Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-185-2017.pdf
PDF · 106.3 KB
No categories available
25Csp/185/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: I. S., narodený XX. XX. XXXX, bytom U. 5, 84X XX H., občan SR, zastúpený: JUDr. Jana Uhrinová, advokátka so sídlom Bezručova 1, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 4.247,29 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.758,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.758,- eur od 31.12.2016 do zaplatenia.
II. Na zaplatenie sa žalovanému umožňujú splátky vo výške 150,- eur mesačne až do celkového splatenia dlhu s tým, že prvá splátka je splatná do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a každá ďalšia splátka je splatná vždy 20. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatnou celá zostávajúca dlžná suma.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 29,88%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2017, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.247,29 eur s prísl. a tiež povinnosť nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel dňa 13.08.2014, so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 3.000 eur s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 20,9 %, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok. Žalovaný svoj záväzok uhrádzať úverové splátky riadne a včas porušil, preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu zameškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Následne právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 22. 11. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Dňa 24. 03. 2017 uzavrel právny predchodca žalobcu ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka uplatnená v tomto konaní. Žalobou si žalobca uplatnil časť postúpeného nároku spočívajúcu v dlžnej istine 2.978,50 eur, zmluvných úrokoch vo výške 1.249,88 eur a poplatkoch za správu úveru vo výške 18,91 eur, spolu s príslušenstvom.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal porušenie právnych na ochranu spotrebiteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s právnym predchodcom žalobcu. Konkrétne namietal porušenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Tiež uvádzal, že pri prepočte ročnej percentuálne miery nákladov má za to, že táto bola uvedená v zmluve nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Zároveň upozornil na nesúlad medzi násobkom počtu splátok a výšky v zmluve o úvere uvedenej mesačnej splátky (120x58,39), kedy tento predstavuje sumu 7.006,80 eur, kým v zmluve je uvedená celková čiastka spojená s úverom vo výške 7.003,64.
3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že celková čiastka spojená s úverom je v zmluve o úvere uvedená správne, nakoľko posledná splátka úveru je vždy nižšia ako predchádzajúce rovnako vysoké splátky úveru, v konkrétnom prípade bola výška poslednej splátky úveru 55,23 eur, teda pri počte 119 splátok vo výške 58,39 eur a poslednej splátke vo výške 55,23 eur je celková čiastka spojená s úverom vo výške 7.003,64 eur uvedená správne. Vo vzťahu k žalovaným namietanému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k), žalobca poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Y. H.. Poukázal pri tom aj na postup, aký sa podľa písomnej informácie odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS rozhodla aplikovať Národná banka Slovenska vo vzťahu k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Y. H. pri posudzovaní podaní spotrebiteľov. K tvrdenia žalovaného o nesprávne uvedenej výške RPMN uviedol žalobca, že právny predchodca žalobcu vypočítal RPMN podľa vzorca tvoriaceho prílohu zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal pri tom na skutočnosť, že v tomto smere nie je možné považovať za správne zistenú výšku RPMN vypočítanú na základe kalkulačiek na jednotlivých internetových stránkach, navyše, jednotlivé kalkulačky RPMN počítajú podľa žalobcu rozdielne.
4. Súd na pojednávaní konanom 28. 03. 2018 vykonal dokazovanie žalobcom priloženými listinnými dôkazmi: Zmluvou o splátkovom úvere z č. l. 20 až 25 v spise, informáciou o RPMN z č. l. 29 v spise, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z č. l. 30 v spise, výzvami z č. l. 32 a 33 v spise, prepočtom parametrov úveru a vypočítanú hodnotu RPMN založených na č. l. 55-56 v spise a výpisom obratov na úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX a zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa 13.08.2014 zmluvu o splátkovom úveru, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu 3.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v 120 splátkach, pričom úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 18,90 %, výška splátky 58,39 eur, konečná splatnosť úveru 15.08.2024, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 22,12 %, pri priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 16,18 %, celková čiastka spojená s úverom bola uvedená vo výške 7.003,64 eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov uvedené v zmluve o splátkovom úvere sa zhodovali s údajmi uvedenými v informácii o ročnej percentuálnej miere nákladov. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného výzvou z 26.10.2016 na zaplatenie sumy v omeškaní vo výške 1.340,46 eur. Listom z 23.11.2016 oznámil právny predchodca žalobcu, že dňa 22. 11. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Výzvou z 19. 12. 2016 vyzval právny predchodca žalobcu na úhradu zosplatnenej pohľadávky vo výške 4.382,24 eur. Podľa prepočtov RPSN vykonaných na webovej stránke www.finarbitr.cz výsledná hodnota RPSN bez zohľadnenia dohodnutého poistenia úveru bola 22,14466 %, pri zohľadnení poistenia 23,32598 %. Zo žalobcom predloženého prehľadu obratov na úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX súd zistil, že žalovaný žalobcovi uhradil žalobcovi v súvislosti s úverom spolu sumu 242 eur.
5. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
7. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, , spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
10. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
11. Súd preskúmal uzavretú zmluvu a zistil, že neobsahuje zákonom dané náležitosti, tak ako to ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda zmluva neobsahuje počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a teda aj podľa tohto zákona bolo potrebné posudzovať, či zmluva má náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona. V zmluve o splátkovom úvere však nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak, ako to požadovalo znenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a teda nie je možné zistiť, koľko z mesačnej splátky vo výške sa priraďuje na istinu a koľko na úrok prípadne iné poplatky a uvedený nedostatok spôsobuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z rozhodovacej činnosti súdu v obdobných sporoch je známy aktuálny (žalobcom argumentovaný) právny názor vyjadrený rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/l5 (Home Credit Slovakia a.s. c/a Y. H.) s tým, že v rámci jeho záverov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., avšak poukazu na súdnou praxou opakovane prijatý názor, že uvedený rozsudok nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, nakoľko pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice zásadne vylúčený a preto vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, nakoľko by sa jednalo o výklad contra legem. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sa vyžadovalo (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iného obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a teda zákon ide nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES č. 2008/48 a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". Zákonom stanovené členenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči
dlžníkovi nemohol uplatňovať aj také nároky, na ktoré nemá právo. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch pritom jednoznačne vyplýva, že tieto údaje musia byť obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (a nie iného dokumentu). Túto otázku je možné považovať v súdnej praxi za ustálenú, poukazujúc pri tom napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15. 05. 2013, sp. zn. 11Co/102/2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. 04. 2015, sp. zn. 15Co/203/2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29. 01. 2016, sp. zn. 10Co/265/2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 25. 06. 2014, sp. zn. 6Co/523/2014, rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30. 11. 2015, sp. zn. 10Co/265/2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 30. 01. 2018, sp. zn. 27Co/310/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 08. 01. 2018, sp. zn. 23Co/130/2017 (Krajský súd v Trnave sa vysporiadal aj so argumentáciou vo vzťahu rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/l5 (Home Credit Slovakia a.s. c/a Y. H.)). Súd pritom len príkladmo uvádza rozhodnutia odvolacích súdov, pričom mnoho ďalších obdobných rozhodnutí tak odvolacích ako aj prvoinštančných súdov je dostupných na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR (www.justice.gov.sk) v časti, v ktorej sú zverejňované súdne rozhodnutia. Súd preto považoval vo vzťahu k tejto otázke rozhodovaciu činnosť súdov za ustálenú a nevidel dôvod sa od nej odchyľovať. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miere nákladov, v tomto je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že pre určenie správnej ročnej percentuálnej miery nákladov je relevantným vzorec podľa prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch, výpočet na internetovom portáli (v tomto prípade sa navyše jedná o portál mimo SR) môže poskytnúť len orientačný údaj. Taktiež je správnou argumentácia žalobcu, že poistné má veriteľ povinnosť zahrnúť do celkových nákladov len v prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok uzatvorenie poistenia. Táto skutočnosť však zo zmluvy o úvere nevyplynula, podľa časti I. bodu I. sa poistenie nevyžadovalo.
12. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu jednotlivými splátkami spolu sumu 242 eur. Táto skutočnosť nebola v konaní ani spornou. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 5060814340 sumu 3.000 eur. Vzhľadom na vyhodnotenie zmluvy o splátkovom úvere ako bezúročnej a bez poplatkov, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi rozdiel medzi právnym predchodcom žalobcu poskytnutými peňažnými prostriedkami (sumou 3.000 eur) a sumou 242 eur ako súčtu žalobcom uhradených splátok úveru, teda žalovaný má povinnosť zaplatiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa (Slovenskej sporiteľne, a.s.) sumu 2.758 eur. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu zosplatneného úveru doručeným vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru (15. 12. 2016) v lehote 15 dní. Nakoľko dlžnú sumu nehradil, dostal sa 31. 12. 2016 do omeškania a súd priznal žalobcovi od tohto dňa nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Súd vyhovel žiadosti žalovaného o umožnenie splátok. Súd však prihliadal aj na oprávnený záujem žalobcu na splnení povinnosti žalovaného, ktorý je v omeškaní s úhradou celej dlžnej sumy už od 31. 12. 2016, preto výšku splátok určil tak, aby nedošlo k nedôvodnému obmedzeniu práva žalobcu na uspokojeniu jeho pohľadávky v primeranom čase.
13. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní stále prevažujúci úspech vo veci, keď oproti pôvodne žalovanej sume 4.247,29 eur (100 %) mal úspech v sume 2.758 eur (64,94 %). Po zohľadnení úspechu žalovaného predstavujúceho 35,06 %, výsledný úspech žalobcu predstavuje rozsah 29,88 % (64,94-35,06=29,88). Súd preto úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,88 %. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.