Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/69/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: S. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. XXX, o zaplatenie 5.218,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/207/2016-39 zo dňa 24.02.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne z úrokov 224,25 eur od 20.02.2016 do zaplatenia.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.449,08 eura s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 5.218,68 eur od 01.03.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že strany uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žalobca bol veriteľom, žalovaný dlžníkom. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.300 eur. Žalovaný si riadne a včas neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a žalobca podaním z 19.02.2016 pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil tým, že úrok z úveru nemožno úročiť ďalším úrokom z omeškania, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 24.03.2004 Odo/101/2002 a na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a Ústavného súdu ČR. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne z úrokov 224,25 eur od 20.02.2016 do zaplatenia. Uviedol, že sa nestotožňuje s argumentmi súdu prvej inštancie a považuje ich za nesprávne. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov z 27.03.2008 4Cob/62/2007, podľa ktorého pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie s poukazom na ústavný princíp právnej istoty má žalobca za to, že má nárok na úrok z omeškania aj zo zmluvných úrokov. Navrhol, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie tak, že žalobe aj v tejto časti vyhovie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho argumentáciou stotožňuje.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Obdo/4/94 zo dňa 13.11.1995 vyplýva, že úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, sú len jej príslušenstvom. Oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania. Najvyšší súd tento záver odôvodnil tým, že v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania ide o omeškanie s platením príslušenstva, nie s platením pohľadávky. Rovnakú argumentáciu možno použiť aj v tomto prípade a keďže úroky sú rovnako príslušenstvom pohľadávky, nie je možné za oneskorené platenie úrokov priznať aj úrok z omeškania z týchto omeškaných úrokov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda v tejto časti vecne správne. Je pravda, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/98 vyplýva, že úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúceho povinnosť platiť úroky z omeškania. V tomto prípade však nie je zrejmé, že sa úroky stali súčasťou pohľadávky. Zo zákona takýto záver nevyplýva a žalobca ani netvrdí, že existuje dohoda o tom, že úroky sa stávajú súčasťou pohľadávky. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.