Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-69-2017.pdf
PDF · 69.03 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/69/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: S. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. XXX, o zaplatenie 5.218,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/207/2016-39 zo dňa 24.02.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne z úrokov 224,25 eur od 20.02.2016 do zaplatenia.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.449,08 eura s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 5.218,68 eur od 01.03.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že strany uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žalobca bol veriteľom, žalovaný dlžníkom. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.300 eur. Žalovaný si riadne a včas neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a žalobca podaním z 19.02.2016 pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil tým, že úrok z úveru nemožno úročiť ďalším úrokom z omeškania, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 24.03.2004 Odo/101/2002 a na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a Ústavného súdu ČR. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne z úrokov 224,25 eur od 20.02.2016 do zaplatenia. Uviedol, že sa nestotožňuje s argumentmi súdu prvej inštancie a považuje ich za nesprávne. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov z 27.03.2008 4Cob/62/2007, podľa ktorého pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie s poukazom na ústavný princíp právnej istoty má žalobca za to, že má nárok na úrok z omeškania aj zo zmluvných úrokov. Navrhol, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie tak, že žalobe aj v tejto časti vyhovie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho argumentáciou stotožňuje.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Obdo/4/94 zo dňa 13.11.1995 vyplýva, že úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, sú len jej príslušenstvom. Oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania. Najvyšší súd tento záver odôvodnil tým, že v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania ide o omeškanie s platením príslušenstva, nie s platením pohľadávky. Rovnakú argumentáciu možno použiť aj v tomto prípade a keďže úroky sú rovnako príslušenstvom pohľadávky, nie je možné za oneskorené platenie úrokov priznať aj úrok z omeškania z týchto omeškaných úrokov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda v tejto časti vecne správne. Je pravda, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/98 vyplýva, že úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúceho povinnosť platiť úroky z omeškania. V tomto prípade však nie je zrejmé, že sa úroky stali súčasťou pohľadávky. Zo zákona takýto záver nevyplýva a žalobca ani netvrdí, že existuje dohoda o tom, že úroky sa stávajú súčasťou pohľadávky. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.