Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoP-3-2018.pdf
PDF · 95.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/3/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci B. C., nar. XX.XX.XXXX, do plnoletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, a ako plnoletý právne zastúpený JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, so sídlom S. XXXX/XB, T., dieťa rodičov - matky: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, toho času bytom K. XXXX/XX, S. XX - N., Česká republika a otca : JUDr. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Z. XXX/ XX, S. C., toho času bytom X. XX, E., zastúpený splnomocneným zástupcom : Mgr. Jaroslav Bubic, nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, o určenie výživného na dieťa, v konaní o odvolaní dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/64/2004-1740 zo dňa 26. júna 2017, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že otcovi nevznikol na výživnom na jeho dieťa B. C. za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2014 nedoplatok. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že predchádzajúcim posledným rozsudkom zo dňa 30.06.2009, č.k. 20P/64/2004-787 rozhodol o výživnom na dieťa tak, že otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 165,97 eur mesačne počnúc dňom 01.07.2006 vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň rozhodol o nedoplatku na výživnom za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2009 v celkovej výške 4.784,08 eur, ktorý nedoplatok povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 1.500 eur spolu s bežným výživným. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 30.10.2009, č.k. 6CoP/71/2009-804 rozsudok okresného súdu vo výroku o nedoplatku na výživnom na dieťa za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2009 a zároveň vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Výroku rozsudku okresného súdu o povinnosti otca platiť na dieťa výživné mesačne vo výške 165,97 eur od 01.07.2006 do budúcna, sa krajský súd nedotkol, nakoľko proti tomuto výroku odvolanie podané nebolo. Súd po rozhodnutí odvolacieho súdu ďalej pokračoval v konaní a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie o ďalšie listinné dôkazy, opätovne vypočul rodičov i dieťa a oboznámil sa so spismi Okresného súdu Martin sp. zn. 16P/149/2007, 18Er/3240/2011, tiež sa oboznámil so spisom Obvodného súdu pre Prahu 6 sp. zn. 33Cd/8/2011 i spisom Obvodného súdu pre Prahu 9 sp. zn. 53Cd/5/2014. Po vykonanom dokazovaní a pri skúmaní otázky, či otcovi vznikol nedoplatok výživného na dieťa súd vychádzal z vyjadrení účastníkov na pojednávaniach uskutočnených v rokoch 2016 a 2017, ďalej z výpočtov predpisu výživného a prehľadu o zaplatení výživného otcom, ktorý prehľad účastníci predložili a hlavne z toho, že sa účastníkom podarilo jeden z prehľadov spoločne odsúhlasiť. Za dôležité pre rozhodnutie považoval, že odsúhlasenie všetkými účastníkmi bolo potvrdené na pojednávaní konanom dňa 20.05.2016. Podľa odsúhlaseného prehľadu predloženého otcom predpis výživného predstavoval
sumu 19.003,56 eur, zaplatené výživné predstavovalo sumu 15.983,73 eur, čo predstavuje rozdiel 3.019,83 eur. Súd vyšiel zo záveru, že otcovi nevznikla povinnosť zaplatiť dieťaťu ani tento nedoplatok, nakoľko otec v rámci pravidelných návštev syna v jeho domácnosti zakupoval synovi rôzne veci bežnej potreby nad rámec bežného výživného. Za preukázanú skutočnosť v tomto smere považoval okresný súd zakúpenie rôzneho oblečenia, obutia, batohu i grafickej PC stanice v rokoch 2007 a 2008 spolu vo výške 2.000,55 eur, čo činí v prepočte za uvedené roky viac ako 83 eur mesačne. Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku vyslovil, že súhlasí s názorom otca, že mal aj ďalšie výdavky v tejto oblasti, ale vzhľadom na odstup času ich už nevie preukázať. Syn sa u otca od júla 2006 do augusta 2010 dlhodobejšie zdržiaval, najmä počas jarných a letných prázdnin, tiež počas Veľkej noci a Vianoc, spolu za uvedené obdobie 335 dní, čo predstavuje takmer 84 dní v každom kalendárnom roku. Počas tohto obdobia otec zabezpečoval komplexne všetky jeho potreby a ak otec na zabezpečenie týchto potrieb určil sumu 5,35 eur/jeden deň, čo predstavuje za 335 dní celkovú sumu 1.792,25 eur, okresný súd takýto výdavok akceptoval. Nakoľko po spočítaní výdavkov na zakúpenie vecí osobnej potreby i výdavkov na každodenné potreby počas pobytu dieťaťa u otca, ide o sumu spolu vo výške 3.792,80 eur a podľa odsúhlaseného prehľadu mal otcovi vzniknúť nedoplatok len 3.019,83 eur, rozhodol tak, že otcovi nevznikol na výživnom na dieťa za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2014 nedoplatok. V závere odôvodnenia rozsudku uviedol, že dôležitou skutočnosťou bolo tiež ustálenie obdobia, za ktoré sa bude nedoplatok určovať. Čo sa týka konca vyživovacej povinnosti otca na dieťa, okresný súd vychádzal z rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 6 zo dňa 25.03.2015, č.k. 18C/105/2014-58, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca k dieťaťu zrušená dňom 30.06.2014.
3. Proti rozsudku podalo odvolanie dieťa, ktoré navrhlo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že otcovi sa uloží povinnosť zaplatiť mu nedoplatok výživného za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2014 vo výške 3.239,45 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolateľ v prvom rade namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces i odňatie práva na prípravu pojednávania a záverečnú reč v dôsledku nesprávneho procesného postupu okresného súdu. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že posledné pojednávanie vo veci samej pred okresným súdom sa uskutočnilo dňa 04.05.2017, na ktorom žiaden z účastníkov nenavrhol ďalšie dokazovanie, pričom pojednávanie bolo odročené na neurčito. Jeho právnemu zástupcovi bolo dňa 25.05.2017 doručené predvolanie na verejné vyhlásenie rozsudku, ku ktorému malo dôjsť dňa 26.06.2017. Právny zástupca sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavil s tým, že využil zákonnú možnosť prevziať si písomné vyhotovenie rozsudku v lehote troch dní. Okresný súd však bez toho, aby zrušil termín verejného vyhlásenia rozsudku, dňa 26.06.2017 uskutočnil riadne pojednávanie, a to i napriek námietkam odvolateľa a jeho matky, ktorí sa dňa 26.06.2017 dostavili na verejné vyhlásenie rozsudku. Po skončení pojednávania bol vyhlásený rozsudok v znení jeho písomného vyhotovenia. Okresný súd takýmto nesprávnym procesným postupom porušil jeho práva na spravodlivý proces, najmä práva na to, aby prostredníctvom svojho právneho zástupcu zhodnotil všetky vykonané dôkazy i predniesol záverečnú reč. Odvolateľ ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd oprel svoje rozhodnutie len o dôkazy predložené otcom, naviac dôkazmi vykonanými v predmetnom konaní nebolo preukázané, že otcom tvrdené plnenia boli odvolateľom, eventuálne jeho matkou, aj skutočne prevzaté. Spolu s matkou v konaní vzniesli námietky proti tvrdeniam otca, ktorý žiadal započítať na výživné aj veci, ktoré odvolateľovi nikdy nedal. Pokiaľ otec žiadal započítať dobu, po ktorú sa odvolateľ zdržiaval v jeho domácnosti, z vykonaných dôkazov je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že sa jednalo o dobu a plnenia, ktoré odvolateľ v domácnosti a v podnikaní otca odpracoval. Rozhodnutie okresného súdu v tomto smere teda vychádza nielen z nesprávnych skutkových zistení, ale i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne nezaoberal dôvodnosťou jeho tvrdení, že pokiaľ mu i otec zakúpil veci či už na ošatenie alebo vzdelávanie, vrátane počítača, ktorý bol naviac vyradený z podnikania otca, išlo o bežné dary. Okresný súd sa nevysporiadal ani s tvrdením odvolateľa, že otcom predložené doklady o zakúpení vecí, boli doklady na veci, ktoré pre odvolateľa boli upotrebiteľné s ohľadom na jeho vek a vzrast. Odvolateľ nakoniec v odvolaní namietal i nesprávne skutkové závery okresného súdu s poukazom na skutočnosť, že jeho matka predložila hodnoverné doklady, podľa ktorých vyplýva nedoplatok na jeho výživnom za žalované obdobie v celkovej výške 3.239,45 eur.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu dieťaťa uviedol, že rozhodne odmieta jeho tvrdenia v tom smere, že do spisu boli priložené potvrdenky o nákupe vecí, ktoré odvolateľ, resp. jeho matka, by neprevzali,
resp. potvrdenky o zakúpení vecí, ktoré svojou veľkosťou nezodpovedali veku odvolateľa. Ak odvolateľ takéto niečo tvrdí, mal konkrétne uviesť, o ktoré veci z jednotlivých potvrdeniek sa jedná. Rovnako za zavádzajúce považoval tvrdenie odvolateľa, že svoj pobyt u neho si vždy odpracoval. Odvolateľ iba jedenkrát bol so svojim priateľom u neho na pracovnej brigáde, za ktorú dostali riadne zaplatené. Za urážajúce považoval vyjadrenie odvolateľa, že mu dal vyradený počítač z jeho firmy. Pravda je taká, že odvolateľovi kúpil nový počítač, v tom čase veľmi drahý a kvalitný. Dôkazy o pobyte odvolateľa u neho súdu predložil. Urobil tak v prehľade zo dňa 08.11.2010, v ktorom vyčíslil všetky náklady spojené s pobytom odvolateľa u neho v období od 01.07.2006 do 19.08.2010, ktoré vyčíslil na sumu 3.021,42 eur. Tvrdenie odvolateľa o hodnoverných dokladoch, z ktorých má vyplývať údajný nedoplatok na výživnom vo výške 3.239,45 eur je účelovo zavádzajúce, nakoľko zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní je preukázané, že matka odvolateľa absolútne nemala prehľad o prejednávanej veci. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na procesné pochybenia okresného súdu, túto otázku ponechal otec na posúdenie odvolacieho súdu. Na základe týchto skutočností navrhol rozsudok okresného súdu ako zákonný a spravodlivý potvrdiť.
5. Kolízny opatrovník a matka odvolateľa sa k odvolaniu dieťaťa písomne nevyjadrili.
6. Odvolateľ v replike na vyjadrenie otca uviedol, že s tvrdeniami otca nesúhlasí. Zotrval na všetkých svojich tvrdeniach v konaní pred okresným súdom i v podanom odvolaní.
7. Ostatní účastníci na repliku odvolateľa už písomne nereagovali.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP s prihliadnutím i na ustanovenia § 66 a § 67 CMP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru o dôvodnosti odvolacej námietky odvolateľa, ktorou namietal nesprávny procesný postup okresného súdu v prvostupňovom konaní, ktorým bolo odvolateľovi znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z ust. § 219 ods. 2 CSP vyplýva, že súd vyhlási rozsudok spravidla buď po skončení pojednávania a ak to nie je možné, pojednávanie odročí na vyhlásenie rozsudku, a to najdlhšie na 30 dní. V takomto prípade doručí rozsudok stranám, ktoré sú prítomné na pojednávaní, neprítomným stranám do 3 dní. Z vyššie označeného ustanovenia zákona možno bez dôvodných pochybností vyvodiť, že ak súd pri príprave rozsudku (v čase od odročenia pojednávania do vyhlásenia rozsudku) dospeje k záveru, že je potrebné vykonať ešte nejaký dôkaz, alebo zistí, že do vyhlásenia rozsudku neboli uskutočnené všetky procesné práva, ktoré stranám podľa zákona patria, v takomto prípade zruší ním určený termín verejného vyhlásenia rozsudku, nariadi pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, resp. ich zástupcov a na takto riadne nariadenom pojednávaní vykoná potrebný dôkaz, resp. umožní stranám realizovať tie procesné práva, ktoré im zákon priznáva a ktoré doposiaľ nerealizovali. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že okresný súd na pojednávaní konanom dňa 04.05.2017 vypočul odvolateľa, jeho rodičov a následne pojednávanie odročil na neurčito bez toho, aby uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, bez toho, aby vyzval strany na to, aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a nakoniec bez toho, aby uviedol dôležité dôvody, pre ktoré pojednávanie odročuje. Ako ďalej vyplýva zo spisového materiálu okresný súd dňa 19.05.2017 nariadil na deň 26.06.2017 verejné vyhlásenie rozsudku, upovedomil o tejto skutočnosti strany sporu prostredníctvom ich zástupcov, matku odvolateľa a kolízneho opatrovníka. Právny zástupca odvolateľa informoval okresný súd, že sa nedostaví a požiadal o doručenie vyhláseného rozsudku. Dňa 26.06.2017 sa dostavili strany sporu (odvolateľ bez svojho právneho zástupcu) v očakávaní vyhlásenia rozsudku. Sudkyňa stranám oznámila, že v čase po odročení posledného pojednávania zistila, že stranám nebol daný priestor na záverečné reči a neboli vykonané dôkazy listinami, čítaním ich podstatných častí, a preto rozhodla, že vykoná pojednávanie za vyššie uvedeným účelom. Odvolateľ na pojednávaní namietal, že nesúhlasí s pojednávaním bez svojho právneho zástupcu, nakoľko nemá právnické vzdelanie, tiež uviedol, že bez svojho právneho zástupcu sa cíti byť právne ohrozený, preto
nevie, čo by mal k veci doplniť. Okresný súd napriek týmto argumentom odvolateľa pojednávanie vykonal, doplnil dokazovanie čítaním podstatných častí listinných dôkazov a vyhlásil rozsudok. Odvolací súd z týchto zistení vyvodil záver o nesprávnom procesnom postupe okresného súdu pred vyhlásením napadnutého rozsudku, ktorý postup nebol v súlade s ust. § 219 ods. 2, ani s ust. § 182 a § 183 ods. 1 CSP. Týmto nesprávnym procesným postupom bolo odvolateľovi znemožnené, aby v dôsledku neprítomnosti svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 26.06.2017 (kedy strany sporu reálne očakávali vyhlásenie rozsudku - pozn. odvolacieho súdu) realizoval svoje právo na vyjadrenie sa k doposiaľ vykonanému dokazovaniu, tiež k dokazovaniu vykonaného na pojednávaní konanom dňa 26.06.2017 a nakoniec i svoje právo na vyjadrenie sa k právnej stránke veci. Tým došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, ktoré porušenie zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku odvolacím súdom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
10. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k riešeniu otázok podstatných pre predmetné konanie nespĺňa kritériá uvedené v ust. § 220 CSP. Podľa označeného ustanovenia zákona súd v odôvodnení rozsudku okrem iného jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil a dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, v ktorom je povinnosťou súdu vysporiadať sa so všetkými podstatnými námietkami strán sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, súd sa v ňom musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Okresný súd v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku vyvodil zo skutkových zistení záver o nedoplatku otca na výživnom pre odvolateľa za obdobie od 01.07.2006 do 30.06.2014 v celkovej výške 3.019,83 eur (bod 32.). Následne prijal záver, že otcovi nedoplatok na výživnom nevznikol, nakoľko vzal za preukázané, že otec období rokov 2007 a 2008 zakúpil odvolateľovi rôzne veci bežnej potreby nad bežný rámec za 2.000,55 eur a v období od júla 2006 do augusta 2010 (kedy sa odvolateľ dlhodobejšie zdržiaval u otca počas prázdnin, Veľkej noci a Vianoc) otec zabezpečoval všetky potreby odvolateľa, čo za 335 dní posudzovaného obdobia činí sumu 1.792,25 eur, ktorá suma spolu so sumou 2.000,55 eur presahuje sumu dlžného výživného (bod 33.). Okresný súd však už ďalej vo svojich záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nepodáva, z ktorých dôkazov vychádzal pri započítaní sumy 2.000,55 eur do dlžného výživného (v tomto smere len všeobecne v bode 33. rozsudku uvádza, že označená suma predstavuje zakúpenie rôzneho oblečenia, obutia, batohu, počítača) a ako toto započítanie právne posúdil. V podstate to isté možno konštatovať i k záveru, ktorým okresný súd ustálil započítanie sumy 1.792,25 eur do dlžného výživného, nakoľko z bodu 33. napadnutého rozsudku vyplýva, že išlo skôr o voľnú úvahu súdu bez odkazu na dôkazy vykonané v konaní pred súdom. Okresný súd naviac sa vo vzťahu k prijatému záveru započítania sumy 1.792,25 eur do dlžného výživného nijako v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s námietkami odvolateľa prednesenými na pojednávaní konanom dňa 04.05.2017, že v období, kedy sa zdržiaval u otca v jeho domácnosti a otec mu poskytoval určité plnenia, tieto si riadne u otca odpracoval. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
11. Okresný súd v ďalšom konaní nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom zopakuje dôkaz listinami postupom podľa § 204 CSP a stranám sporu a ich zástupcom prítomným na pojednávaní umožní realizovať práva vyplývajúce z ust. § 182 CSP. Ak po vyjadrení strán nebude považovať za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, eventuálne strany sporu ďalšie dôkazy nenavrhnú, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie (ak ním bude rozsudok) odôvodní podľa kritérií uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)