Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/19/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. B., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matka: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XX, M., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Červenková, s.r.o., so sídlom Nevädzová 6B, Bratislava, otec: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nám. XXX/XX, Y. F., zast. JUDr. Helena Buzgóová, advokátka so sídlom Alžbetínske námestie č. 2, Dunajská Streda, za účasti Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 13P/141/2015-270 zo dňa 20. februára 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením výrokom I. súd prvej inštancie návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie a výrokom II. návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Vecne argumentoval tým, že dňa 17.02.2017 matka maloletého dieťaťa podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného, s tým, že na súde je vedené konanie v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa pod sp. zn. 13P/l41/2015 o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o zvýšenie výživného. Naposledy bolo o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.04.2013 č.k. 14P/30/2013-47, ktorým súd zaviazal otca maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima. V čase tohto rozhodnutia súd prihliadal na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa bol vo výkone trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bol otec maloletého dieťaťa evidovaný od 02.07.2015 do 04.10.2015 na ÚPSVaR Dunajská Streda ako nezamestnaný, avšak z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený z dôvodu, že odmietol vhodné zamestnanie. Následne dňa 04.11.2015 otec maloletého dieťaťa uzavrel pracovnú zmluvu. Z pracovnej zmluvy, ktorú v súdnom konaní predložil vyplýva, že jeho mzda predstavuje sumu 190,- Eur. Aktuálne skutočne dosahovaný príjem otca maloletého dieťaťa plynúci zo závislej činnosti nie je známy, nakoľko ani na poslednom pojednávaní konanom dňa 07.02.2017 nepredložil súdu svoje príjmy. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 07.06.2016 navrhol zvýšiť sumu výživného na 80,- Eur, pričom na poslednom pojednávaní konanom dňa 07.02.2017 uviedol, že je ochotný dať polovicu zo svojho platu, t.j. sumu vo výške 90,- Eur, avšak k dnešnému dňu tak neučinil. Ďalej matka poukazovala na prístup otca maloletého dieťaťa k plneniu si vyživovacej povinnosti a jeho schopnosti nájsť také zamestnanie, ktoré z hľadiska jeho príjmov pokryje nielen jeho životné náklady, ale najmä zákonnú vyživovaciu povinnosť o maloleté dieťa. Sama poukázala na svoju zlú finančnú situáciu, nakoľko bez finančnej podpory najbližšej rodiny by danú situáciu zvládla len s veľkými

ťažkosťami, rodina jej síce finančne vypomáha, avšak nemôže to od rodičov požadovať do budúcna. Otec maloletého dieťaťa prezentoval na poslednom pojednávaní názor, že je ochotný prispievať na výživu dieťaťa sumou 90,- Eur, avšak okrem sumy výživného vo výške 30,- Eur mesačne poukazovanou matkou otca dieťaťa (t.j. starou matkou), žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletého dieťaťa. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka maloletého dieťaťa priložila tabuľku nákladov na maloleté dieťa a tabuľku nákladov na bývanie, majúc za to, že jednoznačne preukázala kvalifikovaný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

3. Súd prvej inštancie zamietajúce rozhodnutie odôvodnil s použitím § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), § 360, § 366 Civilného mimosporového poriadku (CMP) a tým, že obsahom neodkladného opatrenia vo veciach výživného podľa ustanovenia § 366 je uloženie povinnosti platiť výživné. Nariadeným neodkladným opatrením je povinná osoba zaviazaná platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere, tak, aby to postačovalo na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Výrok neodkladného opatrenia neprejudikuje výrok rozhodnutia vo veci samej, t.j. nemožno ním predchádzať konečné riešenie vyživovacej povinnosti rozhodnutím vo veci samej. Rozsah určenia výšky výživného v takomto prípade je určený zákonom vo vyjadrení „v nevyhnutnej miere“. Ide teda o určenie výživného, resp. uloženie povinnosti platiť výživné len v miere nevyhnutne potrebnej na uspokojenie základných potrieb oprávneného. Súd nemôže v takomto prípade ukladať povinnému, aby platil výživné v predpokladanej výške, resp. v navrhnutej výške, ktorou má zaviazať povinného rodiča na platenie výživného v rozhodnutí vo veci samej.

4. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenie je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, keďže dospel záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Z návrhu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by znamenali bezprostredné ohrozenie života či zdravia maloletého dieťaťa.

6. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu použijúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h), poukazujúc na ust. § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, keď súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Namietala, že napadnuté uznesenie je nejasné, neodôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého uznesenia neúplne zistil skutočný stav veci, nevykonal vôbec žiadne dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu, nesprávne poučil matku o možnosti podať odvolanie a prípadne o možnosti doplniť ho. Matka je nútená venovať všetok svoj čas maloletému z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu zapríčineného práve agresívnym správaním otca. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.07.2016 č.k. 23CoP/45/2016-184, ktorým súd zakázal otcovi stýkať sa s maloletým. Uvedená skutočnosť sa tak logicky odrazila aj na jej príjmoch. Matka začala podnikať v roku 2016 ako fyzická osoba - podnikateľ, avšak jej príjmy z dôvodu zlého zdravotného stavu a výlučnej starostlivosti matky o dieťa sú príčinou jej minimálnych príjmov, čo je matka pripravená súdu preukázať po vypracovaní daňového priznania účtovníkom. V právnej veci vedenej na Okresnom súdu Dunajská Streda pod sp. zn. 13P/141/2015 matka deklarovala súdu nepriaznivý stav maloletého, čo doložila početnými lekárskymi správami a potvrdeniami o úhrade liekov, ktoré maloletý už dlhší čas užíva. Aj napriek tomu, že otec v súdnom konaní pod vyššie uvedenou značkou prejavil záujem a ochotu prispievať na maloletého výživné 90,- Eur, doteraz tak neučinil. Matka nemá žiaden právny nástroj domáhať sa nápravy len podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného, pričom aktuálne nie je možné predpokladať kedy súd vo veci samej rozhodne meritórnym rozhodnutím. Pokiaľ otec deklaruje a prejavuje aj ochotu prispievať 90,- Eur mesačne, nie je dôvod nevyhovieť matkinmu návrhu, keď žiadala predbežne uložiť otcovi povinnosť prispievať na maloletého sumou 90,- Eur mesačne. Matke na úhradu nevyhnutných životných nákladov musia vypomáhať jej rodičia. Aktuálne výživné vo výške 30,- Eur mesačne, ktoré namiesto

otca maloletého platí k rukám matky maloletého jeho stará matka (matka otca maloletého) žiadnym spôsobom nemôže postačovať na ani len stravu pre maloletého. Maloletý je vo veku kedy neustále rastie. Matka mu kupuje nové oblečenie, hradí stravu, lieky, vitamíny, rozvíja jeho schopnosti návštevou rôznych podujatí, kúpou hier, farbičiek, papiera. Otec maloletého maloletému okrem spomínaných 30,- Eur mesačne žiadnym spôsobom neprispieva, dokonca ani na narodeniny, meniny, Vianoce mu nič nekúpil. Matka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby bol otec maloletého povinný platiť výživné v nevyhnutnej miere, keď z dôvodu nedostatku vlastných finančných prostriedkov mu chce zabezpečiť aspoň nevyhnutné základné potreby. Nie je možné súhlasiť s konštatovaním súdu, že zo strany matky nebola preukázaná potreba okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov. V súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zdôraznila, že osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov konania, ktorý neznesie odklad kedy v danom prípade táto podmienka bezpochyby splnená je. Poukázala na čl. 46 Ústavy SR naplnenie účelu osobitných konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, ktoré je úzko späté aj s funkciou preventívnou, ako aj na zásadu uvedenú v čl. 6 a to povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci - uplatňovanie vyšetrovacieho princípu. Zákon teda ukladá súdu povinnosť postupovať v mimosporových konaniach v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a v neposlednom rade je tak tomu aj v odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu priložila doklady preukazujúce náklady na bývanie v domácnosti matky maloletého. Navrhla, aby odvolací súd v súlade s § 362 vydal uznesenie, ktorým nariadi neodkladné opatrenie, že otec je povinný predbežne prispievať na výživu mal. G. sumou 90,- Eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

7. Matka toto odvolanie následne po uplynutí odvolacej lehoty doplnila s tým, že maloletý začal navštevovať v školskom roku 2017/2018 1. ročník základnej školy, kedy s nástupom do školy sú nepochybne spojené zvýšené výdavky, o čom matka otca informovala. Otec však maloletému nekupuje žiadne darčeky, ani potreby, neprispieva matke maloletého žiadnym iným spôsobom ako stanoveným výživným. Opätovne zdôraznila, že otcovi maloletého bol zakázaný styk s maloletým, čo však v žiadnom prípade neznamená, že otec by mal prispievať len nevyhnutné výživné v sume 30,- Eur mesačne. Spôsob života akým otec žije svedčí o tom, že sám rozhodne netrpí finančnou núdzou. Pomerne často so svojou priateľkou absolvujú výlety do nákupných centier a svoju priateľku obdarúva drahými darčekmi (tenisky, parfum a pod). Sám otec sa oblieka iba do drahého a značkového oblečenia a na krku nosí ako šperk hrubú zlatú retiazku. Keďže maloletý nastúpil do 1. ročníka základnej školy, je treba, aby súd prvej inštancie v základnom konaní toto bral na vedomie, pričom je nemysliteľné, aby vo vyspelom demokratickom štáte sa otec maloletého špekulatívnym a nezodpovedným správaním de facto zbavoval svojej vyživovacej povinnosti a matka maloletého bola odkázaná na pomoc tretích osôb. Matka dostatočne osvedčila skutočnosti, na ktorých zakladá svoj návrh a preto trvá na podanom odvolaní.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom

- účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je v napadnutom výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a

dané skutkové okolnosti odôvodňujúce doposiaľ právoplatne súdom určené výživné rozhodnutím vo veci samej, zvýšiť neodkladným opatrením tak, ako to navrhuje matka.

10. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

12. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. V zmysle Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

15. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. V zmysle § 26 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

19. V danom prípade odvolací súd vychádzal zo skutkových okolností tak, ako ich zistil súd prvej inštancie a zhrnul v preskúmavanom uznesení, ako sú popísané vyššie. K zmene skutkových okolností do rozhodnutia odvolacieho súdu neprišlo, naviac pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Bolo preukázané, že naposledy bolo o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.04.2013 č.k. 14P/30/2013-47. Predmetným rozhodnutím súd zaviazal otca maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima. Dňa 17.02.2017 matka maloletého dieťaťa podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zvýšenia výživného pod sp. zn. 13P/l41/2015 o úprave

rodičovských práva a povinností k maloletému dieťaťu, z ktorého konania súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie.

21. Odvolací súd sa plne zhoduje s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že matka, aj napriek odvolacím argumentom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov neodkladným opatrením, ktoré žiadala nariadiť, pokiaľ ide o zmenu (zvýšenie) otcovi určenej vyživovacej povinnosti. Je síce pravdou, že sa javí, že od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane otca, avšak samotná táto skutočnosť, bez skúmania dôvodov takejto zmeny z hľadiska určujúcich zákonných kritérií pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti, záver o dôvodnosti zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení neodôvodňuje.

22. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení výživného (tiež jeho zmene) prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery (existenciu ktorej zmeny je potrebné komplexne skúmať tak na strane osôb povinných, ako aj oprávnených z vyživovacej povinnosti) možno vychádzajúc z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo.

23. Ako vyplýva z uvedených zákonných ustanovení každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa a má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Podľa ustálenej judikatúry pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.. V prípade, ak sa povinný rodič bez dôležitého dôvodu vzdá svojho príjmu, uplatňuje sa princíp tzv. potencionality príjmu, čo znamená, že súd vychádza pri rozhodovaní z príjmu povinného rodiča, ktorý by bol dosahoval, keby sa ho bez dôležitého dôvodu (napr. nepriaznivý zdravotný stav) nebol vzdal.

24. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že rozhodnutiu o určení, či zmene vyživovacej povinnosti musí predchádzať dôkladne zistený skutkový stav, jedine na základe ktorého možno dospieť k záveru o (ne)existencii takej kvalifikovanej zmeny pomerov, či už na strane ktoréhokoľvek z rodičov, či na strane vyživovaného dieťaťa, ktorá dôvodne v prospech záveru o jej zmene nasvedčuje.

25. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia však nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia. Až výsledky dokazovania v základnom konaní budú spôsobilé k záveru, či otcom tvrdená zmena pomerov, je s ohľadom na všetky zákonné kritériá pre zmenu vyživovacej povinnosti určujúce k takémuto záveru spôsobilou.

26. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v konaní neboli preukázané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a dostatočne nebola osvedčená potreba nariadiť

neodkladné opatrenie. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine je hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu dohody alebo súdneho rozhodnutia o výživnom preukázaná zmena pomerov. Uvedenú zmenu pomerov je potrebné ustáliť a zistiť v konaní vo veci samej a po vykonaní dokazovania. Predovšetkým z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a následne jej odvolaniu, keď uvedenú zmenu, ktorej sa otec domáha možno zistiť len zákonom predpísaným spôsobom v konaní vo veci samej, kde súd prvej inštancie vykoná potrebné dokazovanie a vo veci rozhodne.

27. Odvolací súd záverom dodáva, že účelom neodkladného opatrenia nie je reparácia právoplatného súdneho rozhodnutia, ani prejudikovanie práv účastníkov, ale rýchla a iba neodkladná úprava pomerov účastníkov. Podľa súdnej praxe právna úprava neodkladných opatrení totiž neakceptuje možnosť predbežnej zmeny právoplatného rozsudku nariadením neodkladného opatrenia, pretože by išlo o zásah do ústavného práva na právnu istotu týkajúcu sa záväznosti a vykonateľnosti právoplatných rozsudkov.

28. Z vyššie uvedených dôvodov tak dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného pre maloletého, je vecne správne, preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

29. O náhrade trov konania súd prvej inštancie nerozhodol, takže o prípadnej náhrade trov aj tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté tiež v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).