Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24Co-57-2017.pdf
PDF · 144.74 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, A., zast. JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát, Krajinská cesta 3, Piešťany, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 5C/257/2014-101 zo dňa 20.04.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (v ktorom žalobcu označil ako navrhovateľku a žalovaného ako odporcu) výrokom I. zrušil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 992 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 10683/14, vydaný dňa 05.11.2014 rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Piešťany súdny poplatok vo výške 331,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. priznal navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 písm. a), a ods. 2 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, ust. zák. č. 129/2010 Z.z., § 40 ods. 1 písm. a) a písm. j), ods. 2 ZoRK a § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. Vecne argumentoval tým, že navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 12.12.2014 (došlým súdu dňa 15.12.2014) domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 992 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava (ďalej aj "rozhodcovský súd"), sp. zn. SR 10683/14, vydaného dňa 05.11.2014 rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom (ďalej aj "rozhodcovský rozsudok"). Návrh odôvodnila tým, že 18.11.2014 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok. V rozhodcovskom konaní splnomocnila právneho zástupcu dňa 14.11.2014 potom, čo jej bola doručená výzva na žalobnú odpoveď zo dňa 13.10.2014. Právny zástupca dňa 14.11.2014 zaslal na rozhodcovský súd vyjadrenie navrhovateľky, v ktorom namietal neexistenciu právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť (ďalej aj "námietka"), poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník s tým, že podrobné vyjadrenie zašle rozhodcovskému súdu okamžite po oznámení rozhodcovského súdu o tom, ako sa vyporiadal s námietkou. Rozhodcovský súd medzitým (dňa 05.11.2014) vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý doručil navrhovateľke (dňa 18.11.2014), pričom na podanú námietku nijako nereagoval. Rozhodcovský súd existenciu právomoci vo veci konať vyvodil z Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 03.10.2012, ktorej dojednanie je v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uviedla, že zmluva o úvere zo dňa 03.10.2012 má s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka charakter spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o spotrebiteľskom úvere),je štandardnou (formulárovou) spotrebiteľskou zmluvou medzi navrhovateľkou (ako spotrebiteľkou) a odporcom (ako dodávateľom). Jej základnou črtou je, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený žiadny priestor pre dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej uzavretím. Podanie návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhovateľka vyvodila z ust. § 40 ods. 1 zákona písm. c/, g/ a j/ č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského. Poukázala na to, že rozhodcovská doložka, podľa ktorej si síce navrhovateľka ako spotrebiteľ má možnosť vybrať medzi rozhodcovským súdom a štátnym súdom, ale ktorej účinkom je, že ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (v súdenej veci odporcu) spotrebiteľ (v súdenej veci navrhovateľka) by bol nútený rozhodcovskému konaniu sa podrobiť (k tomu poukázal na rozhodnutia NS SR, vydané pod sp. zn. 6Cdo 262/2012 a sp. zn. 5Cdo 134/2012).
3. Konajúci súd uznesením č.k. 5C/257/2014-52 odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku. Toto rozhodnutie odporca napadol odvolaním a Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č.k. 10Co/438/2015-73 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia o. i. uviedol, že "ustálená rozhodovacia prax odvolacieho súdu kvalifikovala rozhodcovskú zmluvu, v ktorej je spotrebiteľ nútený podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu napriek možnosti alternatívneho výberu (medzi viacerými do úvahy pripadajúcimi spôsobmi riešenia sporu) za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku. Dôsledkom je absencia právomoci rozhodcovského súdu a už vydaný exekučný titul (rozumej rozhodcovský rozsudok) je považovaný za rozporný so zákonom.
4. Z tzv. "formulárovej" Zmluvy o úvere č. 207300617 zo dňa 03.10.2012 súd zistil, že odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 400,- Eur; poskytnutý úver mala navrhovateľka splatiť v 12-tich splátkach po 66,- Eur (teda spolu s poplatkom vo výške 392,- Eur celkom spolu sumu 792,- Eur), pri RPMN vo výške 309,86%; prvá splátka bola splatná dňa 17.10.2012, termín poslednej splátky v zmluve uvedený nie je, rovnako v zmluve absentuje uvedenie dohodnutého úroku. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj "VPPÚ") súd o. i. zistil, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (bod 10.), že pred riešením sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, a to pred Mediačným centrom, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava (bod 13.), že zmluvné strany sa dohodli na tom, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom (bod 15.). Z tzv. "formulárovej" Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej účastníkmi dňa 03.10.2012 súd zistil, že (čl. II. bod 1) účastníci ako zmluvné strany sa mali dohodnúť na tom, že všetky spory zo zmluvy o úvere č. 207300617 zo dňa 03.10.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1999 Zb. Občiansky súdny poriadok). Podľa čl. I. bod 1 rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 36 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava.
5. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že predmetnú zmluvu o úvere z 03.10.2012 uzatvorila s odporcom v čase, keď predchádzajúci úver (z 31.05.2012) vo výške 200,- Eur tejto spoločnosti ešte splácala, pričom splatenú mala iba asi polovicu dlhu. Uviedla, že o ďalší úver (rozumej o úver z 03.10.2012) požiadala odporcu z dôvodu finančnej núdze, bola odpojená od vody alebo elektriny a nemala to z čoho zaplatiť. V čase čerpania úverov bola brigádnicky zamestnaná, mala príjem cca 300,- Eur mesačne.
6. K uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (zo dňa 03.10.2012) uviedla, že jej uzavretie navrhla pracovníčka odporcu, ktorá jej uzatvorenie odôvodnila to tým, že v prípade nesplácania úveru má odporca svoj
súd, ktorý spor rozhodne. Celé rokovanie o uzavretí zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy podľa navrhovateľky trvalo 15 minút; predmetné listiny nečítala. Pracovníčka odporcu jej nevysvetlila rozdiel medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním. Rozhodcovskú zmluvu uzavrela preto, lebo si myslela, že je to súčasť zmluvy o úvere, keď pracovníčka odporcu jej povedala, že všetky tie dokumenty musí podpísať.
7. Nakoľko navrhovateľka úver v zmysle zmluvy o úvere zo dňa 03.10.2012 riadne nesplácala, odporca podaním zo dňa 13.10.2014 podal žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom v Bratislave.
8. Stály rozhodcovský súd v Bratislave dňa 05.11.2014 pod sp. zn. SR 10683/14 bez pojednávania vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým uložil navrhovateľke (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovanej) zaplatiť odporcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) istinu vo výške 259,- Eur, známy úrok vo výške 190,26 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 68,36 Eur, poplatok vo výške 266,56 Eur, úrok vo výške 32,0% ročne zo sumy 259,- Eur od 14.08.2014 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,0% ročne zo sumy 525,56 Eur od 14.08.2014 až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur, trovy mediačného konania vo výške 273,08 Eur a poplatok za upomienky vo výške 20,- Eur a zároveň jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 337,88 Eur to všetko v splátkach po 120,- Eur mesačne, ako súd zistil z predmetného rozhodcovského rozsudku.
9. V poučení je uvedené, že rozhodcovský rozsudok je možné preskúmať podľa čl. XXIX RP rozhodcovského súdu, a to na základe žiadosti účastníka rozhodcovského konania doručenej rozhodcovskému súdu v lehote 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ako aj o tom, že účastník rozhodcovského konania môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovení § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ako aj o tom, že tento rozsudok nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkovi konania.
10. Súd prvej inštancie zaujal názor, že v súdenej veci niet pochýb o tom, že sporovými stranami uzatvorená Zmluva o úvere zo dňa 03.10.2012 je v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ spotrebiteľskou zmluvou; spravuje sa nielen ustanoveniami OZ (ako lex generalis), ale aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ako lex specialis). Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r/ vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. [§ 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. r/, ods. 5 a 10 OZ]
11. Bolo potrebné posúdiť, či rozhodcovskú zmluvu zo dňa 03.10.2012, podpísanú účastníkmi ako zmluvnými stranami, možno považovať za individuálne dohodnutú; v prípade kladnej odpovede by rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, v prípade zápornej odpovede by rozhodcovská zmluva platne uzatvorená nebola.
12. Navrhovateľke bola v súvislosti s jej žiadosťou o poskytnutie úveru a uzatvorením (tzv. "formulárovej") úverovej zmluvy dňa 03.10.2012 predložená toho dňa zároveň aj (tiež tzv. "formulárová") rozhodcovská zmluva; text oboch dokumentov vopred pripravil odporca ako poskytovateľ úveru (dodávateľ) a
navrhovateľka ako žiadateľ o úver (spotrebiteľ) nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah týchto dokumentov. V oboch dokumentoch sa iba dopĺňal text v časti identifikácie dlžníka a dátum ich podpísania, v úverovej zmluve sa dopĺňali aj údaje o výške poskytnutého úveru, výška a počte splátok, RPMN a termín 1. splátky. Je tu potom s poukazom na ust. § 53 ods. 2 OZ na mieste záver, že rozhodcovská zmluva platne uzatvorená nebola, keď odporca ani netvrdil, ani nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dohodnutá (viď ust. § 53 ods. 3 OZ). Tu súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/438/2015-73 zo dňa 03.09.2015, ako aj na rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6MCdo 9/12, 6Cdo 1/12 a 6Cdo 3/13.
13. Ďalší dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky súd vzhliadol aj v tom, že rozhodcovský súd si vybral sám žalovaný. V tejto súvislosti možno poukázať na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV. ÚS 2735/11 zo dňa 03.04.2012, podľa ktorého právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky) sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania. Okrem toho, navrhovateľka ako spotrebiteľ podpísala rozhodcovskú zmluvu, pretože inú možnosť (pokiaľ chcela uzatvoriť predmetnú úverovú zmluvu) nemala. Je potrebné tiež uviesť, že princíp "neznalosť zákona neospravedlňuje" (ignorantia iuris non excusat) ustupuje dôležitejšiemu princípu, a to princípu ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd si vybral sám odporca. V tejto súvislosti pokázal aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2735/11 zo dňa 03.04.2012, podľa ktorého právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.
14. Navrhovateľke bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 18.11.2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na súd dňa 15.12.2014, teda včas (viď § 41 ods. 1 ZoRK), a to najmä z dôvodu neexistencie právomoci rozhodcovského súdu (pre neprijateľnosť a tým neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ako zmluvnej podmienky).Pokiaľ teda súd uzavrel, že rozhodcovská zmluva platne uzatvorená nebola, absentovala tu právomoc rozhodcovského súdu spor účastníkov prejednať a rozhodnúť; preto súd žalobe vyhovel.
15. Nakoľko navrhovateľka ako spotrebiteľ bola v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "ZSP") od poplatkovej povinnosti oslobodená a mala vo veci plný úspech, v zmysle ust. § 2 ods. 2 ZSP vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh odporcovi.
16. S poukazom na pol. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok za podaný návrh o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom je stanovený vo výške 331,50 Eur; za použitia zhora cit. zákonných ustanovení súd uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok 331,50 Eur na účet Okresného súdu Piešťany.
17. Rozhodnutie o náhrade trov odôvodnil úspechom žalobcu s poukazom na § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods. 7 OSP.
18. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) OSP, nakoľko je názoru, že Okresný súd Piešťany neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluvy dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluvy nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal na názor, ktorý vyššie uvedenému zodpovedá a vyslovil ho v uznesení zo dňa 30.05.2011 sp. zn. 14NcC/10/2011 Krajský súd v Bratislave. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, tzn. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na
všeobecnom alebo rozhodcovskom súde, nebude dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žalobca totiž má kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Treba len zdôrazniť, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a to uznesenie zo dňa 28.04.2010 sp. zn. 23 Cdo 4895/2010, uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.03.2009 sp. zn. 32 Cdo/1590/2008 s právnou vetou: „v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené“. Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom žalovaný odkazuje na: Hulmák - Tomančáková: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue, 2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl. Medzi žalobcom a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. V tejto súvislosti poukázal na § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 151 ods. 1 OSP. V predmetnom prípade je sporné, či v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere možno prisúdiť žalobcovi právny status spotrebiteľa, a teda či súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú vôbec aplikovateľné. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva, uzatvorená za účelom povolania. Prvoinštančný súd posúdil zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a preto vychádzal pri jej obsahu aj k nej prináležiacim náležitostiam. Vzhľadom nato, že obligatórne sa vyžaduje jedine dostatočné vymedzenie zmluvných strán a predmetu zmluvy, žalovaný má za to, že dotknutej zmluve o úvere je obsiahnuté všetko, čo je zákonom predpísané. Náležitosti by sa mali ďalej posudzovať podľa tej zmluvy, ktorá je jej charakterovo najbližšia a teda zmluvy o úvere, ktorá je upravená v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Kombinácia oboch právnych predpisov má niekoľko rovín a to vzťahy, ktoré v Obchodnom zákonníku nie sú upravené vôbec, vzťahy upravené tak v Obchodnom ako aj Občianskom zákonníku, vzťahy, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené vôbec a vzťahy, ktoré sú v Občianskom a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku upravené. Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodno-právnom vzťahu pokiaľ Obchodný zákonník danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom, po ďalšie Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia alebo dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnuté ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
19. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní uvádza, že rozhodcovská zmluva mala byť dojednaná ako nevýhradná z čoho vyvodzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy. Vyjadril názor, že rozhodcovská zmluva, v ktorej je spotrebiteľ nútený podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu napriek možnosti alternatívneho výberu medzi
viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu je neprijateľná a teda neplatná podmienka. Uvedený právny názor zodpovedá konštantnej judikatúre. Žalobca vzhľadom na svoj právny status je spotrebiteľ. Argumentácia o tom, že zmluva o úvere mala byť tzv. nepomenovaná zmluva je zavádzajúca a nepravdivá. Akákoľvek dohoda, resp. zmluvná voľnosť v spotrebiteľských vzťahoch musí ustúpiť zvýšenej potrebe ochrane spotrebiteľa ako jednoznačne slabšej zmluvnej strane právneho vzťahu. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorý je spotrebiteľom. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov konania tak na súde prvej inštancie ako aj na súde odvolacom.
20. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
23. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.
24. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
25. Predmetom konania je zrušenie rozsudku, ktorým Stály rozhodcovský súd v Bratislave dňa 05.11.2014 pod sp. zn. SR 10683/14 bez pojednávania vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým uložil žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovanej) zaplatiť odporcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) istinu vo výške 259,- Eur, známy úrok vo výške 190,26 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 68,36 Eur, poplatok vo výške 266,56 Eur, úrok vo výške 32,0% ročne zo sumy 259,- Eur od 14.08.2014 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,0% ročne zo sumy 525,56 Eur od 14.08.2014 až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur, trovy mediačného konania vo výške 273,08 Eur a poplatok za upomienky vo výške 20,- Eur a zároveň jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 337,88 Eur to všetko v splátkach po 120,- Eur mesačne, ako súd zistil z predmetného rozhodcovského rozsudku.
26. Rozhodcovský súd svoju kompetenciu o veci rozhodnúť vyvodil z tzv. "formulárovej" Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej účastníkmi dňa 03.10.2012 s čl. II. bod 1, podľa ktorej účastníci ako zmluvné strany sa mali dohodnúť na tom, že všetky spory zo zmluvy o úvere č. 207300617 zo dňa 03.10.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1999 Zb. Občiansky súdny poriadok).
27. Podľa čl. I. bod 1 rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 36 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava.
28. Predložená rozhodcovská zmluva má charakter vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia spotrebiteľ nemôže nijakým spôsobom pri uzatváraní zmluvy ovplyvniť. V rozhodcovskej zmluve je veriteľom vopred určený konkrétny rozhodcovský súd príslušný na prejednávanie sporov medzi veriteľom a dlžníkom, právo výberu pre spotrebiteľa je tak len iluzórne, patrí len žalobcovi, ktorým je najčastejšie sám veriteľ. Spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal, napriek tomu, že má formu samostatnej listiny. Rozhodcovská zmluva bola podpisovaná súčasne so zmluvou o úvere a bola uzatvorená na začiatku zmluvného vzťahu, nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, po vzniku sporu. Zdôraznil, že o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom SR, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, či zmeniť (napr. výber rozhodcovského súdu).
29. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.
30. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - žalobca si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná. Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.
31. Zmluvná možnosť povinného najneskôr do 14 dní od uzatvorenia úverovej zmluvy, od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou, pretože nemožno odstúpiť od absolútne neplatného zmluvného dojednania. Ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkovi konania odstúpiť od zmluvy, ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje. Základnou podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch je súd povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť zmluvy a to neplatnosť absolútnu. Preto žalobca nemohol odstúpiť od neplatného právneho úkonu, ktorý nikdy nenastal. Súd preto tento dôvod obžalovaného nepovažoval za dôvodný.
32. Jednostrannosť a nekalosť rozhodcovskej zmluvy súd vzhliadol v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, sa javí ako absolútne nevyvážená a preto neprijateľná. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje žalobcu, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Rozhodcovská zmluva teda nesporne nebola individuálne dojednaná.
33. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a žalobca nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
34. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia nekvalifikovaná strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje.
35. Rozhodcovská doložka (zmluva) nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta žalovaný. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po tomto výbere už žalobca nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. O.z. za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.
36. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Na základe takejto doložky došlo k prejednaniu veci na rozhodcovskom súdu, pričom však z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa nezaoberal neprijateľnými podmienkami, spôsobom dojednania zmluvnej pokuty ani to, v akej výške vlastne bol dohodnutú úrok z úveru. Vzhľadom k tomu, má súd za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky bolo v neprospech spotrebiteľa a teda že takáto rozhodcovská doložka je neplatná. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebitelia osobitne nevyjednali a ani nemali na výber. Rozhodcovská zmluva bola v podstate uzavretá v ten istý deň ako zmluva o úvere a aj keď táto zmluva je samostatnou listinou, v praxi mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti nemá žiadnu právnu relevanciu ustanovenie bodu 3 čl. 2 Rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého jej účastníci mohli od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 10. kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy, pretože neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje jej absolútnu neplatnosť a od absolútne neplatného právneho úkonu nemožno potom platne odstúpiť.
37. Súd správne preskúmal rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu, či pri rozhodovaní neboli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, t.j. či rozhodca v rozhodcovskom konaní preskúmal úverovú zmluvu medzi účastníkmi aj z hľadiska dodržania ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje.
38. Odvolací súd tiež poukazuje nato, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje.
39. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.
40. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal možnosť výberu, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ktoré vyvolal dodávateľ - žalovaný ako prvý. To je aj v praxi najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Takto formulovaná a zakotvená rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V takomto prípade uplatnenie si práva žalovaného ako dodávateľa na rozhodcovskom súde predstavuje naviac zo strany žalovaného ako dodávateľa výkon práv, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (uzn. Ústavného súdu SR z 24.02.2011, IV.ÚS55/201-19) a ako taký je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorých vzťah teória a prax najvyššie označuje za fakticky nerovným nevyváženým nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.
41. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka, dojednaná účastníkmi zmluvy, je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že takýto záver už vyslovil v obdobných veciach rozsudkom č.k. 11Co/372/2013-59 zo dňa 25.06.2014 a č.k. 24Co/1039/2015-98 zo dňa 14.12.2016.
42. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov o neplatnosti rozhodcovskej doložky potom nebola a ani nie je v predmetnej veci daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 992 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, na prejednanie sporu účastníkov o zaplatenie 259,- Eur a ostatných nárokov s príslušenstvom uplatnených žalovaným, o ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. SR 10683/14 vydaným dňa 05.11.2014 rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Preto súd správne napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.
43. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o povinnosti zaplatiť žalovaným súdny poplatok ako aj vo výroku o náhrade trov, t.j. výrokov osobitne nenapadnutých odvolacími dôvodmi, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
44. Žalobca má voči žalovanému § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.).
45. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).