Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_7C-473-2015.pdf
PDF · 115.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/473/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobkyne: Q. W., H.. I., A.. X.X.XXXX, W. T. S. Č.. XXX, XXX XX, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Menichom, advokátom so sídlom R. Viesta 75, 036 01 Martin, proti žalovanej: Y. O. - na neznámom mieste, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, so sídlom Búdkova cesta č. 36, 017 15 Bratislava, IČO: 173 35 345, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2015 proti v žalobe označenej žalovanej domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti, parcely č. XXXX/X o výmere 1375m2-orná pôda, zapísaná Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Žilina, katastrálne územie T. S. A. D. Č.. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/1. Žalobkyňa svoju žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že jej právny predchodca, otec, Y. I., A.. X.XX.XXXX, ktorý zomrel 3.1.1996 uzavrel dňa 16.6.1954 kúpnopredajnú zmluvu s p. E. E., H.. H. na kúpu nehnuteľnosti zapísaných v pozemkovej knihe v k.ú. obce T. S. F. Č.. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX Y. XXX. Táto skutočnosť bola osvedčená Notárskou zápisnicou č. NZ XXX/XX z 21.7.1954 a následne bol uznesením Ľudového súdu v Žiline ČD XXX/XXX z XX.X.XXXX povolený vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v prospech právneho predchodcu žalobkyne p. Y. I.. Nadobudnutie vlastníckeho práva k jednej z týchto nehnuteľností k parcele F. XXX na základe uvedenej kúpnopredajnej zmluvy a to už nového očíslovania F. XXXX/X, B. Č.. F. XXXX dokazuje: výkaz plôch ku geometrickému plánu č. XXX-XXXX-XX Oblastného ústavu geodézie v Bratislave, strediska geodézie Žilina zo dňa 10.6.1970, kde je ako vlastník parcely F. XXX/parcela Č.. XXXX uvedený Y. I., právny predchodca žalobkyne a výpis z pozemkovej knihy č. XXX, poradové číslo 1, F..Č.. XXX/PKN XXXX/1 z 1.10.1991. Na základe týchto skutočností právny predchodca žalobkyne Y. I. s vedomím si svojho právoplatného vlastníckeho práva k parcele č. F. XXX podľa nového parcelného očíslovania F. XXXX/X-B. Č.. F.. XXXX túto parcelu od 22.4.1955 riadne obhospodaroval a užíval ako vlastnú. V roku 1971 sa právny predchodca žalobkyne Y. I. rozhodol parcelu č. EN XXXX rozdeliť novým geometrickým plánom a Výkazom plôch č. XXX-XXXX-XX z 10.6.1970 a Geometrickým plánom a Výkazom plôch č. XXX-XX-XX zo 16.1.1971 na nové parcely, a to parcela č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/X X. tým, že takto vzniknuté parcely rozdelí medzi svoje deti. Následne právny predchodca žalobkyne Y. I. darovacou zmluvou zo dňa 11.6.1970 spísanou formou notárskej zápisnice daroval svojmu synovi U. I. t.č. už nebohý (brat žalobkyne) parcelu č. XXXX/X Y. F. Č.. XXXX/X. Darovacou zmluvou zo dňa 25.1.1971 spísanou formou notárskej zápisnice daroval svojmu synovi D. I. t.č už nebohý (brat žalobkyne) F. Č.. XXXX/X, pričom v darovacej zmluve z 11.4.1970 v bode 2 vyhlásil, že zvyšok parcely XXXX F. Č.. XXXX/X zostáva naďalej jeho vlastníctvom. Na základe uvedených skutočností bol na D. Č.. XXX F. O..Ú.. T. S.G. zapísaný U. I. ako vlastník parcely č. XXXX/ X Y. F. Č.. XXXX/X Y. A. D. Č.. XXX bol zapísaný D. I. ako vlastník parcely Č.. XXXX/X. Pri uskutočnení uvedených prevodov parciel na U. I. Y. D. I., právny predchodca žalobkyne vyhlásil, že tak isto urobí
i v prípade parcely č. XXXX/X, ktorú daruje žalobkyni po dosiahnutí plnoletosti. Za týmto účelom bol spolu aj s mamou žalobkyne bližšie v neurčenom období v roku 1972/1973 na Štátnom notárstve v Žiline, kde spísal darovaciu zmluvu na parcelu č. XXXX/X zapísanú na LV Č.. XXX. O tomto právny predchodca žalobkyne informoval svoju rodinu, žalobkyňu a ostatných súrodencov žalobkyne, vedeli o tom i blízki rodinní známi. Kópiu darovacej zmluvy sa žalobkyni však napriek veľkému úsiliu nepodarilo nájsť, rovnako ani ju vyhľadať v archíve. Žalobkyňa začala v tomto období užívať a obhospodarovať parcelu č. XXXX/X ako svoju vlastnú a podľa vyjadrení svojho otca bola v dobrej viere, že otec keď spísal darovaciu zmluvu na túto parcelu, podal súčasne i návrh na zápis do príslušného katastra tak, ako to urobil aj predtým a preto touto vecou sa už ani žalobkyňa nezaoberala. Pri vyporiadaní majetku v rámci dedičského konania po poručiteľovi Y. I. po jeho úmrtí v roku 1996 nebola uvedená parcela č. XXXX/X zahrnutá do súpisu aktív a pasív dedičstva, nakoľko žalobkyňa ako i ostatní dedičia boli v tom vedomí, že parcela č. XXXX/X je vlastníctvom žalobkyne. Žalobkyňa aj naďalej dobromyseľne užívala parcelu č. XXXX/X ako svoju vlastnú a bola v dobrej viere, že vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti dal jej právny predchodca prepísať v príslušnom katastri nehnuteľnosti na žalobkyňu. Počas celého tohto obdobia, t.j. asi od roku 1972/1973 až do súčasnosti sa neozval nikto, kto by namietal riadne užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou. V priebehu roku 2004 žalobkyňa zistila z výpisu na LV č. XXX, že nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastník predmetnej parcely, ale že na liste vlastníctva je zapísaný ako vlastník tejto nehnuteľnosti Y. O., t.j. osoba žalobkyni úplne neznáma. Ako titul nadobudnutia vlastníctva žalovanej k predmetnej parcele A. D. Č.. XXX je uvedený komasačný hárok č. XXXX, čo je úplne iné číslo komasačného hárku, ktoré sa uvádzala pri právoplatnom nadobúdateľovi tejto parcely p. Y. I. Č.. O. XXXXX. Žalobkyňa sa okamžite snažila dopátrať relevantných skutočností prečo k takémuto stavu došlo a snažila sa uviesť skutkový stav s právnym stavom do súladu. Dňa 25.10.2004 podala žiadosť na Správu katastra Žilina o opravu zápisu na D. Č.. XXX. Správa katastra Žilina v následnej korešpondencii podala vyjadrenie v tom zmysle, že zrejme pri rekomasácii a zmene evidencii nehnuteľnosti a následnom prečíslovaní parciel došlo k stavu, že v evidencii nehnuteľnosti bol ako vlastník nehnuteľnosti parcela čísla XXXX/X opomenutý právny predchodca žalobkyne a bol deklarovaný právny stav z roku 1944. Správa katastra Žilina odmietla revidovať túto skutočnosť s odvolaním sa na to, že vlastníctvo právneho predchodcu žalobkyne F.. Y. I. bolo v minulosti deklarované len jeho čestným vyhlásením a nebrali do úvahy vôbec skutočnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch žalobného návrhu a žiadosť žalobkyne bola zamietnutá ako bezpredmetná. Rovnako nebolo možné dopátrať sa akýchkoľvek informácii E. Y.. O., alebo o jej právnych nástupcoch, ako i o p. E. E., H.. H.. Tieto osoby sú i dlhoročným obyvateľom T. S. už neznáme. Žalobkyňa má za to, že uvedený stav bol spôsobený nesprávnym administratívnym postupom a chybou Správy katastra v Žiline pri prepisovaní údajov z komasácie a napriek žiadosti žalobkyne, ktorá riadne zdokladovala históriu vlastníctva parcely č. XXXX/X v prospech jej právneho predchodcu nebola Správa katastra v Žiline ochotná urobiť nápravu zápisu na D. Č.. XXX. V závere svojej žaloby žalobkyňa uviedla, že s poukázaním na všetky tieto uvedené skutočnosti je dobromyseľným užívateľom nehnuteľnosti, parcely č. XXXX/X po dobu dlhšiu ako 10 rokov a že túto parcelu od obdobia rokov 1972 až 1973 riadne užívala v presvedčení svojho vlastníckeho práva, na základe písomne spísanej darovacej zmluvy, ktorej bola žalobkyňa sama účastníkom a za danej situácie nie je možné inak usporiadať jej právny vzťah, ako i právny vzťah jej právneho predchodcu k predmetnej nehnuteľnosti, má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, aby sa fakticky a skutkový stav uviedol do súladu so stavom právnym a usporiadali sa týmto konečným spôsobom vlastnícke vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti. 2. Žalovaná je na neznámom mieste, čo mal súd za preukázané z potvrdenia Mestského úradu v Žiline zo dňa 6.3.2015, ktorý oznámil že menovaná sa v ich evidencii nenachádza. Taktiež z potvrdenia E. T. S. zo dňa 22.4.2014, ktorá oznámila, že o Y. O. nemajú na obecnom úrade žiadne údaje. Taktiež na výpise z LV č. XXX F. O..Ú.. T. S. nie sú uvedené žiadne identifikačné údaje ohľadom žalovanej a k tejto vlastníčke je vedená správa Slovenského pozemkového fondu. Súd ani z vlastnej úradnej činnosti nezistil žiadne identifikačné údaje žalovanej, ani žiadne ďalšie údaje ohľadom jej pobytu, a preto ide o neznámeho vlastníka, ktorého podľa Zák.č. 180/1995 Z.z. zastupuje zo zákona Slovenský pozemkový fond. 3. Zákonný zástupca žalovanej Slovenský pozemkový fond sa k podanej žalobe písomne nevyjadril. 4. Na pojednávaní zotrvala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na svojich písomných vyjadreniach. 5. Zákonný zástupca žalovanej na pojednávaní nespochybňoval nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobkyne, nenamietal obsah listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobkyňou, avšak namietal splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva žalobkyňou, pričom poukazoval na to, že v 70-tych rokoch minulého storočia keď malo dôjsť k darovacej zmluve podľa
občianskeho zákonníka sa vyžadovala písomná forma takejto zmluvy a registrácia na Štátnom notárstve, a teda namietal, že žalobkyňa je oprávnenou držiteľkou predmetnej nehnuteľnosti. 6. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobkyňou, ktoré zástupca žalovanej nenamietal súd zistil nasledovný skutkový stav: 7. Parcela č. XXXX/X-orná pôda o výmere 1375m2 je vedená na LV č. XXX F. O..Ú.. T. S.. Ako výlučná vlastníčka tejto parcely je zapísaná Y. O. SR, ku ktorej je zapísaný správca Slovenský pozemkový fond Bratislava. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je uvedený komasačný hárok XXXX-(XXX/ XX)XXX/XX. X. Medzi stranami nebolo sporné, že I. F. XXXX/X bola vytvorená z pôvodnej EKN parcely XXXX, ktorá bola rozdelená Geometrickými plánmi č. XXX-XXXX-XX zo dňa 10.6.1970 a č. XXX-XX-XX zo dňa 16.1.1971 na B. F. Č.. XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/X. X. Z výkazu plôch ku Geometrickému plánu č. XXX-XXXX-XX zo dňa 10.6.1970 vyplýva, že EKN parcela XXXX- roľa o výmere 48 árov 59m2, zodpovedá pôvodná F. F. XXXX/X zapísaná v F. Q. XXX. XX. N. F. Q. XXX F. O..Ú.. T. S. súd zistil, že v uvedenej vložke je v časti A pod r.č. X Q. F. XXXX/X-roľa na X. M. bez uvedenia výmery. V časti B boli ako pôvodní podieloví spoluvlastníci zapísaní Ž. H., H.. Ď., U. Ď., U. Ď., O. Q. X/X. A. X/X F. U. Ď. bolo zapísané vlastnícke právo E. Ď. na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 28.4.1955. Na 1/3 podielu Ž. H. bolo vložené vlastnícke právo v prospech E. H. na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 15.9.1950. A. X/X E. H. pod radovým číslom 6 bolo vložené vlastnícke právo Y. I. - M. a to na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 28.7.1954. 11. Dňa 16.6.1954 bola formou notárskej zápisnice spísanej na Štátnom notárstve v Žiline, štátnym notárom D. A. spísaná kúpnopredajná zmluva medzi E. E., H.. H. Y. Y. I. - M., A. N.Á. O. E. E. E. Y. I. celý svoj majetok, ktorý zdedila po svojej starej matke Ž. H., H.. Ď. Q. O..Ú.. T. S.na, okrem iných aj v zápisnici č. 898, ktorý bol vedený v pozemkovej knihe ešte na meno poručiteľky a to za dohodnutú kúpnu sumu 1.000,- Kčs. Okresný národný výbor - Pôdohospodársky odbor v Žiline pod zn. XXX/XXXX zo dňa 28.7.1954 udelil súhlas k prevodu podľa uvedenej zmluvy. Žiadosť o vklad vlastníckeho práva do pozemkovej knihy bol podaný na Ľudový súd v Žiline dňa 22.4.1955 a evidovaný pod Č. XXX/XXXX. 12. Z Notárskej zápisnice A. XXX/XX, A. XXX/XX napísanej na Štátnom notárstve v Žiline dňa 11.6.1970 Štátnym notárom JUDr. F. H. súd zistil, že s účastníkmi U. I., U. I., Y. I. Y. Š. I. bola spísaná darovacia zmluva, podľa ktorej: X.Y. I. vyhlasuje, že podľa novovykomasovaného stavu hárok XXX-XXXXX je výlučným vlastníkom pozemku parcela č. XXXX Q. O..Ú.. T. S. a že do tohto pozemku žiadny iný spoluvlastníci ani čo do vlastníctva ani čo do úžitku žiadnu účasť nemajú. Z tohto pozemku podľa podmienok pripojeného geometrického plánu a výkazu plôch zo dňa 10.6.1970 č. XXX-XXXX-XX aj so súhlasom manželky Š. I., H.. Ž., ktorá na znak súhlasu túto zápisnicu spolupodpisuje - Y. I. T. tú časť, ktorá je podľa geometrického plánu označená ako parcela XXXX/X vo výmere 2038m2 (stavebný pozemok určený na záhradu a dvor) a parcelu č/.. XXXX-zastavaná plocha vo výmere 110m2 svojmu synovi U. I. Y. U. P. U. I., H.. N. a účastníci súhlasia, aby vlastníctvo na darovaný pozemok bolo do EN zapísané v prospech obdarovaných ako ich bezpodielové spoluvlastníctvo. 2.Zvyšok parcely podľa geometrického plánu parcela č. XXXX/X zostáva naďalej vo vlastníctve darujúceho (výmere 2660m2). 3.Obdarovaný pozemok, parcela č. XXXX/X, XXXX/X ako dar od svojho otca, resp. od rodičov prijímajú s vďakou a to na ten cieľ, aby na tomto pozemku už v zmysle vydaného územného rozhodnutia zo dňa 3.6.1970 mohli pokračovať už v započatej stave rodinného domca. Uvedená notárska zápisnica bola Štátnym notárstvom v Žiline registrovaná dňa 23.6.1970 pod H. XXX/XX. 13. Z Notárskej zápisnice A. XX/XX, A. XX/XX spísanej na Štátnom notárstve v Žiline dňa 25.1.1971 štátnym notárom F. H. súd zistil, že s Y. I. Y. D. I. bola formou notárskej zápisnice spísaná darovacia zmluva, na základe ktorej: 1.Y. I. vyhlásil na svoju česť, že je podľa novovykomasovaného stavu hárok XXXXX výlučným vlastníkom stavebného pozemku v E. T. S. F. Č.. XXXX/X. Podľa pozemkovej knihy, protokolu č. XXX T. S. zodpovedá tomu jeho účasť v parcele č. XXXX/X F. W., X/X v starom stave. Z tohto pozemku podľa podmienok pripojeného geometrického plánu a výkazu plôch zo dňa 19.1.1971 č. XXX-XX-XX daruje svojmu vlastnému X. D. I. tú časť, ktorá je v geometrickom pláne označená novým parcelným číslom XXXX/X vo výmere 1375m2 a obdarovaný tento dar od svojho otca s vďakou prijíma. Predmetná notárska zápisnica bola Štátnym notárstvom v Žiline registrovaná dňa 26.1.1971 pod č. H. XX/XX. 14. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že jej otec povedal, že jednu čiastku dal jednému bratovi, druhú čiastku druhému a jej ako jedinej dcére dá tretiu čiastku a že všetko je už v poriadku a až v roku 2004 zistila, že nie je vedená ako vlastníčka, hoci to stále užívala. Začala to užívať v roku 1997, potom čo zomrel otec v roku 1996 a predtým ešte povedal, že sa o to treba starať. Povedal jej, že dal darovaciu zmluvu a všetko jej. Nikto nespochybňoval jej vlastnícke právo. Aj ľudia keď chodili hore tou cestou, tak jej hovorili že jej to patrí a že to od nich otec všetko odkúpil, ani jej súrodenci to
nenamietajú. K svojmu tvrdeniu v žalobe v ktorej uviedla, že v rokoch 1972-73 mala byť s matkou na notárstve a tam sa mala uzatvoriť zmluva ohľadom predmetnej parcely uviedla, že na toto si nepamätá, nevedela uviesť, či to nebolo v roku 1973, keď jej dávali chalupu a podpisovali. Nevedela sa k tomu vyjadriť a uviedla, že papiere nemá, všetko prehľadala a nič nenašla, avšak užíva to a keď jej to otec sľuboval, tak jej aj povedal, aby tam išli aj jej bratia, nech o tom vedia a sám jej povedal, že vie prečo jej to dáva a aj do smrti ich dochovala aj ich pochovala. 15. Svedkyňa O. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že je v príbuzenskom vzťahu so žalobkyňou, žalobkyňa je jej švagriná a uviedla, že vie ako sa roky situácia ohľadom predmetného pozemku vyvíjala. Pozemok je hore, bola to jedna časť, ktorá je rozdelená na troje. Prvú časť dostal U. I., pričom boli prítomní, pri D. I., boli tiež prítomní a tretia časť bola určená pre žalobkyňu, to povedal svokor. Svokor stále hovoril, aby sa nebála, že je to všetko v poriadku. O tom či sa spisovala nejaká darovacia zmluva alebo iná zmluva nemala vedomosť, uvádzala len, že vie o tom, že sa svokor vyjadril tak, že je to už všetko v poriadku, hovoril to v prítomnosti celej rodiny, hovoril, že z toho pozemku má jednu časť U., jednu časť D. a tretiu časť Q.. Jej manžel O. z toho nedostal nič, lebo z jej strany mali pozemok a tam stavali chalupu. 16. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 17. Podľa § 70 ods. 2 Zákona č. 162/95 Z.z., údaje katastra a to údaje o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné ak sa nepreukáže opak. 18. Súd skúmal naliehavý právny záujem žalobkyne v zmysle citovaného ustanovenia §137 písm. c) CSP a dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na tomto určení. Za toho právneho stavu, ktorý vyplýva z tvrdenia žalobkyne, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla na základe vydržania od svojho právneho, ktorá je však vlastnícky vedená na žalovanú, mala by byť žalobkyňa vedená ako vlastníčka predmetnej nehnuteľností. Domáhať sa zmeny údaju v katastri môže žalobkyňa iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do katastra. 19. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 20. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 21. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 22. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 23. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pri tom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 24. V danom prípade, so zreteľom na to, ako a čím žalobkyňa vymedzila skutkový rámec, z ktorého vyvodzovala svoju žalobu na určenie vlastníckeho práva, je zrejmé, že pre jej uplatnenie v súdnom konaní považovala za rozhodujúce, že jej právny predchodca, ktorý bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, jej ju počas života daroval v priebehu roku 1972/1973 a od tohto obdobia ju nepretržite užíva dobromyselne ako vlastnú. 25. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 26. Podľa § 46 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. 27. Podľa § 407 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 (1) Na darovanie je potrebné, aby obdarovaný ponuku daru prijal.(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci už pri darovaní. (3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
28. Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje. 29. Podľa § 134 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.12.1991 ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. 30. Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu žalobkyne do držby pozemku (1972/1973) nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1992 Zb, účinnou od 1.4.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. 31. Vydržanie je jedným so spôsobov pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania sú vo všeobecnosti po 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné skutočnosti: a) faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, čo znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného držiteľa. Treba však mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychicky stav navonok prejavuje. Základným kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybností, že mu vec ktorú fakticky ovláda alebo právo ktoré vykonáva patria. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Dobrá viera držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam veci sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Podľa tvrdenia žalobkyne v písomnej žalobe takýmto titulom bola darovacia zmluva z bližšie neurčeného obdobia v roku 1972/1973 spísaná na Štátnom notárstve v Žiline, ktorú sa jej však nepodarilo nájsť, naproti tomu podľa jej výpovede na pojednávaní jej otec povedal, že jednu čiastku dal jednému bratovi, druhú druhému bratovi a jej ako jedinej dcére dá tretiu čiastku a že dal darovaciu zmluvu a že je to všetko v poriadku a keď jej to povedal tak to užívala ako svoje a nikto jej v tom nebránil a na uzatvorenie písomnej darovacej zmluvy si nepamätala Na jednej strane žalobkyňa tvrdila, že bola uzatvorená písomná darovacia zmluva, jej existenciu však nepreukázala a na jej preukázanie ani nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, túto skutočnosť nepotvrdila ani žalobkyňou navrhnutá svedkyňa O. I., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že otec žalobkyne Y. I. U. časť pôvodnej nehnuteľnosti daroval U. I., druhú časť D. I., pri čom bola prítomná a tretia časť podľa vyjadrenia Y. I. W. určená pre žalobkyňu, o tom či bola spísaná nejaká darovacia zmluva však svedkyňa nemala vedomosť, uvádzala, že Y. I. sa vyjadril, že je to všetko v poriadku. Na druhej strane si žalobkyňa nepamätala, že by s otcom uzatvárala písomnú darovaciu zmluvu, čím zároveň bola v určitom logickom rozpore s tvrdeniami uvádzanými v žalobnom návrhu. 32. Občiansky zákonník platný a účinný v čase tvrdeného uzavretia predmetnej darovacej zmluvy pre platnosť prevodu nehnuteľnosti vyžadoval písomnú formu zmluvy, ktorá sa stala účinnou jej registráciou štátnym notárstvom. Táto skutočnosť musela byť tak právnemu predchodcovi žalobkyne ako aj žalobkyni známa, nakoľko v zmysle zákona aj právny predchodca žalobkyne postupoval, keď dve odčlenené časti z pôvodnej nehnuteľnosti daroval samostatnými písomnými darovacími zmluvami v roku 1970 a 1971, ktoré boli registrované štátnym notárstvom, bratom žalobkyne. Ak sa teda žalobkyňa chopila držby, na takúto držbu nemá právny titul a jej držba nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyselná a
to aj napriek tomu, že tvrdí, že jej otec Y. I. povedal, že jej prednetnú nehnuteľnosť daroval. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že takúto „neformálnu“ darovaciu zmluva pri prevode nehnuteľností platný právny poriadok nepozná. 33. Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda aj k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera nemôže viesť k vydržaniu. 34. Súdom vyslovené právne závery uvedené v bodoch 31- 33 vychádzajú z judiktatúry NS SR, najmä z rozhodnutia sp.zn. 4Cdo 361/2012 zo dňa 27.1.2015 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č.6/2015, od záverov ktorého nevidel súd dôvod sa odkloniť a v ktorom NS SR uviedol ...“ O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď tiež napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 MCdo 7/2010, 3 MCdo 8/2010, 6 MCdo 5/2010) . Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôže byť držiteľom oprávneným (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2011 sp.zn. 5 Cdo 49/2010) . Na základe ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. decembra 2013 sp.zn. 1 Cdo 137/2011) .“ 35. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle ust. § 257 v spojení s § 262 ods.1 CSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak na jej strane súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, nakoľko žalovaná je na neznámom mieste a na jej strane súd nezistil vznik žiadnych trov konania, žalovaná bola zastúpená zákonným zástupcom, v súvislosti s týmto zastúpením súd taktiež nezistil na strane žalovanej vznik žiadnych trov konania a zákonný zástupca si ani žiadne trovy konania neuplatňoval, súd preto žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).