Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/40/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, pobočka Nové Zámky, so sídlom Nám. Széchényiho 10, Nové Zámky, IČO: 30 807 484, proti povinnému: IBAmetal, s. r. o., naposledy so sídlom Bezručova 6/1468, Nové Zámky, IČO: 46 049 681 (vymazaný z Obchodného registra 25.01.2013), o vymoženie sumy 1.965,89 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13Er/1122/2011-13 zo dňa 26.02.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného zo dňa 07.06.2017 proti výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť náhradu trov exekúcie o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok), zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi (II. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) a ustanovenia § 251 ods. 4 v spojení s § 146 ods. 1 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podaním zo dňa 17.02.2014 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol zrušený a následne ex offo vymazaný z Obchodného registra bez likvidácie. Zároveň si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie, ktoré žiadal priznať.

4. Prvostupňový súd doplnil, že v danom prípade bol povinný postupovať podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá vyplynula z uznesenia Okresného súdu Nitra, ktorým bola spoločnosť zrušená bez likvidácie. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, t. j. zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Poukázal na to, že obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 3MCdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011.

5. O trovách exekúcie, súd prvej inštancie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd prvej inštancie tak rozhodol, pretože v danom prípade bolo zistené, že povinný je nemajetný a nemôže uhradiť trovy exekúcie. Súd prvej inštancie preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, pričom aplikácia uvedeného ustanovenia na uvedený prípad nebola možná.

Príčinou zastavenia bola nemajetnosť povinného, teda skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.

6. O trovách konania účastníkov, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251 ods. 4 v spojení s § 146 odsek 1 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

7. Proti II. výroku (uloženie povinnosti oprávnenému, aby zaplatil náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi) predmetného uznesenia sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený.

8. Poznamenal, že nesúhlasí s tvrdením, že exekučné konanie má byť zastavené podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písmeno h) Exekučného konania, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 25.01.2013 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Povinný zanikol výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu, zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nezavinil oprávnený, pretože zánik obchodnej spoločnosti výmazom z Obchodného registra nemohol ani predpokladať, ani predvídať. Vzhľadom na to, mu nemožno uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

9. Dôvodom na zastavenie exekúcie bol zánik povinného, teda strata právnej spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Dňom výmazu z Obchodného registra stratil povinný aj právnu subjektivitu v dôsledku čoho aj spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 Občianskeho súdneho poriadku, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k jeho zastaveniu. Akcentoval na skutočnosť, že podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 21.07.2011, kedy jeho pohľadávka zo strany povinného nebola uspokojená a kedy povinný ako právnická osoba a subjekt práv a povinností existoval.

10. Oprávnený ďalej poukázal na to, že súd musel konanie zastaviť, nakoľko povinný ako účastník exekučného konania stratil právnu subjektivitu, a tým aj procesnoprávnu spôsobilosť výmazom z Obchodného registra dňa 25.01.2013, pričom nie je možné, aby súd skúmal majetok neexistujúceho subjektu. Preto nie je možné, aby súd ustálil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oprávnený nemôže byť teda zaviazaný na náhradu trov exekúcie.

11. Oprávnený upriamil pozornosť na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne na uznesenie sp. zn. II. 12/05 zo dňa 13.01.2005, rovnako na nález sp. zn. II. 272/08.

12. Z ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

13. Oprávnený zdôraznil, že podľa neho bola splnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 57 odsek 1 písmeno g) Exekučného poriadku, teda že tu bol iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

14. Oprávnený ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že povinný vykonal dve čiastočné úhrady, z čoho vyplýva, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj počas exekúcie disponoval finančnými prostriedkami na účte. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s odôvodnením súdu, týkajúcim sa určenia povinnosti nahradiť trovy exekúcie, pretože nie je preukázaná nemajetnosť v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, ani počas exekúcie. Okrem toho, súd by mal pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúmať ich účelnosť, preukázateľnosť, hospodárnosť, primeranosť a nevyhnutnosť.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že voči II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 26.02.2016 č. k. 13Er/1122/2011-13 odvolanie prípustné nie je. S poukazom na túto skutočnosť dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného zo dňa 07.06.2017 je potrebné podľa § 386 ods. c/ odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

16. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 21.07.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo

dňa 20.07.2011, a to na základe exekučného titulu - rozhodnutia oprávneného zo dňa 07.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.07.2011, a to titulom neuhradeného poistného, ktoré mal povinný zaplatiť oprávnenému. Podaním zo dňa 27.07.2011 (doručeným dňa 02.08.2011) požiadal súdny exekútor príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 09.08.2011 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Podaním, ktoré bolo prvostupňovému súdu doručené dňa 24.02.2014 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie, súčasne si vyčíslil trovy exekúcie. Následne sudca súdu prvej inštancie vydal dňa 26.02.2016 napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok), zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi (II. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok). Proti výroku II. podal oprávnený v zákonom stanovej lehote odvolanie.

17. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

18. Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

19. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

20. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že voči predmetnému výroku uznesenia je prípustné odvolanie. Odvolací súd je toho názoru, že voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok napadnutého uznesenia) odvolanie nie je prípustné. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že oprávnený vo svojom odvolaní zo dňa 07.06.2017 vyslovene uviedol, že odvolanie podáva voči výroku II. o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

23. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ odmietol.

24. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.

25. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.