Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/45/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členiek senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: S.. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, XXX XX Y. - V. L., právne zastúpenej: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: S.. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, XXX XX Y. - V. L., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, AK Hlavná 17, 080 01 Prešov, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 7C/5/2018-25 zo dňa 30.01.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % žalobkyni, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému, aby nevstupoval dočasne do rodinného domu evidovaného na LV č. XXXX, katastrálne územie V. L., okres Y., so súpisným číslom XXXXX, nachádzajúcom sa na ulici Z., orientačné číslo X, stojaceho na parcele č. C KN XXXX/XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 137 m2, parcela evidovaná na LV č. XXXX, katastrálne územie V. L., ako aj na priľahlý pozemok zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie V. L., parcela C KN XXXX/XXX/X, druh pozemku: záhrada, o výmere 566 m2, a na pozemok na parcele C KN XXXX/XXX/X, druh pozemku: záhrada, o výmere 331 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie V. L., nakoľko ide o rodinný dom a k nemu prináležiace pozemky, v ktorom býva žalobkyňa a maloleté deti S. H., nar. XX.XX.XXXX, a K. H., nar. XX.XX.XXXX, vo vzťahu ku ktorým je žalovaný dôvodne podozrivý z násilia. Zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať na súde žalobu voči žalovanému o úplné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1, § 336 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

3. V odôvodnení uviedol, že na základe predloženého návrhu a listinných dôkazov vyhodnotil situáciu strán za vážnu natoľko, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia je daná i bez nariaďovania pojednávania, vyjadrenia žalovaného, či vykonania ďalšieho dokazovania. Mal za preukázané, že správanie žalovaného pred niečo vyše mesiacom v decembri 2017 vyhodnotila aj poriadková polícia ako správanie nežiaduce a odôvodňujúce vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia po dobu 10 dní. Polícia v domácnosti strán zasahovala od septembra 2017 opakovane, pričom žalovaný neupustil od nadmerného požívania alkoholu a od nevhodného správania voči svojej najbližšej rodine ani v čase tesne pred Vianocami. Považoval čestné prehlásenia príbuzných a susedy za hodnoverné a je toho názoru, že ide o ľudí, ktorí mali možnosť poznať rodinnú situáciu strán a najmä správanie žalovaného. Podľa

všetkého ide o dlhodobý problém na strane žalovaného spôsobený nadmerným požívaním alkoholu a následným agresívnym správaním, ktorého sa nedokáže zdržať ani v prítomnosti vlastných maloletých detí. S osobitným zreteľom pri nariaďovaní tohto neodkladného opatrenia prihliadal práve na prítomnosť maloletých detí v spoločnej domácnosti strán a svedectvá, ktoré naznačujú, že maloleté dcéry rodinnú situáciu intenzívne vnímajú a správanie otca ich trápi. Súd prvej inštancie vyhovel aj z toho dôvodu, že žalobkyňa preukázala vlastníctvo bytu žalovaným v Prešove. Žalovaný tak má reálnu možnosť počas zákazu zdržiavania sa v spoločnej domácnosti strán ako bývalých manželov zabezpečiť si bývanie vo svojej vlastnej nehnuteľnosti, a to de facto v rovnakom meste. Priemerne dosahovaný mesačný príjem žalovaného je aj po odpočítaní dohody o výške výživného je postačujúci na to, aby si žalovaný uhrádzal svoje životné náklady vrátane nákladov bývania mimo doterajšej spoločnej domácnosti, ktorú viedol so žalobkyňou a maloletými dcérami. Dospel k záveru, že bezodkladná potreba upraviť pomery strán je daná tým, že je v záujme žalobkyne a dvoch maloletých detí neodkladným opatrením predísť konfliktným situáciám v rodine a eliminovať ako negatívny vplyv správania žalovaného pod vplyvom alkoholu na žalobkyňu a dve maloleté detí, tak i reálnu hrozbu domáceho násilia, ktorého by sa žalovaný mohol voči nim dopustiť. Mal za to, že neodkladným opatrením v danom prípade nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, keďže rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a k jeho vyporiadaniu po rozvode zatiaľ nedošlo. Z uvedeného dôvodu uložil žalobkyni povinnosť podať na súde žalobu voči žalovanému o úplné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie.

4. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 a priznal úspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.

5. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že celý návrh na vydanie neodkladného opatrenia je plný klamstiev, poloprávd, zákernosti a krivých obvinení. Poukázal na dôvody rozvodu so žalobkyňou. Žalobkyňa počas manželstva udržiavala viac ako dva roky intímnu známosť s mužom o dvanásť rokov mladším, čo ho veľmi zranilo a trpeli tým i ich deti. Napriek jej sľubu o ukončení mimomanželského pomeru, žalobkyňa tak neurobila. Dochádzalo častejšie ku vzájomným hádkam, a jeden takýto konflikt žalobkyňa zneužila a zavolal políciu. Priznal, že žalobkyňu sotil na posteľ, ale bol vtedy nahnevaný, že napriek sľubom neukončil svoj mimomanželský vzťah. Ťažko znášal prístup žalobkyne k manželstvu a rodine. Žalobkyňa ho provokovala, kričala na neho a vulgárne mu nadávala. Považoval za lož, že bol aj tri krát do týždňa opitý. A vyjadrenia rodičov žalobkyne za tendenčné. Poukázal na to, že v rozvodovom konaní ustúpil žalobkyni na súhlas rozvodom, napriek tomu že s tým pôvodne nesúhlasil. Nezmienil sa pritom o jej nevere, aj keď ona tvrdila o onom, že je alkoholik, čo nebola a nie je pravda. Jeho zamestnávateľ s ním nemal žiaden problém, pokiaľ ide o požívanie alkoholu na pracovisku. Žalobkyňa ho oklamala, pokiaľ ide o dohodu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, keď prehlásil, že sa ňou necíti byť viazaná a považovala ju za neplatnú. Týmto neodkladným opatrením žalobkyňa sleduje len to, aby ho dostala z domu, aj keď preto nie sú objektívne dôvody. Samotná skutočnosť, že bol raz riešený za priestupok za skutok, ktorý mal spáchať v septembri minulého roku, nie je dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia a nie je ním ani vykázanie zo spoločného obydlia na dobu 10 dní z decembra 2017. Od decembra 2017 sa medzi nami neprihodilo nič také, čo by zakladalo dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh bol podaný 29.01.2018 a pred jeho podaním neboli medzi nami žiadne spory ani nijaké hádky. Problém medzi nami nastal, keď po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, som žalobkyňu žiadal, aby sme uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM v zmysle našej predchádzajúcej zmluvy o budúcej dohode zo dňa 21.11.2017. Považoval tvrdenia o tom že sa ho boja deti za vymyslené. S deťmi má krásny vzťah. Počas manželstva sme celá rodina žili harmonicky, chodievali sme na výlety i dovolenky, trávili sme spolu čas, vychádzali sme spolu dobre, a to až do doby, keď sa prevalila nevera žalobkyne a vystupňovala sa jej snaha o rozbitie manželstva. K odvolaniu priložil fotografie z dovolenky z obdobia pred rozvodom manželstva. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

13. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

14. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. f) predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia, a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen v prípadoch žitia v spoločnej domácnosti, či v jednom dome alebo byte, ale napríklad aj pre prípady, keď obeť násilia v dome či v byte priamo nežije, avšak zdržiava sa v ňom napríklad z dôvodu pravidelných návštev iných osôb tam žijúcich. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ je významným zásahom do práv a predstavuje určitú sankciu vo vzťahu k páchateľovi násilia, musí byť už samotná existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia, alebo existencia jeho hrozby dostatočne osvedčená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa.

15. Pred nariadením neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobného postihu povinnej osoby. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu a deti alebo z vedomostí tzv. predvedných osôb, spolubývajúcich alebo susedov, ale aj tvrdení rodiča, manželky, družky.

16. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.

17. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. l písm. g/ OSP (v súčasnosti § 325 ods. 2 písm. e/ , ktorého účelom je poskytnúť oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/10/2012 zo dňa 15.10.2012).

18. Žalobkyňa a žalovaný sú bývali manželia, rodičia dvoch maloletých deti. Rozsudkom zo dňa 22.11.2017, č.k. 27P/494/2016-29 boli účastníci rozvedení a na základe súdom schválenej rodičovskej dohody boli maloleté deti (12 ročná S. a 11 ročná K.) zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu oboch deti. Účastníci sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu evidovaného na LV č. XXXX, katastrálne územie V. L., okres Y., so súpisným číslom XXXXX, nachádzajúcom sa na ulici Z., orientačné číslo X, stojaceho na parcele č. C KN XXXX/XXX/X a na uvedenej adrese majú nahlásený trvalý pobyt, spolu s maloletými deťmi.

19. Možno konštatovať, že žalobkyňa skutočnosti, ktoré v návrhu tvrdila, osvedčila. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Sever pripojeného k návrhu vyplýva, že žalovaný bol dňa 22.12.2017 podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore vykázaný na dobu 10 dní z rodinného domu na adrese Y., V. L., ul. Z. XC, čo je spoločné obydlie žalovaného a ohrozených osôb - žalobkyne a maloletých deti. Vykázanie sa vzťahovalo na spoločný rodinný dom a priľahlý pozemok. Žalobkyňa k návrhu predložila súdu záznamy o podaní oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 29.09.2017, 30.11.2017 a dňa 22.12.2017 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Prešov - Sever. V uvedených oznámeniach žalobkyňa uvádzala vulgárne a násilne správanie žalovaného voči žalobkyni a ich maloletým deťom a za ich prítomnosti, najmä po požití alkoholických nápojov (údery dlaňou, facky, sotenie na posteľ, kopance).

20. Osvedčeniu skutočnosti tvrdených žalobkyňou odvolací súd podporuje aj písomné vyjadrenie rodičov žalobkyne zo dňa 11.12.2017 o vulgárnom správaní a opíjaní sa žalovaného, čím trpia najmä maloleté deti. Ako aj písomné vyjadrenie susedky zo dňa 12.12.2017 o tom, že žalovaný chodí často domov opitý, je hlučný, vulgárne sa vyjadruje a vzbudzuje verejné pohoršenie.

21. Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver, že takto zistená situácia je postačujúca preto, aby žalovanému bolo dočasne zakázané vstupovať do rodinného domu (vrátané prináležiacich pozemkov), v ktorom žije žalobkyňa a maloleté deti oboch účastníkov. Žalovaný v odvolacom konaní neosvedčil, že by sa fyzického násilia voči žalobkyni nedopustil, a teda nevyvrátil dôvodné podozrenie z násilia smerujúceho voči žalobkyni, resp. podozrenie z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne. Žalobkyňa naopak predložila dôkazy - záznamy o podaní oznámenia o spáchaní priestupku, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, vyhlásenia rodičov a susedky osvedčujúce dôvodné podozrenie z násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni, ktoré žalovaný žiadnym právne relevantným spôsobom nevyvrátil.

22. Právne účinky navrhnutého neodkladného opatrenia pritom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný obsah, nebude teda narušený princíp proporcionality. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Žalovaný je vlastníkom bytu č.XX, vchod č. X v bytovom dome č. XXXX na T. E. X. v Y., kde má takto zabezpečené bývanie.

23. V ďalšom konaní bude predmetom dokazovania zisťovanie ďalších skutkových a právnych okolností pre účely rozhodnutia o dôvodnosti žaloby žalobkyne vo veci samej (pokiaľ si splní žalobkyňa povinnosť uloženú jej súdom prvej inštancie a podá príslušnú žalobu).

24. S ohľadom na uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 .

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech vo veci, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .