Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/302/2008

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Donovaly so sídlom Donovaly 3, 976 39 Donovaly, IČO: 00 313 386, proti povinnému: F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX A. A., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 170/2008, o vymoženie 4,91 eur (148,-Sk) a trov exekúcie, rozhodujúc o trovách exekúcie, takto

rozhodol:

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 76,34 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 15.02.2008. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 4,91 eur (148,-Sk) a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Platobný výmer obce Donovaly č. 1100057705 zo dňa 15.09.2005.

2. Poverením č. 5601 035390* zo dňa 22.02.2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 170/2008.

3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 3Er/302/2008-20 zo dňa 17.02.2016, právoplatným dňa 11.08.2016, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil pre nemajetnosť povinného s tým, že o trovách exekúcie rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení uznesenia o zastavení exekúcie.

4. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 115,55 eur, a to podľa špecifikácie vo vyúčtovaní trov exekučného konania EX 170/2008, a zároveň predložil súdu aj exekučný spis EX 170/2008.

5. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 15.02.2008 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.

9. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

14. Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný, a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Preto z dôvodu, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 3Er/302/2008-20 zo dňa 17.02.2016, právoplatným dňa 11.08.2016, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil pre nemajetnosť povinného, súd s poukazom na citované ustanovenia zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

15. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

16. V zmysle § 27a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), účinnej do 31.03.2017, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

17. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

18. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

19. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100 Sk).

20. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

21. Podľa § 22 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

23. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz").

24. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 115,55 eur, pričom trovy exekúcie si vyčíslil nasledovne:

a) V zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať časovú odmenu spolu v sume 26,56 eur, a to za úkony: prevzatie návrhu + založenie spisu v trvaní 60 min. v sume 6,64 eur, práca so spisom - správa o stave konania + vyúčtovanie v trvaní 60 min. v sume 6,64 eur, práca so spisom - žiadosť o rozhodnutie + zaslanie spisu v trvaní 60 min. v sume 6,64 eur, ukončenie spisu po rozhodnutí v trvaní 60 min. v sume 6,64 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony práca so spisom - správa o stave konania, a ukončenie spisu po rozhodnutí, nakoľko tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Tieto úkony podľa názoru súdu nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o administratívne práce, vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom náhrada za tieto administratívne práce je podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora nemožno priznať odmenu podľa § 14 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd tiež zistil, že súdny exekútor nepostupoval správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. sumou 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkon - prevzatie návrhu + založenie spisu, ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Čo sa týka úkonu vyúčtovanie tento úkon taktiež nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúcia je

nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ si teda súdny exekútor vyúčtoval a uplatnil si trovy exekúcie, tento úkon podľa názoru súdu nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, ide o činnosť vykonávanú v jeho vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 6,64 eur za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti, a to za úkon žiadosť o rozhodnutie.

b) V zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za 15 úkonov exekučnej činnosti spolu v sume 49,80 eur, a to za úkony: 1x získanie poverenia (22.02.2002), 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (04.03.2008), 3x zisťovanie bydliska povinného (11.03.2008, 05.03.2009, 17.05.2013), 3x zisťovanie platiteľa mzdy povinného (22.01.2009, 31.10.2012, 03.04.2013), 2x zisťovanie účtu povinného (19.11.2012, 08.12.2015), 5x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - DI, ŽR (22.01.2009 - 2x

- DI, nehnuteľnosti, 15.04.2010 - 2x - ŽR, nehnuteľnosti, 09.11.2012 - 1x DI). Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 15 vyššie uvedených, paušálnou sumou odmeňovaných, úkonov exekučnej činnosti v celkovej sume 49,80 eur, nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť bola v spise súdneho exekútora preukázaná.

c) V zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov, a to za pracovnú cestu zo dňa 16.02.2009 v sume 3,86 eur, za poštovné v sume 11,20 eur (7xD, 1xDVR), náhradu za lustrácie - internet (2x DI) v sume 0,40 eur, za lustrácie - internet (banky) v sume 0,70 eur, a za lustrácie - internet (CEPO, DI, banky) v sume 1,10 eur, a materiálové a telekom. náklady v sume 3,32 eur. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (v zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.) a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súdny exekútor si uplatnil cestovné náhrady za pracovnú cestu uskutočnenú dňa 16.02.2009 na trase Banská Bystrica - mesto, spolu 15 km, osobným motorovým vozidlom AUS Renault Twingo, EČV: BB-328AU, v sume 3,86 eur (priemerná spotreba PHM 7,5 l/100 km, cena PHM 0,985/1l, suma základnej náhrady za použitie osobného cestného motorového vozidla za každý 1 kilometer jazdy 0,183 eura). Po preštudovaní exekučného spisu súd zistil, že súdny exekútor sa dostavil na výkon exekúcie k povinnému dňa 16.02.2009, pričom na uvedenej adrese sa pokúsil kontaktovať povinného. Povinného však na uvedenej adrese nezastihol, preto mu nemohlo byť doručené upovedomenie o začatí exekúcie ani nebolo možné vykonať iný úkon. V byte, na uvedenej adrese, už bývajú noví nájomcovia. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor doručoval upovedomenie o začatí exekúcie povinného aj prostredníctvom pošty, pričom zásielka, podaná na poštovú prepravu dňa 05.03.2008, sa vrátila súdnemu exekútorovi dňa 07.03.2008 ako nedoručená s poznámkou „Adresát je neznámy“. Vzhľadom na uvedené súd ma za preukázané, že pracovná cesta nebola uskutočnená v súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti, ktoré sú zásadami, ktoré je nutné uplatniť aj v exekučnom konaní, pretože súdny exekútor už mal vedomosť o tom, že povinný sa na adrese svojho trvalého pobytu (Radvanská 11, 974 01 Banská Bystrica) nenachádza. Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že v exekučnom spise sa nachádza iba úradný záznam o vykonanej ceste, a teda nenachádzajú sa v ňom žiadne iné dokumenty, ktoré by uskutočnenie pracovnej cesty preukazovali. Chýba fotokópia technického preukazu cestného motorového vozidla, ktoré bolo použité na uskutočnenie pracovnej cesty, pričom podľa § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze vozidla. Chýba tiež daňový doklad o čerpaní pohonných hmôt či iné dokumenty, ktoré by preukazovali kedy a ako súdny exekútor cestu uskutočnil. Uplatnené cestovné náhrady tak neboli vyúčtované preskúmateľne a v súlade so zákonom o cestovných náhradách. Z uvedeného dôvodu súd súdnemu exekútorovi náhradu cestovných nákladov nepriznal. Súd v tejto

súvislosti poukazuje na to, že je povinnosťou súdneho exekútora, aby si pri predložení špecifikácie uplatnených trov a exekučného spisu preskúmateľnou a pre súd overiteľnou formou vyúčtoval trovy exekúcie. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých doručovanie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v sume 4,98 eur, a to za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie v roku 2008 povinnému v sume 1,30 eur, žiadosti o poskytnutie súčinnosti v roku 2009 Okresnému riaditeľstvu PZ SR Banská Bystrica v sume 0,65 eur (poštovné v sume 1,30 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky, a to celkovo 2 exekučné konania), žiadosti o poskytnutie súčinnosti v roku 2009 Sociálnej poisťovni v sume 0,43 eur (poštovné v sume 1,30 eur súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky, a to celkovo 3 exekučné konania), žiadosti o informáciu v roku 2009 oprávnenému v sume 1,30 eur, a žiadosti o poskytnutie súčinnosti v roku 2010 Obvodnému úradu, odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa, v sume 1,30 eur, nakoľko vynaloženie takéhoto výdavku bolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami, s podacou pečiatkou pošty. Suma za doručovanie poštových zásielok doporučene v sume 1,30 eur je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti, pričom v špecifikácii súdneho exekútora iná suma súdu preukázaná nebola. Súd poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko nebolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty, a preto súd vznik a výšku poštovného vo zvyšku považoval za nepreskúmateľnú a zo strany súdneho exekútora za nepreukázanú. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za lustrácie - internet (2x DI) v sume 0,40 eur, za lustrácie - internet (banky) v sume 0,70 eur, a za lustrácie - internet (CEPO, DI, banky) v sume 1,10 eur, nakoľko vynaloženie tohto výdavku bolo v spise súdneho exekútora preukázané. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu materiálových a telekom. nákladov v sume 3,32 eur, nakoľko súdny exekútor nepreukázal súdu jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku takýchto výdavkov. Súd navyše konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

d) Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi

zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktoré zo sumy 63,62 eur predstavuje 12,72 eur.

25. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 76,34 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

26. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.