Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-62-2017.pdf
PDF · 74.87 KB
Case nature
Subarea
23Co/62/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO:36 853 186, proti žalovanej: R.. N. F., rod. M., bytom H. Q. Y., J., N. H F., U. N., právne zastúpenej: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/163/2014-209 zo dňa 09.06.2016 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh na prerušenie konania, zamietol žalobu, priznal žalovanému náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neúčinnosti darovacej zmluvy. Žalovaná je dcérou B. M., ktorý je jedným z konateľov dlžníka žalobcu - spoločnosti M. a zároveň aj ručiteľom pohľadávky tejto spoločnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že zákonný predpoklad, ktorý musí byť splnený, aby sa veriteľ mohol domáhať neúčinnosti právneho úkonu, je existencia vymáhateľnej pohľadávky. Pretože citovaná podmienka nebola splnená, pohľadávka nebola vymáhateľná, napadnutý úkon nemôže byť odporovateľným právnym úkonom, pretože bol urobený v čase, kedy ešte nebol účinný dodatok č. 7, ktorý predĺžil splatnosť úveru do 20.03.2014, teda v čase, kedy pohľadávka ešte nebola vymáhateľná. Ako ďalší dôvod uviedol, že ručiteľ B. M. vyhlásil, že uspokojí pohľadávky plynúce zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a M.. ako dlžníkom. Toto vyhlásenie urobil 14.03.2012, ale neskôr dodatkom č. 1 zmenil článok 1 svojho vyhlásenia tak, že ručiteľ uspokojí pohľadávky ručiteľa splatné dňa 20.03.2014. Kataster nehnuteľností je verejná listina a veriteľ mal možnosť už v čase uzavretia dodatku túto okolnosť zistiť. Žalovaná v konaní preukázala, že v čase uzavretia darovacej zmluvy nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ktorý súdom zistený nebol. Súd navyše zdôraznil, že dlžník a ručiteľ dlžníka nie sú tie isté osoby. Ručiteľ sa stáva kvázi dlžníkom až po tom, čo mu veriteľ písomne oznámi výzvu na platenie dlhu za dlžníka a k tomuto mohlo dôjsť až po splatnosti záväzku dlžníka, t.j. po 20.03.2014. Právna úprava odporovateľnosti právneho úkonu však umožňuje odporovať len úkonu dlžníka, nie ručiteľa. Poukazujúc na dôvody, pre ktoré súd žalobu ako zjavne nedôvodnú zamietol, zamietol aj návrh na prerušenie konania. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 OSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s tým, že žalobca nemá vymáhateľnú pohľadávku. Poukázal na rozhodnutie R 30/2012, podľa ktorého právny úkon dlžníka, ktorý ukracuje možnosť veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku, je odporovateľný nielen vtedy, ak veriteľova pohľadávka bola vymáhateľnou už v dobe kedy bol urobený, ale aj v prípade, ak bol urobený skôr, než sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou. Poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 24.07.2001 - 21Cdo/2737/2000, rozsudok NS ČR zo dňa 23.05.2001 21Cdo/1912/2000 s tým istým záverom, a na komentár k Občianskemu zákonníku od autorov O., X., Z., J., M., G. a kol., C.H. Z. XXXX, podľa ktorého ukracujúci charakter právneho úkonu sa vždy posudzuje v čase odporovania a nie spätne ku dňu jeho realizácie. Právny názor súdu vyslovený v prejednávanej veci je neakceptovateľný, pokiaľ by mal byť správny, došlo by k absurdnej situácii, keď by dlžníci mohli legitímne a bez akéhokoľvek postihu zbavovať sa svojho majetku pred splatnosťou pohľadávky. Poukázal ďalej na to, že v prípade uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa prezumuje. Dôkazné bremeno, že ani pri náležitej starostlivosti nebolo možné poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, zaťažuje blízku osobu, teda žalovanú. Žalovaná bola povinná hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela. Keďže v postupe žalovanej náležitá starostlivosť preukázateľne absentuje, je záver súdu prvej inštancie o vyvrátení právnej domnienky podľa § 42 ods. 2 OZ nesprávny. Odvolateľ nesúhlasí s názorom, že nemožno odporovať právnym úkonom ručiteľa. Právny vzťah ručenia ako vzťah akcesorický závisí od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľov. Poukázal na to, že podľa judikatúry, napr. uznesenie NS ČR zo dňa 26.04.2002 - 21Cdo/1123/2001 možno odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ďalších osôb, ktoré sú v dôsledku akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa, t.j. aj právnym úkonom ručiteľov. Aj v tomto smere poukázal na publikáciu Občiansky zákonník C.H. Z. XXXX od autorov O., X., Z., J., M., G. a kol. Súd prvej inštancie ustálenú rozhodovaciu prax odporovateľnosti právnych úkonov riešil odlišným spôsobom, svoj odklon nijakým spôsobom neodôvodnil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, odporovacej žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť uhradiť trovy žalobcovi.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná navrhla odvolací súd potvrdiť. Poukázala na to, že vymáhateľnou je taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou exekúcie, že zo strany konateľa spoločnosti B. M. v čase darovacej zmluvy z 19.12.2012 neexistoval žiadny úmysel, či už priamy alebo nepriamy ukrátiť veriteľa, lebo v tom čase bola spoločnosť bonitná a nebola v strate.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Podmienkou odporovacej žaloby je existencia vymáhateľnej pohľadávky, táto však nemusí existovať v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu, musí existovať najneskôr v čase rozhodovania súdu o odporovateľnosti právneho úkonu. Táto podmienka bola v danom prípade splnená. Za vymáhateľnú pohľadávku sa pritom podľa judikatúry považuje pohľadávka, ktorú možno vymáhať v základnom konaní(3 Cdo 102/99). Z vykonaných dôkazov vyplýva, že otec žalovanej bol ručiteľom za dlh, ktorý mala spoločnosť M. voči žalobcovi. B. M. vyhlásil, že uspokojí pohľadávky plynúce zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou M. vyhlásením zo 14.03.2012. Teda existencia pohľadávky v tomto čase bola preukázaná. Následne 19.12.2012 uzavrel B. M. darovaciu zmluvu, na základe ktorej daroval R.. N. M., svojej dcére nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Je nepochybné, že darovacia zmluva môže ukracovať uspokojenie pohľadávky veriteľa a že táto darovacia zmluva bola uzatvorená medzi otcom a dcérou, teda úmysel ukrátiť veriteľa nebolo potrebné preukazovať. Práve naopak, žalovaná musela preukázať, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Aktivita teda sa vyžadovala od nej a ona mala bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že sa zaujímala o stav spoločnosti a že preverovala dostupnými a relevantnými spôsobmi, či sa nejedná o úkon ukracujúci veriteľa. Toto z vykonaných dôkazov nevyplýva, žalovaná žiadnu takúto aktivitu vo svojej výpovedi nespomína, a preto je potrebné vychádzať z toho, že žalovaná nepreukázala úmysel ukrátiť veriteľa nemohla poznať. Odvolací súd súhlasí aj s odvolacou námietkou, že možno odporovať aj právnym úkonom ručiteľa. Opačný výklad by bol výkladom proti účelu tohto inštitútu, ktorý má chrániť veriteľa pred úkonmi ukracujúcimi vymoženie jeho pohľadávok.
5. Skutočnosť či tento úkon skutočne ukrátil vymáhanie pohľadávky veriteľa, v konaní nebola zatiaľ preukazovaná, nevyjadril sa k tomu ani súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, hoci žalobca v žalobe uvádza tvrdenie, že zvyšný hnuteľný a nehnuteľný majetok B. M. nebude na úhradu pohľadávok žalobcu postačovať. Bez zistenia tejto skutočnosti nie je možné vo veci rozhodnúť, pričom súd prvej inštancie skutkové okolnosti ohľadom tejto okolnosti nezisťoval z dôvodu iného právneho názoru. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. V ďalšom konaní je potrebné zistiť, či po uzavretí darovacej zmluvy majetok B. M. postačuje na úhradu pohľadávky, za ktorú ručí. V prípade, že jeho majetok na úhradu tejto pohľadávky nepostačuje, je uzatvorenie darovacej zmluvy odporovateľným právnym úkonom.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.