Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sa-10-2017.pdf
PDF · 123.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: M. O., K. XXX, XXX XX O., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.5.2017, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Krajský súd v Košiciach 17.7.2017 písomné podanie, označené ako odvolanie proti výpočtu invalidného dôchodku, ktoré svojim obsahom je žalobou proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie /správny orgán prvého stupňa/ zo dňa 20.2.2017. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa priznal podľa § 73, § 112 ods.4 a § 82 zákona o sociálnom poistení od 28.11.2016 žalobcovi invalidný dôchodok 224,30 Eur mesačne, zvýšený podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení od 1.1.2017 na 228,30 Eur. Napadnutým rozhodnutím Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a zvýšil sumu invalidného dôchodku žalobcu od 28.11.2016 na 261,50 Eur, podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení na sumu 265,50 Eur mesačne. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a to § 71, 73, § 112 ods.4, § 82, § 218 ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení.
2. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. februára 2017 vyplynulo, že žalobcovi bol od 28.11.2016 priznaný 60% pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, oproti pôvodne stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť /50 %/. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza z odborného posudku o invalidite a z lekárskej správy z 9.2.2017, kde bol žalobcov zdravotný stav hodnotený ako dlhodobo nepriaznivý a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posúdený lekárom sociálneho poistenia. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods.2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočítalo obdobie od vzniku nároku do dovŕšenia invalidného dôchodku. V rozhodnutí sa konštatuje, že nárok na invalidný dôchodok vznikol 16.1.2010, v rozhodnutí zo dňa 20.11.2013 bolo konštatované, ako došlo k výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bol stanovený na 0,7304. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 28.11.2016 bola stanovená na 10,9930 Eur a určená bola ako súčin dôchodkovej hodnoty za rok 2015, ktorá je 10,6853 a indexu 1,02867383. Suma invalidného dôchodku bola stanovená na 223,30 Eur. Vzorec pre výpočet výšky invalidného dôchodku bol vtedy priemerný osobný mzdový bod 0,7304 x 46,3453 rokov obdobia dôchodkového poistenia s pripočítaním obdobia x aktuálna dôchodková
hodnota 10,9930 x 60 %, čo bola miera schopnosti obmedzenia vykonávať zárobkovú činnosť. Súčasťou rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite z 9.2.2017.
3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca 23.3.2017 odvolanie a s poukazom na ust. § 112 ods.4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a tak sa podľa žalobcu mala zmeniť v zmysle § 71 ods.8 zákona aj výška nároku na invalidný dôchodok k 28.11.2016. K odvolaniu pripojil žalobca kópiu osobného dôchodkového poistenia, originál evidenčného listu dôchodkového poistenia od 1.1.2013 do 27.1.2016, kópiu rozhodnutia o prijatí na vyššie odborné štúdium a uviedol, že k 15.8.2013 neboli do súčtu dní dôchodkového poistenia započítané všetky obdobia jeho poistenia do vzniku nároku na dôchodok a uviedol že ide o rok 1999, v ktorom roku študoval.
4. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne (žalovaný) v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 24.5.2017 uviedol, že:
„Právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. augusta 2013 bola účastníkovi konania podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bol účastníkovi konania priznaný od 16. januára 2013 invalidný dôchodok v sume 183,70 EUR mesačne. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. účastníkovi konania súčasne zanikol nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v nižšej sume 153,40 EUR mesačne.
Právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2013 bola účastníkovi konania podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bol účastníkovi konania priznaný od 16. januára 2013 invalidný dôchodok v sume 161,00 EUR mesačne. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. účastníkovi konania súčasne zanikol nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v nižšej sume 140,10 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z. bol účastníkovi konania od 1. januára 2011 zvýšený invalidný dôchodok na 163,90 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z, v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z. bol účastníkovi konania od 1. januára 2012 zvýšený invalidný dôchodok na 169,40 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z, z. v znení neskorších predpisov a § 1 opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013, bol účastníkovi konania od 1. januára 2013 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 175,30 EUR mesačne.
K námietke účastníka ohľadom nesprávneho započítania obdobia dôchodkového poistenia generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne uvádza, že na nárok na invalidný dôchodok boli účastníkovi konania započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia na určenie sumy dôchodku a zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia), priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
Štúdium na A. J. Š. Z. O. v roku 1999 bolo účastníkovi konania na dôchodkové účely zhodnotené v plnom rozsahu od 1. januára 1999 do 31. decembra 1999, pod znakom „R".
Obdobie od 1. januára 2013 do 27. novembra 2016, t. j. obdobie získané po priznaní invalidného dôchodku má účastník konania zohľadnené v pripočítanom období dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. od 16. januára 2010 do 22. marca 2041.“
Uviedol, že : „výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mat' špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byt' zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalobca bol invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v minulosti 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou kvôli popôrodnému poškodeniu plexus brachialis vpravo. Toto poškodenie je trvalé, bez možnosti ovplyvnenia liečbou. Pravá horná končatina je afunkčná. Súčasne je psychiatricky liečený pre poruchu psychiky a správania zapríčinenú užívaním alkoholu, syndróm závislosti a sociálnu fóbiu. Účastník konania požiadal o zvýšenie sumy invalidného dôchodku v súvislosti s jeho nepriaznivým zdravotným stavom. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po doložení nových lekárskych nálezov v súvislosti s poruchami v oblasti psychiky o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., čím celková miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť bola 60 % od 28. novembra 2016. V rámci odvolania posudkový lekár sociálneho poistenia opäť zhodnotil zdravotný stav s konštatovaním, že pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bola určená dolná hranica možného percentuálneho rozpätia od 50 % do 60 % s tým, že sa jedná o poškodenie nedominantnej končatiny. Pri zisťovaní pôvodu poškodenia pravej hornej končatiny posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade zistil, že v tomto prípade nemožno jednoznačne povedať, že sa jedná o nedominantnú hornú končatinu, keďže k poškodeniu nervov v oblasti pravej hornej končatiny došlo v rámci pôrodných komplikácií a tým vlastne bola umelo navodená dominancia ľavej hornej končatiny. Podľa vyjadrenia účastníka konania a pri skúmaní rodinnej anamnézy nikde nie je zmienka, že by sa v rodine vyskytovala dominancia ľavej hornej končatiny. Z toho dôvodu je posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade názoru, že aj u účastníka konania je spravodlivejšie hodnotiť postihnutú pravú hornú končatinu ako dominantnú, predpokladajúc, že pri nekomplikovanom pôrode by účastník konania používal prevažne pravú hornú končatinu, preto bola stanovená horná hranica rozpätia od 50 % do 60 %, t. j. 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na ostatné ochorenia bola navýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z psychologického vyšetrenia zo dňa 10. novembra 2016, zo dňa 29. novembra 2016 a zo dňa 3. februára 2017, lekárskou správou z neurologického vyšetrenia zo dňa 7. decembra 2016, lekárskou správou z ortopedického vyšetrenia zo dňa 9. decembra 2016, lekárskou správou z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 25. novembra 2016 a vlastným vyšetrením účastníka konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníka konania - poškodenie dolnej časti plexus brachialis - podľa kapitoly XV., oddielu G, položky 29.3 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % z rozpätia od 50 % do 60 %.
Za iné zdravotné postihnutia (duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok, stredne ťažká forma, porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu - syndróm závislosti, sociálna fóbia) patrí zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %, na celkových 70 %. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania, podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade vyhodnotil zdravotný stav účastníka konania a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil od 28. novembra 2016 na 70 %, preto účastník konania je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Žalobca v odvolacom konaní preukázal nesprávnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania je dôvodné.
Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 600/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok vznikol účastníkovi konania dňa 16. januára 2010. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol účastníkovi konania podrobne vysvetlený v právoplatnom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2013. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,7304. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím sa vypočítal zo 16 916 dní, čo na účely výpočtu dôchodku je 46,3453 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 28. novembru 2016 je 10,9930 EUR, a je určená v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2015 10,6865 EUR a indexu 1,02867383, ktorý bol určený ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2015, t. j. 861,00 EUR, a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2014, t. j. 837,00 EUR, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. q) tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom sídle. Suma invalidného dôchodku je 260,50 EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,7304 x 46,3453 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 x 70 % = 260,50 EUR mesačne. K tejto sume invalidného dôchodku patrí suma zvýšenia 1,00 EUR mesačne, ktorá patrila k doteraz vyplácanému invalidnému dôchodku podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2017 o 4,00 EUR mesačne, na 265,50 EUR mesačne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“
5. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona č, 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.
6. Krajský súd v Košiciach ako správny súd podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku zákona č. 162/2015 Zb., konajúc o správnej žalobe žalobcu v sociálnych veciach s prihliadnutím na možnosť neformálneho posúdenia obsahu správnej žaloby žalobcu konštatuje, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, odôvodnené na základe príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, vychádzajúce zo skutkových záverov, ktoré sú v súlade s obsahom administratívneho spisu.
7. Na základe správnej žaloby podanej na tunajší súd 17.7.2017 je predmetom preskúmania rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.5.2017. Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí na základe správnej žaloby Sociálneho zabezpečenia nebol žalobca právne zastúpený a zo zákona je oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za správnu žalobu. Správny súd posúdil žalobu žalobcu neformálne.
8. Súd oboznámil obsah spisu, textu správnej žaloby, rozhodnutí Sociálnej poisťovne z 20.2.2017, z 20.11.2013, rozhodnutie napadnuté správnou žalobou z 27.4.2017 lekárske správy o zdravotnom stave žalobcu a vyjadrenia žalovaného, ktorý žiadal žalobu zamietnuť.
9. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne vypočítal výšku alebo počet rokov odpracovaných pre účely invalidného dôchodku, keď vychádzal z nezmenených veličín rozhodujúcich pri jeho výpočte.
10. Žalobca na pojednávaní trval na správnej žalobe a uviedol, že návrh na preskúmanie rozhodnutia podal z dôvodu, že priznaný invalidný dôchodok nevzal do úvahy celú jeho poistnú dobu, vychádzal z nesprávne upraveného výpočtového bodu a nesprávneho zaradenia diagnózy žalobcu. Žalobca „žiadal o zmenu diagnózy, ktorá je hlavnou príčinou invalidity z diagnózy 29.3 - poškodenie dolnej časti plexus brachialis na diagnózu 29.1 nervové poškodenie hornej končatiny plexus brachialis, odvolával sa na posudok, kde sa uvádzané, že poranenie nervov je na úrovni ramena a posudok neurológa z dátumu 7.12.2016, ale zároveň aj z 8.1.2018, kde sa jasne v závere píše, že je to popôrodná lézia plexus brachialis vpravo a kompletná lézia plexus brachialis vpravo s maximálnym postihnutím. V závere neurologického posudku zo 7.12.2016 a z 8.1.2018 je tiež v závere popôrodná lézia plexus brachialis vpravo, kompletná lézia plexus brachialis vpravo s maximálnym posunutím dolnej časti. Prítomná obmedzená pohybovosť v ramennom kĺbe. Hypotrofia celej hornej končatiny a predložil o tom posudky“.
11. Žalovaný uviedol: „Nárok na invalidný dôchodok u navrhovateľa vznikol v roku 2010. To znamená, že aj výpočet priemerného osobného mzdového bodu musel smerovať k tomuto dátumu. Podľa § 63 sa počíta priemerný osobný mzdový bod z rozhodného obdobia, ktorým sú roky pred vznikom
nároku na invalidný dôchodok. Čiže posledný bol rok 2009, z ktorého sa počítal vymeriavací základ pre získanie priemerného osobného mzdového bodu. Od vtedy sa menila výška invalidného dôchodku len v závislosti od toho, že sa menila percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. To znamená, že ak žalobca získal ďalšie doby zamestnania alebo poistenia po vzniku nároku na invalidný dôchodok po roku 2010 (od roku 2010), tieto budú mať vplyv až na výpočet výšky starobného dôchodku.
12. Z administratívneho spisu žalovaného a pripojenej lekárskej správy z 29.10.2013 správny súd zistil, že žalobcovi bola pôvodne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % (č.l.15 súdneho spisu). Z lekárskej správy z toho istého dátumu potom vyplýva, že žalobca bol uznaný za invalidného s dátumom vzniku invalidity 16.1.2010. Čiastočný invalidný dôchodok bol priznaný podľa § 37 ods.3 písm. c/ zákona č.100/1988 Zb.
13.Z odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie z 20.11.2013 vyplýva, že k 16.1.2010 získal 5527 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočítalo obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 16916 dní. Žalobca získal 46,3453 rokov obdobia dôchodkového poistenia a aktuálna dôchodková hodnota ku vzniku invalidity činila 9,2246 Eur a suma invalidného dôchodku 156,20 Eur.
14. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktoré bolo žalovaným potvrdené, vyplýva aktuálna dôchodková hodnota k 28.11.2016 10,9930 a hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,7304 (teda obdobne ako je tomu v rozhodnutí zo dňa 20.11.2013, ktorým bola priznaná invalidita k 16.1.2010). Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, bolo ustálené, že aktuálna dôchodková hodnota k 28.11.2016 činí 10,9930 a hodnota priemerného osobného mzdového bodu žalobcu 0,7304 (teda obdobne ako je tomu v rozhodnutí zo dňa 20.11.2013, ktorým bola priznaná invalidita k 16.1.2010). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k otázke veličín rozhodujúcich pre výpočet výšky invalidného dôchodku odvíjajúce od miery schopnosti obmedzenia vykonávať zárobkovú činnosť uviedol, že miera jeho schopnosti bola zvýšená na 60 %. K jeho námietke ohľadom nesprávneho započítania obdobia dôchodkového poistenia generálny riaditeľ sociálnej poisťovne uviedol, že nárok na invalidný dôchodok bol účastníkovi započítaný vrátane preukázaného obdobia dôchodkového poistenia a boli zohľadnené všetky vymeriavacie základy obsiahnuté v rozhodujúcom období. Na určenie jeho sumy boli zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok k štúdiu na strednej zdravotníckej škole od 1.1.1999 do 31.12.1999. Bolo konštatované, že za obdobie od 1. januára 2013 do 27. novembra 2016, t.j. v období získania nároku na invalidný dôchodok mal účastník zohľadnené v pripočítanom období dôchodkového poistenia práve aj toto obdobie.
15. Správny súd sa stotožňuje s názorom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorý s poukazom na § 71 ods.7 zákona o sociálnom poistení zvýraznil, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Poukázal na to, že podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie môže zvýšiť o 10 %, čo sa u žalobcu stalo. Po posúdení zdravotného stavu žalobcu opätovne 6.4.2007 rozhodol generálny riaditeľ sociálnej poisťovne o zvýšení miery obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50 na 60 %, čo pri 10 percentnom zvýšení tohto ukazovateľa znamená 70 % mieru obmedzenia.
16. Správny súd sa taktiež stotožňuje s konštatovaním a hodnotením, že hodnota priemerného osobného mzdového bodu bola určená obdobne na 0,7304 a aktuálna dôchodková hodnota platná k 28.11.2016 na 10,9930 Eur podľa § 64 ods.3 zákona o sociálnom poistení. Je to súčin dôchodkovej hodnoty za rok 2015 10,6865 a jeho indexu 1,02867383, ktorý je podielom priemernej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Priemerný osobný mzdový bod 0,7304 x 46,3453 rokov obdobia dôchodkového poistenia s pripočítaným obdobím aktuálnej dôchodkovej hodnoty násobeným 70 % dáva výšku jeho dôchodku 260,50 Eur.
17. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k otázke veličín rozhodujúcich pre výpočet výšky invalidného dôchodku závislých od miery schopnosti obmedzenia vykonávať zárobkovú činnosť a uviedol, že miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená u žalobcu na 60 %. K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho započítania obdobia dôchodkového poistenia generálny riaditeľ sociálnej poisťovne uviedol, že nárok na invalidný dôchodok bol žalobcovi
započítaný vrátane preukázaného obdobia dôchodkového poistenia a zohľadnené mu boli všetky vymeriavacie základy obsiahnuté v rozhodujúcom období na základe údajov uvedených v jeho žiadosti o dôchodok, aj k štúdiu na strednej zdravotníckej škole od 1.1.1999 do 31.12.1999. Bolo konštatované, že za obdobie od 1. januára 2013 do 27. novembra 2016, t.j. v období získania nároku na invalidný dôchodok žalobca mal zohľadnené v pripočítanom období dôchodkového poistenia aj toto obdobie.
18. S poukazom na § 71 ods.7 zákona o sociálnom poistení správny súd zvýrazňuje, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú a že po posúdení zdravotného stavu žalobcu opätovne 6.4.2007 rozhodol generálny riaditeľ sociálnej poisťovne o zvýšení miery obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50 na 60 %, čo pri 10 percentnom zvýšení tohto ukazovateľa znamená 70 % mieru obmedzenia.
19. Podľa správneho súdu aj hodnota priemerného osobného mzdového bodu bola určená správne a obdobne 0,7304 a aktuálna dôchodková hodnota platná k 28.11.2016 10,9930 Eur podľa § 64 ods.3 zákona o sociálnom poistení. Je to súčin dôchodkovej hodnoty za rok 2015 10,6865 a jeho indexu 1,02867383, ktorý je podielom priemernej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Priemerný osobný mzdový bod 0,7304 x 46,3453 rokov obdobia dôchodkového poistenia s pripočítaným obdobím aktuálnej dôchodkovej hodnoty násobeným 70 % dáva výšku jeho dôchodku 260,50 Eur.
20. Sporným vzhľadom na námietku žalobcu na zohľadnenie poistného zaplateného za pracovnú činnosť žalobcu po pôvodnom priznaní nároku na invalidný dôchodok v roku 2010, ktorý vychádzal z určitých podkladov pre výšku jeho výpočtu nie je podľa správneho súdu ani táto otázka. Po zmene percentuálneho vyjadrenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť došlo k úprave výšky invalidného dôchodku u žalobcu. Pokiaľ ide o obdobie, kedy pracoval v období medzi priznaním prvotného invalidného dôchodku v roku 2010 a medzi rozhodnutím o priznaní zvýšeného invalidného dôchodku v roku 2017, uvedené sa aj podľa správneho súdu môže zohľadniť pri priznávaní iného dôchodku pre žalobcu./ starobného/
21. Súd konštatuje zhodne so žalovaným, že pre výpočet sumy invalidného dôchodku sú dôležité tri zložky: doba dôchodkového poistenia, ktorú žalobca odpracoval a plus dopočítaná doba, ktorá sa dopočíta až do veku, akú by získal, ak by dovŕšil vek na starobný dôchodok /46 rokov u žalobcu/ priemerný osobný mzdový bod, ktorý sa vypočíta podľa § 63 zákona, z rozhodného obdobia pred vznikom invalidity, ktorý sa počíta pri priznávaní nároku, kedy invalidita vznikla. Dôvodom zmeny výšky invalidného dôchodku u žalobcu v súčasnosti je § 71 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa tento fakt prehodnocuje v závislosti od zmeny zdravotného stavu. Dôvodom na úpravu výpočtového bodu, ktorý sa u žalobcu zmení až s poukazom na § 63 zákona o sociálnom poistení.
22.Žalobca preto nedôvodne žiadal tiež upraviť výšku invalidného dôchodku s poukazom na § 63 ods.1 a 6 zákona o sociálnom poistení, pre ktoré rozhodnutie žalovaného označil žalobca za nezákonné
23. Žalobca vychádzajúc z lekárskeho posudku zo dňa 27.4.2017, ktorý podľa neho napokon jeho zdravotné obmedzenie identifikoval na záver súdneho pojednávania 28. 3. 2018, nesprávne poukázal na prílohu zákona o sociálnom poistení, žiadajúc zmeny diagnózy, ktorá je hlavnou príčinou invalidity a to z diagnózy 29.3 - poškodenie dolnej časti plexus brachialis na diagnózu 29.1 nervové poškodenie hornej končatiny plexus brachialis. Odvolával sa na posudok, kde je uvádzané, že poranenie nervov je na úrovni ramena /posudok neurológa z dátumu 7.12.2016 a 8.1.2018/. Podľa žalobcu záver, že je to popôrodná lézia plexus brachialis vpravo a kompletná lézia plexus brachialis vpravo s maximálnym postihnutím vyplýva zo záveru neurologického posudku zo 7.12.2016 a z 8.1.2018. Uvádzajú, že ide o popôrodnú léziu plexus brachialis vpravo, kompletná lézia plexus brachialis vpravo s maximálnym posunutím dolnej časti, pre prítomnú obmedzenú pohybovosť v ramennom kĺbe a hypotrofia celej hornej končatiny je jedine správny.
24 Podľa správneho súdu pokiaľ žalobca aj z tohto dôvodu žiadal zrušiť rozhodnutie, toto môže byť podkladom jeho novej žiadosti o úpravu invalidného dôchodku. Správny súd konštatuje, že aj keď pre rozhodovanie v sociálnych veciach je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia nové odborné posúdenie môže byť podkladom žalobcovej žiadosti o úpravu ID vykonané.
25. Žalobca tiež odkázal vo svojej argumentácii na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré pripojil s označením čísla konania. Z jeho obsahu vyplýva, že tamojší súd v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa Občianskeho súdneho poriadku 14.5.2014 v obdobnej právnej veci zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne a vrátil jej vec na ďalšie konanie. V uvedenom konaní, obdobne ako u žalobcu išlo o výpočet výšky invalidného dôchodku na základe zistenej miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za situácie, že v predchádzajúcom bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý vychádzal pri výpočte z veličín rozhodných pre jeho výpočet.
26.Tamojší súd vyjadril právny názor, podľa ktorého v prípade, ak u navrhovateľa došlo k úprave miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 73 ods.1 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (§ 63 ods.1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako). V citovanom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa posudzoval výšku priznaného invalidného dôchodku za použitia § 274 zákona o sociálnom poistení, keď invalidný dôchodok bol tiež priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. Podľa súdu v uvádzanom prípade došlo k pochybeniu, ak po zmene poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona o sociálnom poistení sa neurčil i nový výpočet priemerného osobného mzdového bodu.
27. Aj správny súd sa stotožňuje s názorom, že pre výpočet a pre posúdenie vzniku nároku na invalidný dôchodok sú podstatné tri rozhodné skutočnosti a to je dĺžka poistenia, priemerný osobný mzdový bod a aktuálna dôchodková hodnota platná v čase priznania. Žalovaný napadnutým rozhodnutím upravil invalidný dôchodok, čo do výšky v súlade s ust. § 71 zákona o sociálnom poistení, keďže došlo k zvýšeniu obmedzenia miery schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Dĺžka poistenia žalobcu pre výpočet takto zvýšeného invalidného dôchodku, podľa § 71 zákona o sociálnom poistení sa v posudzovanom prípade nezohľadňuje pre dôvod zvýšenia ukazovateľa rozhodného a ovplyvňujúceho výšku invalidného dôchodku a to s poukazom na § 63 ods.1 a 6 prvá veta zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu a pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalobcovi bol invalidný dôchodok priznaný v roku 2010, keď v predchádzajúcom období v roku 1998 bol uznaný ako čiastočne invalidný. Preskúmavané rozhodnutie však rieši otázku zvýšenia nároku na invalidný dôchodok a to s odkazom na lekárske správy /§ 71 a nasl. zákona o sociálnom poistení/, ktoré určili zvýšenie percenta podielu schopnosti zárobkovej činnosti žalobcu a to bol dôvod prečo došlo k úprave, t.j. zvýšeniu invalidného dôchodku žalobcu.
28. Podľa žalobcu sa priemerný osobný mzdový bod má upraviť a prepočítať v kontexte novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, kde sa majú zohľadniť aj všetky doby dôchodkového poistenia od pôvodného priznania nároku na invalidný dôchodok. Podľa žalobcu neexistuje právna úprava, ktorá by neumožnila žalovanej priznať výšku invalidného dôchodku vzhľadom na odvedené poistné po priznaní alebo po priznaní a zmene už priznaného invalidného dôchodku. Žalovaný tvrdil, že takáto úprava priemerného osobného mzdového bodu nastáva až pri priznaní iného nového nároku na dôchodok.
29. Správny súd konštatuje, že sporne vykladané ustanovenie § 63 ods.1 a 6 prvá veta zákona o sociálnom poistení dostatočne a jasne vysvetľuje aj v kontexte znenia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, že hodnota priemerného osobného mzdového bodu sa nemení, ak bol už ID priznaný a ku dňu priznania nároku na invalidný dôchodok boli zohľadnené všetky doby dôchodkového poistenia.
30. Podľa § 167 Správneho súdneho poriadku súd rozhodol o náhrade trov konania a contrario (žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu náhradu trov konania nepriznal a žalovanému náhrada trov konania nepatrí, keďže ju neuplatnil).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.