Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/495/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: SWAN, a. s., so sídlom Borská 6, Bratislava, IČO: 47 258 314, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. P. X, V., o zaplatenie 233,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11. apríla 2016, č.k. 14C/360/2015-31, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 97,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 50,63 eur od 25.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 23,59 eur od 23.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 23,59 eur od 26.11.2013 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 43 ods. 12 písm. b) a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5, § 488 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. tt_rp_7134 zo dňa 19.03.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie verejnej elektronickej komunikačnej služby, konkrétne internetu, program Double Play Extra. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné komunikačné služby, ktoré žalovanej vyúčtoval jednotlivými faktúrami za obdobie od augusta 2013 do novembra 2013 v celkovej sume 97,81 eur a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej sume 135,90 eur. Súd považoval nárok žalobcu v časti o zaplatenie ceny verejných elektronických komunikačných služieb v celkovej výške 97,81 eur za dôvodný, a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť popri istine aj úroky z omeškania. Predmetom sporu bola i požiadavka žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 135,90 eur, ktorú pokutu žiadal žalobca zaplatiť podľa čl. 10 bod 10.3 všeobecných podmienok na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, a. s., keď z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak účastník poruší povinnosť podľa bodu 4.1 písm. o) všeobecných podmienok a v lehote tam uvedenej nevráti spoločnosti SWAN jej zariadenia nepoškodené s kompletným príslušenstvom, spoločnosť SWAN je po márnom uplynutí lehoty podľa bodu 4.1 písm. o) všeobecných podmienok oprávnená uplatniť si voči účastníkovi zmluvnú pokutu vo výške, ktorá je pre príslušný druh zariadenia uvedená v aktuálnom

cenníku spoločnosti SWAN, a to na základe faktúry. Súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval za neopodstatnený. V konaní bolo zistené, že formulár zmluvy o poskytnutí verejných služieb, ako aj objednávka služieb Max Multimedy, ktorých prílohou sú všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, a. s., boli žalobcom evidentne vyhotovené vopred, žalovaná tieto štandardne formuláre žalobcu ako poskytovateľa elektronických komunikačných služieb podpísala bez možnosti ovplyvniť text formuláru, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovanej ako spotrebiteľa v prípade porušenia jeho povinností podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 135,90 eur jednorazovo. Žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah všeobecných podmienok na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, a. s. o zmluvnej pokute, mohla iba uvedenú zmluvu s uvedenými podmienkami odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania o zmluvnej pokute, a preto predmetné dojednanie o zmluvnej pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Súčasne súd poukázal na to, že pre prípad porušenia povinností žalobcu nie je v predmetných všeobecných podmienkach vôbec dojednaný prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade nebola individuálne dojednaná a len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výšku zmluvnej pokuty súd považoval za neprimerane vysokú, nakoľko duplicitne, popri úroku z omeškania sankcionuje dlžníka za omeškanie s plnením, a preto je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 OSP, keď žalobcovi bola zo sumy 233,71 eur s príslušenstvom priznaná suma 97,81 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 41,85% a hrubý úspech žalovanej 58,15%, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 16,30%, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na úhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko si však v konaní úspešnejšia žalovaná právo na náhradu trov konania neuplatnila, a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti, v ktorej súd zamietol jeho nárok na zmluvnú pokutu a v časti výroku o náhrade trov konania. Argumentoval, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenia § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 a na článok 17, bod 17,3, 17.1, článok 1 bol 1.18 všeobecných podmienok na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, článok 12, bod 12.16, z ktorých vyplýva účastníkovi povinnosť vrátiť spoločnosti SWAN zariadenia, prípadne iné veci, ktoré sú jeho vlastníctvom. Z preberacieho protokolu ju zrejmé, že žalobca žalovanej dodal zariadenie SET-TOP-BOX, keďže k využívaniu a poskytovaniu služieb žalobcu bolo toto zariadenie potrebné. Žalovaná toto zariadenie prevzala, avšak naďalej zostalo vo vlastníctve žalobcu. Žalovaná neplatila za dodané služby, žalobca preto musel od zmluvy odstúpiť, v dôsledku čoho vznikla žalovanej povinnosť vrátiť zariadenie, ktoré si od žalobcu vypožičala. Napriek tomu zariadenie nevrátila a preto žalobcovi vznikla škoda v zmysle cenníka doplnkových služieb a ostatných zariadení. Žalobca preukázal cenu zariadenia, k čomu je potrebné prirátať ušlý zisk žalobcu. Žalobca a žalovaná si dojednali viazanosť na 24 mesiacov a tak bol žalovanej fakturovaný inštalačný poplatok vo zvýhodnenej cene, keď by však došlo k poskytovaniu služieb bez zmluvnej viazanosti, musela by zaplatiť za dodané služby a súvisiace poplatky plnú cenu. Služby, ktoré žalobca poskytol vo zvýhodnenej cene, boli žalovanou využité, nezaplatila za ne dojednanú cenu, nedodržala dohodnutú dobu viazanosti a ponechala si zariadenie, ktoré jej bolo na využívanie služieb poskytnuté. Z tohto dôvodu žalobca žiadal okrem ceny zaplatiť aj škodu, ktorú mu žalovaná spôsobila. Škoda bola uplatnená faktúrou č. 1140440435. Napriek tomu, že si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody a nie zmluvnú pokutu, súd sa v odôvodnení zaoberal iba zmluvnou pokutou, no nárok na náhradu škody nijak neodôvodnil. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe v tejto časti vyhovel.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej „CSP“), ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „OSP“). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt. 365 ods. 1 písm. f) a h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta .

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav a v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Predmetom sporu sa stala pohľadávka (okrem platby za neuhradené služby, ktoré nároky boli nároky v napadnutom rozsudku priznané) z faktúry č. 1140142026 v sume 135,90 eura, kde táto suma je vo faktúre celkom jednoznačne označená ako zmluvná pokuta za nevrátenie zariadenia. V žalobe žalobca uvádza, že si uplatňuje položku uplatnenú ako „zmluvná pokuta za nevrátenie zariadenia“ vo výške 135,90 eura z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej vrátiť zariadenie SET TOP BOX ako nárok na náhradu škody. Najprv žalobca konštatuje, že ide o zmluvnú pokutu za porušenie dohodnutej povinnosti vrátiť zariadenie a ďalej konštatuje, že si túto sumu uplatňuje ako nárok na náhradu škody z titulu porušenia zmluvnej povinnosti spočívajúcej v nevrátení zariadení. Pritom v cenníku (č.l. 15 spisu) je uvedená suma priradená k nároku na zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia. Žalobca si v žalobe teda predovšetkým uplatnil zmluvnú pokutu a i keď v žalobe k takémuto uplatneniu pripojil dodatok, že ide o náhradu škody, tento nárok bližšie nešpecifikoval a čo sa týka zmluvnej pokuty, túto si uplatnil i samostatnou faktúrou spolu s náhradou škody, ktorému nároku zodpovedala úplne iná suma, aká je predmetom sporu. Preto si žalobca neuplatnil v konaní nárok na náhradu škody, keďže tento v predmetnej faktúre bol vyčíslený vyššou sumou a suma uplatnená žalobou plne zodpovedá zmluvnej pokute (uplatnená v uvedenej faktúre).

12. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ právne predmetný nárok posúdil v zmysle § 544 a nasl. ako zmluvnú pokutu a nie ako nárok na náhradu škody. Pritom zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti,

ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Splnenie povinnosti, ktorá sa zmluvnou pokutou zabezpečuje, vyplýva z príslušnej zmluvy a tento záväzok má akcesorickú povahu - jeho existencia a dôsledky sa viažu na existenciu hlavného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Pokiaľ ide o funkcie zmluvnej pokuty, táto v prvom rade plní funkciu prevenčnú, ďalej reparačnú (uhradzovaciu), teda i funkciu uhradenia vzniknutej ujmy (škody) a konečne funkciu sankčnú pre toho, kto porušil svoju povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má aj povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody, ktorú veriteľ nemusí preukazovať a nemusí preukazovať ani jej výšku.

13. Ako konštatoval súd prvej inštancie, nárok žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty je založený iba na všeobecných obchodných podmienkach, účastníci si takýto nárok individuálne v zmluve nedohodli, preto nebol dôvod žalobcovi takýto nárok priznať, keďže zmluvná pokuta musí byť individuálne dojednaná a musí byť písomná, čo v danom prípade splnené nebolo. Pritom v uplatnenej zmluvnej pokute je obsiahnutá i funkcia reparačná, teda uhradzovacia, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody. Uvedená zmluvná pokuta bola účtovaná práve za nevrátené zariadenie SET TOP BOX. I keď žalobca v súvislosti s touto zmluvnou pokutou poukazuje na to, že pri určení jej výšky vychádzal z ceny zariadenia a z cenníka, v cenníku je uvedená suma 135,90 eur priradená práve k zmluvnej pokute a nie k náhrade škody.

14. Napriek uvedeným skutočnostiam odvolací súd uzatvára, že i tak nárok žalobcu ani na náhradu škody nie je možné považovať za dôvodný, najmä žalobcom podložený a preukázaný. Občiansky zákonník de? nuje pojem škody a ušlého zisku (§ 420 a nasl.). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

15. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že tejto škody sa domáha z dôvodu nevrátenia poskytnutých zariadení žalovanou. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

16. Žalobca v predmetnom konaní pritom jasne v samotnej žalobe vôbec bližšie o škode nič neuvádza (ako vypočítal predmetnú škodu v sume rovnajúcej sa pôvodne zmluvnej pokute, nepreukázal žiadne bližšie okolnosti vo vzťahu k uvedenému zariadeniu, keď v zmluve sa jeho hodnota bližšie nedefinuje), ale domáha sa, ako aj v tomto konaní, náhrady škody ničím nepodloženej hodnoty poskytnutých zariadení, nie ich vrátenia. Žalobca nepreukázal ani to, v akej cene, v technickom stave a aké konkrétne zariadenie bolo žalovanej zapožičané. Odkázal na cenník, avšak predložil len cenník zmluvných pokút, z ktorého súd zistil výšku zmluvnej pokuty za jednotlivé zariadenia, ale nie ich skutočnú cenu. Naviac sám žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že zariadenie opakovane poskytuje po vrátení ďalším účastníkom, a preto mal preukázať konkrétnu hodnotu zariadenia ku dňu jeho zapožičania a ku dňu vzniku škody. Nepreukázal ani kedy ich obstaral, či išlo o nové zariadenia alebo o zariadenia už predtým poskytnuté inému klientovi. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania výšky škody ku dňu, kedy mali byť žalobcovi po odstúpení od zmluvy vrátené, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

17. Za relevantnú nebolo možné považovať bližšie nekonkretizovanú faktúru, na ktorú žalobca poukázal v odvolacom konaní a ktorá má preukazovať nákup zariadenia v držbe žalovanej. Žalobca ničím nepreukázal, o aké zariadenie ide a že práve toto bolo odovzdané žalovanej.

18. Preto súd prvej inštancie uvedený nárok posúdil správne ako nárok na zmluvnú pokutu, tento považoval za nedôvodný, keďže ustanovenia o zmluvnej pokute nie sú obsiahnuté v zmluve účastníkov, ale iba vo všeobecných podmienkach na poskytnutie verejných služieb spoločnosti žalobcu, teda zmluvná pokuta nebola v prejednávanom prípade individuálne písomne dohodnutá a fakturovaná podľa

formulárových podmienok, ktoré nezohľadňujú individuálne okolnosti a rozsah porušenia zmluvnej pokuty a to všetko v čase jej uzavretia.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vrátane správne výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca). Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .