Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/54/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v právnej veci žalobcov: 1/ D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. G., V. cesta č. XX, a 2/ F.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. G., V. cesta č. XX, proti žalovanému Lekáreň J&J ASKLEPION s.r.o., IČO: 44698097, so sídlom v Banskej Bystrici, Povstalecká č. 16, zastúpenému JUDr. Františkom Vavračom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 51, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/171/2012-442 zo dňa 16.08.2017, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o odmietnutí podania žalobcov (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcov odmietol (prvý výrok) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v pomere 100 % (druhý výrok). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že „z podania žalobcov nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, petit žaloby je neúplný a nezrozumiteľný, pričom žalobcovia boli poučení o tom, ako treba podanie doplniť a opraviť a o možnosti odmietnutia podania“, preto podanie žalobcov odmietol podľa § 129 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia včas odvolanie zo dňa 18.11.2017 (č.l. 467-471 spisu). Napadnuté uznesenie považovali za nezákonné z dôvodu, že ním boli porušené ich procesné a ľudské práva; vyjadrili názor, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote troch rokov; na prevod hnuteľného majetku postačuje ústna zmluva a preto pochybenie súdu prvej inštancie spočíva v tom, že od nich požadoval predloženie tejto dohody, čo považovali za nesplniteľné; k naplneniu dohôd došlo dňa 28.11.2000, kedy obchodný register zapísal do predmetu podnikania žalovaného poskytovanie lekárenskej starostlivosti a následne došlo k účtovnému prevodu hnuteľného majetku s tým, že existujúce kancelárie sa technickým zhodnotením so súhlasom vlastníka zmenili na lekáreň; záväzok S.. Z. G. uviesť lekáreň do pôvodného stavu po skončení podnikania so žalobkyňou 1/ dodržaný nebol, pričom dokiaľ nedošlo k vyporiadaniu majetku lekárne nebola S.. Z. G. oprávnená disponovať so spoločným majetkom; pôvodný petit žaloby obsahoval formuláciu o finančnej kompenzácii, ktorá však

bola z petitu odstránená opravnými podaniami; súd prvej inštancie preto pochybil, keď na pojednávaní dňa 16.08.2017 nevypočul S.. Z. G. ani konateľa správcu budovy ako svedkov; namietli jednostranné a neobjektívne vedenie sporu zo strany súdu prvej inštancie, pretože na pojednávaní dňa 16.08.2017 im nebolo umožnené uplatniť prostriedky procesnej obrany a procesného úroku a predložiť súkromné znalecké posudky; uplatnenie predkupného na minoritný podiel S.. Z. G. riadne zakotvený v spoločenskej zmluve považovali za dôvodné; zastupovanie pôvodným právnym zástupcom JUDr. Jozefom Švarcom považovali za nedobromyseľné, čo súd prvej inštancie náležite nezohľadnil; pochybenie súdu prvej inštancie videli aj v tom, že tento odoprel doručiť žalovanému súpis nehnuteľného a hnuteľného majetku lekárne v držbe žalovaného, ktorú žalovaný na pojednávaní dňa 16.08.2017 nepoprel, čo je rozhodujúce pre rozhodnutie súdu; napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd prvej inštancie pochybil aj v tom smere, keď sa ako predbežnou otázkou nezaoberal otázkou vlastníctva nehnuteľného a hnuteľného majetku predmetnej lekárne; namietali aj prieťahy v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré opakovane namietali; vyjadrili názor, že S.. XX.XX.XXXX G. a jej právny zástupca flagrantným spôsobom úmyselne porušili všetky zmluvy; po ukončení podnikania bolo nevyhnutné vyporiadanie investícií do majetku v zmysle zákona; porušenie ich procesných práv spočíva aj v znemožnení dokazovania na pojednávaní dňa 16.08.2017 spočívajúce v znemožnení zápisu prednesu do zápisnice o pojednávaní; na základe uvedeného navrhli zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.11.2017 (č.l. 501 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol potvrdenie napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za správne, pretože „obsah žaloby a obsah uplatňovaných nárokov nedávali súdu možnosť, aby mohol o nich riadne konať (...); podstatná časť dôvodov uvedených v odvolaní má meritórny charakter a nesúvisí s rozhodnutím; usporiadanie skutkových a právnych otázok v predmetnej žalobe s petitom žaloby mali byť spracované takým spôsobom, aby nárok mohol byť prejednaný; ak sa tak nestalo je to vecou žalobcov ako účastníkov konania“.

2.3 Žalobcovia 1/ a 2/ v replike zo dňa 01.02.2018 (č.l. 506-507 spisu) uviedli, že vyjadrenie žalovaného vecne nereaguje na ich odvolanie; vyjadrili názor, že usporiadanie skutkových a právnych otázok bolo spracované takým spôsobom, že nárok mohol byť prejednaný; podrobne argumentovali v prospech svojho nároku a poukázali na pochybenia súdu prvej inštancie.

2.4 Žalovaný v duplike zo dňa 28.02.2018 (č.l. 517 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu zopakoval svoj návrh na potvrdenie napadnutého rozhodnutia; vyjadril názor, že „replika žalobcov obsahuje rôzne skutkové informácie ako aj tvrdenia o existencii podielového spoluvlastníctva, ktoré nemajú oporu v právnom posúdení; očakával, že bude riešený procesný problém správnosti a úplnosti žaloby a náležitého uplatňovania takých práv, ktoré by z takéhoto skutkového a právneho stavu vyplývali; nenachádza tu však žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie nesprávnosti rozhodnutia súdu“.

3. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobcov podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcov podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o odmietnutí podania (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4. Odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolania žalobcov a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanom spore boli splnené procesné predpoklady odôvodňujúce odmietnutie podania žalobcov, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu žalobou; odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že podanie žalobcov je nezrozumiteľné (§ 129 ods. 1 C.s.p.); žalobcovia sa podľa ostatného podania, ktorým opravili a doplnili pôvodnú žalobu v znení neskorších zmien, voči žalovanému domáhali určenia neplatnosti „zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu Mgr. Z. G. do vlastníctva žalovaného“; v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu je nevyhnutné sporný právny úkon presne označiť (minimálne v rozsahu označenia druhu právneho úkonu, zmluvných strán, jeho predmetu a dátumu uzavretia), pretože uvedené je pre súd nevyhnutné na posúdenie vecnej legitimácie sporových strán a posúdenie dôvodnosti dôkazných návrhov zo strany sporových strán (zameranie dokazovania nevyhnutného pre rozhodnutie vo veci samej); osobitne dôležitá je špecifikácia sporného právneho úkonu dátumom jeho uzavretia, aby bolo zrejmé ku ktorému okamihu došlo k porušeniu tvrdeného zmluvného predkupného práva (z hľadiska následného návratu do predošlého stavu v prípade určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu); z hľadiska odvolacej argumentácie tento okamih podľa odvolacieho súdu nemožno stotožniť s okamihom zápisu poskytovania lekárenskej starostlivosti do predmetu podnikania žalovaného v obchodnom registri, ktorý je viazaný na iné zákonné podmienky; ostatná odvolacia argumentácia žalobcov sa týkala predovšetkým vecných námietok a postupu súdu prvej inštancie v spore, preto nebola spôsobilá spochybniť záver súdu prvej inštancie o nezrozumiteľnosti podania z dôvodu riadneho neoznačenia sporného právneho úkonu, určenia neplatnosti ktorého sa žalobcovia mienili domáhať tak, aby nebol zameniteľný s iným právnym úkonom; súd prvej inštancie riadne vyzval žalobcov na opravu a doplnenie podania uznesením č.k. 7C/171/2012-365 zo dňa 30.01.2017 spolu s poučením, ako treba opravu a doplnenie vykonať, keď napriek uvedenej výzve nezrozumiteľnosť podania nebola zo strany žalobcov odstránená; aj keď je zrejmé, že určenia neplatnosti označeného právneho úkonu sa žalobcovia domáhajú ako nároku z titulu tvrdeného porušenia ich zmluvného predkupného práva zakotveného v spoločenskej zmluve zo dňa 11.11.1999, bez presného označenia tvrdeného právneho úkonu, ktorým malo byť ich zmluvné predkupné právo porušené, nemožno ani podľa odvolacieho súdu v konaní pokračovať (§ 129 ods. 3 C.s.p.); z tohto dôvodu súd prvej inštancie podanie žalobcov správne odmietol.

5. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o odmietnutí podania (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. správne priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie žalovanému voči žalobcom v plnom rozsahu; odmietnutie podania v dôsledku jeho nedoplnenia možno z procesného hľadiska prirovnať k zavineniu na zastavení konania, preto pri rozhodovaní o trovách konania pred súdom prvej inštancie prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. per analogiam (článok 4 ods. 1 základných princípov); nakoľko však vo výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nevyjadril ako majú žalobcovia náhradu trov konania plniť, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok zmeniť a uložiť žalobcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (pozri aj bod 7 odôvodnenia). O samotnej výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.); odvolací súd súčasne určil lehotu na plnenie náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie (§ 232 ods. 3 druhá veta C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.).

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.); odvolací súd súčasne určil lehotu na plnenie náhrady trov odvolacieho konania (§ 232 ods. 3 druhá veta C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.).

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).