Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/29/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu H.. Z.. J. J., členov H.. P. T. a H.. N. D., R.., v právnej veci žalobkyne: J.. Z. J., bytom XXX XX D. Q. T. 583, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v R., J. XX, XXX XX R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, sp. zn. K.-PD-X-XXX/XXXX-K.. zo dňa 07.02.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 10.04.2017 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba (podaná na poštovú prepravu dňa 07.04.2017), ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. K.-PD-X-XXX/XXXX-Odv. zo dňa 07.02.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z administratívneho spisu vyplýva, že podaním zo dňa 11.08.2016 požiadala žalobkyňa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o dočasné pozastavenie činnosti mediátora, čo odôvodnila štátnozamestnaneckým pomerom v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Uvedené jej neumožňuje vykonávať súčasne aj činnosť mediátora.

3. Generálny riaditeľ sekcie dohľadu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky podaním č. XXXXX/XXX/XXX zo dňa 10.11.2016 oznámil Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v W., že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-XXX zo dňa 22.09.2016 nevyhovelo žiadosti žalobkyne o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora. Súčasne informoval Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v W. o tom, že žalobkyňa je v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zapísaná od 25.07.2016 a ku dňu spracúvania informácie nebola z tohto zoznamu vyčiarknutá, je evidovaná pod č. XXXX. Poukázal na to, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii“) výkon činnosti mediátora je podnikaním a uvedené dal do kontextu s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) až i) a § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“).

4. Podaním zo dňa 02.12.2016 požiadala žalobkyňa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o okamžité vyčiarknutie z registra mediátorov.

5. Z osvedčenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX-XXX zo dňa 14.12.2016, vyplýva, že žalobkyňa bola uvedeným dňom vyčiarknutá z registra mediátorov.

6. Disciplinárnym rozkazom č. X riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru R. zo dňa 12.12.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) bolo podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov, a to za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustila tým, že od 25.07.2016 bola zapísaná v registri mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR a bolo jej vydané osvedčenie o zápise do registra mediátorov pod evidenčným číslom XXXX, pričom zápisom do registra sa začína výkon činnosti mediátora, ktorý je podľa § 4 ods. 1 zákona o mediácii podnikaním. Výkonom mediačnej činnosti sa pritom nevyžaduje jej bezprostredná a priama realizácia, počiatok podnikateľskej činnosti je viazaný na registráciu do zoznamu mediátorov. Dňa 15.08.2016 požiadala o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora, pričom rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti č. XXXXX/XXXX-XXX zo dna 22.09.2016 bola jej žiadosť zamietnutá s právoplatnosťou od 15.10.2016. Uvedeným konaním porušila základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 6 zákona. 73/1998 Z.z. podľa ktorého: „Policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť: to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona. Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu,“ teda vykonávala podnikateľskú činnosť v postavení mediátora podľa osobitného zákona o mediácii.

7. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán v súlade s ustanovením § 56 a § 233 zákona č. 73/1998 Z.z. dňa 01.12.2016 pod XRPZ-PD-XPPX-XXXX/XXXX voči žalobkyni začal disciplinárne konanie, pričom bola vyzvaná na vyjadrenie. Výzva jej bola doručená dňa 02.12.2016. Uviedla, že nespochybňuje, že dňom 25.07.2016 bola zaregistrovaná do registra mediátorov pod ev. č. XXXX na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, v žiadnom prípade nemala v úmysle začať s faktickým výkonom činností mediátora, a preto požiadala o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora. Ďalej uviedla: „Som toho právneho názoru, že samotnou registráciou v registri mediátorov nevzniká zároveň aj výkon činnosti mediátora, uvedený zápis má výlučne evidenčný a registratúrny charakter. K začatiu vlastného vykonávania činnosti musí pristúpiť ďalšia skutočnosť a to uzavretie dohody o začatí mediácie. Preto tvrdím, že som neporušila § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože som žiadnu inú platenú funkciu nevykonávala!“ Toto vyjadrenie žalobkyne považoval prvostupňový orgán za spochybnené oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 10.11.2016 o výkone činnosti mediátora štátnym zamestnancom, z ktorého okrem iného vyplýva, že podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o mediácii zápisom do registra mediátorov sa začína výkon činností mediátora, ktorý je podnikaním. Pre naplnenie definície podnikania výkonom mediačnej činnosti sa pritom nevyžaduje jej bezprostredná a priama realizácia. Vyjadrenie žalobkyne považoval prvostupňový orgán za spochybnené aj rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX-XXX o zamietnutí žiadosti o dočasnom pozastavení výkonu činnosti mediátora, právoplatným dňa 15.10.2016. Prvostupňový orgán uzavrel, že žalobkyňa porušením § 48 ods. 6 zákona č. 73/1993 Z.z. porušila základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3, písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1993 Z.z. Žalobkyňa pritom z predmetného obsahu zákona bola preškolená dňa 15.07.2016. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadol na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na dovtedajší postoj žalobkyne k plneniu služobných povinností.

8. Proti prvostupňovému rozhodnutia správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie. Trvala na tom, že neporušila § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. Podľa nej podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V jej prípade k žiadnemu začatiu takejto činnosti nedošlo a ani to nemala v úmysle. Výklad, ktorý je v disciplinárnom rozkaze, je prísne formalistický, je v rozpore s účelom ustanovenia § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z., a to preto, že uvedené ustanovenie nepochybne ukladá policajtovi povinnosť, aby ako verejný činiteľ nebol finančne závislý na vykonávaní inej činnosti a aby ju

mohol vykonávať nestranne a objektívne. Nikdy neprijala žiadne peňažné plnenie za výkon mediácie. S faktickým výkonom mediácie nikdy nezačala, čo je podľa nej ľahko overiteľné. Začiatok mediácie vzniká podľa § 14 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dohodou o začatí mediácie, kde sa osoby zúčastnené na mediácii s mediátorom dohodnú na mediácii konkrétneho sporu; dohoda musí mať písomnú formu a označuje sa poradovým číslom podľa evidencie vedenej mediátorom v knihe mediácií. Žalobkyňa takúto dohodu s nikým nikdy neuzavrela.

9. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolanie žalobkyne bolo prerokované v trojčlennej odvolacej komisii. Členovia komisie odvolaciemu orgánu odporučili odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť. Preskúmaním prvostupňového rozhodnutia zistil odvolací senát poradnej komisie, že nadriadený pri rozhodovaní o tom, či došlo k disciplinárnemu previneniu dotknutej policajtky - žalobkyne - vychádzal zo zabezpečených podkladov, uviedol skutočnosti, na základe ktorých rozhodoval, prihliadal na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na dovtedajší postoj žalobkyne ako policajtky k plneniu služobných povinnosti. Jednomyseľne sa uzniesol na skutočnosti, že uložené disciplinárne opatrenie vo vzťahu ku konaniu, ktoré je kladené za vinu žalobkyne, sa javí odvolaciemu senátu poradnej komisie ako neprimerané. Napriek vyjadreniu senátu odvolacej komisie považoval žalovaný prvostupňové rozhodnutie o disciplinárnom opatrení za primerané.

10. Včas podanou správnou žalobou navrhla žalobkyňa zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vrátiť vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. Podľa žalobkyne v žiadnom z ustanovení zákona o mediácii nie je výslovne uvedené, že deň zápisu do registra mediátorov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je dňom začiatku výkonu činnosti mediátora. Tvrdenie, že k výkonu mediátorskej činnosti sa nevyžaduje jej bezprostredná a priama realizácia, že počiatok podnikateľskej činnosti je viazaný na registráciu do zoznamu mediátorov, nie je v súlade so zákonom o mediácii. Podľa tohto tvrdenia by sa akákoľvek fyzická osoba dňom zápisu do registra mediátorov stala podnikateľom. Poukázala na ustanovenie § 3 zákona o mediácii, podľa ktorého mediátorom môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie podľa § 14 ods. 1 zákona o mediácii. V tomto ustanovení sa vymedzujú všeobecné predpoklady pre osobu mediátora, ktorú možno definovať ako osobu zapísanú v zozname, na ktorej sa dohodnú strany mediácie, s jej súhlasom. Z uvedeného ustanovenia teda podľa žalobkyne vyplýva, že zápis do registra mediátorov je len jednou z podmienok pre výkon činnosti mediátora, pričom ďalšou podmienkou je uzavretie zmluvy o začatí mediácie. Rovnako je nutné poukázať na význam slov „môže byť“, ktoré v prípade zápisu oprávnenej fyzickej osoby do registra mediátorov vyjadrujú možnosť a nie povinnosť byť mediátorom, čo znamená že žiadna z fyzických osôb, na to oprávnených, sa nestane mediátorom, až kým neuzavrie písomnú dohodu o začatí mediácie podľa § 14 ods. 1 zákona o mediácii. Žalobkyňa poukázala aj na obsah dôvodovej správy zákona o mediácii, konkrétne na výklad k § 4 zákona, kde sa uvádza, že mediátor poskytuje svoje služby v oblasti mediácie za odplatu, ktorá sa diferencuje v závislosti od jeho právneho alebo zmluvného vzťahu, či už so svojím zamestnávateľom, ak vykonáva mediáciu na základe svojho pracovnoprávneho vzťahu alebo na základe zmluvy so stranami, v ktorej si určia výšku odplaty, z čoho vyplýva že mediátorskú činnosť je možné vykonávať aj na základe pracovnoprávneho vzťahu napríklad v mediačnom centre a nie len ako podnikateľský subjekt, čo zaručuje právo výberu, akým spôsobom bude zákonom oprávnená osoba realizovať výkon činnosti mediátora. Následne je k rovnakému ustanoveniu zákona o mediácii v dôvodovej správe uvedené, že v prípade, ak mediátor vykonáva mediáciu ako sústavnú činnosť samostatne, vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, pôjde o podnikanie podľa zákona o mediácii, čo jednoznačne poukazuje na to, že § 4 zákona o mediácii sa opiera o už vyššie citované ustanovenie o podnikaní, podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa však žiadnu takúto sústavnú činnosť nevykonávala. Podľa výkladu zákonodarcu je teda mediácia podnikaním iba vtedy, ak je táto vykonávaná sústavne, samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Žalobkyňa však nikdy neuzavrela žiadnu dohodu o mediácii, tak ako to v prípade reálneho výkonu činnosti mediátora zákon ustanovuje, čo sa považuje za začiatok mediácie, nikdy neprijala žiadnu odplatu za výkon mediácie a ani nikdy nevykonávala činnosť, ktorá by súvisela s výkonom činnosti mediátora. Vzdelanie, ktoré je potrebné pre výkon činnosti mediátora, žalobkyňa absolvovala iba z dôvodu rozšírenia vlastných teoretických vedomostí, ktoré by pri výkone súčasného

povolania príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky mohla zužitkovať. Je presvedčená, že začiatok výkonu činnosti mediátora ako podnikanie nie je viazaný ku dňu registrácie do zoznamu mediátorov a tento úkon má výlučne formálny, registračný charakter. Tvrdenia nadriadeného uvedené v disciplinárnom rozkaze teda reálne nemajú oporu v zákone o mediácii a nezakladajú sa na pravde.

11. K správnej žalobe sa prostredníctvom podania Krajského riaditeľstva Policajného zboru v W. vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkových zistení oznámených priamo Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a porušenie povinností policajta zo strany žalobkyne vyhodnotil v súlade s ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. Ustanovenie § 48 ods. 6 tohto zákona jednoznačne špecifikuje činnosti a funkcie, ktoré policajt nesmie vykonávať popri funkcii policajta. Jednou z týchto činností je aj podnikateľská činnosť. Zákon č. 73/1998 Z.z. nedefinuje presné podmienky a charakter podnikateľskej činnosti ani neurčuje konkrétne formy a druhy podnikania tak, ako ich definujú osobitné právne predpisy. Podnikateľská činnosti je v zákone č. 73/1998 Z.z. koncipovaná extenzívne a absorbuje tak v sebe všetky druhy a formy podnikania. Uvedené ustanovenie zákona č. 73/1998 Z.z. nepodmieňuje naplnenie znakov podnikateľskej činnosti preukázaním priameho časovo definovateľného výkonu zo strany policajta. Pre naplnenie znakov podnikania postačuje zistenie, že policajt je v právnom postavení podnikateľa. Podľa § 4 ods. 1 zákona o mediácii je výkon činnosti mediátora podnikaním, ktoré v zmysle článku V. zákona (a v nadväznosti naň v zmysle § 3 os. 4 písm. d) bod 7 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní) nespadá pod pôsobnosť zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. V súlade s ustanovením § 2 ods. l a ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka tak možno mediátora považovať za podnikateľa, ktorý podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (obdobne ako napr. advokáti či notári ) a ktorý mediáciu vykonáva ako svoju sústavnú činnosť samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Je prirodzené, že mediátor ako podnikateľ vykonáva svoju činnosť za odmenu, pričom výška odmien a náhrad za služby poskytované mediátorom nie je v súčasnosti upravená žiadnym právnym predpisom, riadi sa výlučne dohodou uzatvorenou medzi mediátorom a stranami zúčastnenými na mediácii. Na mediátora ako podnikateľa sa samozrejme vzťahujú aj povinnosti v zmysle príslušných daňových a sociálnych predpisov. Skutočnosť, že zápis do registra mediátorov je potrebné považovať za začiatok činnosti mediátora, ktorá je podľa zákona podnikaním, je preukázaná aj odôvodením rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX-XXX zo dňa 22.09.2016. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa bola vo veci svojej žiadosti o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora odkázaná na uplatnenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. i) zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je policajt povinný ku dňu prijatia do štátnej služby skončiť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa ustanovenia § 48 ods. 6 a 7 zákona č. 73/1998 Z.z. Aj samotná žiadosť žalobkyne o pozastavenie výkonu činnosti mediátora preukazuje na to, že k naplneniu znakov výkonu činnosti mediátora nie je potrebné, aby bola uzatvorená konkrétna dohoda o mediácii. Zápis do registra mediátorov je tak prvotným a zákonným predpokladom naplnenia znakov podnikania vo forme mediačnej činnosti.

12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná žalobkyňou vo veci, v ktorej nie je daná povinnosť zastúpenia advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b) SSP), v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe, jeho doručení žalobkyni (§ 106 SSP) verejne vyhláseným rozsudkom bez pojednávania (§ 137 ods. 4 SSP), nakoľko o jeho nariadenie nepožiadal žiadny z účastníkov konania, pričom správny súd to vzhľadom na povahu prejednávanej veci nepovažoval za potrebné, ani to nevyžadoval verejný záujem (§ 107 SSP).

13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

15. Podľa § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona. Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 48 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na výkon osobnej asistencie podľa osobitného zákona, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľov a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť policajta v porad-nom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona, vykonávanie funkcie člena orgánu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, Fondu ochrany vkladov alebo Garančného fondu investícií a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.

17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

18. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.

19. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením discipli-nárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

20. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

21. Podľa § 2 ods. 1 zákona o mediácii mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.

22. Podľa § 3 zákona o mediácii mediátorom podľa tohto zákona môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie podľa § 14 ods. 1.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona o mediácii výkon činnosti mediátora je podnikaním.

24. Podľa § 8 ods. 1 zákona o mediácii Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vedie register mediátorov, register mediačných centier a register vzdelávacích inštitúcií.

25. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zapíše do registra mediátorov toho, kto a) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, b) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na vysokej škole v Slovenskej republike, alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, c) je bezúhonný, d) má osvedčenie o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora a vykonaní odbornej skúšky mediátora, nie staršie ako šesť mesiacov od vykonania skúšky (ďalej len „osvedčenie“), e) nebol podľa tohto zákona inak ako na vlastnú žiadosť vyčiarknutý z registra mediátorov.

26. Podľa § 8 ods. 3 zákona o mediácii fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do registra mediátorov, pripojí k žiadosti vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa na vysokej škole v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace a osvedčenie. Žiadosť o zápis do registra mediátorov možno podať aj na obvodnom úrade, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta. Ak sa žiadosť o zápis do registra mediátorov podáva na jednotnom kontaktnom mieste, fyzická osoba k žiadosti buď pripojí výpis z registra trestov alebo uvedie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

27. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, sp. zn. K.-PD-X-XXX/XXXX-Odv. zo dňa 07.02.2017, ktorým podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/199X Z.z. zamietol odvolanie žalobkyne proti disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru v R. č. 8 zo dňa 12.12.2016, ktorým bolo podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov, a to za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., na skutkovom základe, ktorý už bol opísaný v bode č. 6 tohto rozsudku.

28. Žalobkyňa síce za žalovaný subjekt označila Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, avšak súd tento nedostatok považoval za ex offo odstrániteľnú vadu konania, nakoľko z obsahu správnej žaloby a pripojeného napadnutého rozhodnutia bolo správnemu súdu zrejmé, aký orgán verejnej správy je potrebné považovať za žalovaného. Súd pri tomto postupe vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010, podľa ktorého „nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu.“

29. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase existencie skutočností, spôsobilých založiť žalobkyni disciplinárnu zodpovednosť podľa príslušných ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou príslušných ustanovení právneho

predpisu a ich následným výkladom. Spôsobu, akým sa žalovaný vyporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, nie je možné vytknúť prvky arbitrárnosti.

30. Správny súd dáva do pozornosti predovšetkým to, že výkon činnosti mediátora nie je možné stotožňovať s realizáciou konkrétnej mediácie, tak ako napr. výkon advokácie nie je možné stotožňovať s poskytovaním už konkrétnej právnej služby, trebárs vo forme právneho zastúpenia klienta v súdnom konaní. Sú povolania, kde právne predpisy, okrem splnenia iných kritérií (vzdelanie, vek, bezúhonnosť, trvalý pobyt, štátne občianstvo, a pod.), stanovujú pre možnosť ich výkonu ako nevyhnutnú podmienku zápis do nejakého registra, zoznamu, príp. do inak pomenovanej databázy, napr. podľa zákona SNR č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákona č. 372/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Nie je pritom podstatné, či uvedené zoznamy a registre sú vedené a spravované orgánmi štátnej správy alebo orgány záujmovej samosprávy. Po splnení zákonných podmienok pre takýto zápis je potrebné samotný úkon zápisu zo registra (zoznamu) považovať nielen za formálnu finalizáciu procesu získavania predpokladov na výkon určitého povolania, ktorému predchádzali rôzne vzdelávacie aktivity a skúšky, ale vo vzťahu k možnosti legálneho výkonu takéhoto povolania aj za konštitutívny správny akt sui generis, po ktorom konkrétnej osobe zamýšľajúcej vykonávať zvolené povolanie už zvyčajne nestoja v ceste žiadne ďalšie právne prekážky. Takou prekážkou býva spravidla povinnosť uzatvorenia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, čo však nie je prípad žalobkyne a výkonu činnosti mediátora podľa zákona o mediácii. Výkon činnosti mediátora, ktorú samotný zákon o mediácii v ustanovení § 4 ods. 1 považuje za podnikanie, je preto potrebné považovať za začatú zápisom do registra mediátorov, pričom nie je podstatné, či mediátor súčasne aj realizuje konkrétnu mediáciu. Pre uvedený výklad podporne svedčí aj úprava inštitútu vyčiarknutia z registra mediátorov (§ 8 ods. 5 zákona o mediácii) a inštitútu dočasného pozastavenia výkonu činnosti mediátora (§ 8a zákona o mediácii), ktoré nie sú viazané na skončenie alebo prerušenie prebiehajúcich mediácií, resp. na to, či mediátor po začatí výkonu činnosti mediátora už stihol realizovať aj konkrétne mediácie. Názor žalobkyne, že začiatok výkonu činnosti mediátora nie je viazaný ku dňu registrácie v zozname mediátorov a zápis doň má výlučne formálny (registračný) charakter, nemá podľa názoru správneho súdu oporu v ustanoveniach zákona o mediácii.

31. K druhu a výmere sankcie, ktorú nadriadený orgán žalobkyne zvolil, možno uviesť, že pri jej ukladaní vychádzal žalovaný a pred ním prvostupňový správny orgán z právneho predpisu platného a účinného v čase spáchania konania majúceho znaky disciplinárneho previnenia žalobkyne. Žalobkyni v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. bola daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, a to nielen v štádiu po začatí disciplinárneho konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ale aj uplatnením práva na podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Prvostupňový správny orgán a žalovaný pri ukladaní sankcie prihliadli na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj žalobkyne k plneniu služobných povinností policajta. Výmeru sankcie nepovažuje ani správny súd za neprimeranú okolnostiam prípadu. V kontexte platnej právnej úpravy neobstojí tvrdenie žalobkyne, že vzdelanie potrebné pre výkon činnosti mediátora absolvovala iba z dôvodu rozšírenia vlastných teoretických vedomostí, ktoré by pri výkone súčasného povolania príslušníka Policajného zboru mohla zužitkovať. Treba si uvedomiť, že do registra mediátorov nie je fyzická osoba zapisovaná bez vlastného pričinenia. Registračné konanie, výsledkom ktorého je zápis do registra mediátorov, prebieha vždy na základe žiadosti fyzickej osoby, ktorá má záujem o výkon činnosti mediátora. Žalobkyňa teda mohla absolvovať vzdelanie potrebné pre výkon činnosti mediátora bez toho, aby následne žiadala Ministerstvo spravodlivosti o zápis do registra mediátorov. Absencia zápisu v registri mediátorov by nič neubrala ani z kvality a rozsahu jej vzdelania ani z možnosti ho ďalej využívať v pozícii príslušníčky Policajného zboru. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa si sama uvedomovala nemožnosť výkonu činnosti mediátora z pohľadu povinností príslušníčky Policajného zboru, keď dňa 11.08.2016 požiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora práve z dôvodu, že je príslušníčkou Policajného zboru. Hoci Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky jej žiadosť zamietlo a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2016, žalobkyňa sama od seba neiniciovala bezprostredne na to svoje vyčiarknutie z registra mediátorov, avšak tak učinila až podaním zo dňa 02.12.2016, ktorý dátum sa zhoduje s dátumom prevzatia výzvy jej nadriadeného oznamujúcej začatie disciplinárneho konania voči nej za porušenie

povinností policajta. Vzhľadom na uvedený prístup žalobkyne k jej vyčiarknutiu z registra mediátorov, kedy tak učinila v podstate až pod tlakom proti nej začatého disciplinárneho konania, je sankcia, ktorá jej bola uložená prvostupňovým rozhodnutím a potvrdená napadnutým rozhodnutím, nielen zákonná, ale aj primeraná.

32. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobkyni spravodlivo požadovať.

34. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.