Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-281-2017.pdf
PDF · 131.89 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/281/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Ekonomické stavby, s.r.o., so sídlom Pohranická 391, Štitáre, IČO: 36544493, zastúpený: Jánsky & Partners s.r.o., advokátska kancelária Štúrova 13, Nitra, IČO: 47249650, proti žalovaným: 1/ R. Z., bytom D. XX, R. Z., 2/ Q. Z., bytom D. XX, R. Z., obaja zastúpení: Viktória Hellenbart advokátska kancelária s.r.o., ul. Martina Rázusa č. 146/23, Lučenec, o zaplatenie 28 096,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. júla 2016 č.k. 17C/260/2010-340, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 28 096,45 eura od žalovaných z titulu porušenia podmienok zmluvy o dielo, uzavretej medzi stranami sporu dňa 30. 04. 2009 číslo 08/915.
1.1. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 30. 04. 2009 strany sporu uzavreli zmluvu o dielo číslo 08/915, predmetom ktorej bola realizácia stavby rodinného domu za dohodnutú cenu 77 759 eur podľa projektovej dokumentácie spracovanej Ing. S., na pozemku parcelné číslo 1084/39, 40 v katastrálnom území Z.. Žalovaní uhradili žalobcovi zálohu vo výške 5 643 eura. Podľa čl. IV ods. 1 písm. a/ zmluvy mali žalovaní uhradiť žalobcovi v hotovosti zálohu vo v výške 12 456 eura do piatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, najneskôr však do 30. 06. 2009, ktorú povinnosť si žalovaní v prvom a v druhom rade nesplnili, čím sa dostali do omeškania a žalobca listom zo dňa 30. 04. 2010 od zmluvy odstúpil. Žalobca vyúčtoval žalovaným v prvom a v druhom rade zostatok pohľadávky v celkovej výške 28 096,45 eura, pozostávajúcej zo sumy 14 734,63 eura bez dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za projektovanie a inžiniersku činnosť (rodinný dom a správne poplatky, za realizované práce v sume 36,51 eura bez DPH, odstupné vo výške 11 663,85 eura, zmluvnú pokutu vo výške 4 512,76 eura, spolu 33 739,45 eura, od ktorej sumy odpočítal zálohu zaplatenú žalovanými vo výške 5 643 eur. Zo znaleckého posudku Ing. R. mal súd prvej inštancie preukázané, že v danom prípade išlo o typ rodinného domu katalogizovaného, vypracovaného zhotoviteľom samotnej stavby rodinného domu, zhotoviteľom stavby už takáto stavba rodinného domu bola realizovaná a projekt rodinného domu spĺňa charakteristiky katalógového projektu. Hodnota tohto opakovaného katalógového projektu s inžinierskou činnosťou je vo o výške 2 971,87 eura.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanovením § 638 ods. 1, § 642 ods. 1, ods. 2, § 48, § 52 ods. 3, ods. 4, § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). 1.3. Konštatoval, že strany sporu uzavreli zmluvu o dielo dňa 20. 04. 2009, v ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal žalovaným, ako objednávateľom, zrealizovať stavbu rodinného domu podľa projektovej dokumentácie spracovanej Ing. S., a to do 24 týždňov odo dňa rozhodného pre beh lehôt
na realizovanie diela. Žalovaní v prvom a v druhom rade z nedostatku finančných prostriedkov ukončili zmluvu o dielo, ktorú skutočnosť potvrdil žalobca vo svojom liste zo dňa 25. 11. 2010, v ktorom uviedol, že dostal od nich dňa 06. 11. 2009 žiadosť o zrušenie zmluvy o dielo. Následne sám žalobca listom zo dňa 30. 04. 2010 odstúpil od zmluvy o dielo dôvodiac, že žalovaní nezaplatili prvú zálohu vo výške 12 456 eur do piatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, najneskôr však, do 30. 06. 2009. V danej veci súd prvej inštancie konal o sume 14 734,32 eura, ktorá suma predstavuje projektové a inžinierske činnosti, ďalej o sume 36,51 eura, ktorá predstavuje hodnotu realizovaných prác, zo sumy 11 663,85 eura, ktorá suma predstavuje odstupné podľa bodu IX. ods. 5 zmluvy o dielo a zo sumy 4 541,76 eura, ktorá suma predstavuje zmluvnú pokutu, spolu vo výške 33 739,45 eura s DPH, od ktorej bola odpočítaná záloha vo výške 5 643 eur zaplatená žalovanými, rozdiel predstavuje sumu 25 096,45 eura, z ktorej sumy si zároveň žalobca uplatňuje aj úrok 9% z omeškania ročne od 04. 06. 2010 do zaplatenia.
1.4. V časti nároku uplatnenej sumy vo výške 14 734,32 eura, ktorá suma pozostáva z nákladov vynaložených na vykonanie projektovej a inžinierskej činnosti a z realizovaných prác vo výške 36,51 eura, v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú. Dôvodil tým, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o individuálnom projekte Ing. S., nakoľko zo znaleckého posudku a jeho dodatku jednoznačne vyplýva, že ide o katalógový rodinný dom, ktorého hodnota je 2 971,87 eura. Cena 2 200 eur, za ktorú vypracovala Ing. S. projekt, je cena, ktorá zodpovedá predaju katalógových projektov, nakoľko cena individuálnych projektov je oveľa vyššia.
1.5. Sumu uplatnenú žalobcom vo výške 11 663,85 titulom odstupného podľa článku IX. ods. 5 zmluvy o dielo, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 4 541,76 eura súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodne podanú. Dôvodil tým, že ako prví od zmluvy o dielo odstúpili žalovaní, čo je zrejmé z listu žalobcu zo dňa 25. 11. 2009 (č.l. 55 spisu) a žalobca od zmluvy o dielo odstúpil až listom zo dňa 30. 04. 2010, pričom ako dôvod uviedol porušenie zmluvy v čl. IX. ods. 1. Tvrdenie žalobcu, že odstupné predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s odstúpením od zmluvy, vyhodnotil ako neopodstatnené. Dôvodil tým, že žalovaní odstúpili od zmluvy o dielo tzv. bezdôvodne, žalobca má právo na zaplatenie už vykonaných prác a na náhradu účelne vynaložených nákladov a odstupné vo výške 15% z nedokončenej ceny diela bolo dohodnuté vedľa týchto práv a nie ako paušalizovaná náhrada účelne vynaložených nákladov. Ďalej dôvodil, že zmluva o dielo podlieha režimu § 52 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje odchýliť sa v spotrebiteľských zmluvách od zákona v neprospech spotrebiteľa, zakotvuje tzv. jednostrannú kogentnosť inak, dispozitívnych právnych noriem. V predmetnej veci niet pochýb o tom, že s dohodnutím odstupného sa postavenie objednávateľov, t.j. žalovaných, zhoršilo, lebo povinnosť zaplatiť už vykonané práce a účelne vynaložené náklady, ktoré ako jediný následok odstúpenia upravuje § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zaťažuje žalovaných aj podľa zmluvy a navyše ako ďalšia sankcia bolo v zmluve dohodnuté odstupné, pričom k jeho zaplateniu nie sú žalovaní podľa žiadneho zákonného ustanovenia povinní. Dohodnutie o odstupnom, obsiahnuté v článku IX. bod 5 zmluvy o dielo, vyhodnotil ako neplatné pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V časti zmluvnej pokuty poukázal na to, že odstúpenie žalovaných od zmluvy považoval za platné, v dôsledku čoho zanikli aj všetky vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku, t.j. v danom prípade od zmluvy o dielo, závislé, došlo teda aj k zániku záväzku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Keďže žalovaní v prvom a v druhom rade odstúpili od predmetnej zmluvy skôr ako žalobca, žalobca má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, čo vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie predstavuje sumu 2 971,87 eura. Žalovaní zaplatili žalobcovi sumu 5 642,96 eura, ktorá suma sporná nebola, čím uhradili vynaložené náklady žalobcu na projektovú a inžiniersku činnosť, na ktoré mu vznikol nárok v súvislosti s odstúpením od zmluvy a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
1.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil strane uskutočniť jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Dôvodil tým, že ním uplatnená istina pozostávala z hodnoty projektových a inžinierskych činnosti a iných prác realizovaných žalobcom v prospech žalovaných, ktorý nárok si odvodzoval od uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 30. 04. 2009. Poukázal opätovne, tak ako pred súdom prvej inštancie, na nesprávnosť výsledkov znaleckého dokazovania, ako aj postupov, ktoré mu predchádzali, pričom vytýkal súdu prvej inštancie, že nenariadil revízne znalecké dokazovanie, ktoré žalobca navrhoval a ktoré považuje za nevyhnutné pre zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne právne posúdenie tejto časti žalovaného nároku. Opakovane tvrdil, že žalobca neponúkal žalovaným a nepredal im vopred spracovanú projektovú dokumentáciu, čiže katalógový projekt, ale spracoval pre nich individuálne riešenú projektovú dokumentáciu, vytvorenú na základe ich vlastných požiadaviek. Poukázal na výpoveď Ing. S., ktorá uviedla, že vypracovala v danom prípade individuálnu projektovú dokumentáciu. Navyše súdny znalec nesprávne určil východziu cenu nákladov stavby rodinného domu, keď vychádzal z predpokladanej ceny diela určenej v zmluve o budúcej zmluve o dielo a nie z ceny určenej po zapracovaní ďalších požiadaviek žalovaných na vzhľad diela, či jeho materiálovú skladbu, na ktorej sa strany sporu dohodli. Vada spočívajúca v nesprávne zvolenej východiskovej ceny nákladov stavby rodinného domu má teda v konečnom dôsledku za následok nesprávne určenie ceny projektových a inžinierskych činností súdom stanoveným znalcom, a teda aj nesprávnosť výsledkov znaleckého dokazovania. Zároveň namieta aj nesprávne určenie rozsahu realizovaných činnosti znalcom. Žalobca preto v rámci dokazovania navrhol vykonanie revízneho znaleckého posudku iným súdnym znalcom, pričom súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. Preukázateľne spochybnil odbornosť a hodnovernosť vykonaného znaleckého posudku, v nadväznosti na čo navrhol vykonanie revízneho znaleckého posudku, opomenutím vykonania tohto dôkazu súdom prvej inštancie, bolo porušené žalobcove právo na spravodlivý súdny proces.
2.2. Žalobca v podanom odvolaní ďalej dôvodí tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil oprávnenosť jeho nároku na zaplatenie odstupného podľa čl. IX. ods. 5 zmluvy o dielo. Od predmetnej zmluvy o dielo odstúpili žalovaní, pričom dôvodom ich odstúpenia nebolo podstatné porušenie zmluvných povinností na strane žalobcu, ako zhotoviteľa, a preto boli splnené podmienky na vznik tohto nároku žalobcu. Poukázal na konštrukciu dojednania čl. VIII ods. 5 zmluvy o dielo, týkajúce sa odstupného vo výške 15% z ceny nedokončeného diela, ktoré sa postupným zhotovovaním diela znižuje. Táto skutočnosť preukazuje jednak fakt, že sa nejedná o sankčné dojednanie, a toto odstupné je potrebné považovať za paušalizovanú náhradu škody, vrátane ušlého zisku, ktorá sa postupným a odplatným zhotovovaním diela znižuje. Žalobca má limitované svoje výrobné kapacity, ktoré si vopred rezervuje na zhotovenie jednotlivých diel. Z tohto dôvodu môže žalobcovi vznikať škoda v podobe ušlého zisku, o ktorý sa jeho majetok nezväčší v dôsledku odmietnutia uzatvárania iných, zmlúv o dielo z dôvodu, že všetky výrobné kapacity mal už rezervované na určitý čas potrebný pre zhotovenie diela podľa zmluvy o dielo, od ktorej v konečnom dôsledku žalovaní ako objednávatelia bezdôvodne odstúpili. Žalobca si riadne a včas plnil všetky svoje povinnosti podľa zmluvy o dielo, pričom v konečnom dôsledku je sám potrestaný za konanie žalovaných ako objednávateľov, ktorí bez existencie akýchkoľvek objektívnych dôvodov odstúpili od zmluvy. Práve za účelom ochrany žalobcu a nahradenia škody predstavujúcej najmä ušlý zisk navrhovateľa, bolo do zmluvy o dielo implementované ustanovenie čl. VIII ods. 5. Je tiež toho názoru, že toto ustanovenie zmluvy nespôsobuje nerovnovážne postavenie zmluvných strán v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, ale naopak, vyvažuje postavenie zmluvných strán v zmysle zásady rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Ďalej poukázal v tejto súvislosti na zásadu zmluvnej voľnosti.
2.3. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty pre omeškanie žalovaných s úhradou prvej zálohy ceny diela podľa platobných podmienok dojednaných v zmluve. Podľa čl. IV ods. 1 písm. a/ zmluvy o dielo mala byť prvá záloha vo výške 12 456 eur zaplatená do päť dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, najneskôr však do 30. 06. 2009. S poukazom na okamih splatnosti prvej zálohy ceny diela, zohľadňujúc okamih odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných, je nepochybné, že títo sa dostali splnením uvedeného peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania a preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie tento nárok žalobcu nesprávne právne posúdil, keď argumentoval, že došlo k zániku záväzku žalovaných uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu z dôvodu ich odstúpenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. MCdo 264/2002, podľa ktorého, ak nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ale je obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy. Záverom dodal, že
súd prvej inštancie nevykonal v súvislosti s posúdením nároku na zaplatenie činností realizovaných v prospech žalovaných dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď akceptoval výsledky znaleckého dokazovania, ktorým predchádzal zjavne nesprávny postup súdneho znalca a odmietol nariadenie revízneho znaleckého dokazovania, čím bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku nároku zmluvnej pokuty podľa čl. VIII. ods. 3 zmluvy o dielo.
2.4. Žiada zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovieť, resp. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaní v prvom a v druhom rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázali na skutočnosť, že v priebehu celého konania sa domáhali absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo uzavretej dňa 30. 04. 2009, nakoľko tento právny úkon nebol uzatvorený vážne zo strany žalovaných, ktorí nedisponovali finančnými prostriedkami na to, aby mohli zaplatiť cenu diela, zaväzovali sa teda od počiatku na nemožné plnenie a urobili to len v dôsledku zavádzajúcich a nepravdivých skutočností uvádzaných žalobcom, že im zabezpečí hypotekárny úver na financovanie ceny diela. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá porušuje zákon číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, najmä ustanovenie § 5 o zákaze klamania spotrebiteľa. Ďalej sa žalovaní v priebehu konania domáhali neplatnosti zmluvy podľa § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko boli zo strany žalobcu uvedení do omylu. Namietajú rozsudok súdu prvej inštancie ako nepreskúmateľný, nakoľko súd sa s dovolaním neplatnosti zmluvy o dielo nestotožnil, považoval ju za platne uzavretú, avšak na námietky žalovaných v napadnutom rozsudku nedal odpoveď. Nestotožnili sa s tvrdením žalobcu o spochybnení vecnej správnosti záverov znaleckého posudku. Žalobca mal možnosť podložiť svoje tvrdenia predložením súkromného znaleckého posudku, nevyvinul však žiadnu procesnú aktivitu na to, aby riadne preukázal vecnú nesprávnosť posudku, preto súd nemal dôvod o tejto otázke pochybovať. Závery znaleckého posudku sú v súlade s ostatnými dôkazmi, najmä výsluchom svedkyne Ing. Pavlovičovej, ktorá uviedla, že cena projektu a inžinierskych činností bola 2 200 eur, ktorú žalobca reálne uhradil a ktorá skutočnosť korešponduje so závermi znalca. Stotožnili sa so závermi súdu prvej inštancie o posúdení dojednania o odstupnom s použitím ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní nedisponovali finančnými prostriedkami na zaplatenie ceny za dielo, domnievali sa, že tieto im zabezpečí prostredníctvom úveru pracovník žalobcu. Zmluvu o dielo uzavreli 30. 04. 2009 za situácie, kedy finančné prostriedky na dielo nemali, hoci už plnili žalobcovi zálohu za práce, ktoré mali byť podľa zmluvy bezplatné a teda bolo jasné, že do 30. 06. 2009, ak im žalobca úver nevybaví, nebudú vedieť zložiť prvú zálohu vo výške 12 456 eur. Žalovaní už v septembri 2009 oznámili žalobcovi, že žiadajú zmluvu zrušiť, pretože nemajú financie na zaplatenie. Stotožnili sa s tvrdením súdu prvej inštancie o neplatnom dojednaní o odstupnom. Žalobca nemal najmenší dôvod lokalizovať pracovné sily, materiál a stroje na zákazku, podľa tejto zmluvy o dielo, preto mu nevznikli žiadne náklady ani škoda v súvislosti s touto zákazkou. Naopak, žalobca zarobil, pretože za vypracovanie projektu za 2 200 eur zinkasoval od žalovaných zálohu 5 642,96 eura a bolo zrejmé, že žiadne ďalšie práce sa nebudú realizovať. Žalovaní považujú dojednanie zmluvnej pokuty za neplatné, za konanie v rozpore s dobrými mravmi, porušujúce zákon. Uplatňovanie odstupného a zmluvnej pokuty spoločne, bolo neprimeraným sankcionovaním porušenia v podstate tej istej povinnosti, a to je odstúpenie od zmluvy. Žiadajú rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať náhradu trov konania.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných odmietol argumentáciu žalovaných v tomto vyjadrení. Predovšetkým odmietol skutočnosť, že zmluva o dielo je neplatným právnym úkonom. Žalovaní v priebehu konania nepreukázali dôvody a skutočnosti, ktoré by mali za následok neplatnosť zmluvy o dielo ako dvojstranného právneho úkonu, preto sa v otázke platnosti zmluvy o dielo považuje žalobca právny názor súdu prvej inštancie za správny. Žalobca sa naďalej pridržiava svojej argumentácie o vecnej nesprávnosti výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré obsahuje objektívne nedostatky a teda nemôžu byť tieto skutočnosti iba účelovou obranou žalobcu. Ak medzi stranami bola sporná skutočnosť, či práce vyúčtované žalobcom boli alebo neboli realizované, bolo nevyhnutné za účelom odstránenia týchto rozporov, nariadiť znalecké dokazovanie. Odmietol tiež skutočnosť, že mal uzatvárať so žalovanými predmetnú zmluvu o dielo za účelom toho, aby si následne mohol voči žalovaným uplatniť sankcie a v tejto súvislosti poukazuje na znenie samotnej zmluvy o dielo. Žalovaní boli riadne a dostatočne oboznámení s predloženým návrhom zmluvy, boli si vedomí jej znenia a bolo ponechané na ich uvážení, či tento návrh príjmu, alebo či budú namietať jeho znenie. Žalovaní si riadne a včas nesplnili svoju povinnosť zabezpečovanú zmluvnou pokutou, zaplatenia ktorej sa žalobca
domáha. Zároveň tým, že žalovaní odstúpili od predmetnej zmluvy, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie odstupného, ktoré tvorilo časť žalovaného nároku. Naďalej zotrváva na dôvodoch podaného odvolania.
5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015, účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z uvedených ustanovení vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 09. 05. 2016, preto všetky procesné úkony účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na odvolacom súde od účinnosti CSP od 01. 07. 2016.
7. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 28 096,45 eura, pozostávajúcej zo sumy 14 734,63 eura bez DPH za projektovanie a inžiniersku činnosť (rodinný dom a správne poplatky), za realizované práce v sume 36,51 eura bez DPH, odstupné vo výške 11 663,85 eura, zmluvnú pokutu vo výške 4 512,76 eura, spolu 33 739,45 eura, od ktorej sumy odpočítal zálohu zaplatenú žalovanými vo výške 5 643 eur. Súd prvej inštancie nemal spornú otázku uzavretia zmluvy o dielo medzi stranami sporu. Žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 14 734,63 eura za projektové práce zamietol z dôvodu, že v danom prípade nešlo o individuálny projekt, ale o projekt katalógový, ktorý nemá žalobcom uplatnenú hodnotu. Hodnotu projektu ustálil sumou 2 971,87 eura na základe výsledku znaleckého dokazovania. Zamietnutie sumy 36,51 eura vôbec nezdôvodnil. Sumu odstupného vo výške 11 663,85 eura a zmluvnú pokutu vo výške 4 512,76 eura zamietol dôvodiac, že odstúpenie žalovaných od zmluvy vyhodnotil ako platné a odstúpením od zmluvy zanikli všetky vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé.
7.1. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý v podanom odvolaní namietal nerozhodnutie o jeho návrhu na revízne znalecké dokazovanie a to jednak pre jeho objektívne nedostatky, ako aj iba mechanické prebratie výsledkov tohto znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie bez toho, aby tieto boli podrobené hodnoteniu zo strany súdu. Ďalej namieta nesprávne právne posúdenie následkov odstúpenia od zmluvy, a to odstupného a zmluvnej pokuty, ktoré inštitúty neboli sankčným i dojednaniami, ale náhradou škody či ušlého zisku.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania žalobcu a vyjadrenia žalovaných v prvom a v druhom rade, dospel k záveru o opodstatnenosti časti odvolania žalobcu, ďalej k záveru, že súd prvej inštancie nevykonal a ani nerozhodol o navrhovaných dôkazoch strany sporu, ktoré skutočnosti mohli byť podstatné pre rozhodnutie v danej veci a následne vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd dospel taktiež k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je pre jeho zmätočnosť nepreskúmateľný.
8.1. Zmätočnosť napadnutého rozsudku spočíva predovšetkým v neozrejmení a neupresnení predmetu konania, keď nie je zrejmé, na základe akého postupu žalobca dospel k celkovej žalovanej sume vo
výške 28 096,45 eura (matematicky výsledná suma, pozostávajúca zo sumy 14 734,32 eura bez DPH, 36,51 eura bez DPH, 11 663,85 eura bez DPH, 4 541,76 eura bez DPH predstavuje spolu sumu 30 976,44 eura, z ktorej ak odpočítame sumu 5 642,96 eura, zaplatenú žalovanými, predstavuje výška pohľadávky sumu 25 333,48 eura bez DPH, pričom 20% DPH predstavuje výšku 5 066,70 eura, spolu suma s DPH je 30 400,18 eura).
8.1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v bode 18/ uvádza, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy, ktorá pozostáva z vykonania projektovej a inžinierskej činnosti v sume 14 734,32 eura, z realizovaných prác vo výške 36,51 eura, z odstupného vo výške 11663,85 eura, podľa bodu IX. ods. 5 zmluvy o dielo a zo zmluvnej pokuty vo výške 4 541,76 eura, čo predstavuje celkovú sumu 33 739,45 eura s DPH, od ktorej bola odpočítaná záloha vo výške 5 643 eur (pričom v bode 22/ rozsudku uvádza sumu 5 642,96 eura), rozdiel predstavuje žalovanú čiastku 25 096,45 eura (žalobca si uplatnil celkovú výšku pohľadávky 28 096,45 eura), z ktorej si zároveň žalobca uplatňujeme aj úrok 9 % z omeškania ročne počnúc od 04. 06. 2010 až do zaplatenia. Tento výpočet súdu prvej inštancie jednak vôbec matematicky nie je zhodný so žalobným návrhom, navyše je aj nesprávne vypočítaný. Odvolaciemu súdu preto nebolo zrejmé, o akom predmete konania, t.j. konečnej sume, ktorú žalobca žiadal zaplatiť od žalovaných, súd prvej inštancie konal. V tejto časti je jeho odôvodnenie rozsudku nepreskúmateľné.
8.1.2. V ďalšom konaní bude prvoradou povinnosťou žalobcu a súdu prvej inštancie upresniť žalovanú sumu a to jej špecifikáciou a taktiež upresniť a špecifikovať jednotlivé nároky, z ktorých celková žalovaná suma pozostáva, určením sumy bez DPH, prípadne s DPH.
8.2. Zmätočnosť napadnutého rozsudku tiež spočíva v nesprávnej aplikácii a citácii ustanovení Občianskeho zákonníka v napadnutom rozsudku, najmä ustanovenia § 638 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorého text uvádzaný súdom prvej inštancie nie je totožný s ustanovením zákona a preto nie je zrejmé, ktoré ustanovenie súd prvej inštancie v danej veci aplikoval.
8.3. V neposlednom rade zmätočnosť napadnutého rozsudku spočíva tiež v odôvodnení rozsudku súdom prvej inštancie, ktorý na jednej strane tvrdí, že vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, podľa ktorého hodnota projektu vola 2 971,87 eura, pričom následne uvádza, že cena projektu, ktorú aj znalec potvrdil vo svojom výsluchu, bola 2 200 eur, ktorá suma mala byť aj Ing. S., projektantke, vyplatená žalobcom. Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku vôbec neuviedol, ktorú sumu napokon považoval za sumu, ktorá prináleží žalobcovi titulom nákladov na projektovú činnosť. Zmätočnosť odôvodnenia rozsudku spočíva v tejto súvislosti i v tom, že súd prvej inštancie v bode 22/ konštatuje hodnotu projektu vo výške 2 971,87 eura, na ktorú by mal žalobca nárok, avšak v bode 19/ rozsudku tvrdí, že žalobu v tejto časti zamieta ako nedôvodnú.
8.4. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby žalobcu v časti o zaplatenie sumy 36,51 eura vôbec nezdôvodnil. V tejto časti je preto rozsudok súdu prvej inštancie absolútne nepreskúmateľný.
8.5. Žalobcom uplatnený nárok v sume 11 633,85 eura titulom sankcie za odstúpenie od zmluvy a v sume 4 541,76 eura titulom zmluvnej pokuty sa viazal k odstúpeniu od zmluvy o dielo. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie absolútne nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie sa síce zaoberal odstúpením od zmluvy zo strany žalovaných (v súdnom spise sa však žiadny takýto dôkaz nenachádza, avšak uvedené odstúpenie žalovaných od zmluvy potvrdil aj sám žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie, z ktorého dôvodu je možné vychádzať z tejto skutočnosti ako zo skutočnosti, ktorá sporná medzi stranami sporu nebola), avšak na skutočnosti a dôkazy potrebné pre takýto záver nepoukázal, ani ich nevyhodnotil.
8.5.1. Odvolací súd však v prvom rade poukazuje na súdnu prax, podľa ktorej odstúpiť je možné iba podľa zákona a od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá. V priebehu celého konania, ako aj vo vyjadrení žalovaní v prvom a v druhom rade namietali a dovolávali sa absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 30. 04. 2009 (súd prvej inštancie v bode 17/ rozsudku však uvádza, že bola uzavretá dňa 20. 04. 2009, nie je zrejmé na základe akého dôkazu pri tomto konštatovaní vychádzal). Absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o dielo žalovaní v prvom a v druhom rade videli v tom, že zo strany žalobcu mali byť uvedení do omylu (kúpnu cenu rodinného domu mali platiť v mesačných splátkach z úveru, ktorý im mal zabezpečiť žalobca), ďalej tvrdili, že úkon zo strany žalovaných nebol uzatvorený vážne, nakoľko nedisponovali finančnými prostriedkami na to, aby
mohli zaplatiť naraz cenu diela, teda sa zaväzovali na nemožné plnenie a to v dôsledku zavádzajúcich a nepravdivých skutočností uvádzaných žalobcom, že im zabezpečí hypotekárny úver na financovanie ceny diela. Napriek týmto tvrdeniam žalovaných v prvom a v druhom rade, ktoré prednášali počas celého konania na súde prvej inštancie, súd prvej inštancie sa vôbec platnosťou predmetnej zmluvy o dielo nezaoberal a ani námietky žalovaných v prvom a v druhom rade nevyhodnotil. Vzhľadom k ustálenej súdnej praxi, že odstúpiť možno iba od platne uzavretej zmluvy, je rozsudok súdu prvej inštancie, bez vyhodnotenia platnosti zmluvy o dielo, uzavretej medzi stranami sporu, predčasný. 8.5.2. Súd prvej inštancie zároveň vyhodnotil ako platné odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaných v prvom a v druhom rade. Dôvodom odstúpenia mal byť nedostatok finančných prostriedkov na zaplatenie ceny diela. Zo spisového materiálu a ani zo žiadneho dôkazu však nevyplýva dátum tohto odstúpenia, pričom súd prvej inštancie iba v napadnutom rozsudku konštatuje toto odstúpenie od zmluvy ako platné, avšak vôbec nekonkretizuje dátum tohto odstúpenia a v spisovom materiáli sa žiadny takýto dôkaz nenachádza. Povinnosťou žalovaných v prvom a v druhom rade bude nesporne nevyhnutné toto tvrdenie preukázať. Iba v prípade, ak by aj žalobca uznal, že žalovaní od zmluvy platne odstúpili (september, november 2009), je potrebné z tejto skutočnosti vychádzať ako z tvrdenia nesporného, avšak bude nevyhnutné upresniť dátum odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných.
8.5.3. Ak potom následne žalobca písomným podaním zo dňa 30. 04. 2010 od zmluvy odstúpil, tento úkon je právne neúčinný, nakoľko nie je možné odstúpiť už od zrušenej zmluvy, ktorá zanikla odstúpením zo strany žalovaných v prvom a v druhom rade. Dôvodom tohto odstúpenia malo byť porušenie zmluvnej povinnosti, zaplatenie prvej zálohy vo výške 12 456 eur najneskôr do 30. 06. 2009.
8.6. Žalobca svoj nárok o zaplatenie sumy vo výške 11 663,85 eura opiera o ustanovenie článku IX. ods. 5 zmluvy o dielo, podľa ktorého: „objednávateľ môže od tejto zmluvy odstúpiť aj keď už bolo podľa zmluvy čiastočne plnené. V takomto prípade sa odstúpením rozumie, že objednávateľ odstúpil od tejto zmluvy len v časti doposiaľ nezrealizovaného diela. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade odstúpenia od zmluvy, ktorého dôvodom nebude podstatné porušenie zmluvných povinností na strane zhotoviteľa napríklad omeškanie pri realizácii diela spôsobe zhotoviteľom o viac než 30 dní a podobne, vznikne objednávateľovi ešte pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy povinnosť uhradiť zhotoviteľovi vedľa čiastky pripadajúcej na už vykonané práce a účelne vynaložených nákladov odstupné vo výške 15 % z ceny nedokončeného diela. Dohodnuté odstupné predstavuje odškodnenie zhotoviteľa najmä takzvané blokáciu výrobných kapacít, zrušenie objednávok materiálov a podobne“. Súd prvej inštancie toto ustanovenie zmluvy vyhodnotil ako rozporné s ustanovením § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodiac, že v zmluve nie je povinnosť objednávateľa zaplatiť za práce už vykonané viazaná na podmienku, že výsledok týchto prác nemôže zhotoviteľ použiť inak a ďalej je v zmluve nad rámec ustanovenia § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodnuté odstupné, čo považoval za rozpor s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie vyhodnotil predmetnú zmluvu o dielo ako zmluvu spotrebiteľskú. Svoje úvahy a dôvody tohto hodnotenia však žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil, že nejde o sankčné dojednanie, čo vyplýva z konštrukcie tohto dojednania, ale ide o paušalizovanú náhradu škody, vrátane ušlého zisku, ktorá sa postupným a odplatným zhotovovaním diela znižuje. Týmito námietkami sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, pričom iba strohé konštatovanie, že neobstojí námietka žalobcu, že odstupné predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s odstúpením od zmluvy, bez ďalšieho zdôvodnenia, nie je postačujúce. Odvolací súd iba poznamenáva, že takéto tvrdenie žalobcu, že ide o paušalizovanú náhradu škody, vrátane ušlého zisku, je nevyhnutné zo strany žalobcu preukázať, nakoľko zo znenia tohto ustanovenia zmluvy takýto záver nevyplýva. 8.6.1. Odvolací súd, po preskúmaní predmetného ustanovenia zmluvy o dielo (článok IX. ods. 5), vyhodnotil toto ustanovenie, titulom ktorého si žalobca uplatnil nárok vo výške 11 633,85 eura (odstupné za odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaných), ako sankciu (zmluvnú pokutu) za odstúpenie od zmluvy. Dohodu o zmluvnej pokute, upravenú v ustanovení § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné uzavrieť pre prípad odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy nie je totiž porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona, alebo zo zmluvy (§ 48 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva v tejto časti, pre rozpor so zákonom, neplatná. Neplatné je aj také zmluvné dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva (bola dojednaná sankcia a jej dôsledky mohli nastúpiť vtedy, ak oprávnená osoba využije právo odstúpiť od zmluvy o dielo
- rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 10. 2008 sp.zn. 32Cdo/815/2007). Dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy je neplatné pre rozpor s účelom
zákona (s účelom inštitútu zmluvnej pokuty, viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25. 06. 2002 sp.zn. 25Cdo 182/2001). Súd prvej inštancie sa ustanovením článku IX. ods. 5, na základe ktorého si žalobca uplatnil nárok, nezaoberal a ani z tohto pohľadu nepodrobil prieskumnej činnosti predmetnú zmluvu o dielo. Odvolací súd preto nemal dostatok dôvodov na preskúmanie predmetného rozsudku a rozhodnutie v danej veci.
8.7. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4 512,76 eura podľa č. VIII ods. 1 písm. c/ zmluvy o dielo, a to vo výške 14,94 eura za každý deň omeškania od 01. 07.2009 do 30. 04. 2010). Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v tejto časti zamietol iba s odôvodnením, že bola nedôvodne podaná a ako prví od zmluvy o dielo odstúpili žalovaní. Ďalej sa v odôvodnení zaoberá už iba odstúpením od zmluvy a jeho následkami. Zamietnutie nároku žalobcu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty podľa čl. VIII. ods. 1 písm. c/ zmluvy o dielo však vôbec ani jednou vetou nezdôvodnil. Zrejme súd prvej inštancie prehliadol, že ide o iný nárok žalobcu a nie o nárok v prípade odstúpenia od zmluvy, ktorý je upravený v čl. IX. zmluvy. V danej veci súd prvej inštancie vychádzal z nespochybneného skutkového stavu v časti odstúpenia žalovaných v prvom a v druhom rade od zmluvy o dielo, ktorú uzavreli dňa 30. 04. 2009. V prípade, ak žalobca nespochybnil toto odstúpenie, nakoľko aj sám tvrdil, že žalovaní od zmluvy odstúpili ako prví, je potrebné v ďalšom konaní z tohto odstúpenia vychádzať, avšak strany sporu by mali uviesť, kedy k tomuto odstúpeniu došlo (konkrétny dátum). Odstúpenie od zmluvy je relevantné tak podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia predmetnej zmluvy o dielo. V čl. VIII. ods. 1 zmluvy o dielo je zakotvené právo na uplatnenie zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvných povinností zmluvnými stranami. Pod písm. c/ tohto ustanovenia zmluvy je zakotvená sankcia (zmluvná pokuta): „v prípade omeškania objednávateľa s úhradou zálohy a faktúry podľa splatnosti určenej v bode IV. ods. 1, ods. 2 zmluvy, alebo na faktúre, ktorou boli vyúčtované práce navyše, predstavuje zmluvná pokuta 450 SK (14,94 eura) za každý deň omeškania“. V článku IV. ods. 1 predmetnej zmluvy o dielo bolo dohodnutá prvá záloha žalovaných vo výške 12 456 eur, ktorú mali zaplatiť do piatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, najneskôr však, do 30. 06. 2009. 8.7.1.Zo spisového materiálu vyplýva, že stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 07. 2009, teda žalovaní v prvom a v druhom rade boli podľa citovaného článku zmluvy povinní zaplatiť prvú zálohu vo výške 12 456 eur najneskôr do 30. 06. 2009. Žalovaní si však túto povinnosť nesplnili. Je nesporné, že platným odstúpením od zmluvy zanikajú aj všetky vedľajšie záväzky, vrátane záväzku na zmluvnú pokutu, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé (takto to citoval aj súd prvej inštancie). Ak však nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ale je obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. MCdo 264/2002). Z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku ruší, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo dohodnuté inak. Dôsledky odstúpenia od zmluvy spočívajú v jej zrušení od samého začiatku s výnimkou, ak by z právneho predpisu alebo dohody účastníkov zmluvného vzťahu vyplývalo niečo iné (v danom prípade v tomto článku zmluvy pod písm. f/ bolo dohodnuté, že právo na zmluvnú pokutu trvá aj po odstúpení od zmluvy). Ak tomuto tak nie je, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúcej zo zrušenej zmluvy. V prípade, že bolo už podľa zrušenej zmluvy plnené, sú účastníci zmluvy povinní takéto plnenie vzájomne vyporiadať. Odstúpením od zmluvy zanikajú pre svoju akcesorickú povahu aj vedľajšie záväzky, ktoré sú od existencie hlavného záväzku závislé Takýmito vedľajšími záväzkami sú aj záväzky slúžiace k zabezpečeniu splnenia hlavného záväzku, teda aj záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nemôže sa žiadna zo zmluvných strán na jej základe domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty, pretože dohoda o zmluvnej pokute bola spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie nemá žiaden právny základ. Nárok na zmluvnú pokutu však v dôsledku odstúpenia od zmluvy v prípade, že vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nezaniká. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou. Porušením zmluvy vznikol medzi zmluvnými stranami nový právny vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému zabezpečenému záväzku akcesorickú povahu a na existenciu ktorého nemá zánik zabezpečeného zmluvného záväzku vplyv.
8.7.2. Za situácie, že v danom prípade žalovaní v prvom a v druhom rade porušili svoju zmluvnú povinnosť a v lehote do 30. 06. 2009 nezaplatili žalobcovi prvú zálohu vo výške 12 456 eur (keďže stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť až po tomto dátume), vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu podľa písm. c/ tohto ustanovenia zmluvy o dielo, t.j. v sume 14,94 eura za každý deň omeškania od 01. 07. 2009 do dňa odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných. Keďže zo spisového materiálu nie
je zrejmé, kedy zo strany žalovaných došlo k odstúpeniu od zmluvy, nebolo možné odvolacím súdom ustáliť dátum do kedy má žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Touto skutočnosťou sa bude súd prvej inštancie zaoberať v ďalšom konaní, keďže v doterajšom konaní tento nárok žalobcu vôbec nehodnotil a ani jeho zamietnutie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Okrem toho odvolací súd poukazuje tiež na ustanovenie čl. VIII. ods. 1 písm. f/ zmluvy o dielo, podľa ktorého právo na zaplatenie zmluvnej pokuty trvá aj po ukončení zmluvy odstúpením, čiže v danom prípade bolo inak dohodnuté trvanie zmluvnej pokuty, čo zákon umožňuje.
8.8. Odvolací súd sa v podstate stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade ide o katalógový rodinný dom, čo bolo jednoznačne znaleckým dokazovaním preukázané. Súd prvej inštancie sa však vôbec nezaoberal námietkami vznesenými žalobcom k záverom znaleckého dokazovania. Tento nedostatok odstráni v ďalšom konaní a vyhodnotí všetky námietky žalobcu vznesené v súvislosti so znaleckým dokazovaním, ako aj rozhodne o jeho návrhu na vykonanie revízneho znaleckého dokazovania. Následne sa so záverom znaleckého dokazovania vyporiada v odôvodnení ďalšieho rozhodnutia a jednoznačne ustáli cenu projektu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že o katalógovom dome hovorí aj zmluva o budúcej zmluve, a tiež aj stavebné povolenie. 9. Súd prvej inštancie preto v ďalšom konaní doplní dokazovanie v danej veci v naznačenom smere, pričom podľa § 391 ods. 2 CSP je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Následne, po vyhodnotení dôkazov v danej veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie, podľa § 220 CSP odôvodní tak, aby bolo odvolacím súdom v prípade podaného odvolania riadne preskúmateľné. Zároveň sa v ďalšom konaní bude zaoberať aj všetkými námietkami vznesenými stranami sporu tak v priebehu doterajšieho konania, ako aj v odvolacom konaní.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).