúma ex offo. S odkazom aj na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku zo dňa 26.4.2012 sp.zn. 5Cdo/26/2011 uviedol, že neprimerane vysoké úroky vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sa považujú za odporujúce dobrým mravom. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa uspokojí s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
9. Vychádzajúc z týchto záverov Najvyššieho súdu SR súd prvej inštancie zastával názor, že dohodnutá výška zmenkového úroku 0,25%, čo je 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14% ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, preto je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako celok neplatná, pretože podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má na mysli ust. § 41 Občianskeho zákonníka, keďže dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok, nemožno určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, teda nielen plnenie v dohodnutej výške 0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06% denne), a preto žalobu v tejto časti súd prvej inštancie zamietol.
10. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobcu v časti 6% ročného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy, pretože v návrhu na uplatnenie pohľadávky ani v priebehu konania žalobca nepredložil dôkaz preukazujúci, že zmenka sa stala zročnou 1.1.2011, preto zročnosť zmenky súd ustálil dňom, kedy
bola žalovanému doručená žaloba (10.6.2014) a dňom nasledujúcim t.j. 11.6.2014 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi už v skoršom rozhodnutí 6% úroky z prisúdenej istiny (zo zmenkovej sumy). Zotrval preto na svojom právnom závere, že za obdobie do zročnosti zmenky (pred 11.6.2014) žalobcovi nárok na zaplatenie 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.217,01 eur t.j. od 1.1.2011 do 10.6.2014 nepatrí, a preto aj v tejto časti žalobu zamietol.
11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej istiny vo výške 1.217,01 eur, čiastočne ohľadom 6% úroku a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,06% denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu a čiastočne aj ohľadom uplatneného 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy.
12. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí návrhu a výroku o nepriznaní trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.d/, písm.b/ a písm. h/ CSP. Žalobca tvrdil, že zo strany súdu prvej inštancie došlo napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie a to čl. 4, 5 a 7 nariadenia. Zdôraznil, že nárok uplatnil podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, pričom žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, súd prvej inštancie mal preto podľa čl. 7 nariadenia vydať rozsudok. Citujúc čl. 5 ods. 1 nariadenia tvrdil, že súd prvej inštancie nemohol nariadiť pojednávanie, pretože za účelom zisťovania doplňujúcich informácii od účastníkov konania, doplnenia skutkových tvrdení a doplnenia dôkazov slúži procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods. 1 písm.a/ nariadenia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevydal uznesenie o nariadení pojednávania podľa § 45 a nasl. O.s.p. a povinnosť o nariadení pojednávania uznesením mal súd prvej inštancie aj podľa nariadenia. Uviedol, že ak súd nenariadil pojednávanie formou uznesenia, toto sa nemohlo uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uvádza, že vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi, zdôraznil, že žalobca ani žalovaný dokazovanie týmito listinami nenavrhli. Žalobca uviedol, že nárok uplatnil podľa platnej zmenky, proti forme a obsahu zmenky žalovaný nemal žiadne námietky, a preto nebol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci, keďže predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie vychádza podľa neho z nesporných skutočností, a to že žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. zmluvu o úvere a zmenka predložená v tomto konaní je zabezpečovacou zmenkou. Zdôraznil žalobca, že uvedené skutočnosti neboli tvrdené ani jednou sporovou stranou, tieto údaje si súd prvej inštancie vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Ak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na týchto údajne nesporných skutočnostiach, podľa názoru žalobcu, napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že nárok proti žalovanému uplatnil ako majiteľ zmenky na základe predloženej platnej zmenky, ktorú nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než ktoré sú uvedené na zmenke. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na danú vec vôbec neaplikoval ustanovenia zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového a to predovšetkým ust. § 17, ktoré umožňuje žalovanému vzniesť kauzálne námietky proti žalobcovi. Zdôraznil, že oprávnenie vznášať kauzálne námietky neprináleží súdu. Dôvodnosť svojej argumentácie podoprel citáciou z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, Českej republiky a súdov Nemecka (rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca sp.zn. 3C/815/2013, rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 8C/198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/16/2010, uznesenie Krajského súdu Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013). Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej
vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Žalobca zároveň potvrdil, že úrok vo výške 0,25% denne z istiny je v rozpore s dobrými mravmi, poukázal však na stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktoré požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh v časti nad rámec primeranosti. Uviedol, že tento nárok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky a od splatnosti zmenky sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6% ročne.
13. Žalovaný sa k odvolaniu podanému žalobcom písomne nevyjadril.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Spor prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Výrok napadnutého rozsudku, v ktorom súd pripustil späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a konanie zastavil, odvolanie podané nebolo, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol ani odvolacím súdom preskúmavaný.
16. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm.d/, b/ a h/ CSP t.j., že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
18. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
19. Odvolací súd zastáva názor, že je nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pokiaľ však žalobca v tomto konaní podľa nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky a súd podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom a to vzorovým tlačivom „B“. Je pravdou, že konanie podľa nariadenia je písomné, súd má však podľa nariadenia právo požadovať od žalobcu predloženie aj iných listín, v tomto prípade okrem predloženej zmenky a má právo nariadiť ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné alebo a o to požiada niektorá zo strán (čl. 5 ods. 1 nariadenia).
20. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď tlačivom „B“ vyzval žalobcu a doplnenie informácii a dokumentov, lebo v žalobe poskytnuté informácie nepovažoval za dostatočné. Žalobca však na výzvu
súdu prvej inštancie do jeho rozhodnutia žiadnym spôsobom nereagoval. V prejednávanej veci bol teda postup súdu prvej inštancie, ktorým vyzýval žalobcu na doplnenie žaloby v súlade s nariadením a tiež v súlade s Občianskym súdnym poriadkom (platným v čase výzvy). Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je totiž známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhaní peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkcie k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kedy tento zákon umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Až následné právne úpravy, okrem iného zák.č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov už neumožňoval, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preto vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum žalobcom uplatneného nároku a to vyžiadaním si listinných dôkazov, z ktorých mohol posúdiť platnosť úkonu, v ktorom má nárok žalobcu základ. Ak tak súd prvej inštancie aj bez návrhu strán urobil, aby poskytol ex offo ochranu žalovanému ako spotrebiteľovi, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.
21. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch. Aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007.
22. V predmetnej veci preto nepostačovalo, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním podľa zák.č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Iba v konaní podľa tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu prvej inštancie nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalobcu zamietol v odvolaním napadnutej časti.
23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).