Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-83-2017.pdf
PDF · 100.52 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/83/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnému: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, M., zastúpený: JUDr. Margita Kytnarová, advokátka so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, Topoľčany, o vymoženie sumy 1.649,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinného zo dňa 22.12.2016 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 12Er/3060/2006 - 38 zo dňa 07.12.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 12Er/3060/2006 - 38 zo dňa 07.12.2016 v časti zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekúcie (výrok I.) z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a rozhodol, že odklad exekúcie nepovoľuje.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 56 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. a), h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. Uviedol, že povinný podal dňa 18.03.2011 u súdneho exekútora námietky voči trovám exekúcie v sume 815,43 eur (24.565,80 Sk), pričom povinný žiadal súdneho exekútora o presnú špecifikáciu vyčíslených trov exekúcie. Poukázal na to, že dňa 29.03.2011 podal povinný u súdneho exekútora aj námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, v ktorom uviedol, že t. č. je nezamestnaný, nemá trvalý príjem, je vedený ako nezamestnaný v evidencii ÚPSVaR od augusta 2010, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou a uspokojiť tak pohľadávku veriteľa. Z uvedených dôvodov žiadal povinný zastaviť exekúciu z dôvodov podľa § 56 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Predmetné podania povinného predložil súdny exekútor súdu dňa 22.08.2016.
4. Doplnil, že k návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdny exekútor uviedol, že predbežné trovy boli vyčíslené v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnou a účinnou ku dňu 07.06.2006. K námietkam povinného súdny exekútor uviedol, že povinný môže vzniesť námietky proti exekúcií, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Dodal, že oprávnený k námietkam povinného uviedol, že rozhodnutie ponecháva na uvážení súdu.
5. Súd prvej inštancie, vyjadrenie súdneho exekútora následne doručil povinnému, ktorý zotrval na podaných námietkach a na návrhu na zastavenie. Ďalej poznamenal, že povinný v námietkach uviedol,
že nie je vlastníkom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou. V prípade, ak by súd exekúciu nezastavil, žiadal povoliť odklad exekúcie do skončenia konania o obnove konania vo veci vydania platobného rozkazu. Exekúcia je nezákonná a možno očakávať, že bude zastavená podľa § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, nakoľko vymáhaná suma vychádza z nezákonného platobného rozkazu, keďže zmluvná pokuta podľa zmluvy s veriteľom - spoločnosťou Slovak Telekom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom povinný v postavení spotrebiteľa nemohol v tej dobe túto skutočnosť ovplyvniť. Okrem toho, súd prvej inštancie zdôraznil, že povinný v námietkach namietal, že platobný rozkaz neprevzal, pretože podpis na doručenke nie je jeho a žiadnu osobu na jeho prevzatie nesplnomocnil. Vzhľadom na uvedené, žiadal povinný exekúciu zastaviť a nepriznať náhradu trov exekúcie oprávnenému a povinnému priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvého stupňa poukázal aj na vyjadrenie súdneho exekútora k návrhu povinného, pričom tento uviedol, že šetrením bolo zistené, že povinný má vedený bankový účet, nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani motorového vozidla., dlhodobo pracoval v zahraničí, pričom pohľadávku neuhradil ani čiastočne. Vzhľadom na vek povinného je predpoklad, že v budúcnosti sa zamestná alebo nadobudne majetok, z ktorého by pohľadávka oprávneného mohla byť uspokojená.
6. Prvostupňový súd ďalej poznamenal, že inštitút odkladu exekúcie smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu škody. Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter, a možno očakávať, že v exekúcií sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Po preskúmaní návrhu povinného na odklad exekúcie, dospel prvostupňový súd k záveru, že návrhu na odklad exekúcie nemožno vyhovieť, pretože povinný neuviedol žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné jeho žiadosti vyhovieť.
7. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého uznesenia zaoberal výhradou povinného, najmä z dôvodu namietaného nezákonného doručenia platobného rozkazu. Vo vzťahu k doručovaniu platobného rozkazu uviedol, že za doručovanie písomností zodpovedá poštový doručovateľ. Zásielka adresovaná do vlastných rúk, môže byť vydaná len uvedenému adresátovi po preverení jeho totožnosti, na základe predloženého občianskeho preukazu. Pri doručenke ako verejnej listiny platí vyvrátiteľná právna domnienka správnosti údajov, ktoré sú uvedené na doručenke. V predmetnom konaní teda povinný nepreukázal nesprávnosť údajov uvedených na doručenke.
8. Proti tomuto uzneseniu sa povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolal.
9. Povinný podal odvolanie s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. V odvolaní poukázal na to, že sa nestotožňuje s výrokom I., ani s výrokom II, hoci si je vedomý, že voči výroku II. nie je odvolanie prípustné, preto opätovne navrhol odklad exekúcie z rovnakých dôvodov. Z uvedeného odvolania vyplynulo, že odvolanie povinného smeruje len proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie (výrok I.), nakoľko skutočnosť, že sa povinný nestotožňuje s výrokom, ktorým súd rozhodol, že zamieta odklad exekúcie, automaticky neznamená, že podal aj odvolanie. Okrem toho, pre jeho nestotožnenie sa s uvedeným výrokom opätovne navrhol odklad exekúcie.
10. Opätovne namietal skutočnosť, že platobný rozkaz nie je exekučným titulom, pričom akcentoval na to, že platobný rozkaz mu nebol doručený do vlastných rúk, tak ako to predpokladá procesný poriadok. Platobný rozkaz 11Rob/91/2005 zo dňa 31.01.2005, ktorý je exekučným titulom v tunajšom konaní mu nebol doručený predpísaným spôsobom, t.j. do vlastných rúk. Z doručenky o prevzatí písomnosti, s dátumom prevzatia dňa 08.02.2005 je nad všetky pochybnosti preukázané, že na doručenke o prevzatí platobného rozkazu nie je jeho podpis ako povinného. V spise sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by preukazoval splnomocnenie povinného pre inú osobu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na listinné dôkazy na čl. 6 a 7, ktoré sú podpísané povinným, avšak podpis na doručenke do vlastných rúk (k platobnému rozkazu) nie je v ničom identický s podpismi, ktoré sa nachádzajú na listinných dôkazoch na č. l. 6, 7, 11, 12. Nepravosť podpisu môže súd preveriť jedine znaleckým posudkom, pokiaľ súd nariadi jeho vyhotovenie. Vzhľadom na to, navrhol súdu, aby súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru písmo znalectvo, na preukázanie tvrdení povinného. Nakoľko platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk povinného, nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, preto sa nemohol stať exekučným
titulom podľa § 41 odsek 1 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekúciu zastavuje a povinnému priznáva náhradu trov exekúcie vo výške 100 %.
11. K odvolaniu povinného sa nevyjadril ani oprávnený ani súdny exekútor.
12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania povinného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojedávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 391 ods. 1, 2 CSP v časti (výrok I.) zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 07.06.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 06.06.2006 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 11Rob/91/2005 zo dňa 31.01.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.02.2005. Následne dňa 20.06.2006 súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ághovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 22.08.2016 odstúpil súdny exekútor súdu prvej inštancie na rozhodnutie námietky povinného proti trovám exekúcie zo dňa 17.03.2011 (doručené súdnemu exekútorovi dňa 18.03.2011) a námietky proti exekúcií zo dňa 18.03.2011 (doručené exekútorovi dňa 29.03.2011). Dňa 07.12.2016 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a rozhodol, že odklad exekúcie nepovoľuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
14. Odvolací súd s prihliadnutím na obsah odvolania oprávneného osobitne skúmal, či v danej veci postupom súdu prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať, a či takto konanie nie je zaťažené vadou podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
15. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"). Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).
16. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý") domáha svojich práv na súde, ak súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).
17. Podľa § 50 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.01.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
18. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
19. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 07.12.2016 a zistil, že je potrebné ho zrušiť a to v časti výroku, ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (výrok I.)
22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu.
23. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.
24. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
25. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť
skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.
26. Lehota na podanie námietok proti exekúcii je štrnásťdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Procesne legitimovaný na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie je len povinný, prípadne jeho právny nástupca, ak od vydania upovedomenia o začatí exekúcie do jeho doručenia alebo v priebehu lehoty na vznesenie námietok došlo k nástupníctvu. Zákon nepriznáva procesnú legitimáciu oprávnenému ani iným subjektom exekučného konania.
27. Ďalším účinkom námietok je povinnosť exekútora predložiť tieto námietky exekučnému súdu, ktorý o nich rozhodne. Táto povinnosť nevzniká len v prípade, keď exekútor so zreteľom na obsah námietok upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 Exekučného poriadku. Obsahom týchto námietok však môžu byť len okolnosti svedčiace o zániku vymáhanej pohľadávky vrátane jej príslušenstva, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, ktoré vznikli do dňa upustenia od vykonávania exekúcie, dobrovoľným splnením (§ 46 ods. 3 Exekučného poriadku). Vtedy o námietkach netreba rozhodovať.
28. Exekučný súd koná a rozhoduje o námietkach spravidla bez pojednávania. Ak sa námietkam nevyhovie, povinný nemá možnosť podať odvolanie a zostáva mu len obrana podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Nemožno vylúčiť ani sťažnosť proti porušeniu základného práva na spravodlivý proces v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (čl. 48 ods. 2 ústavy).
29. Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo námietkam, exekučný súd aj bez návrhu exekúciu zastaví. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, pretože je iba procesným realizovaním obsahu opodstatnených námietok.
30. Námietky proti exekúcii a trovám exekúcie podal povinný podaním zo dňa 17.03.2011 a 18.03.2011. V námietkach proti trovám exekúcie žiadal súdneho exekútora o špecifikáciu trov exekúcie, s tým, aby súdny exekútor každú jednu položku presne popísal. Čo sa týka námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie, povinný v nich namietal začatie exekúcie, vzhľadom na to, že je nezamestnaný a je vedený na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny od augusta 2010, pričom nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného. Vzhľadom na to, navrhol súdu, aby povolil zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených § 56 odsek 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého môže súd aj bez jeho návrhu povoliť odklad exekúcie, ak je dôvodné očakávať zastavenie exekúcie podľa § 57 odsek 1 písmeno h) Exekučného poriadku, teda ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
31. Súd prvej inštancie nedôvodne posúdil námietky podané povinným proti exekúcii ako návrh na zastavenie exekučného konania. V štádiu exekučného konania, v ktorom bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie a súdny exekútor, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, vydal upovedomenie o začatí exekúcie, proti ktorému podal povinný námietky, bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o podaných námietkach povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie.
32. V predmetnej veci ale exekučný súd takto nepostupoval, a bez rozhodnutia o podaných námietkach proti exekúcii zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom podľa obsahu podania povinného bolo možné usúdiť, že ide o námietky, spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. Týmto postupom súdu bola povinnému odňatá možnosť realizovať svoje procesné právo zodpovedajúce štádiu exekučného konania po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. právo na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii a námietkach proti trovám exekúcie. Exekučný súd neprípustne „preskočil" postup podľa ust. § 50 Exekučného poriadku, keď rozhodoval o návrhu povinného na zastavenie konania v procesnej situácii, v ktorej neboli dané procesné predpoklady pre tento postup.
33. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie exekučného súdu v časti zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP s prihliadnutím na ust. § 391 ods. 1, 2 CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, nakoľko v exekučnom konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
34. Odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu preto odvolací súd vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie (výrok I.) zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie, v rámci ktorého súd prvej inštancie rozhodne o podaných námietkach povinného zo dňa 18.03.2011 proti exekúcii a proti trovám exekúcie zo dňa 17.03.2011, ktoré exekučnému súdu postúpil súdny exekútor dňa 22.08.2016. Z pripojeného exekučného spisu odvolací súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.06.2006 bolo doručené povinnému dňa 15.03.2011. Povinný podaním zo dňa 17.03.2011 podal námietky voči trovám exekúcie, ktoré boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 18.03.2011 a podaním zo dňa 18.03.2011 podal povinný námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, ktoré boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 29.03.2011, pričom z poštovej obálky nebolo možné zistiť, kedy boli tieto podané na pošte, čo je však v tomto prípade právne irelevantné, keďže povinný preukázateľne podal námietky včas. Súdny exekútor podaním zo dňa 16.08.2016 postúpil podané námietky povinného exekučnému súdu. Vzhľadom na predčasnosť rozhodovania súdu prvej inštancie bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 07.12.2016 zrušiť v časti, ktorým prvostupňový súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) z dôvodu, že najskôr musí súd prvej inštancie právoplatne rozhodnúť o námietkach povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie, a až potom sa bude zaoberať jeho návrhom na zastavenie exekúcie a rozhodne o ňom.
35. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvého stupňa odklad exekúcie nepovolil (výrok II.) odvolací súd už len poznamenáva, že tento nebol odvolaním napadnutý (vzhľadom na vyjadrenie povinného v odvolaní), preto nadobudol právoplatnosť dňom, kedy bolo napadnuté uznesenie doručené poslednému účastníkovi exekučného konania (keďže voči uvedenému výroku odvolanie prípustné nie je), pričom súd o odvolaní v tejto časti nerozhodoval, vzhľadom na vyššie prezentované skutočnosti. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že nerozhodoval ani o návrhu povinného o odklade exekúcie z tých istých dôvodov, na základe ktorých súd o predchádzajúcom návrhu rozhodol v napadnutom uznesení. V nadväznosti na túto skutočnosť, bude povinnosťou prvostupňového súdu sa zaoberať aj týmto návrhom povinného, a rozhodnúť o ňom.
36. Podľa § 391 ods. 2 CSP súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
37. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.