Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-189-2016.pdf
PDF · 98.99 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/189/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanej N.É. X., H.. XX.XX.XXXX, C. U. E. XX, X. K. v konaní o zaplatenie 588,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a mi e t a .
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 01.07.2016 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 588,-Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako právnická osoba v zmysle úverovej zmluvy č. XXXXXXX ako veriteľ poskytol žalovanej dňa 09.02.2009 úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 288,-Eur, spolu 588,-Eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere v 12. mesačných splátkach po 49,-Eur počnúc dňom 20.03.2009. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa sporové strany dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanej viaceré upozornenia z dôvodu omeškania so zaplatením splátok. Žalovaná na tieto výzvy nereagovala. Nakoľko žalovaná vyššie uvedeným spôsobom porušila dojednania zmluvy o úvere a stratila výhodu splátok, dňa 25.06.2009 sa dlh stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na žalovanú na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere v úmysle ho nesplácať. Toto podozrenie žalobcu vyplývalo z toho, že žalovaná v prospech zmluvy o úvere nezaplatila žiadnu splátku, aj keď mala finančné prostriedky. Žalobca sa preto domnieva, že žalovaná vedela, že úver nebude splácať, čím žalobcu uviedla do omylu a spôsobila mu škodu. Okresný súd Lučenec trestným rozkazom č. k. 22T/289/2009-60 zo dňa 29.12.2009 uznal žalovanú vinnou z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 13.01.2010 a vykonateľnosť 13.01.2010. Žalovaná ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradila žiadnu platbu. Preto žalobca žiadal vydať platobný rozkaz a zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 588,-Eur, úrokom z omeškania vo výške 5% od 25.06.2009 do zaplatenia a trov konania.
2. Uznesením č. k. 6C/189/2016-52 zo dňa 30.08.2017 súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe. Žalovaná sa k veci v lehote určenej súdom nevyjadrila.
3. Na základe výzvy súdu žalobca poukázal na to, že si v predmetnom konaní uplatňuje nárok zo zodpovednostného právneho vzťahu za prečin úverového podvodu v zmysle rozhodnutia vydaného v trestnom konaní sp.zn. 22T/289/2009, teda titulom nároku na náhradu škody.
4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, ktorého sa žalobca nezúčastnil, pričom doručenie predvolania mal včas a riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal rozhodnúť vo svojej neprítomnosti.
5. Žalovaná na pojednávaní vyslovila prekvapenie nad tým, prečo žalobca v súčasnej dobe podal uvedenú žalobu, keď už uplynula veľmi dlhá doba. Z uvedeného dôvodu nesúhlasí so zaplatením pohľadávky žalobcu vzhľadom k dĺžke času, ktorý už uplynul, preto má za to, že žalobca už nie oprávnený uplatniť svoju pohľadávku. Preto namieta zaplatenie žalovanej sumy vzhľadom k premlčaniu pohľadávky.
6. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, trestným rozkazom, výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o úvere, pripojeným spisom Okresného súdu Lučenec 22T/289/2009, najmä návrhom a trestným rozkazom ako aj ospravedlnením žalobcu.
7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 01.07.2016, domáhal zaplatenia sumy 588,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 25.06.2009 do zaplatenia a náhrady vzniknutých trov konania. Žalobou sa žalobca domáhal svojho nároku na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 09.02.2009 ako veriteľ na tom základe, že poskytol žalovanej úver vo výške 300,-Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť zvýšený o poplatok vo výške 288,-Eur, t. j. spolu 588,-Eur v 12. mesačných splátkach po 49,-Eur počnúc od 20.03.2009. Ide o zmluvu spotrebiteľského charakteru, ktorá však nemá náležitosti požadované zákonom č. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná úver včas a riadne neplatila. Žalobca podal voči žalovanej trestné oznámenie z dôvodu vzniku škody vo výške 600,-Eur na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Žalobca si náhradu škody neuplatnil.
8. Na základe uvedeného trestného oznámenia Okresné riaditeľstvo PZ v Lučenci, odbor justičnej a kriminálnej polície PZ Lučenec začal trestné stíhanie pod ČVS: X.-XXXX/OEK-F.-XXXX dňa 15.10.2009 za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a zároveň vzniesol obvinenie za tento prečin žalovanej Valérii Oláhovej. V priebehu vyšetrovania bol k veci vypočutý zástupca poškodeného Z. N. dňa 10.12.2009 (č. l. 22 spisu), pričom uviedla, že náhradu škody neuplatňuje z dôvodu, že táto je riešená prostredníctvom rozhodcovského súdu. K trestnému spisu poškodený pripojil rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárske komore, s.r.o.. sp.zn. G. XXXXX/X9 zo dňa 02.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.09.2009 a vykonateľnosť 02.10.2009. Dňa 29.12.2009 Okresný súd Lučenec vydal vo veci trestný rozkaz č. k. 22T/289/2012-60, ktorým uznal obžalovanú Valériu Oláhovú za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., pričom súd uviedol, že žalovaná spôsobila škodu vo výške 588,-Eur. Obžalovanej bol uložený trest odňatia v trvaní 1 rok s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 1 rok. Súd žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 13.01.2010. Trestný rozkaz bol preukázateľne doručený žalobcovi ako poškodenému dňa 05.01.2010, čo vyplýva z návratky o doručení na č. l. 62 trestného spisu Okresného súdu Lučenec 22T/289/2009.
9. Žalobou doručenou súdu dňa 01.07.2016 žiadal žalobca zaviazať žalovanú N. X. na zaplatenie sumy 588,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 25.06.2009 do zaplatenia titulom náhrady škody v zmysle rozhodnutia vydaného v trestnom konaní pod sp. zn. 22T/289/2009.
10. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
11. Podľa § 420 ods. OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy 09.02.2009 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy 09.02.2009 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
14. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
15. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
17. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalovaná ako dlžník uzavrela dňa 09.02.2009 zmluvu o úvere so žalobcom ako veriteľom, na základe ktorej jej bola vyplatená
suma 300,-Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť spolu s poplatkom v sume 288,-Eur v splátkach po 49,-Eur mesačne, kedy spolu mala uhradiť podľa zmluvy 588,-Eur. Žalovaná povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy neplnila, kedy trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/289/2009-60 zo dňa 29.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 13.01.2010, bola žalovaná uznaná za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa §222 ods. 1 Tr. zák. Poškodený bol s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych.
19. Je teda možné konštatovať, že bol splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu, nakoľko trestný senát Okresného súdu Lučenec vyslovil trestnú zodpovednosť žalovanej ako aj spôsobenie škody, pretože v súlade s vyššie citovanými okolnosťami s prihliadnutím na § 193 CSP je konajúci súd rozhodnutím v trestnom konaní viazaný.
20. Druhým predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 09.02.2009 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Ako spotrebiteľskú posúdil súd uvedenú zmluvu z okolností prípadu, kedy síce v zmluve je uvedené, že dlžník uzavrel zmluvu v súvislosti s výkonom svojho povolania, avšak vyšetrovaním v trestnom konaní bolo zistené, že žalovaná nevykonávala podnikateľskú činnosť, ale bola poberateľkou dôchodkových dávok. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán z postavenia zmluvne nadriadeného voči subjektu podriadenému, t. j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľský vzťah, je bremeno dokazovania na dodávateľovi (veriteľovi žalobcovi), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, teda bezpečne a spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad podľa § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť ani všeobecný údaj o vyplnení kolónky podnikateľ, ale ani identifikačné číslo osoby zapísanej v príslušnom registri. Žalobca nijako nepreukázal, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a teda, že predmetná zmluva nemá spotrebiteľský charakter. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatoval, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil, t. j. v danom prípade v neprospech žalobcu (veriteľa).
21. Z uvedeného nepochybne s prihliadnutím na povahu zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári je zrejmé, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
22. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť a pokiaľ chcela získať finančné prostriedky bolo jej povinnosťou predložený formulár (žiadosť o úveru) vyplniť s požiadavkou na výšku úveru, počet splátok a termín splatenia úveru. Žalobca následne rozhodol v akej výške a za akých podmienok bude úver dlžníkovi poskytnutý. Žalovaná nemala možnosť reálne oboznámiť sa podrobne s obsahom zmluvy, o čom svedčí fakt, že samotná zmluva ako aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú písané malým, nahusteným písmom, kedy ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.
23. Preskúmaním obsahu zmluvy o úvere pritom je zrejmé, že táto nemá predpísané náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z. z. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy 09.02.2009, napríklad neobsahuje rôzne významné údaje ako ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, ročnú úrokovú sadzbu a iné. Na uvedenú zmluvu sa preto hľadí ako na zmluvu bez úrokov a bez poplatkov.
24. Podľa § 193 CSP je konajúci súd rozhodnutím v trestnom konaní viazaný. V tejto súvislosti je podstatné, že žalovaná na pojednávaní dňa 28.03.2018 vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobcu.
25. Z trestného spisu Okresného súdu Lučenec 22T/289/2009 súd zisťuje, že trestným rozkazom č. k. 22T/289/2009-60 zo dňa 29.12.2009, v zmysle ktorého bola žalovaná N. X. uznaná za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.01.2010. Trestný rozkaz bol doručený poškodenému, kedy spoločnosť Pohotovosť, s. r. o., Bratislava trestný rozkaz prevzala 05.01.2010.
26. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade uplatnenej škody je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe. Ide o subjektívnu 2-ročnú premlčaciu dobu, plynúcu v rámci 10-ročnej objektívnej lehoty v prípade škody spôsobenej úmyselne. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť u žalobcu, t. j. poškodeného v trestnom konaní najneskôr dňa 06.01.2010, teda 1. dňa nasledujúceho po preukázateľnom prevzatí trestného rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/289/2009, pričom uplynula 06.01.2013. Žalobca podal žalobu na Okresnom súde Lučenec dňa 01.07.2016, teda po uplynutí premlčacej dvojročnej subjektívnej doby. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
27. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Nakoľko žalovaná mala v konaní plný úspech, vzniklo jej právo na plnú náhradu trov konania vo výške 100%. Keďže žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, pričom uviedla, že si trovy konania ani neuplatňuje, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.